Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1S-43-2023.pdf
PDF · 119.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Slavomíra Podhorského, a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX, XXX XX D. B., právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, advokátska kancelária so sídlom: Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Starosta obce Veľký Slavkov, so sídlom: Kpt. Morávku 117, 059 91 Veľký Slavkov, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokátska kancelária so sídlom: Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OCÚVS-2023/525-002 zo dňa 14.08.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného: Starosta obce Veľký Slavkov č. OCÚVS-2023/525-002 zo dňa 14.08.2023, ako aj fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa: Obecný úrad Veľký Slavkov a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 11.07.2023 označenou ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“ žiadateľ (ďalej aj ako „žalobca“) žiadal obec Veľký Slavkov (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) ako povinnú osobu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z. z. “) o sprístupnenie nasledujúcich informácií: „– kompletnú dokumentáciu z odovzdávacieho a preberacieho konania stavieb, uskutočnených spoločnosťou INTERBAU s.r.o. Brezovica, na stavby: 1. Rekonštrukcia autobusovej zastávky Veľký Slavkov – smer Poprad, 2. Oprava odvodňovacieho kanálu na Tatranskej ulici, 3. Oprava chodníka na Tatranskej ulici, a to vrátane kolaudačných rozhodnutí a kompletných faktúr, a dokladov o ich úhrade, ako aj poskytnutia nenávratného finančného príspevku.“ Zároveň žalobca v žiadosti určil spôsob sprístupnenia predmetných informácií prostredníctvom e-mailovej adresy.
2. V dôsledku nesprístupnenia požadovaných informácií, a zároveň ani nevydania príslušného rozhodnutia o nesprístupnení týchto, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 31.07.2023 odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým mu neboli informácie sprístupnené. Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sa toto rozhodnutie považuje za doručené v tretí deň od uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, čiže dňa 24.07.2023.
3. Voči fiktívnemu rozhodnutiu o tejto žiadosti podal žalobca odvolanie zo dňa 31.07.2023, ktorým žiadal, aby odvolací orgán fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nesprístupnenie informácií zrušil a vydal rozhodnutie, ktorým sprístupní informácie v požadovanom rozsahu a požadovaným spôsobom. V odvolaní namietal, že mu správny orgán prvého stupňa v lehote požadované informácie nesprístupnil, a zároveň ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií, čím došlo k porušeniu zákona (§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ), a rozhodnutiu v rozpore s judikatúrou. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011)
4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím č. OCÚVS-2023/525-002 zo dňa 14.08.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým tento odvolanie žalobcu zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, potvrdil.
5. Svoje rozhodnutie žalovaný dôvodil tým, že sa oboznámil s registrom evidencií žiadosti o sprístupnenie informácií, pričom zistil, že na Obecný úrad Veľký Slavkov bolo od marca 2023 podaných celkovo 17 žiadostí o informácie, pričom sa jednalo o poskytnutie informácií v značnom rozsahu, ktoré boli žiadateľom spočiatku poskytované na základe ich žiadostí v príslušných lehotách, a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zo 17 žiadostí bolo 16 podaných osobami združenými okolo osoby žalobcu (žalobca je bývalý starosta obce Veľký Slavkov), pričom z obsahu a formy podaných žiadostí je možné konštatovať, že ide o podávanie žiadostí v rovnakom štýle, rovnakej forme a s obdobným odôvodnením, čím bolo zistené, že sa jedná o organizovanú činnosť týchto osôb združených okolo osoby bývalého starostu. Podávanie predmetných žiadostí neprimeraným spôsobom zaťažuje zamestnancov obecného úradu, pričom pre plnenie vybavovania predmetných žiadostí dochádza k značnému zahlcovaniu a preťažovaniu zamestnancov obecného úradu pracovnými povinnosťami, dôsledkom čoho je sťaženie, resp. úplné ochromenie povinnej osoby, teda obecného úradu pri plnení si jeho verejných úloh vykonávaných v danom čase pre tretie osoby, najmä však v prospech obyvateľov obce. Uzavrel, že s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote u osôb združených okolo žalobcu ide o organizovanú skupinu, ktorej cieľom nie je skutočné zabezpečovanie si informácií, ktoré by potrebovali pre svoje potreby, ale ich skutočným úmyslom je zrejme najmä sťaženie činnosti obecného úradu. V tejto súvislosti bola aj žiadosť žiadateľa, resp. jeho odvolanie vyhodnotené ako jeho snaha o tzv. „filibustering“, čiže obštrukčnú metódu, pri ktorej pre žiadateľa nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťou na spracovaní informácie pre žiadateľa.
