Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Sas-33-2026.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Subarea
33Sas/33/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska č. 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 166 073, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2026 zo dňa 27.03.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 04.06.2026 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) doručená správna žaloba zo dňa 30.05.2026 (ďalej len „správna žaloba“), ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-17103/14-2026 zo dňa 27.03.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým GR ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 25.02.2026 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku za aplikácie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
2. Keďže správna žaloba žalobcu neobsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti správnej žaloby podľa SSP, správny súd uznesením sp. zn. 33Sas/33/2026 zo dňa 16.07.2026 (ďalej len „výzva súdu“) vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnil správnu žalobu o presné označenie žalovaného a o označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy. Žalobca bol zároveň vo výzve súdu poučený o následkoch neodstránenia vád správnej žaloby. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 22.07.2026.
3. V reakcii na výzvu súdu bolo správnemu súdu doručené listinné podanie žalobcu označené ako „Vec : Vyjadrenie žalobkyne k uzneseniu správneho súdu“ zo dňa 26.07.2026 (ďalej len „odpoveď na výzvu súdu“), v ktorom žalobca uviedol:“ Zo zaslaného uznesenia vyplýva, že správny súd za žalovaného označuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom za predmet súdneho prieskumu označuje rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 27.3.2026. Takéto právne posúdenie považujem za nejednoznačné a vnútorne rozporné“.
4. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
5. Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
6. Podľa § 59 ods. 1,2,3 SSP (1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2 SSP. (2) V uznesení podľa § 59 ods. 1 SSP správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa § 98 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
8. Správny súd po preskúmaní podania žalobcu posúdil toto podanie ako správnu žalobu v sociálnych veciach. Správny súd zistil, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia GR ZVJS, ktorým bolo zastavené konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 25.02.2026 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku, a to s poukazom na § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, z dôvodu, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
9. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 5-MSSR-006158/2026 zo dňa 25.06.2026 tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 12.04.2026 zamietlo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie. Toto odvolacie rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2026.
10. Správny súd konštatuje, že základné náležitosti správnej žaloby sú, a to aj napriek výzvam súdu na ich odstránenie, v takom zásadnom rozpore, že v konaní nie je možné ďalej pokračovať. Tento rozpor spočíva v tom, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie nevydal orgán, ktorý žalobca označil za žalovaného, teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže žalobca v správnej žalobe jednoznačne prejavil vôľu trvať na zrušení prvostupňového rozhodnutia vydaného Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2026 zo dňa 27.03.2026 (žalobný návrh), vec nie je možné na základe takejto žaloby meritórne prejednať.
11. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedený v uznesení sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa 30.03.2022: „Úlohou správneho súdu (ani v prípade správnej žaloby podanej fyzickou osobou v sociálnych veciach) totiž nie je presviedčať žalobkyňu o mylnosti jej právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa správnu žalobu nedoplní tak, aby bolo o nej možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.“
12. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu uvádza cit.: “Správny súdny poriadok v ustanoveniach § 6 ods. 2, § 177 ani § 199 SSP nikde neustanovuje, že predmetom správnej žaloby môže byt' výlučne rozhodnutie vydané v odvolacom konaní. Citované ustanovenia hovoria všeobecne o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Rovnako ani ustanovenie § 181 ods. 1 SSP neustanovuje, že správna žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu vydanému o odvolaní.“ Žalobca ďalej uviedol cit.: „Žiadam preto správny súd, aby uviedol, z ktorého konkrétneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku alebo z ktorej ustálenej judikatúry vyplýva povinnosť žalobcu podať správnu žalobu proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní, keď' takáto povinnosť zo zákona výslovne nevyplýva.“
13. Argumentácia žalobcu sa zakladá na tvrdení, že Správny súdny poriadok v ustanoveniach § 6 ods. 2, § 177, § 199 ani § 181 ods. 1 výslovne neobmedzuje predmet správnej žaloby výlučne na rozhodnutie
vydané v odvolacom konaní, pričom žalobca žiada správny súd, aby označil konkrétne ustanovenie zákona alebo ustálenú judikatúru, z ktorej takáto povinnosť vyplýva, keďže podľa jeho názoru toto zo znenia zákona výslovne nevyplýva.
14. Správny súd tu poukazuje na § 7 písm. a) SSP, ktorý negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, a teda vylučuje súdny prieskum rozhodnutia v prípadoch nevyčerpania riadneho opravného prostriedku. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v správnom súdnictve platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní, čo predstavuje prejav zásady subsidiarity správneho súdnictva. O uvedenom bol už žalobca poučený vo výzve súdu.
15. V prípade ďalšieho argumentu žalobcu, t. j. nesprávneho procesného postupu správneho súdu spočívajúceho v nedoručení vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe, pričom tento postup považuje za rozporný so zásadou kontradiktórnosti, zásadou rovnosti účastníkov a s právom na spravodlivý proces zakotveným v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V dôsledku tohto postupu tak nemal žalobca možnosť oboznámiť sa s argumentáciou žalovaného, navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov ani zaujať stanovisko k jeho tvrdeniam pred rozhodnutím súdu, čo taktiež predstavuje porušenie princípu kontradiktórnosti zakotveného v Správnom súdnom poriadku. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby mu vyjadrenie žalovaného bezodkladne doručil a poskytol mu primeranú lehotu na vyjadrenie sa k jeho obsahu.
16. K uvedenému správny súd poukazuje na dôsledky neodstránenia vád podania, ktoré môžu vyústiť do rozhodnutia správneho súdu o odmietnutí takéhoto podania bez toho, aby sa pristúpilo k doručovaniu správnej žaloby žalovanému. Ak teda správny súd preskúmaním procesných podmienok zistí, že v súdnom konaní sa vyskytla vada, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, tak v prípade, ak ide o odstrániteľnú vadu konania, vyzve žalobcu na jej odstránenie. V predmetnej veci bol zachovaný vyššie popísaný postup, no napriek tomu nedošlo k odstráneniu nedostatkov, preto nemožno v súdnom konaní pokračovať, a teda ani pristúpiť k doručovaniu správnej žaloby žalovanému na vyjadrenie. K uvedenému správny súd dopĺňa, že žalobca bol riadne poučený o následkoch neodstránenia vád podania, napriek tomu ich neodstránil, ale v rámci reakcie na výzvu súdu predložil ďalšie nedôvodné argumenty, ktoré nemožno považovať za odstránenie vád.
17. Pokiaľ žalobca výslovne v správnej žalobe uviedol ako žalovaného iný orgán verejnej správy ako ten, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie (t. j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže), správny súd to vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nesprávne a zmätočné označenie. Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, preto správny súd žalobu odmietol podľa § 59 ods. 3 v spojení s § 98 písm. h) SSP, nakoľko v konaní pre tento nedostatok správnej žaloby nebolo možné ďalej pokračovať.
18. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd, s poukazom na svoju znalosť rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), upozorňuje na množstvo rozhodnutí kasačného súdu v obdobných (takmer identických) veciach: napr. sp. zn. 6Ssk/5/2022; sp. zn. 6Ssk/31/2024; sp. zn. 6Ssk/33/2022; sp. zn. 6Ssk/42/2025; sp. zn. 6Ssk/111/2024 alebo sp. zn. 6Ssk/75/2021. Vo všetkých uvedených prípadoch kasačný súd zamietol kasačné sťažnosti žalobcu smerujúce proti uzneseniam o odmietnutí jeho takmer identických podaní.
19. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
20. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa§ 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).