Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-55-2026.pdf
PDF · 99 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/55/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej v spore žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany, Priemyselná 10, IČO 50 387 189, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Martin, Kuzmányho 4, IČO 55 732 453 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441, o zaplatenie 150 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 15C/49/2025-41 zo dňa 12. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 150 eur s úrokom z omeškania 7,15 % ročne zo sumy 150 eur od 07.09.2025 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Z podanej žaloby vyplynulo, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody voči žalovanej poisťovni, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku škodovej udalosti evidovanej u žalovaného, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, z titulu vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Žalobca argumentoval tým, že po ukončení nájmu vystavil poškodenému faktúru č. 250382, ktorá bola uplatnená na náhradu u žalovaného, ktorý neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Bránil sa tým, že nevyhnutnou dĺžkou prenájmu náhradného vozidla je len doba do ukončenia opravy.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) a § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkových zistení uviedol, že dňa 15.07.2025 došlo v Novákoch k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle Suzuki Vitara EČV: A. držiteľa poškodeného SEZAM, s.r.o., Žilina. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si nechal opraviť poškodené vozidlo v autoservise A-Auto, s.r.o., Žilina, na čo nadväzovalo prenajatie náhradného vozidla poškodenému, resp. jeho zamestnancovi na dobu od 17.07.2025 do 21.07.2025, teda po dobu zotrvania vozidla v oprave až po dobu ukončenia opravy vozidla, pričom nájom vozidla bol ukončený ešte pred doručením krycieho listu poisťovňou. Po ukončení nájmu vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru na sumu 307,50 eur za užívanie vozidla za 5 dní. Žalobca a poškodený uzatvorili platne zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá žalovaným nebola rozporovaná.
Spornou bola výška náhrady škody, ktorá spočívala v nákladoch poškodeného za prenájom náhradného vozidla, keďže žalovaný namietal dĺžku nájmu, ktorá podľa žalovaného bola opodstatnená len do doby reálneho ukončenia opravy, teda do momentu vystavenia faktúry za opravu vozidla dňom 18.07.2025 (za 2 dni). Podľa názoru súdu prvej inštancie nájom vozidla v predmetnej veci bol plne opodstatnený, pretože k odovzdaniu na opravu vozidla došlo bezprostredne po nehode dňa 17.07.2025, oprava bola ukončená dňa 18.07.2025 a nájom bol ukončený v pondelok dňa 21.07.2025. Poškodený nesporne nemal možnosť užívať motorové vozidlo za dobu od 17.07.2025 do 21.07.2025, kedy prenájom ukončil, v tomto čase bol obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve k svojmu vozidlu. Podľa názoru súdu poškodený sa mohol reálne dostať k užívaniu opraveného vozidla až po vykonaní opravy autoservisom a oznámení o vykonaní opravy, pričom faktúra bola vystavená dňa 18.07.2025 a k ukončeniu poistného šetrenia, kedy poisťovňa aj oznamuje poskytnutie poistného plnenia, došlo ku dňu 11.08.2025. 3. Nakoľko rozhodujúcim pre úspech žalobcu v konaní bolo posúdenie, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a s tým spojenou nemožnosťou užívať vlastné motorové vozidlo, súd, vychádzajúc z toho, že oprava bola ukončená dňa 18.07.2025 v piatok a v pondelok dňa 21.07.2025 bol ukončený nájom náhradného vozidla, poukázal na obchodnú prax autoservisov, ktorá je taká, že po vystavení faktúry za opravu vozidla túto zasielajú poisťovni PZP a poisťovňa vydá opravené vozidlo poškodenému po doručení krycieho listu poisťovne. Skutočnosti, podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy - vystavení faktúry bol neúčelný, mala jednak tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v jej prospech mali byť skutočnosti o tom, že poškodenému nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať nielen všeobecným konštatovaním skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie náhradného vozidla v okolnostiach prejednávanej veci nebolo účelné. V tomto smere zostala žalovaná poisťovňa pasívna, pretože nereagovala následne ani na písomné stanovisko žalobcu k odporu a na pojednávanie sa nedostavila, hoci svoju neúčasť ospravedlnila.
4. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí opieral predovšetkým o závery nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 322/2025, ktorý potvrdil bežnú obchodnú prax servisu a poisťovní, že v súlade s bežnou obchodnou praxou servisy vydávajú vozidlo až po doručení krycieho listu od poisťovne, pričom dôkazné bremeno o tom, že nájom po ukončení opravy bol neúčelný, má niesť poisťovňa. Vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu SR IV.ÚS 507/2025 uviedol, že ústavný súd v zásade konštatoval ústavnú akceptovateľnosť názoru krajského súdu, ktorý v posudzovanej veci konštatoval, že po vykonaní opravy už nejde o nemožnosť užívať opravené vozidlo z dôvodu dopravnej nehody ako hlavnej príčiny, v dôsledku ktorej žalovaná poisťovňa plní za poisteného z povinného zmluvného poistenia. V tejto súvislosti ale konajúci súd poukázal na dôkaznú povinnosť poisťovne navrhovať dôkazy na okolnosť, že v danej veci nebolo účelné ďalšie trvanie nájmu za dobu od 19.07.2025 do 21.07.2025, teda do najbližšieho pracovného dňa, kedy preukázateľne poškodený vozidlo odovzdal. Súd preto uzavrel, že nájom náhradného vozidla za dobu aj po vystavení faktúry dňa 18.07.2025 za vykonanie opravy do uplynutia najbližšieho pracovného dňa 21.07.2025, bol prenájom vozidla dôvodný. Vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie zahŕňa aj nárok žalobcu na dôvodne uplatnené úroky z omeškania.
5. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Zohľadnil, že žalobca bol v konaní plne úspešný.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. V podanom odvolaní zotrval na svojej argumentácii, že po zavŕšení opravy havarovaného vozidla sa už nejedná o dôvodný a nevyhnutný prenájom náhradného vozidla. Na zdôraznenie svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/1/2025 zo dňa 29.05.2025, ktorý vyslovil, že po vykonaní opravy už nejde o nemožnosť užívať opravené vozidlo z dôvodu dopravnej nehody ako hlavnej príčiny, v dôsledku ktorej žalovaná poisťovňa plní za poisteného z povinného zmluvného poistenia. Pojmovo už nejde o náhradné vozidlo za obdobie, keď nebolo možné užívať vlastné motorové vozidlo, ktorý názor považoval aj Ústavný súd SR v jeho uznesení zo dňa 30.09.2025, č.k. IV.ÚS 507/2025 za ústavne udržateľný. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie vyslovil, že žalobca v danom prípade nepreukázal žiadne individuálne okolnosti, ktoré by odôvodňovali účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla aj po zavŕšení opravy havarovaného vozidla. Navrhol, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vo vzťahu k žalovaným použitým záverom rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/1/2025 a nadväzujúceho uznesenia Ústavného súdu SR IV.ÚS 507/2025 uviedol, že ústavný súd sa pri svojom rozhodovaní v uvedenom rozhodnutí absolútne nezaoberal otázkou nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla až do dňa doručenia krycieho listu. Dôvodom, pre ktorý ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť, bola skutočnosť, že rozsudok je ústavne akceptovateľný, nakoľko krajský súd sa opravným prostriedkom sťažovateľa dostatočne zaoberal, čím poskytol ochranu označeným právam, čo je pre ústavný súd pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia podstatné. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že rozhodujúce je, či z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť konkrétne úvahy, ktoré súd viedli ku konkrétnemu právnemu záveru, čo bolo v prípade sťažovateľa splnené. V podanom vyjadrení poukázal na rozhodnutie ústavného súdu, č.k. III.ÚS 602/2022, v ktorom sa zaoberal otázkou nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla až do dňa doručenia krycieho listu. V náleze Ústavného súdu SR I.ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025 ústavný súd vyslovil, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V takýchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Vo svojom rozhodnutí citoval z viacerých rozhodnutí odvolacích súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3CoP/94/2023, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/119/2024, sp. zn. 9Co/105/2024, sp. zn. 9Co/129/2024, Krajského súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/86/2024, Krajského súd v Bratislave, sp. zn. 2Co/4/2025 a sp. zn. 7Co/97/2025).
8. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu doručené neboli.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP, nakoľko je vecne správny.
10. Žalobca, na ktorého bola poškodeným odplatne postúpená pohľadávka, podanou žalobou žiada zaplatenie peňažnej sumy 150 eur s príslušenstvom z titulu doplatenia nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, keď v dôsledku škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb.
