Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-83-2026.pdf
PDF · 102.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/83/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: A. B. C. C., so sídlom B. XXX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: 1/ D., D., so sídlom E. F. G., H. XX, IČO: XX XXX XXX, 2/ B. I. J., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalý pobyt G. K. XXXX, L., M. F. XXX, H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 34C/17/2026-166 zo dňa 3. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 34C/17/2026-166 zo dňa 3. júna 2026 v zamietajúcom výroku (výrok I.) p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 34C/17/2026-166 zo dňa 3. júna 2026 vo výroku o trovách konania (výrok II.) z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 34C/17/2026-166 zo dňa 3. júna 2026 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovaným nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi nepriznal (výrok II.). 1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal žalobou určenia, že odstúpenie žalovaného 2/ od kúpnej zmluvy zo dňa 22. augusta 2025 (ďalej len „kúpna zmluva“) je neplatné. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným 2/ bola uzatvorená kúpna zmluva k pozemkom evidovaných na LV č. XXXXX, a to pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 16 231 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. XXXX/XXX o výmere 22 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 2 686 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 16 355 m2, druh pozemku orná pôda a parc. č. XXXX/X o výmere 38 m2, druh pozemku orná pôda, a tiež pozemky evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území N. O., parc. P. X - XXXX M. výmere 870 m2 (ďalej len „pozemky“). Pred uzatvorením kúpnej zmluvy bola uzatvorená medzi stranami zmluva o budúcej zmluve, na základe čoho v dobrej viere realizoval prípravu developerského projektu, s čím mu vznikli značné náklady, o čom žalovaní mali vedomosť. Konaním žalovaných mu tak vznikla aj škoda vo výške 50 000,- eur. Spolu so žalobou sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil zákaz scudzenia a zaťaženia pozemkov s odôvodnením, že existuje hrozba prevodu pozemkov na tretie osoby, príp. zaťaženie v prospech tretích osôb, čím by mohlo dôjsť k zmareniu k výkonu budúceho rozhodnutia. 1.2 Súd prvej inštancie v prvom rade skonštatoval dostatok právomoci vo veci neodkladného opatrenia rozhodnúť, a to podľa § 5 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. 1.3 Z listov vlastníctva súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom pozemkov, v nadväznosti na čo dospel k záveru, že žalovaný 2/ je v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pasívne vecne legitimovaný.
1.4 Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neosvedčil existenciu úkonov zo strany žalovaných smerujúcich k scudzeniu pozemkov. V tomto smere uviedol, že žalobcom predložené listy adresované primátorovi Q. A. (bod 65. a 66. odôvodnenia napadnutého uznesenia) tvrdenia žalobcu neosvedčujú a zároveň žalobca nepredložil žiaden ďalší relevantný dôkaz, ktorým by osvedčil, že žalovaní pristúpili k vykonaniu krokov smerujúcich k predaju pozemkov. Pokiaľ ide o ponuku na odkúpenie pozemkov (č. l. 127), súd prvej inštancie uviedol, že ani tento dôkaz predmetné tvrdenia neosvedčuje, pretože daný list bol spísaný dňa 22. mája 2025, t. j. ešte pred tým, ako žalovaný 2/ uzatvoril kúpnu zmluvu (dňa 22. augusta 2025) so žalobcom. Len samotné tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1/ ponúkol pozemky na predaj Q. A. neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. 1.5 Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil ani požiadavku bezodkladnosti v tom smere, že zo žiadnej listiny, ktorú žalobca predložil, nevyplývalo, že by žalovaní paralelne vytvárali podmienky smerujúce k zmareniu projektu žalobcu a následnému prevodu pozemkov tretím subjektom. Súd prvej inštancie tak nemohol bez ďalšieho, len na základe neosvedčených tvrdení žalobcu, pristúpiť k zákazu výkonu oprávnení žalovaných. S odkazom na bod 58. až 63. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zo žalobcom predloženej e- mailovej komunikácie mal osvedčené, že ešte vo februári 2026, t. j. niekoľko mesiacov po uzatvorení kúpnej zmluvy, žalobca žalovanému 2/ neuhradil kúpnu cenu, resp. mu neoznámil spôsob jej úhrady (financovania), a teda samotný žalobca nesplnil zmluvné podmienky. 1.6 Súd prvej inštancie tak uzavrel, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil podmienky, a preto návrh žalobcu zamietol. 1.7 O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní procesne úspešnej strane (žalovaným) žiadne trovy objektívne nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že napáda uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 2.1 Tvrdil, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. V tomto smere tvrdil, že osvedčil existenciu nároku listinnými dôkazmi. Žalovaní aktívne smerovali k prevodu pozemkov, čím vznikla reálna hrozba ujmy. Bez zásahu súdu hrozí zmarenie účelu konania. Poukázal na niektoré rozhodnutia ústavného súdu a najvyššieho súdu. 2.2 V odvolaní žalobca označil ďalšie dôkazy; komunikácia s pracovníčkou MU Majetkový odbor Q. Q. A. o príprave podkladov do Q. Q. A., Ponuka odpredaj pozemkov C. D. D. pre Q. A., Rokovanie na R. Q. A., List primátor Q. A., Návrh na vypočutie svedkov – pracovníčky majetkového odboru mesta A., upozornenie na porušenie zásady zasahovania do zmluvných vzťahov (dôkaz č. 1 až 6).
3. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne a v závislom výroku II. o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
4. Podľa 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že relevantný procesný útok žalobcu v prvoinštančnom konaní smeroval k osvedčeniu hrozby zmarenia účelu konania vo veci samej z dôvodu úkonov žalovaných smerujúcich k scudzeniu alebo zaťaženiu pozemkov po úkone žalovaného 2/, ktorým odstúpil od kúpnej
zmluvy uzavretej medzi ním a žalobcom, predmetom ktorej boli dané pozemky, a to s dôrazom na tvrdené zmarenie prípravy developerského projektu, s čím žalobca spájal vznik škody.
7. Na úvod odvolací súd konštatuje, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax determinovala rámec postulátov, ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a hodnotí, a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu. Ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto aspektu možno konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§ 328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sa pred súdom nedokazujú, ale osvedčujú. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo v danom význame znamená, že súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočnosti v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov, bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP).
9. Odvolací súd, po oboznámení sa so súdnym spisom, po preskúmaní veci v rozsahu a dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie prostredníctvom oboznámenia sa s produkovanými tvrdeniami žalobcu a obsahom predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na správnom právnom posúdení veci. Zároveň odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočne ozrejmuje, ktoré dôkazy súd prvej inštancie považoval za relevantné, ako ich hodnotil v kontexte osvedčenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a dostatočne ozrejmuje aj závery, pre ktoré súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie záver o nedôvodnosti neodkladného opatrenia založil na dvoch rovnocenných parciálnych záveroch. V prvom rade skonštatoval, že žalobca neosvedčil úkony žalovaných smerujúcich k prevodu alebo zaťaženiu pozemkov v prospech tretích osôb. V druhom rade súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nie len nedostatočne tvrdil v čom spočíva potreba bezodkladnosti, ale v tomto smere ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by záver o bezodkladnosti osvedčovali.
11. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a obsahom podaného odvolania žalobcu, konštatuje, že procesný útok žalobcu v podanom odvolaní je abstraktný, bez náležitého zdôvodnenia, ktorého obsah neumožňuje odvolaciemu súdu cielenejší odvolací prieskum. Je súčasťou zásady procesnej diligencie, aby strany sporu pre úspech v odvolacom konaní riadne tvrdili a dôsledne opísali konkrétne skutočnosti a dôvody, pre ktorého považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom- ktorom ohľade za nesprávne, pretože odvolateľ takýmto spôsobom vymedzuje konkrétny predmet, resp. hĺbku odvolacieho prieskumu. Žalobca uvedeným spôsobom nepostupoval, keď namietal skutkové a právne závery len abstraktným spôsobom. Odvolací súd sa preto v rámci odvolacieho prieskumu zameral len na tie relevantné časti odôvodnenia súdu prvej inštancie (skutkové a právne), na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a tieto podrobil odvolaciemu prieskumu v rozsahu napĺňajúcemu podmienku účinného zabezpečenia práva žalobcu na spravodlivý proces.
12. K novo predloženým dôkazom žalobcu v podanom odvolaní (bod 2.2 odôvodnenia tohto uznesenia) odvolací súd, pre účely odvolacieho prieskumu, uvádza, že v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP je pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, čo treba vykladať v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP, v zmysle čoho je povinnosťou navrhovateľa, resp. žalobcu už v podanom návrhu tvrdiť všetky relevantné (skutkové) skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia je odvolací súd viazaný osvedčeným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a vecnú stránku správnosti napadnutého uznesenia posudzuje odvolací súd v čase vydania napadnutého uznesenia. Uvedené je pritom potrebné vykladať v spojení s ust. § 366 CSP, keď odvolací súd nie je oprávnený prihliadnuť na prostriedok procesného útoku (skutkové tvrdenia a dôkazy), ktorý mohol ale nebol použitý v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 326 ods. 1 CSP). V tomto význame odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedená forma procesného útoku žalobcu nebola použitá včas a zároveň neboli tvrdené ani žiadne skutočnosti odôvodňujúc prípustnosť tejto formy oneskoreného procesného útoku v odvolacom konaní. Už z tohto pohľadu považuje odvolací súd žalobcom predložené nové dôkazy v podanom odvolaní ako neprípustné. Navyše odvolací súd konštatuje, že ani v prípade ich formálnej prípustnosti by takáto forma procesného útoku nebola dôvodná, a to pre nedostatočné substancovanie skutkových tvrdení žalobcu, pretože odvolací súd nie je oprávnený nad rámec produkovaných tvrdení strán sporu z predložených dôkazov svojvoľne vyhľadávať a dotvárať argumentáciu tej ktorej strany, pretože by takýmto postupom porušil princíp rovnosti strán.
13. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti neodkladného opatrenia uvádza, že súd prvej inštancie, rešpektujúc základné princípy a zásady civilného sporového konania, žalobcom produkované tvrdenia a predložené dôkazy vyhodnotil zákonom predpokladaným spôsobom a dospel k vecne správnym záverom, keď skonštatoval, že žalobca neosvedčil žiadne také úkony žalovaných, ktoré by osvedčovali ich zámer o prevod alebo zaťaženie pozemkov. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že jediný relevantný dôkaz, ktorý žalobca za týmto účelom predložil (ponuka na odkúpenie pozemkov), takýto zámer žalovaného 2/ neosvedčoval, pretože daný list bol spísaný dňa 22. mája 2025, t. j. ešte pred tým, ako žalovaný 2/ uzatvoril kúpnu zmluvu (dňa 22. augusta 2025) so žalobcom. K záveru o neosvedčí požiadavky bezodkladnosti odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, uvádza, že žalobca len abstraktne tvrdil v čom by spočívala reálna hrozba, ak by došlo k prevodu pozemkov na tretie osoby, s dôrazom na ním zvolenú argumentáciu o príprave developerského projektu, v spojení s prípadnou škodou. Za týmto účelom neprodukoval ani žiadne relevantné dôkazy. Odvolací súd preto konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o neosvedčení požiadavky bezodkladnosti je vecne správny. Odvolací súd v tomto smere, pre umocnenie správnosti dodáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne skonštatoval osvedčenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ pre účely neodkladného opatrenia, avšak pri tomto prieskume už opomenul posúdiť vecnú legitimáciu žalovaného 1/. Odvolací súd v nadväznosti na to dodáva, že z povahy navrhovaného neodkladného opatrenia, z produkovaných tvrdení a predložených dôkazov žalobcu, nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by pre účely neodkladného opatrenia osvedčovali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca vôbec netvrdil v akom právnom postavení pre účely neodkladného opatrenia vystupuje žalovaný 1/, keď z listov vlastníctva nevyplýva pre žalovaného 1/ žiadne vlastnícke ani obdobné právo k pozemkom. Už len z tohto pohľadu potom na strane žalovaného 1/ absentuje pasívna vecná legitimácia, keď bez osvedčenia oprávnenia žalovaného 1/ nakladať (disponovať) s predmetnými pozemkami, je vylúčené sa voči nemu domáhať takéhoto obmedzenia. Z uvedeného potom podľa
odvolacieho súdu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je už z tohto dôvodu voči žalovanému 1/ zjavne nedôvodný.
14. Vo svetle vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 236, súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na tomto mieste odvolací súd poznamenávaná, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu súčasne nevyplýva právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov či rozhodol v súlade s jej voľou, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
15. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že žalobca v konaní neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ako vecne správne potvrdil.
16. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výrok o trovách konania napadnutého uznesenia, ako závislého výroku a zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania – o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v rozpore s ust. § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého platí, že „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd konštatuje, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladné opatrenie súčasne so žalobou (vo veci samej) a žiadal jeho nariadenie do skončenia konania vo veci samej, čím vylúčil povahu rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení zo skupiny rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí (§ 262 ods. 1 CSP). Uvedené v konkrétnosti prejednávanej veci znamená, že ak rozhodnutím súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nedochádza k ukončeniu súdneho konania, je výlučný taký procesný postup, ktorým súd rozhodne samostatne o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedochádza k ukončeniu súdneho konania, a preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o „celkových“ trovách konania až v rozhodnutí, ktorým sa konanie o žalobe žalobcu skončí v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, zákon a ani povaha tohto sporu súdom prvej inštancie zvolený procesný odklon neodobruje. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd výrok o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, keďže rozhodnutie o trovách konania má formu uznesenia – nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo súdom prvej inštancie vydané, ako také nikdy neexistovali.
17. Nad rámec veci odvolací súd poznamenáva, že v odvolacom konaní nepostupoval v zmysle ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP, a to z týchto dôvodov: v prvom rade odvolací súd konštatuje, že na strane žalovaných (t. j. žalovaný 2/) vystupuje osoba s trvalým pobytom v zahraničí – v Kanade, ktorá skutočnosť by objektívne pre tento účel zmarila dodržanie 30 dňovej lehoty na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu: v druhom rade odvolací súd konštatuje, že nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia s odvolaním žalobcu žalovaným, nebolo objektívne spôsobilé zasiahnuť do podstaty ich práva na spravodlivý proces, keďže odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní žalobcu bez vyjadrenia žalovaných – zohľadňujúc proporcionalitu medzi rýchlosťou, hospodárnosťou súdneho konania a zásadou účinného prístupu k súdu zo strany žalovaných.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd, s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, nerozhodoval, nakoľko predmetom odvolacieho konania je uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej (resp. súčasne sním) a rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu proti napadnutému uzneseniu nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).