Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19SaZ/7/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX C. A. D. E., F., G., B., číslo cestovného dokladu: H., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Kinstellar, s. r. o., so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava, IČO: 35 873 833, konajúcej prostredníctvom Mgr. Viliama Myšičku, advokáta a konateľa, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Račianska 62, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia Riaditeľstva hraničnej cudzineckej polície Bratislava č. I./XXXXXX-XXX zo dňa 09.07.2026 a rozhodnutia Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilnej jednotky policajného zboru Bratislava č. I./XXXX-XX zo dňa 29.05.2026, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p r i z n á v a správnej žalobe zo dňa 07. augusta 2026 odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 07.08.2026, domáha, aby správny súd zrušil neformálny list Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej ako „žalovaný“) č. I./XXXXXX-XXX zo dňa 09.07.2026 (ďalej len „opatrenie zo dňa 09.07.2026“) a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. I./XXXX-XX zo dňa 29.05.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca podľa ustanovenia o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a z územia všetkých členských štátov na územie Kanady podľa Zároveň správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi podľa zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 rok a určil žalobcovi podľa povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Opatrením zo dňa 09.07.2026 žalovaný žalobcovi oznámil, že s poukazom na to, že žalobca sa po doručení a podpísaní napadnutého rozhodnutia vzdal podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) práva na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, čím sa napadnuté rozhodnutie stalo právoplatným okamihom vzdania sa práva na podanie odvolania. Tvrdenie účastníka, že nerozumel tlmočníkovi nemohol brať odvolací orgán do úvahy ako dôkaz nesprávneho postupu správneho orgánu, keďže tlmočník viedol s účastníkom dialóg a odpovedal mu s porozumením. Odvolací orgán nemohol neprípustné odvolanie účastníka konania proti právoplatnému rozhodnutiu vybaviť ani postupom podľa alebo Správneho poriadku, pretože nezistil dôvody na obnovu konania ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia v spojení s a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že právnymi následkami opatrenia zo dňa 09.07.2026 a napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma. Uviedol, že ponechaním zákazu vstupu v platnosti je ohrozené právo žalobcu na súkromný život s poukazom na Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a uznesenie Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. . 3. Žalobca uviedol, že na Slovensku študuje na vysokej škole, na ktorej úspešne absolvoval 1. ročník štúdia a v tomto štúdiu plánuje pokračovať, čo je zároveň dôvodom, prečo sa opakovane snažil o to, aby mu bol udelený prechodný pobyt na Slovensku za účelom štúdia. Uloženým zákazom vstupu je však prebiehajúce štúdium žalobcu vážne ohrozené, na čom nič nemení ani možnosť štúdium prerušiť. Ako totiž vyplýva z Vnútorného predpisu č. 30/2025 Lekárskej fakulty univerzity Komenského, od akademického roka 2026/2027 sa študijný program v odbore zubné lekárstvo mení zo 6-ročného na 5- ročný. V prípade, že by bol žalobca v dôsledku zákazu vstupu nútený prerušiť štúdium na jeden rok, po jeho návrate by musel pokračovať v štúdiu v tomto novom programe. Išlo by v takom prípade o zmenu študijného programu v zmysle článku 19 Študijného poriadku LF UK, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uznania už absolvovaných predmetov v rámci predchádzajúceho programu. Z dôvodu lehoty 30 dní uloženej žalovaným v napadnutom rozhodnutí na vycestovanie z územia Slovenska nemal žalobca možnosť riadne sa pripraviť na dve plánované skúšky. Z toho dôvodu žalobca v prvom ročníku získal len 48 kreditov, čo je minimálna hranica na postup do druhého ročníka. Žalobca zároveň absolvoval dve skúšky za spolu 5 kreditov s výslednou známkou E. Tieto predmety by mu v zmysle Študijného poriadku LF UK nemohli byť uznané, čo znamená že žalobca by v dôsledku zmeny študijného programu prestal spĺňať stanovenú minimálnu kreditovú hranicu a následne by musel byť zo štúdia vylúčený podľa o vysokých školách pre nesplnenie podmienok študijného programu. Ponechanie zákazu vstupu v platnosti by teda pre žalobcu de facto znamenalo nútené úplné ukončenie