Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Cb-17-2021.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Subarea
54Cb/17/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: SIBAZ, spol. s r.o., 17.novembra 175/38, Trebišov, IČO: 36 204 056, zast. JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Hrachová 6, Bratislava, IČO: 35 740 655, zast. JUDr. Michal Vagaš, advokát, Nová Rožňavská 136, Bratislava, o zaplatenie 121.236,91 Eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2021, sa žalobca voči žalovanému domáhal, v konaní vedenom pod sp.zn.: 54Cb/17/2021, o zaplatenie 121.236,91 Eur s príslušenstvom, nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by tunajší súd zriadil záložné právo na pohľadávky žalovaného z bankového účtu M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v H. F., pobočka zahraničnej banky (a to súčasné aj budúce), v prospech SIBAZ, spol. s.r.o., 17. Novembra 175/38, 075 01 Trebišov, IČO: 36 204 056, na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava medzi žalovaným a žalobcom, zo dňa 20.04.2016 ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 121.236,91,- Eur, z titulu nároku žalobcu na zaplatenie nároku podľa faktúr č. O. zo dňa 30.11.2016 a O. zo dňa 12.01.2017 , úrokov z omeškania vo výške 40.467,40,- Eur nároku spojeného s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.827,46,- Eur.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.04.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 2016/162010/F.1124/622 (ďalej tiež ako "Zmluva o dielo"), na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo - "Realizácia kontaktného zatepľovacieho systému a vonkajších omietok vrátane prípravy podkladu, montáže zakladacích, kútových, rohových a okenných líšt, plastových chŕličov a montáže a demontáže lešenia" pre stavbu polyfunkčné centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava, pričom žalobca za odvedené práce vyfakturoval sumu vo výške 121.236,91,- EUR, a to titulom faktúr pod označením č. O. XXXX/XX zo dňa 30.11.2016 a O. XXXX/XX zo dňa 12.01.2017. Zo strany žalovaného táto suma nebola do dnešného dňa uhradená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. V roku 2016 bola na úrovni -1.052 804,- EUR , v roku 2017 - 770 556,- Eur, v roku 2018 - 1 468 050,- Eur a v roku 2019 - 345 671,- Eur, v roku 2020- 1 130 487,- Eur. Podnikateľské aktivity žalovaného sú postupne obmedzované, čo sa prejavuje aj v postupnom znižovaní tržieb. V roku 2020 boli tržby na úrovni 13.984 ,- EUR , z čoho je zrejmé, že odporca nevytvára hodnoty, z ktorých by mohol v budúcnosti splatiť svoje pohľadávky. Celkové výnosy boli v roku na najnižšej hranici v histórii žalovaného len vo výške 42 277,- Eur. O útlme svedčí aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Kým predtým mal odporca väčšie množstvo zamestnancov k januáru , v roku 2021 je to len počet 3 až 4. Časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S., ako zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou
istiny 1.905.757 Eur a teda bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie. Žalovaný je a bol stranou v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy. Existuje teda hrozba, že v budúcnosti sa ekonomická situácia žalovaného ešte významne zhorší a exekúcia pohľadávky žalobcu nebude možná, resp. bude neúspešná. Z uvedených účtovných závierok vyplýva, že čistá hodnota majetku žalovaného sústavne klesá, obdobne klesá výška pohľadávok žalovaného (rovnako dlhodobých, krátkodobých ako aj z obchodného styku) ako aj samotné aktíva žalovaného.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Z predloženého prehľadu o žalovanom z internetového portálu finstat.sk vyplýva, že žalovaný v roku 2020 zvýšil stratu o 227% na -1,130 mil. Eur a tržby žalovaného narástli z 1.161 Eur na 13.984 Eur. V roku 2021 žalovaný eviduje 3-4 zamestnancov a nemá evidované dlhý a nedoplatky, voči žalovanému štát neeviduje pohľadávky a žalovaný nie je pod dočasnou ochranou. Za rok 2020 celkové výnosy žalovaného predstavovali sumu 42.277 Eur, jeho zisk bol záporný - 1.130.487 Eur. Aktíva žalovaného predstavovali hodnotu 3.823.583 Eur a vlastný kapitál bol v hodnote 1.118.058 Eur. Celková zadlženosť žalovaného bola na úrovni 70,76 %. Z grafového znázornenia ziskov a tržieb vyplýva, že tieto u žalovaného od roku 2015 kontinuálne klesajú. Dlhodobý hmotný majetok žalovaného je v hodnote 2,1 mil. Eur, hodnota jeho pohľadávok (krátkodobých a dlhodobých) je na úrovni cca. 1,1 mil. Eur. Na finančných účtoch sa nachádza 520.915 Eur. Pokiaľ ide o pasíva žalovaného, výsledok hospodárenia z minulých rokov je záporný -6,1 mil. Eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení je - 1,1 mil. Eur. Hodnota záväzkov (krátkodobých a dlhodobých) je na úrovni cca. 2,46 mil. Eur.
