Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Tos/16/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.08.2026, v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 03.06.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa , Tr. zákona, v spojení s podmienečne prepustil odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 14.06.2023 vo výmere 18 mesiacov a trestného rozkazu Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 30.05.2022 v spojení s uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 23.04.2025 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 01.07.2025 vo výmere 14 mesiacov. Podľa Tr. zákona mu okresný súd určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a podľa veta druhá Tr. zákona nariadil nad ním probačný dohľad vo výmere 2 roky. Zároveň mu okresný súd podľa Tr. zákona za použitia Tr. zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a podľa Tr. zákona za použitia Tr. zákona odsúdenému počas trvania probačného dohľadu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze hodnoverným spôsobom probačnému a mediačnému úradníkovi preukazovať zdroj svojho príjmu.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. V podanej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu o naplnení materiálnej podmienky spočívajúcej v tom, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Primárne poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ osemnásťkrát súdne trestaný, aktuálne vykonáva dvanásty nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného tak plynie, že odsúdený už v minulosti bol podrobený, a to opakovane výkonu trestu odňatia slobody, pričom výkon tohto najprísnejšieho z druhov trestov ustanovených v na odsúdeného nezapôsobil a nedosiahol sledovaný cieľ spočívajúci v odradení páchateľa v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený má podľa prokurátora zjavné sklony k notorickému páchaniu protispoločenskej činnosti, a teda nerešpektovaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovateľných noriem správania sa, o čom svedčia aj závery hodnotenia odsúdeného ÚVTOS, ktorý konštatuje, že resocializačná prognóza je u odsúdeného nepriaznivá. V rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné posudzovať aj riziko návratu odsúdeného do zaužívaných koľají, a teda v danom prípade k páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Nielen s prihliadnutím na odpis registra trestov odsúdeného je toto riziko vysoké, ale aj vzhľadom na závery hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil jeho podmienečné prepustenie na slobodu. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení, pri aplikácii príslušných

ustanovení , má prokurátor za to, že od odsúdeného nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním ďalších trestných činov je potrebné, aby odsúdený trest odňatia slobody vykonal. Preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci tak, že žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečne prepustenie zamietne.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený A. B. vykonáva dva postupne uložené tresty odňatia slobody, a to vo veci Okresného súdu Košice I. pod sp. zn. a Mestského súdu Košice pod sp. zn. XX/XX/XXXX.

Trestným rozkazom Mestského súdu Košice zo dňa 14.06.2023, sp. zn. XX/XX/XXXX, právoplatným dňa 08.11.2023, bol odsúdený A. B. uznaný vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu súd uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným. Tento trest odsúdený nastúpil vykonávať dňa 20.01.2024.

Odsúdený A. B. bol uznaný vinným aj trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. zo dňa 30.05.2022, sp. zn. , právoplatným dňa 18.09.2022, z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov a zároveň mu súd uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 23.04.2025 sp. zn. bolo rozhodnuté o tom, že sa odsúdený A. B. neosvedčil a bol mu nariadený výkon úhrnného trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, pričom na jeho výkon ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 01.07.2025, sp. zn. zamietol. Uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 23.09.2025, sp. zn. súd započítal odsúdenému dobu obmedzenia osobnej slobody v trvaní od 16.09.2022 do 18.09.2022. Odsúdený trest nastúpil dňa 20.07.2025 po ukončení predchádzajúceho trestu. Koniec vykonávaných trestov odňatia slobody má tak predpokladaný dňa 19.09.2026.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený výkonom polovice oboch trestov odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov a 18 mesiacov (spolu 32 mesiacov) dňa 19.05.2025 splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného ( o výkone trestu odňatia slobody).

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (, ).

Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (, ).

S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Zmyslom podmienečného prepustenia nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu – nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu.