štúdia, a to na základe nezákonného a arbitrárneho napadnutého rozhodnutia. Takýto následok predstavuje závažnú ujmu v osobnej sfére žalobcu, ktorú už neskôr nebude možné žiadnym spôsobom zvrátiť ani v prípade kladného rozhodnutia súdu. 4. Nemožnosť žalobcu vrátiť sa na územie Slovenska a schengenského priestoru po dobu jedného roka by zároveň pretrhla väzby s jeho priateľkou a rodinou vo Viedni na čas neprimerane dlhý s ohľadom na minimálnu závažnosť porušenia, ktorého sa žalobca dopustil. Ponechaním zákazu vstupu v platnosti je zároveň ohrozené právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože pre výkon ústavného práva na spravodlivý proces je potrebné, aby mohol zotrvať na území Slovenskej republiky do skončenia konania o správnej žalobe. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že je žalobca v konaní zastúpený právnym zástupcom, keďže k právu na spravodlivý proces patrí aj právo účastníka vystupovať v konaní osobne a byť v kontakte so svojim právnym zástupcom. 5. Priznanie odkladného účinku nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov nemožno verejný záujem vnímať zjednodušene len ako záujem štátu na rýchlom a nekompromisnom ukončení pobytu cudzincov. Priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom vtedy, ak neexistujú skutočnosti ktoré by naznačovali, že zotrvanie žalobcu na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o žalobe by predstavovalo akékoľvek riziko pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo ochranu zdravia iných osôb. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu SR pritom predstavuje príslušník tretej krajiny riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok štátu vtedy, ak jeho pobyt na území daného štátu vyvoláva skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti. Žalobca počas svojho pobytu na Slovensku viedol usporiadaný život, nespáchal žiadny trestný čin, ani sa nedopustil žiadneho iného nezákonného alebo spoločensky škodlivého správania. Jediným porušením, ktorého sa podľa žalovaného mal dopustiť a ktoré údajne odôvodňuje uložený zákaz vstupu, je zdržiavanie sa na území Slovenska v období o jeden deň dlhšom ako je povolené 90-dňové obdobie v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Takéto porušenie však jednoznačne nespĺňa podmienku skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia základného záujmu spoločnosti. 6. Podľa Súdneho dvora EÚ pre záver, že príslušník tretej krajiny predstavuje pre štát ohrozenie, nepostačuje len samotný fakt, že porušil zákon alebo bol dokonca odsúdený za trestný čin, ale je potrebné vždy individuálne posúdiť reálne riziko, ktoré takéto jeho porušenie predstavuje pre spoločnosť. Rovnako tak Najvyšší správny súd SR konštatoval, že existencia ohrozenia musí vyplývať zo správania príslušníka tretej krajiny, nie len z abstraktnej prevencie. V prípade žalobcu ide o výlučne formálne porušenie právnych predpisov, keď povolenú dobu pobytu prekročil v tej najmenšej možnej miere, pričom počas jeho pobytu na Slovensku aktívne podnikal kroky za účelom získania pobytového oprávnenia.

Nemožno v takom prípade hovoriť o existencii akékoľvek skutočného ohrozenia niektorého záujmu spoločnosti. 7. Žalobca z územia Slovenska vycestoval v lehote určenej v napadnutom rozhodnutí. Jeho neoprávnený pobyt na území Slovenska teda už ku dňu rozhodovania súdu netrvá a žalobca nemá žiaden úmysel kedykoľvek v budúcnosti opätovne zotrvávať na Slovensku neoprávnene. Práve naopak, jeho správanie vrátane jeho dobrovoľného vycestovania a aj podania tejto žaloby nasvedčuje tomu, že má záujem zabezpečiť, aby jeho budúci pobyt na území Slovenskej republiky bol v súlade s právnymi predpismi. 8. Pojem dostatočne závažného ohrozenia nemožno stotožňovať s akýmkoľvek protiprávnym správaním cudzinca, ale musí ísť o konanie skutočne závažné jeho intenzitou alebo významom chráneného záujmu, proti ktorému smeruje. Najvyšší správny súd ČR pritom za takéto závažné porušenie nepovažoval ani situáciu, keď sa cudzinec na území štátu neoprávnene zdržiaval a nelegálne tam pracoval po dobu 5 rokov. O to menej možno za dostatočne závažné považovať konanie žalobcu, ktorý sa na území Slovenska neoprávnene zdržiaval iba jeden jediný deň. 9. Podľa Najvyššieho správneho súdu SR je vždy potrebné konkrétne vymedziť verejný záujem, ktorý je konaním cudzinca ohrozený. Najvyšší správny súd ČR taktiež dodáva, že hoci neoprávnený pobyt na území štátu je narušením verejného poriadku, nemožno ho považovať za tak závažný exces, ktorý by bol spôsobilý narušiť základný záujem spoločnosti tak ako ho narušuje napríklad závažná trestná činnosť. Konanie žalobcu teda nepredstavuje ohrozenie základného záujmu Slovenskej republiky. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú podľa žalobca splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s v spojení s a nasl. . 11. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k žalobe a k návrhu žalobcu na priznania odkladného účinku správnej žalobe, vo vyjadrení zo dňa 14.08.2026 vo vzťahu k argumentácii k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobcom uvedená argumentácia, týkajúca sa existencie ohrozenia základného záujmu spoločnosti nie je pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia rozhodujúca. Dôvodom administratívneho vyhostenia žalobcu bol jeho neoprávnený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, nie existencia bezpečnostného ohrozenia alebo iného obdobného dôvodu. Žalovaný má za to, že predmetná argumentácia sa nevzťahuje na právny dôvod, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Skutočnosť, že konanie žalobcu nepredstavovalo bezpečnostnú hrozbu ani závažnú trestnú činnosť preto sama o sebe nevylučuje uplatnenie právnych následkov spojených s neoprávneným pobytom. Dodržiavanie podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín pritom predstavuje verejný záujem chránený právnym poriadkom. 12. Žalovaný uviedol, že počas konania a aj pri vydávaní samotného rozhodnutia o administratívnom vyhostení bolo postupované v súlade s , ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie a prípadný zásah do práv žalobcu nebol záväznejším a nevyhnutejším ako ten, aký pripúšťa právny poriadok Slovenskej republiky. 13. Žalovaný preskúmaním rozhodnutia a preverením administratívneho spisu konštatuje, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie, na základe ktorých dospel žalovaný k názoru, že administratívne vyhostenie žalobcu a uloženie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou správneho orgánu považuje žalovaný za nepochybné. 14. Žalobca na vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.08.2026 reagoval podaním zo dňa 18.08.2026, v ktorom k časti vyjadrenia týkajúceho sa návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že argumentácia žalovaného je nesprávna a účelová, keďže nezákonnosť rozhodnutia je meritórnou otázkou, ktorej posúdenie je irelevantné pre rozhodnutie súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku a žalovaný v inom konaní v tejto veci akceptoval, že žiaden verejný záujem na trvaní zákazu vstupu neexistuje. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo dňa 01.08.2025, v ktorom súd konštatoval, že účelom právneho inštitútu odkladného účinku je zabezpečenie efektívnej ochrany zo strany správneho súdu, nie predbežné posúdenie veci. Pokiaľ žalovaný uviedol, že existencia nepriaznivých následkov pre žalobcu ani ohrozenia verejného záujmu nie je rozhodujúca pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, uvedené žalobca ani netvrdil. Vo vzťahu k podmienke existencie závažnej ujmy žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosti uvádzané žalobcom a neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu nad rámec žalobcom uvedeného. Vo vzťahu k podmienke absencie rozporu s verejným záujmom je vyjadrenie žalovaného v rozpore so stanoviskom, ktoré žalovaný zaujal v konaní o zrušenie zákazu vstupu podľa Dňa 12.08.2026 bolo žalobcovi doručené oznámenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície SR o vybavení žiadosti o zrušenie zákazu vstupu na územie SR, ktorým bol žalobca informovaný, že jeho žiadosti vyhovené nebolo s ohľadom

na krátku lehotu, ktorá uplynula od uloženia zákazu vstupu, keďže zrušenie zákazu by tak nemalo nápravný charakter. Poukázal na to, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície SR požiadal o stanovisko aj žalovaného, ktorý sa vyjadril, že odporúča zrušenie zostávajúcej doby zákazu vstupu. Žalovaný teda v danom konaní nemal za to, že by zrušenie zákazu vstupu žalobcu a jeho potenciálny vstup a zotrvanie na území SR boli v rozpore s akýmkoľvek verejným záujmom. Argumentáciu žalovaného v tomto konaní preto považuje žalobca za účelovú. 15. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 SPP „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.“ 16. Podľa ustanovenia § 237 ods. 2 SPP „Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.“ 17. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.“ 18. Podľa „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.“ 19. Podľa „Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.