6. Keďže motiváciu žiadateľa ako člena organizovanej skupiny združenej okolo osoby bývalého starostu, žiadať obecný úrad o informácie na základe zákona č. 211/2000 Z. z. nelimitujú správne poplatky a súčasťou sadzobníkov za sprístupňovanie informácii nie je náklad na skenovanie, resp. prácu zamestnancov obecného úradu, ktorí podklady k vybaveniu žiadosti vypracúvajú, Obecný úrad Veľký Slavkov je činnosťou tejto organizovanej skupiny voči zneužitiu práva týchto osôb na informácie výrazne postihnuteľný a zraniteľný. V prípade činnosti danej organizovanej skupiny má už v súčasnosti zahltenie zamestnancov obecného úradu vybavovaním žiadosti tejto organizovanej skupiny výrazne negatívny vplyv na riadne vykonávanie jeho obvyklej činnosti. Ochranu pred zahltením obecného úradu žiadosťami o sprístupnenie informácií poskytuje najmä implicitný zákaz zneužitia práva na informácie a princíp dobrej verejnej správy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Pri posudzovaní odvolania posúdil množstvo požadovaných informácií žiadateľom ako členom organizovanej skupiny kumulatívne, spolu s prihliadnutím na frekvenciu už podaných žiadostí žiadateľa a ostatných osôb danej skupiny ako informačný „filibustering.“ Odvolával sa na to, že v prípade žalobcu ide o prejav zneužitia práva na informácie, poukázal na vysoký počet identických žiadostí, ich organizačné prepojenie a úmyselné zahlcovanie úradu. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 16.08.2023.
II.
Správna žaloba
7. Správnou žalobou zo dňa 09.10.2023, doručenou správnemu súdu dňa 12.10.2023 sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia Obecného úradu Veľký Slavkov, ako aj rozhodnutia žalovaného Starostu obce Veľký Slavkov zo dňa 14.08.2023 z dôvodu ich nezákonnosti, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
8. V správnej žalobe namietal, že správny orgán prvého stupňa (povinná osoba) v rozpore so zákonom nerozhodol rozhodnutím podľa § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keďže podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. „ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.“ V dôsledku tohto konania došlo k porušeniu článku 26 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“), a k porušeniu § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
9. Vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informácie došlo zo strany žalovaného ku konaniu contra lege, a zároveň sa žalobca dostal do stavu právnej neistoty, keďže len rozhodnutie obsahujúce výrok, odôvodnenie a poučenie zakladá možnosť jeho preskúmania.
10. Ďalej namietal, že žalovaný svojim rozhodnutím nezrušil fiktívne rozhodnutie, čím porušil ustanovenie § 59 Správneho poriadku, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia je fakticky len v rovine hypotéz a podozrení, keďže odmietnutie sprístupniť požadované informácie nemožno založiť len na uvedených dohadoch; žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu podopretými konkrétnymi príkladmi z judikatúry.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
11. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 21.12.2023, doručeným správnemu súdu dňa 22.12.20203, v ktorom opätovne uvádzal situáciu týkajúcu sa infožiadostí adresovaných obci Veľký Slavkov.
12. Žalovaný mal za to, že žalobca sa po jeho neúspešnom kandidovaní na starostu obce Veľký Slavkov snaží zhoršiť podmienky súčasnému vedeniu; úmyselne a cielene poškodzuje riadny chod obce prostredníctvom nadmerného podávania žiadostí o informácie. (Na podporu týchto tvrdení doložil súdu „Vyjadrenie pani A. E. vo veci pod. sp. zn. 21Cpr/13/2022 .)
13. Zotrval na tom, že v prípade žiadostí žalobcu ide o zjavné zneužitie práva. Tvrdenia žalobcu o dĺžke trvania vybavenia jeho žiadosti označil účelovými, a to vzhľadom na to, že každý dokument ktorý žalobca žiadal obsahuje dôverné osobné údaje ako napríklad rodné číslo a dátum narodenia, ktoré sú prísne chránené, takže proces spracovania nie je obmedzený len na krátke vyhľadávanie a poskytnutie informácií žalobcovi.
14. Poukázal na listinné dôkazy, ktoré aj doložil k svojmu vyjadreniu, a to listinné dôkazy napísané žalobcom, jeho synom A. F. C. a jeho ženou A. G. C., ktoré prezentujú výrazné podobnosti, miestami až identické formulácie s rovnakými chybami. Na podporu svojich tvrdení tiež uviedol, že žalobca a pani A. G. C. podávajú žiadosti prostredníctvom toho istého e-mailového konta .Taktiež relevantným faktom je e-mail od A. F. C., v ktorom tento poukazuje na nedostupnosť informácií pre pani A. G. C..
