Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sf/11/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BIO OIL Development s.r.o. & co., k. s., so sídlom Dohnányho 4, 917 02 Trnava, IČO: 44 315 911, zastúpený: PRK Partners s. r. o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 978 643, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100956931/2026 zo dňa 27.02.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.05.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 15.05.2026 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.09.2025, ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX eur na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2022.

2. Žalobca sa žalobou zároveň domáha priznania odkladného účinku podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda, ako aj iný vážny nenapraviteľný následok. Poukázal na to, že správca dane voči nemu začal daňové exekučné konanie, v dôsledku ktorého mu bol zablokovaný bankový účet vedený v A. B. C. D. E. F., E., pobočka zahraničnej banky, a C. G., plc. mu prestala poskytovať kontokorentný úver využívaný na financovanie bežnej prevádzky. Žalobca uviedol, že správca dane pokračuje vo vymáhaní sumy X.XXX.XXX,XX eura, zníženej o finančné prostriedky dovtedy vymožené v daňovom exekučnom konaní.

3. Žalobca tvrdí, že vzhľadom na charakter jeho podnikania, vysoký obrat pri nízkej ziskovej marži a nedostatok disponibilných finančných prostriedkov, nie je schopný vyrubený rozdiel dane vo výške X.XXX.XXX,XX eur uhradiť. Žalobca uviedol, že primárne využíval na svoju operatívu kontokorentný účet. Žalobca poukázal na to, že v čase vydania predbežného opatrenia a ani prvostupňového rozhodnutia o vyrubení dane k dispozícii finančné prostriedky na bankových účtoch, a ani iný relevantný majetok, ktorého speňažením by bolo možné predmetnú daňovú povinnosť uhradiť bez ohrozenia jeho ďalšej činnosti.

4. Žalobca uviedol, že úhrada vyrubenej dane je devastačná – ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia mal na bankovom účte zostatok vo výške XX.XXX,XX eur a spolu finančné prostriedky cca vo výške XXX.XXX,XX eur. Závažnú ujmu žalobca vzhliadal v strate likvidity, nemožnosti uhrádzať mzdy, odvody a záväzky voči obchodným partnerom, ako aj v hrozbe úpadku a ukončenia podnikateľskej činnosti. Za iný vážny nenapraviteľný následok považuje aj zhoršenie indexu daňovej spoľahlivosti a poškodenie svojho obchodného mena. Na preukázanie svojich tvrdení predložil najmä účtovné závierky, údaje o peňažných tokoch a zostatkoch na bankových účtoch, bankové výpisy a doklady o obmedzení bankového financovania. Žalobca má za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže prispeje k zachovaniu jeho podnikateľskej činnosti, pracovných miest a schopnosti naďalej plniť daňové povinnosti, pričom pohľadávka štátu priznaním odkladného účinku nezanikne.

5. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.07.2026. Žalovaný považoval návrh za nedôvodný, pretože žalobca podľa jeho názoru dostatočne nepreukázal, že bez priznania odkladného účinku dôjde k jeho bezprostrednému úpadku alebo ukončeniu podnikateľskej činnosti. Uviedol, že povinnosť splniť právoplatným rozhodnutím uloženú daňovú povinnosť a ekonomické dôsledky jej vymáhania predstavujú prirodzený následok vykonateľného daňového rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu o budúcom konkurze, poškodení obchodného mena a dôsledkoch zhoršenia indexu daňovej spoľahlivosti považoval za všeobecné a nedostatočne preukázané. Žalovaný zároveň poukázal na verejný záujem na riadnom, efektívnom a včasnom výbere daní, ktorý podľa jeho názoru prevažuje nad záujmom žalobcu na dočasnom pozastavení účinkov napadnutého rozhodnutia, a preto navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

II.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

9. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu znesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

12. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

III.

13. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

14. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

15. S prihliadnutím na správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani dôvodnosť jednotlivých žalobných bodov, ale výlučne existenciu zákonných predpokladov podľa . Priznanie odkladného účinku preto neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, keďže dôvodnosť správnej žaloby bude predmetom meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia.