Krajský súd zdôrazňuje, že predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 3.1.2017 a sp. zn. z 29.1.2021 a obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

V načrtnutých súvislostiach je potrebné pripomenúť, že jedným z účelov trestu je aj vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život ( Tr. zákona), resp. vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre resocializáciu odsúdených, aby viedli riadny život ( o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V prvom rade krajský súd vo vzťahu k hodnoteniu odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS C., kde v súčasnosti vykonáva trest v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, konštatuje, že odsúdený bol dňa 21.08.2025 premiestnený na výkon trestu do tohto ústavu, nakoľko uznesením Mestského súdu

Košice sp. zn. zo dňa 21.08.2025 bolo rozhodnuté o zmene spôsobu výkonu trestu, čo poukazuje na bezproblémové správanie odsúdeného. Odsúdený pokyny a príkazy príslušníkov plní, pričom bol aj dvakrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol. Má jeden kladný poznatok v súvislosti s príkladným výkonom činností pre všeobecný rozvoj osobnosti zameraných na udržiavanie čistoty a poriadku, ktoré často vykonáva nad rámec povinného.

Z hodnotenia správania odsúdeného vyplýva, že je na požadovanej úrovni v priebehu celého výkonu trestu a aj keď nie je momentálne zaradený do pracovného procesu, v období od 20.01.2026 do 17.02.2026 bol pracovne zaradený na nestráženom pracovisku, avšak bol odtiaľ vyradený bez udania dôvodu, preto túto okolnosť krajský súd nehodnotí v neprospech odsúdeného.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že odsúdený jednoznačne vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že teda splnil prvú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia je potrebné opätovne zdôrazniť, že od začiatku výkonu trestu bolo potrebné hodnotiť správanie odsúdeného ako bezproblémové, bol preradený aj do miernejšieho stupňa stráženia. Je nepochybné, že odsúdený bol opakovane vo výkone treste, ale pokiaľ ide o výkon trestu, z ktorého bol v roku 2013 podmienečne prepustený, tak sa v skúšobnej dobe osvedčil. Odsúdený má predpokladaný koniec trestu dňa 19.09.2026, teda o necelý mesiac, čo v kontexte uloženej skúšobnej doby, dohľadu probačného a mediačného úradníka aj povinností a obmedzení predstavuje pre odsúdeného dostatočne dlhú dobu, počas ktorej bude musieť preukázať vedenie riadneho života. Aj keď je riziko recidívy vysoké a riaditeľ neodporúčal jeho podmienečné prepustenie, krajský súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadol na jeho bezproblémové správanie vo výkone trestu, ale predovšetkým na dĺžku doby už vykonaného trestu a jej zvyšok, ktorý umožní sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe. V rámci nej bude možné sledovať, či prejavované odhodlanie odsúdeného žiť riadnym životom je úprimné, alebo či je potrebné na odsúdeného pôsobiť aj výkonom zvyšku trestu odňatia slobody. Za týchto okolností je možné konštatovať záver o splnení materiálnej podmienky ohľadne očakávania vedenia riadneho života.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.11.2020). Aj keď podľa hodnotenia riaditeľa ústavu má odsúdený k spáchanej trestnej činnosti formálne kritický postoj, na verejnom zasadnutí prejavil ľútosť nad spáchaním trestnej činnosti, ale aj snahu zamestnať sa a získať deti do osobnej starostlivosti, nakoľko boli družke odobraté do centra pre deti a rodiny. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u odsúdeného A. B. je splnená aj druhá materiálna podmienka. Z týchto dôvodov nepovažoval krajský súd námietky prokurátora o nesplnení materiálnej podmienky týkajúcej sa očakávania vedenia riadneho života odsúdeným za dôvodné.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený A. B. žil riadnym životom, vytvára aj udržiavanie kontaktu s matkou prostredníctvom korešpondencie, telefonátov a videonávštev, z ktorého možno vyvodiť žiadúcu a trvalú existenciu sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, ktoré mu bude oporou aj pri hľadaní zamestnania a zabezpečenia podmienok pre navrátenie maloletých detí do rodinného prostredia.

Vzhľadom na uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že odsúdený spĺňa zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je správny. Podľa krajského súdu odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu pri určení skúšobnej doby a dohľadu probačného a mediačného úradníka, ktoré odrážajú charakter trestnej činnosti, ale aj postoj odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, jeho správanie a sú určené spolu s uloženými povinnosťami a obmedzeniami tak, že nepochybne prispejú k tomu tak, aby jeho život na slobode odôvodňoval oprávnenosť teraz vysloveného predpokladu, že povedie riadny život.

S poukazom na uvedené potom krajský súd jednomyseľne sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.