Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-68-2026.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/68/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18.05.2026, sp. zn. 6Nt/1/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/3/2024, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/3/2024, teda ktoré by neboli súdu skôr známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku odôvodňovali povolenie obnovy konania. Uviedol, že odsúdený svoj návrh odôvodnil predovšetkým tvrdeniami, že poškodená A. C. mala v pôvodnom konaní vypovedať nepravdivo a že k priznaniu sa ku skutku pristúpil pod psychickým tlakom a zo strachu uloženia prísnejšieho trestu. Na preukázanie týchto tvrdení navrhol opätovný výsluch poškodenej, svedkyne B. B., bývalej obhajkyne D. E. F. G., ako aj doplnenie znaleckého dokazovania. Súd I. stupňa mal za to, že žiadna z uvedených skutočností nepredstavovala novú skutočnosť alebo dôkaz v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku a šlo výlučne o dodatočnú špekuláciu odsúdeného s výsledkami pôvodného konania a o snahu spochybniť skutkové závery, ku ktorým súdy dospeli v rámci celého trestného konania, pretože z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/3/2024 vyplynulo, že v prípravnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane výsluchov poškodenej a ďalších svedkov, ako aj znaleckého skúmania osobnosti odsúdeného, osobnosti poškodenej a duševného stavu odsúdeného. Tieto dôkazy boli súdu známe už v pôvodnom konaní, vzhľadom na čo návrh na ich opätovné vykonanie alebo doplnenie nemožno považovať za návrh smerujúci k preukázaniu nových skutočností. Návrh odsúdeného bol založený výlučne na hypotetickom predpoklade, že poškodená by v súčasnosti vypovedala odlišne ako v pôvodnom konaní, pričom takýto predpoklad nebol podložený žiadnou objektívne overiteľnou skutočnosťou. Keďže odsúdený neoznačil ani nepreukázal existenciu žiadnych nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste alebo vzhľadom na ktoré by bol uložený trest vo výmere 11 rokov v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaného činu alebo k pomerom odsúdeného, súd návrh odsúdeného podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že jeho návrh nesmeroval k opätovnému hodnoteniu dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní ani k hodnoteniu o tom, ako ich súd vyhodnotil. Podstatou návrhu bolo tvrdenie o existencii novej skutočnosti, konkrétne že poškodená v prípravnom konaní nevypovedala pravdivo. Mal za to, že takáto skutočnosť, ak by sa preukázala, má nepochybne význam pre posúdenie skutkového stavu veci a vierohodnosť dôkazov, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o vine. Považoval za nesprávny postup súdu I. stupňa, ktorý odmietol tento dôkaz vykonať, čím sa mu odníma možnosť preukázať existenciu novej skutočnosti. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá pripúšťa, že novou skutočnosťou môže byť aj zmena obsahu výpovede osoby, ktorá už bola v pôvodnom konaní vypočutá. Súd I. stupňa sa však touto skutočnosťou nezaoberal a bez vykonania navrhovaných dôkazov dospel k záveru, že ide len o hypotetické tvrdenia. Takýto záver považoval za predčasný a založený na neúplne zistenom skutkovom stave. V súvislosti s jeho vyhlásením o vine uviedol, že toto jeho rozhodnutie bolo významne ovplyvnené dôkaznou situáciou a hroziacou výškou trestu, čo mala preukázať výpoveď ustanovenej obhajkyne E. F. G.. Tvrdil, že jeho vyhlásenie o vine bolo vykonané za situácie, kedy vychádzal z dôkazov, ktorých pravdivosť je dnes dôvodne spochybnená novými skutočnosťami a navrhovanými dôkazmi. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa, po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru, že neboli zistené nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v danej veci. Súd I. stupňa rozhodol správne o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, pretože obnova konania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.
K úvahám uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia nadriadený súd dopĺňa, že v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podobne. Skúma len, či vyšli najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne, či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku, teda súd rozhodujúci o povolení obnovy konania v prvom rade skúma, či sú v návrhu uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania známe.
Nadriadený súd konštatuje, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/3/2024 bol odsúdený uznaný za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe, právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona.