5. Z predloženého úradného výpisu z I. zo dňa 26.04.2021 vyplýva, že záložca - žalovaný, zriadil dňa 20.01.2016 v prospech veriteľa - jeho spoločníka záložné právo k peňažnej pohľadávke v hodnote 1.905.757,00 Eur.
6. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
7. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
13. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
15. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia.
16. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v ekonomických a finančných ťažkostiach žalovaného ako aj v existencii záložného práva v prospech spoločníka žalovaného vo výške 1.905.757 Eur. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný je stabilným podnikateľským subjektom na svojom relevantnom trhu od roku 1998, so základným imaním 2,1 mil. Eur splateným v celej výške. Napriek skutočnosti, že za rok 2020 žalovaný hospodáril so stratou 1,1 mil. Eur, jeho aktíva predstavovali hodnotu 3,8 mil. Eur, vlastný kapitál 1,1 mil. Eur a na svojich odvodových a daňových povinnostiach voči štátu nemá žiadne nedoplatky. Je síce pravdou, že od roku 2015 zisk aj tržby žalovaného kontinuálne klesajú, čo je skutočnosťou spôsobilou vyvolať istý stupeň obavy o budúcej bonite žalovaného, je však zároveň potrebné upozorniť, že v obdobnej situácii (vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom), sa žalovaný nachádzal aj pred rokom 2010, kedy hospodáril so stratou 1,6 mil. Eur, aby následne v roku 2014 dosiahol zisk 2,0 mil. Eur. Táto premenlivosť vyplýva z typického charakteru podnikateľského prostredia, v ktorom sa žalovaný ako podnikateľský subjekt pohybuje. Súd poukazuje, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v aktuálnom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter, čo sa v priebehu výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného potvrdilo už niekoľkokrát.
17. Nemožno tak samotnú aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného automaticky a bez ďalších súvislostí považovať za takú, ktorá by odôvodňovala bezprostrednú obavu z jeho ďalšej existencie a ďalšej solventnosti, obzvlášť s poukazom na už vyššie uvedený stále dostatočný vlastný majetok žalovaného. Za spôsobilé objektívne vyvolať obavu z úspešnosti budúcej exekúcie by mohlo byť považované len také správanie, ktoré svojim rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou žalovaného a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na jeho ďalšiu existenciu ako
podnikateľského subjektu a najmä tým by bolo spôsobilé ohroziť postavenie žalobcu ako budúceho oprávneného z budúcej exekúcie. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa (žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol reálne spôsobilý vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť.
18. Žalobca však súdu okrem už vyššie uvedeného konštatovania aktuálnej ekonomickej situácie žalovaného nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolať obavu z bonity a teda solventnosti či kredibility žalovaného ako podnikateľského subjektu, ako ani skutočnosti, ktoré by preukazovali úmysel žalovaného zbavovať sa majetku na úkor žalobcu. O takýchto skutočnostiach nič nevypovedá ani aktuálny stav zamestnancov žalovaného (3-4) ako ani existencia záložného práva zriadeného v prospech jediného spoločníka a materskej spoločnosti žalovaného. V súvislosti s existenciou záložného práva súd ešte poukazuje na skutočnosť, že záložné právo v prospech spoločnosti Eiffage Construction S.A.S., bolo zriadené, resp. registrované dňa 20.01.2016, teda pred viac ako piatimi rokmi. Žalobca tak o existencii záložného práva musel (alebo mohol) vedieť už v čase, keď vstupoval do právnych vzťahov so žalovaným a táto skutočnosť, jestvujúca už dlhú dobu, nemôže byť považovaná za bezprostredne ohrozujúcu vymožiteľnosť práva žalobcu.
19. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov žalovaného či jeho správania, ktoré by objektívne odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Záverom súd ešte uvádza, že dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
20. Keďže žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal v konaní o veci samej vedenej pod sp.zn.: 54Cb/17/2021, súd o nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení nerozhodoval a rozhodne o ňom v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.