16. Po oboznámení sa so žalobou, návrhom na priznanie odkladného účinku, vyjadrením žalovaného a predloženými listinnými dôkazmi dospel správny súd k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky podľa . Žalobcovi bol napadnutým rozhodnutím vyrubený rozdiel dane vo výške X.XXX.XXX,XX eur, pričom podľa oznámenia správcu dane zo dňa 06.05.2026 sa v daňovom exekučnom konaní naďalej vymáha suma X.XXX.XXX,XX eur. Z účtovných závierok žalobcu za roky 2023 a 2024 a z priebežnej účtovnej závierky k 31.08.2025 vyplýva, že žalobca vykonáva objemovo orientovanú podnikateľskú činnosť s nízkou ziskovou maržou, pri ktorej vysoká hodnota obežného majetku sama osebe nevyjadruje jeho schopnosť uhradiť vyrubenú daňovú povinnosť. K 31.08.2025 žalobca evidoval peňažné prostriedky vo výške X.XXX,XX eur a prostriedky na bankových účtoch vo výške XX.XXX,XX eur, pričom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia predstavoval zostatok na jeho účte vedenom v A. B. C. D. E. F., E., pobočka zahraničnej banky (ďalej len „A. B.“) sumu XX.XXX,XX eur a celkové disponibilné finančné prostriedky žalobcu dosahovali približne XXX.XXX eur. Žalobca zároveň predložil, že ku dňu 12.05.2026 má na svojom účte vlastné prostriedky vo výške: - X.XXX.XXX,XX eur.

17. Predloženými účtovnými výkazmi žalobca zároveň osvedčil, že nedisponuje dlhodobým hmotným alebo nehmotným majetkom, ktorého speňaženie by umožnilo uhradiť vymáhanú sumu bez zásadného zásahu do jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca pritom musí naďalej plniť svoje prevádzkové záväzky, najmä záväzky voči zamestnancom, obchodným partnerom a štátnym inštitúciám. Správny súd prihliadol tiež na to, že účet žalobcu vedený v A. B. bol v dôsledku daňovej exekúcie zablokovaný a finančné prostriedky z neho sú poukazované správcovi dane, zatiaľ čo C. G., plc. žalobcovi prestala poskytovať kontokorentný úver využívaný na financovanie jeho bežnej prevádzky. Na podklade uvedených skutočností možno uzavrieť, že suma vymáhanej daňovej povinnosti mnohonásobne prevyšuje disponibilné finančné prostriedky a hodnotu reálne speňažiteľného majetku žalobcu.

18. V ďalšom kroku správny súd posudzoval, či možno hroziace následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia podradiť pod závažnú ujmu, značnú hospodársku alebo finančnú škodu podľa . Podľa názoru správneho súdu žalobca relevantným spôsobom osvedčil, že pokračovaním daňovej exekúcie mu hrozí strata likvidity, nemožnosť riadne a včas uhrádzať mzdy, odvody, prevádzkové náklady a záväzky z obchodného styku, a tým aj zásadné obmedzenie alebo zastavenie jeho podnikateľskej činnosti. Nejde pritom iba o hypotetickú hrozbu budúcej ujmy, keďže právne následky vymáhania už nastali zablokovaním bankového účtu žalobcu, poukazovaním finančných prostriedkov v prospech správcu dane a odňatím možnosti čerpať kontokorentný úver. Žalobca zároveň uviedol, že niektoré jeho splatné záväzky boli dočasne uhrádzané spoločnosťami patriacimi do skupiny BIO OIL, pričom takýto spôsob financovania nemožno bez vyhliadky na

uspokojenie ich nárokov dlhodobo udržať. Úbytok disponibilného majetku žalobcu v spojení so stratou možnosti financovať bežnú prevádzku by preto mohol viesť k jeho platobnej neschopnosti, strate schopnosti vytvárať ďalšie príjmy a napokon aj k úpadku a faktickému ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Medzi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a hroziacimi následkami je preto daná priama príčinná súvislosť, pričom intenzita týchto následkov dosahuje úroveň závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody.