V danom konkrétnom návrhu odsúdeného na obnovu konania odsúdený žiadal o doplnenie dokazovania výsluchom svedkov poškodenej, bývalej obhajkyne D. E. F. G., A. B. a B. B., ako aj doplnením znaleckého dokazovania za účelom preukázania skutočnosti, že poškodená v pôvodnom konaní vypovedala nepravdivo a že jeho vyhlásenie o vine bolo urobené pod tlakom. Prioritne je potrebné uviesť, že odsúdený v pôvodnom konaní na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2024 po zákonnom poučení a za prítomnosti jeho obhajcu urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prijal. Ak teda odsúdený v aktuálnom návrhu na obnovu konania odmieta svoju vinu, spochybňuje tým slobodu, vážnosť, určitosť alebo zrozumiteľnosť svojho prejavu v pôvodnom konaní. Pokiaľ odsúdený za účelom preukázania dôvodu jeho vyhlásenia o vine žiada vypočuť jeho bývalú obhajkyňu a vykonať znalecké dokazovanie vo vzťahu k jeho osobe, je potrebné uviesť, že
takáto potenciálna výpoveď bývalej obhajkyne, resp. eventuálny výsledok znaleckého dokazovania, by vo vzťahu k možnosti povolenia obnovy konania boli irelevantné, pretože ak by aj bola preukázaná skutočnosť, že odsúdený urobil vyhlásenie o vine pod hrozbou dôkaznej situácie alebo výšky trestnej sadzby, uvedené by nepredstavovalo dôvod na obnovu pôvodného konania, a to z dôvodu, že sa jednalo výlučne o obrannú stratégiu odsúdeného, ktorý pri vyhlásení o vine na všetky otázky predsedu senátu v zmysle § 333 odsek 3 odpovedal kladne, a to vrátane otázky, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Pokiaľ ide o odsúdeným tvrdenú skutočnosť, že poškodená vo svojich výpovediach v pôvodnom konaní nevypovedala pravdivo a za účelom preukázania tejto novej skutočnosti ju žiadal vypočuť, je potrebné v prvom rade dať odsúdenému za pravdu, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR možno za novú skutočnosť považovať aj zmenu obsahu výpovede osoby vypočutej v pôvodnom konaní, odsúdený avšak tento jeho hypotetický predpoklad, podľa ktorého by poškodená toho času vypovedala odlišne než v pôvodnom konaní, nepodložil absolútne žiadnymi objektívne overiteľnými skutočnosťami. Vina odsúdeného bola v pôvodnom konaní okrem samotného vyhlásenia o vine obžalovaného preukázaná vykonaním viacerých dôkazov vrátane výsluchov poškodenej, svedkov, ako aj znaleckým skúmaním osobnosti odsúdeného a poškodenej. Nesprávna je teda predstava odsúdeného, že dôvodom na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá právoplatne skončila pred vyše dvomi rokmi dňa 16.04.2024, môže byť výlučne jeho subjektívne hodnotenie čo do pravdivosti výpovede poškodenej v pôvodnom konaní a jeho hypotetický predpoklad nepodložený žiadnymi dôvodnými a objektívne overiteľnými skutočnosťami, že poškodená by toho času vypovedala vo vzťahu účasti odsúdeného na skutku odlišne.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom a pri posudzovaní jeho aplikácie musí byť zvolený reštriktívny prístup, ktorý má byť aplikovaný len v situácii, keď až po právoplatnosti pôvodného konania vyšli najavo nedostatky v skutkových zisteniach, pričom v konaní o povolení obnovy konania musí súd starostlivo skúmať relevanciu „skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych“ pre už právoplatne skončené konania v tom smere, či sú takéto dôkazy alebo skutočnosti spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už súdu známymi odôvodniť iné, teda pre odsúdeného priaznivejšie rozhodnutie. Takéto skúmanie spočíva v komparácii dôkazov a skutkových zistení doposiaľ vykonaných a zistených, s dôkazným významom označených nových skutočností či dôkazov. Nemôže sa však jednať o skutočnosti, či dôkazy hypotetické, či zjavne pochybné, ale musia poskytovať vysoký stupeň pravdepodobnosti (odôvodnený predpoklad), že na ich základe by mohlo prísť k zmene pôvodného rozhodnutia. Z dôvodu, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu obnovy konania, je pojem „skutočnosti, či dôkazy súdu skôr neznáme“ potrebné hodnotiť tiež v kontexte toho, či mohli byť stranami bez zjavných prekážok predložené či navrhnuté v pôvodnom konaní. Imanentnou súčasťou konania o povolení obnovy konania je preto tiež hodnotenie relevancie označených skutočností či dôkazov, a to vrátane posúdenia určitej miery ich hodnovernosti. V tejto súvislosti preto opätovný výsluch poškodenej, ktorá bola v prípravnom konaní vypočutá a v súvislosti s vyhlásením o vine odsúdeným pri rozhodovaní o podanej obžalobe, nemôže mať takto navrhovaný dôkaz, nemôže mať charakter nového dôkazu z hľadiska hodnotenia, že na jeho základe môže dôjsť k zmene rozhodnutia v prospech odsúdeného.
Možno teda uzavrieť, že odsúdený v návrhu ani v predmetnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy v intenciách ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku, ktorých výpovedná hodnota by mohla sama o sebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi vo veci odsúdeného priniesť iné rozhodnutie o vine, alebo pre ktoré by bol jemu uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom odsúdeného.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
So zreteľom na uvedené nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.