“ 20. Podľa „Uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.“ 21. Podanie správnej žaloby vo veciach administratívneho vyhostenia nemá priamo zo zákona odkladný účinok. V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno aplikovať oba dôvody pre priznanie odkladného účinku uvedené v SPP. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom spolu so správnou žalobou, žiada o priznanie odkladného účinku najmä z dôvodu, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia a opatrenia zo dňa 09.07.2026 mu hrozí závažná ujma a je ohrozené právo žalobcu na súkromný život a právo na spravodlivý proces. Žalobca zároveň tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom z dôvodov podrobne uvedených v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 22. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správny súd neskúma vecnú správnosť alebo zákonnosť napadnutého rozhodnutia a/alebo opatrenia - to je predmetom samotného meritórneho konania o správnej žalobe. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len „závažná ujma“). Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu. 23. Pojem „závažná ujma“ je potrebné vykladať nielen z hľadiska materiálnych či finančných strát, ale predovšetkým optikou ochrany základných ľudských práv, osobnej integrity a rodinného a súkromného života. V oblasti cudzineckého práva nadobúda možnosť tejto ujmy špecifický rozmer, nakoľko výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedie k nútenému vyhosteniu cudzinca z územia Slovenskej republiky. 24. Správny súd po zhodnotení dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe a na základe jej príloh, ako aj skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k záveru, že vo veci sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd sa stotožňuje

s tvrdením žalobcu, že pre neho nútené opustenie územia Slovenskej republiky môže znamenať hrozbu závažnej ujmy, a to s ohľadom na jeho osobné pomery, ako boli žalobcom uvedené v správnej žalobe v časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a osvedčené prílohami k správnej žalobe a obsahom administratívneho spisu. Hrozba závažnej ujmy spočíva predovšetkým v znemožnení plynulého pokračovania vo vysokoškolskom štúdiu na univerzite na Slovensku, pričom je osvedčená hrozba závažných a nezvratných následkov tak v jeho osobnej (akademickej), ako aj majetkovej sfére. Okamžitý výkon resp. právne následky napadnutého rozhodnutia v spojení s opatrením zo dňa 09.07.2026 môžu spôsobiť zmarenie možnosti riadneho dokončenia prebiehajúceho vysokoškolského štúdia resp. možnosti v ňom pokračovať po prípadnom prerušení štúdia z dôvodu nadchádzajúcich zmien študijného programu v akademickom roku 2026/2027 na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň právne následky napadnutého rozhodnutia a opatrenia zo dňa 09.07.2026 môžu znamenať značnú priamu majetkovú ujmu na strane žalobcu, spočívajúcu v zmarení už vykonanej investície do vzdelania (uhradené školné za doteraz absolvované štúdium) a neproporcionálny zásah do jeho súkromného života a profesijného formovania žalobcu. 25. Okamžitý výkon resp. právne následky napadnutého rozhodnutia v spojení s opatrením zo dňa 09.07.2026 majú potenciál zasiahnuť do žalobcovho ústavného práva na spravodlivý proces. Hoci je žalobca v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, správny súd podotýka, že k právu na spravodlivý proces patrí aj právo účastníka vystupovať v konaní osobne a byť v kontakte so svojim právnym zástupcom. 26. Súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem nemožno vnímať zjednodušene len ako záujem štátu na rýchlom a nekompromisnom ukončení pobytu cudzincov, ktorý nemajú legalizovaný pobyt na území SR. Súčasťou verejného záujmu v demokratickom a právnom štáte je predovšetkým záujem na rešpektovaní , zákonov, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a na zabezpečení spravodlivého a efektívneho súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom. 27. Vzhľadom na žalobcom osvedčenú hrozbu závažnej ujmy správny súd podľa ustanovenia v spojení s návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Podľa nastúpením odkladného účinku sa zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 28. Správny súd dáva účastníkom konania zároveň do pozornosti, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v ustanovení v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia a opatrenia žalovaného. Správny súd tiež dodáva, že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť ( ).