19. Správny súd následne posudzoval, či priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. V prejednávanej veci nepochybne existuje verejný záujem na riadnom, efektívnom a včasnom výbere daní a na zabezpečení príjmov štátneho rozpočtu. Tento verejný záujem však nemožno posudzovať izolovane bez prihliadnutia na konkrétne následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Okamžité vymoženie daňovej povinnosti za osvedčenej ekonomickej situácie žalobcu by mohlo viesť k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, strate schopnosti plniť záväzky voči zamestnancom a obchodným partnerom, ako aj k strate schopnosti vytvárať príjmy a v budúcnosti odvádzať dane. Takýto následok by mohol v konečnom dôsledku negatívne ovplyvniť aj mieru uspokojenia samotnej daňovej pohľadávky. Správny súd vzal do úvahy aj uznesenie sp. zn. zo dňa 25.02.2026, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe smerujúcej proti predbežnému opatreniu. Uvedené rozhodnutie sa však týkalo predbežného opatrenia, ktorého zákonným účelom bolo zabezpečenie budúcej úhrady dane, zatiaľ čo v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu právoplatné rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré predbežné opatrenie nahradilo ako exekučný titul, pričom daňová exekúcia už vyvoláva konkrétne negatívne následky na strane žalobcu. Priznaním odkladného účinku nedochádza k zániku daňovej pohľadávky ani k definitívnemu zmareniu možnosti jej vymoženia, ale iba k dočasnému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Ak žalobca nebude vo veci samej úspešný, bude povinný vyrubenú daňovú povinnosť splniť. Za uvedených okolností správny súd dospel k záveru, že dočasná ochrana žalobcu pred hrozbou nenapraviteľných ekonomických následkov nepredstavuje neprimeraný zásah do verejného záujmu na riadnom výbere daní.

20. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že verejný záujem nemožno stotožňovať výlučne s fiškálnym záujmom štátu na okamžitom výbere dane. Jeho súčasťou je aj dodržiavanie princípov materiálneho právneho štátu, ochrana práv daňových subjektov a zabezpečenie účinnej súdnej ochrany pred následkami rozhodnutí orgánov verejnej správy. Výklad, podľa ktorého by verejný záujem na riadnom a včasnom výbere daní bez ďalšieho vylučoval priznanie odkladného účinku v každej daňovej veci, by vo svojej podstate znemožnil uplatnenie vo vzťahu k rozhodnutiam ukladajúcim daňovú povinnosť, hoci zákonodarca daňové veci z pôsobnosti tohto ustanovenia nevylúčil. Takýto reštriktívny výklad by nezodpovedal účelu odkladného účinku ako prostriedku dočasnej materiálnej ochrany žalobcu a mohol by neprimerane zasiahnuť do jeho práva na súdnu ochranu. Správny súd zároveň prihliadol na to, že priznaním odkladného účinku nezaniká daňová pohľadávka štátu ani sa definitívne neznemožňuje jej prípadné vymoženie, ale dochádza iba k dočasnému pozastaveniu právnych účinkov napadnutého rozhodnutia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Časové obmedzenie tejto ochrany je navyše zabezpečené , podľa ktorého je správny súd povinný rozhodnúť o správnej žalobe do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. Za týchto okolností správny súd dospel k záveru, že dočasné odloženie účinkov napadnutého rozhodnutia nepredstavuje popretie verejného záujmu na výbere daní, ale primerané vyváženie tohto záujmu s potrebou ochrany žalobcu pred následkami, ktoré by mohli ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu nadobudnúť nezvratný charakter.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom a ďalšími právnymi následkami napadnutého rozhodnutia, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd preto rozhodol o návrhu žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. Správny súd zároveň dáva do pozornosti , v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

22. Toto uznesenie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).