Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-55-2026.pdf
PDF · 90.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/55/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. augusta 2026 v Rožňave, takto
r o z h o d o l :
obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. C., adresa na doručovanie písomností: C., C. E. XXX, D. C.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
že dňa 01.03.2026, v čase okolo 10:00 hod., v Rožňave, v mestskej časti Rožňavská Baňa, spoločne po vzájomnej dohode s mal. C. F., nar. XX.XX.XXXX preliezli oplotenie rodinného domu s popisným číslom 204, vstúpili na pozemok pri dome a následne vošli do murovanej garáže, odkiaľ odcudzili benzínovú kosačku značky HECHT, výrobného čísla 202310090276, s ktorou po ich pristihnutí poškodenou utiekli, čím spôsobili jej odcudzením poškodenej G. G. škodu vo výške 200,- eur,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a súd ho za to
o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, § 111 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému mladistvému povinnosť riadne si plniť povinnú školskú dochádzku v priebehu výkonu trestu povinnej práce.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor D. H. C. doručil dňa 19.06.2026 na Okresný súd Rožňava obžalobu, sp. zn. Pv 107/26/8808-8, zo dňa 19.06.2026 na obvineného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C., adresa na doručovanie
písomností: C., C. E. XXX, D. C. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe ale aj výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin, ktorý sú mu kladie za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Tak prokurátor ako aj poškodený navrhli aby samosudca prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody a pod..
Poškodená G. G. a poškodená I. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, resp. sa v zmysle § 256 ods. 2 Tr. poriadku čítala zápisnica o ich skoršom výsluchu, z ktorých vyplynulo, že si v trestnom (adhéznom) konaní neuplatňujú škodu.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaného skutku. Tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabránenie vniknutiu, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Zároveň tento skutok bol vykonaný v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane domovej slobody a nedotknuteľnosti obydlia.
Čo sa týka vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, súd vychádzal:
Z oznámenia o narodení, zväzok 68, ročník 2011, strana 105, por. č. 433 z ktorého vyplynulo, že obžalovaný sa narodil XX.XX.XXXX v C. matke J. K., nar. XX.XX.XXXX a otcovi J. B., nar. XX.XX.XXXX. Zo správy ÚPSVaR, zo dňa 18.05.2026 vyplynulo, že obžalovaný pochádza z mimomanželského vzťahu vyššie uvedených rodičov, pričom z tohto vzťahu pochádza ďalších 7 maloletých detí. Rodičia s maloletými obývajú spoločnú domácnosť – starý rodinný dom v C., C. E. XXX, pričom otec je nezamestnaný a matka je poberateľkou prídavkov na deti. Obžalovaný si povinnú školskú dochádzku plní na Spojenej škole internátnej v Rožňave, kde v šk. roku 2025/2026 bol žiakom 8. ročníka. Škola udáva neospravedlnené hodiny, úteky zo školy a narúšanie vzdelávacieho procesu zo strany obžalovaného. Obžalovaný je vedený v registri soc. kurately od roku 2026. Zo správy vyplynulo okrem iného tiež to, že správanie obžalovaného je potrebné naďalej sledovať a motivovať ho k zodpovednému správaniu.
Zo správy zo Spojenej školy internátnej v Rožňave, zo dňa 12.05.2026 vyplynulo, že obžalovaný bol v školskom roku 2025/2026 žiakom 8. ročníka vzdelávaného vo variante A, pričom v prvom polroku vymeškal zhruba 8 dní do mesiaca, avšak absencie boli ospravedlnené. Do vyučovania a práce ho trebalo nútiť nakoľko odmietal pracovať. Zhoršenie nastalo v druhom polroku, kedy sa zhoršila jeho školská dochádzka ako aj správanie voči spolužiakom ako aj vyučujúcim.
Zo správy o povesti, zo dňa 08.05.2026 vyplynulo, že mesto Rožňava neeviduje o obžalovaného žiadne priestupky.
Z listu vlastníctva č. XXX, pre k. ú. C., vyplynulo, že Rodinný dom so súp. č. XXX v C. (C. E.) je v spoluvlastníctve G. G. a I. J..
Z bloku na pokutu č. A XX XXXXXXXX, zo dňa 01.02.2026 vyplynulo, že obžalovaný bol postihnutý za priestupok – drobnú krádež v HM Tesco v Rožňave, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.
Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva u obžalovaného 1 záznam, kedy sa obžalovaný dňa 01.02.2026 dopustil priestupku – drobnej krádeže čokolády v hodnote 33,- eur, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Zo znaleckého posudku MUDr. Jany Greškovej, č. 68/2026, zo dňa 23.05.2026 vyplynulo, že obžalovaný aj napriek svojmu veku, vzhľadom na dosiahnutú rozumovú a mravnú vyspelosť bol aj je schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konanie a svoje konanie ovládať. Jedná sa u neho o disociálny vývoj osobnosti neovplyvniteľný liečbou, pričom nebola indikovaná žiadna z foriem ochrannej liečby.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného zákona a keďže sa jedná o mladistvého tak aj v zmysle § 97, § 111 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 2 poľahčujúce okolnosti, ktorou je jednak priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona a jednak to, že (aj napriek zistenému priestupku) viedol pred spáchaním skutku riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona. Súd na tomto mieste podotýka, že aj napriek zistenému priestupku práve majetkového charakteru túto okolnosť nevyhodnotil tak, aby nebolo možné prihliadať na uvedenú poľahčujúcu okolnosť.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Podľa § 97 Trestného zákona (1) účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. (2) Účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti. (3) Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Podľa § 111 Trestného zákona pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Trest povinnej práce nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pričom v evidencii priestupkov má jeden záznam. Čo sa týka hodnotenia obžalovaného, či už Úradom práce soc. vecí a rodiny alebo Základnej školy, jedná sa o hodnotenia negatívne, pričom ich spoločným menovateľom je potreba sledovania správania obžalovaného s akcentom na osvojenie si zodpovedného správania. Z týchto správ tiež vyplynulo, že obžalovaný vymeškáva vyučovanie pričom si stále plní povinnú školskú dochádzku. Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je 1 rok až 5 rokov trestu odňatia slobody, pričom keďže sa jedná o mladistvého obžalovaného táto sadzba je v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona (znížená) na 6 mesiacov až 2,5 roka trestu odňatia slobody.
Súd teda vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného ukladal trest v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom prihliadol primárne na to, že obžalovaný je mladistvým páchateľom a že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Súd prihliadal zároveň na jeho (znalcom zistenú) disociálnu osobnosť, jeho mladý vek, predchádzajúce správanie a sociálne pomery, pričom mal na mysli účel trestu, ktorým je u mladistvého primárne potreba vychovať ho v riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a sledovať aj začlenenie do sociálneho prostredia. Súd po zrelej úvahe mal za to, že v prípade obžalovaného ako mladistvého netrestaného človeka, nie je za daných okolností prípadu nevyhnutné na neho pôsobiť trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom a primeranou skúšobnou dobou, nakoľko takýto trest by nezohľadňoval vyššie uvedené a zistené okolnosti a bol by trestom jednak neprimeraným ale podľa názoru súdu aj neefektívnym (neúčelným). Súd nepristúpil ani k upusteniu od potrestania mladistvého, resp. podmienečného upustenia od potrestania v zmysle § 98, resp. 101 Tr. zákona, nakoľko len prejednaním veci pred súdom, vzhľadom na doterajší život obžalovaného, by nebolo možné očakávať, že by viedol riadny život. Súd pristúpil k uloženiu tzv. alternatívneho trestu a to trestu povinnej práce v zákonnej výmere 80 hodín. Súd je toho názoru, že vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu je vhodné obžalovanému uložiť práve takýto druh trestu a to predovšetkým z toho dôvodu, že takýto druh trest je schopný na obžalovaného pôsobiť výchovne, ktorý by viedol obžalovaného k osvojeniu si zodpovedného prístupu s tým, že ak by tento trest nevykonal, alebo ho nevykonal riadne hrozila by mu premena na trest nepodmienečný a podľa názoru súdu takýto druh trestu je schopný svojím charakterom a obsahom začleniť obžalovaného aj do pracovného kolektívu (kde vie nadobudnúť pracovný návyk) ale v konečnom dôsledku aj do spoločnosti. Na posilnenie účinku tohto trestu súd uložil obžalovanému aj povinnosť počas výkonu tohto trestu riadne si plniť povinnú školskú dochádzku, nakoľko zo správ školy vyplynulo, že obžalovaný si stále plní povinnú školskú dochádzku, pričom jeho dochádzka je nepravidelná, pričom podľa názoru súdu takýto trest s uvedenou povinnosťou neohrozuje život ani zdravie obžalovaného a v žiadnom prípade jeho mravný vývoj.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).