11. Žalobca podanú žalobu založil na tvrdení, že poškodený si nechal opraviť poškodené vozidlo v autoservise A-Auto, s.r.o., Žilina, na čo nadväzovalo prenajatie náhradného vozidla poškodenému, resp. jeho zamestnancovi B. B. na dobu od 17.07.2025 do 21.07.2025, teda po dobu zotrvania vozidla v oprave až po dobu ukončenia opravy s tým, že nájom vozidla bol ukončený ešte pred doručením krycieho listu poisťovňou dňa 11.08.2025, kedy došlo k ukončeniu poistného šetrenia.
12. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím o uplatnenej žalobe rozhodol tak, že tejto vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 150 eur od 07.09.2025 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
13. Zákonnou náležitosťou úpravy odvolacieho konania v podmienkach civilného sporového procesu, založeného na princípe neúplnej apelácie, je povinnosť odvolateľa v odvolaní vymedziť dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody). Odrazom splnenia si takejto povinnosti odvolateľa treba rozumieť možnosť odvolacieho súdu zaoberať sa v konaní o odvolaní výlučne tými dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní uviedol. Jedinou zákonnou pripustenou výnimkou z tohto pravidla je prihliadnutie odvolacím súdom z tzv. úradnej povinnosti súdu a aj bez namietania odvolania, na existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že dôvody napadnutého rozsudku sú správne, logické a zákonu zodpovedajúce, a preto odvolací súd na ne v plnom rozsahu odkazuje. Súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozhodnutia dal odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechal priestor
pre vznik pochybností, z akých dôvodov obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú, a prečo žalobe žalobcu vyhovel. Pri rozhodovaní vychádzal z relevantných rozhodnutí Ústavného súdu SR, zohľadnil individuálne okolnosti prejednávanej veci.
15. Vzhľadom na obsah podanej žaloby, uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, rozhodujúcou skutkovou a právnou otázkou bolo zistenie a posúdenie, v akom rozsahu patrí poškodenému, resp. žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená, právo na náhradu nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla. Rozsah plnenia, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, je daný rozsahom spôsobenej škody. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. Ako už bolo ustálené judikatúrou, pokiaľ ide o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, je poisťovateľ povinný náhradu poskytnúť v rozsahu, v ktorom boli náklady vynaložené nutne a účelne (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.06.2016, sp. zn.3MCdo/3/2015).
16. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam sa posudzuje, po akú dlhú dobu bolo obstarania náhradného vozidla nutné a účelné. Vychádza sa totiž z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu) vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality obdobný život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Využívanie náhradného vozidla nemôže byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia.
17. Žalovaný už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu spochybňuje dĺžku prenájmu náhradného vozidla, keď zastáva názor, že prenájom náhradného vozidla je vo všeobecnosti dôvodný a nevyhnutný len do ukončenia opravy poškodeného. Uvádza, že z faktúry za opravu č. 2550509 zo dňa 18.07.2025 jednoznačne vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená dňa 18.07.2025. Poukazuje na to, že samotný proces opravy poškodeného vozidla nemožno chápať v akomsi širšom slova zmysle, t. j. že proces opravy má trvať až do vydania krycieho listu poisťovne, nakoľko autoservis má zákonnú povinnosť informovať poškodeného o zavŕšení opravy poškodeného vozidla.
18. Na uvedený odpor reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo 15.07.2025, bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a na zabezpečenie chodu firmy. K argumentácii žalovaného, spochybňujúcu nájom náhradného motorového vozidla potom, čo servis vystavil faktúru za opravu, uviedol, že skutočnosť, že servis informuje poškodeného, že oprava bola ukončená, ešte neznamená, že servis poškodenému vozidlo vydá v prípade, keď servis nemá uhradené za opravu, resp. v prípade, keď nedisponuje krycím listom. Pokiaľ žalovaný poukazoval na charakter záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo, žalobca uviedol, že oprava v širšom slova zmysle je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade minimálne doručením krycieho listu zhotoviteľa (autoservisu). Uviedol, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním vozidla a túto zasiela poisťovni pre účely vystavenia tzv. krycieho listu. Až potom, čo je servisu doručený krycí list, vydá vozidlo poškodenému. Jedná sa o zaužívanú obchodnú prax autoservisov. V danom prípade poisťovňa ukončila likvidáciu škodovej udalosti dňa 11.08.2025, kedy bolo poškodenému zo servisu vydané jeho opravené vozidlo, aj napriek tomu poškodený ukončil nájom náhradného vozidla ešte skôr. Na uvedené námietky žalobcu žalovaný viac nereagoval.
19. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie, vyplynulo, že k odovzdaniu vozidla na opravu došlo dňa 17.07.2025, oprava bola ukončená dňa 18.07.2025 a nájom bol ukončený v pondelok dňa 21.07.2025. K ukončeniu poistného šetrenia došlo ku dňu 11.08.2025, kedy poisťovňa oznamuje poskytnutie poistného plnenia. V oznámení o poistnom plnení žalovaný uvádza: Náhradné vozidlo priznané do vystavenia faktúry za opravu, t. j. 2 dni.
20. Podaným odvolaním žalovaný uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvody uplatneného odvolacieho dôvodu nešpecifikuje, nekonkretizuje. Uplatnený odvolací dôvod odvolací súd nepovažuje za opodstatnený.
21. Ani odvolací dôvod, uplatnený žalovaným v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorým žalovaný namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd nepovažoval za dôvodný.
22. Otázku účelnosti nájmu náhradného vozidla pri oprave poškodeného vozidla riešia krajské súdy ako odvolacie súdy rozdielne. V súdnej praxi sa vyskytujú rozhodnutia, že bezprostredne po skončení opravy vozidla, objednanej poškodeným, nekončí účelnosť nájmu náhradného vozidla a nájom je dôvodný, až kým poisťovňa servisu krycím listom nepotvrdí, že za poškodeného zaplatí odplatu za opravu. V rozhodnutí ústavného súdu, sp. zn. III.ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025, na ktoré rozhodnutie odkazoval aj súd prvej inštancie, bol vyslovený názor ohľadne rozhodnutia krajského súdu, ktorým bol zamietnutý nárok na náhradu nájomného za obdobie po ukončení opravy, že je bežnou obchodnou praxou servisu a poisťovní, spočívajúcej v tom, že servis ihneď po vykonaní opravy informuje tak poškodeného, ako i poisťovňu doručením faktúry za opravu o tom, že oprava je ukončená a je zaužívanou praxou, že servis vyzýva na prevzatie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne. Ústavný súd sa vyjadril aj k tomu, koho zaťažovalo dôkazné bremeno, keď uviedol, že skutočnosti o tom, že nájom po ukončení opravy bol neúčelný, mala preukazovať poisťovňa. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. Skoršie rozhodnutie ústavného súdu v náleze, sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 uvádza, že dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený (až) ich prijatím získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Otázka náhrady nákladov za nájom náhradného vozidla po dopravnej nehode bola podstatou sporu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý rozsudok, č.k. 17Co/1/2025-157 zo dňa 29.05.2025 Ústavný súd SR vo svojom náleze IV.ÚS 507/2025 zo dňa 30.09.2025 považoval za ústavne akceptovateľný a dostatočne odôvodnený. V tomto rozhodnutí krajský súd žalobu zamietol s odôvodnením, že po ukončení opravy zaniká príčinná súvislosť medzi nehodou a potrebou náhradného vozidla a vyslovil, že samotné čakanie na úhradu opravy alebo vystavenie krycieho listu nepovažoval za dôvod na predĺženie nájmu na náklady škodcu. Rozhodujúcou skutkovou okolnosťou bolo čakanie na vystavenie krycieho listu zo strany poisťovne, ktorý bol ako prísľub úhrady ceny opravy PZP škodcu podmienkou vydania opraveného vozidla poškodenému.
23. V posudzovanej veci žalovaná poisťovňa podľa oznámenie o poistnom plnení krátila poistné plnenie, priznala náhradu za 2 dni. V tomto oznámení o poistnom plnení poisťovňa nekonkretizovala, nešpecifikovala a nevysvetlila ním uvedené krátenie. S výnimkou námietok v podanom odpore (bližšie bod 17.), neprodukovala žiadne dôkazy na svoje tvrdenie, že nájom po ukončení opravy, t. j. po dni 18.07.2025 bol neúčelný, nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany. Nakoľko žalovaný netvrdil žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by v konkrétnom prípade boli významné pre posúdenie, že po vystavení faktúry za opravu dňom 18.07.2025 bolo ďalšie trvanie náhradného vozidla neúčelné, teda žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).