Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/1261/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin IČO: 30 794 536 proti povinnému: A. B., nar: 12.7.1979, C. XXX, XXX XX C. o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Ďuricová so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 59, 02201 Čadca, IČO: 40758290, pod sp. zn. 349EX 287/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 61,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.05.2026 domáhal od povinného vymoženia výživného s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie sp. zn.: zo dňa 31.05.2017 vydané Okresným súdom Martin, vykonateľné 11.08.2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.05.2026 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Luciu Ďuricovú so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 59, 02201 Čadca, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 349EX 287/26.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2026, doručeným súdnemu exekútorovi osobne dňa 05.06.2026 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný v podaní uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie považuje za zmätočné a nedostatočne odôvodnené najmä z dôvodu že nie je zrejmé v akých obdobiach a akým spôsobom boli vypočítané pohľadávky. Zrejmý je podľa povinného len exekučný titul na opakujúce sa plnenia č.k. -22 zo dňa 31.05.2017 z ktorého vyplýva, že exekúcia je neprípustná najmä z dôvodu nemožnosti veriteľa domáhať sa premlčanej pohľadávky. Vzhľadom na premlčanie nároku povinný žiada súd aby exekúciu zastavil.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že Námietka premlčania vznesená povinným nie je dôvodná. Oprávnený uplatnil svoj nárok návrhmi na vykonanie exekúcie podanými v júli 2019. Na základe týchto návrhov boli vedené exekučné konania 349EX 419/19 a 349EX 420/19 až do októbra 2024, keď boli zastavené podľa Exekučného poriadku. Počas vedenia exekučného konania nastali účinky podľa , keďže oprávnený svoje právo riadne uplatnil a v začatom konaní sa pokračovalo. Nový návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v máji 2026. Pohľadávka preto nemôže byť považovaná za premlčanú len s odkazom na

uplynutie troch rokov od splatnosti jednotlivých splátok výživného. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhuje, aby súd na námietku premlčania ako nedôvodnú neprihliadol.

5. Súdny exekútor predložil súdu podanie povinného spolu s vyjadrením oprávneného dňa 10.06.2026. Súdny exekútor zároveň s predložením návrhu povinného na zastavenie exekúcie predložil doručenku preukazujúcu doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk dňa 25.06.2026. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.20262026 bol doručený osobne súdnemu exekútorovi dňa 05.06.2026. Z uvedeného vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 77 ods. 2 ZoR práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

13. Podľa ZoR ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia .

14. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

16. Podľa úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

17. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia premlčacej doby nároku deklarovaného exekučným titulom, v ktorej bolo možné tento nárok vymáhať a to s poukazom na .

18. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie sp. zn.: zo dňa 31.05.2017 vydané Okresným súdom Martin, ktorého III. výrokom je povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. a maloletého D. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa určené osobitným zákonom, mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti predmetného uznesenia a to v prospech účtu oprávneného. Predmetom vymoženia v rámci tohto exekučného konania je nárok na zameškané výživné spolu vo výške 2420,82 EUR, ktorý vznikol v rámci rozhodujúceho obdobia od 11.08.2017 do 10/2021.

19. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania.

20. Premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci, pričom súd je povinný následne preskúmať jej dôvodnosť. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. Premlčanie výživného upravuje ust. § 77 ZoR tak, že podľa jeho prvého odseku právo na výživné sa nepremlčuje, avšak jeho druhým odsekom premlčaniu podliehajú len jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného. K uvedenému je potrebné dodať, že i s ohľadom na vyššie citovanú právnu úpravu obsiahnutú v zákone o rodine, a v nadväznosti na všeobecnú občianskoprávnu úpravu, tak podľa ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( -110). Pokiaľ súd právoplatne uložil povinnosť platiť splatné výživné (zameškané výživné za minulé obdobie do času vydania exekučného titulu), potom sa splátky takéhoto výživného premlčujú v 10-ročnej premlčacej lehote ( ). Ak súd uložil povinnosť platiť bežné výživné do budúcna platí tu subsidiárne ustanovenie , kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Teda jednotlivé splátky bežného výživného, ktorých splatnosť nastane až po právoplatnosti rozhodnutia sa premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, pričom pri jednotlivých splátkach premlčacia lehota začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Oprávnený uplatnil svoj nárok návrhmi na vykonanie exekúcie podanými v júli 2019. Na základe týchto návrhov boli vedené exekučné konania 349EX 419/19 a 349EX 420/19 až do októbra 2024, keď boli zastavené podľa Exekučného poriadku.