15. Konanie žalobcu označil tzv. „filibusterizmom“ (termín na označenie situácií, kedy jednotlivci alebo skupiny systematicky a zámerne vytvárajú chaos, dezinformácie, alebo vyvolávajú zbytočné komplikácie s cieľom zneužiť informačné prostredie a ovplyvniť verejný diskurz alebo rozhodovacie procesy); mal za to, že je dostatočne preukázané, že žalobca spolu s osobami, ktoré sú s ním spojené účelovo a systematicky bránia plynulému chodu vedenia obce D. B.; súdu navrhol žalobu zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 28.02.2024, doručenou správnemu súdu v ten istý deň, v ktorej uviedol, že povinná osoba nie je oprávnená odmietnuť poskytnutie informácie, a to ani čiastočne, bez vydania písomného rozhodnutia. Žalovaný pochybil pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu, kedy fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezrušil; ak odvolací orgán preskúmava takéto fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť ako ho zrušiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2011 sp. zn. 3Sži/3/2011 ).
17. Predmetom relevantnej žiadosti o informácie bolo poskytnutie kópií dokumentov, v žiadnom prípade sa nejednalo o vytváranie nových dát, i keď nutnosť vyhľadania informácie nepredstavuje žiadny dôvod, ktorý by povinnú osobu oprávňoval neposkytnúť požadovanú informáciu žiadateľovi. Rozlíšenie bežného vyhľadania, vyňatia a zhromaždenia údajov od vytvorenia kvalitatívne novej informácie nemôže v zásade spočívať len v prácnosti ci dobe, ktorá by bola potrebná pre prípravu odpovede na žiadosť. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva na informácie uviedol, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
18. Zo strany žalobcu bolo k dátumu 30.09.2023, kedy sa spracovávala predmetná žaloba, podaných celkovo 8 žiadostí, teda nie 17 ako uvádza žalovaný. Z uvedeného počtu bola jedna žiadosť podaná 3 x opakovane, a to z dôvodu opakovaného neposkytnutia informácií, takže v skutočnosti sa jednalo len o 6 žiadostí, podaných v priebehu necelých 5 mesiacov.
19. Inštitút zákazu zneužitia práva na informácie má byť využitý len výnimočne, ak je nad všetku pochybnosť jasné, že žiadateľ svoje právo zneužíva, teda aplikácia zneužitia práva má byť riešením ultima ratio.
V.
Duplika žalovaného
20. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 05.04.2024, doručenou správnemu súdu dňa 08.04.2024, v ktorej uviedol, že je naďalej názoru, že sám žalobca šikanóznym a účelovým spôsobom svoje právo zneužíva (odkázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/55/2015 zo dňa 02.02.2016). Žaloba, resp. požiadavky žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj k povinnej osobe obci Veľký Slavkov sú šikanózneho charakteru, pretože v prípade žalobcu a osôb jemu združených nejde o prvú či ojedinelú žiadosť, ale zjavne o cielené konanie dokonca uskutočňované systematicky na pravidelnej báze šikanózneho výkonu práva na poskytnutie informácií, resp. ide o nadmerné zahlcovanie pracovníkov obecného úradu.
VI.
Relevantná právna úprava
21. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. , osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby “) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.
24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. , povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí,3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods. 3 , v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 2 samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.
25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. , informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
26. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. , ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17 ).
27. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. , o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
28. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
30. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
31. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 2 ods. 2 SSP , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 5 ods. 10 SSP , orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané.
35. Podľa § 191 ods. 6 SSP , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
36. Podľa § 191 ods. 1, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, c) ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
VII.
Konanie pred správnym súdom
37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, preskúmal obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach vznesených
žalobných námietok a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná, a preto je potrebné preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) , f) , g) SSP .
38. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 , 2 SSP , v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 39. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, zároveň sa nevykonávalo dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem, nariadenie pojednávania nebolo potrebné na prejednanie veci a nejde o prípad obligatórneho nariadenia pojednávania podľa ustanovení SSP .
40. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.
41. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 23. januára 2026.
VIII.