21. Keďže vymáhaný nárok je koncipovaný aj na báze jednotlivých opakujúcich sa plneniach bežného výživného podľa III. výroku exekučného titulu, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu (od 11.08.2017 do 10/2021), ktoré sa podľa ZoR v spojení s premlčujú v základnej trojročnej premlčacej lehote (t. j. každá splátka bežného výživného má svoju vlastnú premlčaciu lehotu), súd s ohľadom na dátum začatia exekučného konania (18.05.2026) konštatuje, že oprávneným uplatnené zameškané výživné v celkovej výške 2420,82 EUR za obdobie 11.08.2017 až do 10/2021 je premlčané a to aj s prihliadnutím na neplynutie premlčacej lehoty počas vedenia starých exekúcií. (25 mesiacov do podania návrhov na vykonanie starých exekúcií + 18 mesiacov do podania návrhu na vykonanie súčasnej exekúcie)

22. Súd pri aplikácií ZoR v spojení s vyslovuje v danej veci záver, že oprávnený môže mať v prípade uplatnenia nároku na bežné výživné, ktorého zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu, a to len na tie dobrovoľne neuhradené sumy výživného, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto bode je potrebné poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.06.2014, podľa ktorého: „Najvyšší súd sa preto stotožňuje so záverom vyjadreným v mimoriadnom dovolaní, že premlčané sú aj dávky výživného, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním návrhu na začatie exekučného konania, teda viac ako 3 roky pred 11. júnom 2010 (t.j. až do júna 2007).“

23. Na základe uvedených skutočnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (ako aj začatia exekúcie) nárok oprávneného z exekučného titulu je premlčaný podľa príslušných ustanovení ZoR v spojení s , keďže došlo k uplynutiu premlčacej doby tohto nároku, tak ako bolo uvedené v odôvodnení tohto uznesenia. Oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 11.08.2017 do 10/2021 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až dňa 18.05.2025. A preto bolo možné po vznesení námietky o premlčaní vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom zo strany povinného konštatovať, že táto námietka bola vznesená dôvodne. Táto námietka povinného, ako bolo preukázané, bola realizovaná v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom uplynula premlčacia doba nároku oprávneného z exekučného titulu. Povinný v tomto exekučnom konaní úspešne vzniesol námietku premlčania proti nároku z exekučného titulu, čím právo oprávneného síce nezaniklo, avšak sa stalo voči povinnému nevymáhateľným.

24. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, nakoľko povinný preukázal dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd v celom rozsahu exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

25. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

26. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 súd.

27. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

28. Podľa prvá veta Vyhlášky č. náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

29. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

30. Podľa Vyhlášky č. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

31. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

32. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

33. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.

34. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania spojených s podaním vyjadrenia. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnenému v konaní trovy nevznikli, exekučný súd v tomto smere rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

35. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Povinný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie za právne zastupovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnému v konaní trovy nevznikli, exekučný súd v tomto smere rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

36. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. -10)

37. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom od 01.01.2024 náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 EUR a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50 EUR. V danom prípade dôvod na zastavenie exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, v čoho dôsledku súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia už v tom čase exekučným titulom premlčaného nároku. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá, resp. v akom rozsahu si uplatní nárok vyplývajúci z exekučného titulu. Uplatnením nároku v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uvádza, akom rozsahu sa domáha splnenia povinnosti zo strany povinného a teda určuje aj medze toho, vakom rozsahu súdny exekútor exekúciu vykoná v prípade, ak súd v konaní vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie peňažného, či nepeňažného nároku oprávneného, a preto riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie. O to viac ak už v čase podania bolo zrejmá premlčanosť vymáhaného nároku, plnenia ktorého sa povinný úplne môže zbaviť vznesením námietky premlčania. V danom prípade zastavenie exekúcie možno pričítať práve oprávnenému.

38. Súd v exekučnom konaní rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa , Exekučného poriadku, a zmysle Vyhlášky č. . a priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 61,50 EUR, ktoré pozostávajú zo sumy náhrady paušálnych výdavkov vo výške 50 EUR a zo sumy DPH vo výške 11,50 EUR, keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, a zaviazal k ich úhrade oprávneného, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.