Právny názor správneho súdu
42. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydávaní tohto rozhodnutia postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
43. Právo na informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci a umožňujú podrobiť výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.02.2017, sp. zn. II. ÚS 830/2016 )
44. Toto právo predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu, zakotvené najmä v Ústave SR (článok 26 ), ktorý zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie, a v zákone č. 211/2000 Z. z. (tzv. infozákon), pričom tento upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
45. Zmyslom tohto práva je predovšetkým umožnenie čo najširšej verejnej kontroly moci. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon č. 211/2000 Z. z. alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je pritom potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2016, sp. zn. 3Sžo/106/2015 )
46. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že povinná osoba Obec Veľký Slavkov, a neskôr aj odvolací orgán Starosta obce Veľký Slavkov predmetnú žiadosť žalobcu o informácie vyhodnotil ako prejav zneužitia práva na informácie odvolávajúc sa na vysoký počet identických žiadostí, ich organizačné prepojenie a úmyselné zahlcovanie obecného úradu, pričom na základe uvedeného povinná osoba považovala za zákonné na túto žiadosť nijakým spôsobom nereagovať.
47. Povinná osoba obec Veľký Slavkov v lehote na vybavenie žiadosti žalobcu o informácie tieto nesprístupnila, a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení nevydala rozhodnutie tak, ako to
predpokladá § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. , preto sa predpokladá, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (zákon vytvára právnu fikciu). Takéto rozhodnutie nie je ale hmotne vyjadrené, existuje výlučne v právnej rovine.
48. Je možné konštatovať, že účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach o informácie, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa naň obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie. Žiadateľ teda nemusí čakať na rozhodnutie, a namietať nečinnosť povinnej osoby, ale môže opravným prostriedkom preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať sa rozhodnutia vo veci. Inými slovami, fikcia negatívneho rozhodnutia nie je zákonným postupom povinnej osoby, ale iba snahou zákonodarcu o zmiernenie neželaných následkov nezákonnosti vyvolanej nečinnosťou povinnej osoby.
49. V prípade, ak odvolací orgán preskúmava takéto fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť, ako ho zrušiť. Fiktívne rozhodnutie má z právne kvalitatívneho hľadiska rovnakú povahu ako riadne rozhodnutie, svojou povahou je ale nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a vytvára formálnu prekážku ďalšej rozhodovacej činnosti správneho orgánu, ktorá musí byť odstránená zrušením rozhodnutia. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2019, sp. zn. 3Sžik/3/2019 )
50. Teda aj v prípade, ak konajúce správne orgány nemienili žalobcovi vyhovieť a poskytnúť mu požadované informácie, mal právo na vydanie rozhodnutia spĺňajúceho všetky podstatné náležitosti, obsahujúce riadne odôvodnenie, voči ktorému je možné podať opravný prostriedok. Ak správny orgán prvého stupňa vo veci nerozhodol takýmto rozhodnutím a platí fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. , potom odvolací orgán nemohol tento nedostatok zákonne odstrániť potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože týmto postupom odňal žalobcovi právo na dvojinštančný postup. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/41/2025 zo dňa 23.02.2026)
51. Pokiaľ ide o posúdenie žiadosti žalobcu o informácie v intenciách tvrdeného „zneužitia práva na informácie“, správny súd na kvalite a kvantite v nej požadovaných informácií neidentifikoval žiadne znaky indikujúce zneužitie práva na sprístupnenie informácií. Žalobca požadoval dokumentáciu týkajúcu sa realizácie stavebných prác (odovzdávacie a preberacie konanie, fakturácia, úhrady a financovanie z nenávratného finančného príspevku) pre vymedzené stavby. Nemožno tvrdiť, že jeho žiadosť nebola podaná v súlade s legitímnym cieľom zákona č. 211/2000 Z. z. ; z obsahu tejto žiadosti nemožno vyvodiť zjavný úmysel žalobcu ochromiť činnosť povinnej osoby. V tejto súvislosti dáva správny súd žalovanému do pozornosti, že typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/4/2014 )
52. Pokiaľ ide o posúdenie žiadosti žalobcu v kontexte všetkých žalobcom podaných žiadostí (6 v priebehu necelých 5 mesiacov) správny súd uvádza, že väčší počet infožiadostí sám o sebe na konštatáciu zneužitia práva nestačí, dokonca ani 16 žiadostí ako tvrdil žalovaný nie je takým počtom, ktorý by mohol výrazne ovplyvniť chod obecného úradu a plnenie jeho úloh.
53. V kontexte vyššie uvedeného, správny súd dáva žalovanému do pozornosti, že odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužite práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022), a to vtedy, ak je nad všetku pochybnosť jasné, že žiadateľ svoje právo zneužíva.
54. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, boli nepreskúmateľnými pre nedostatočné odôvodnenie, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a z uvedených dôvodov žalobnému návrhu vyhovel a rozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c) , f) , g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný bude povinný v ďalšom konaní vec opätovne právne posúdiť a svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodniť s ohľadom na právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí.
55. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal v plnom rozsahu právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému.
56. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu, c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP ).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1 , 2 2 SSP ).