Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/138/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, dieťa rodičov – matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XXX, F., prechodne bytom D. E. XXX/XX, F., v konaní zastúpená: JUDr. Beáta Hilvertová, advokátka so sídlom Sládkovičova 1, Levice, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XXX, I., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -127 zo dňa 31.03.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. týkajúcej sa lehoty splatnosti zaostalého výživného a v súvisiacom výroku IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 320,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.02.2025. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zaostalé výživné pre maloletú za obdobie od 20.02.2025 do 31.03.2026 vo výške 2.282,87 Eur k rukám matky v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -66 zo dňa 08.09.2021 v časti o výživnom na maloletú. Výrokom IV. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú zo sumy 120,- Eur na sumu 400,- Eur odo dňa podania návrhu na súd.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a ustanovenia (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá pochádza z manželského zväzku jej rodičov, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -72 zo dňa 14.09.2016, právoplatným dňa 27.09.2016, rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otec sa zaviazal

prispievať na jej výživu sumou 40,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -66 zo dňa 08.09.2021, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 15.12.2020. Zaostalé výživné na maloletú za obdobie od 15.12.2020 do 08.09.2021 vo výške 681,28 Eur sa otec zaviazal uhradiť k rukám matky v splátkach po 60,- Eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd zároveň vyslovil zmenu rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -72 zo dňa 14.09.2016 v časti o výživnom na maloletú. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2021. V tom čase bola matka poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie v sume 469,57 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žila s partnerom v rodinnom dome v jeho vlastníctve. Partner matky vykonával živnostenskú činnosť a dosahoval priemerný čistý príjem v sume 3.990,- Eur mesačne. S partnerom vlastnili staršie motorové vozidlo zn. Peugeot 206. Hospodárili spoločne. Ich mesačné výdavky pozostávali z platby za mobil 136,- Eur, vodu 10,- Eur, elektrinu 107,- Eur splátky hypotekárneho úveru 360,- Eur, televíziu 14,40 Eur, Slovak Telekom 13,14 Eur, splátok úverov v sume 100,- Eur a 80,- Eur; ročne uhrádzali poplatok za komunálny odpad v sume 100,- Eur (5 osôb). Matka mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti (k maloletej J. a K.), poberala prídavky na tri maloleté deti. Otec pracoval v Nórsku s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 2.159,- Eur. Okrem staršieho motorového vozidla zn. Audi, iný majetok nevlastnil. Žil sám. Jeho mesačné výdavky pozostávali z platby nájomného za byt v Nórsku 438,05 Eur, životného poistenia 67,99 Eur, splátok úverov vzniknutých za trvania manželstva 206,17 Eur a 157,11 Eur, výdavkov na stravu 360,- Eur, výdavkov na pohonné hmoty 120,- Eur, poistenia motorového vozidla 28,- Eur, ošatenia 42,- Eur, mobilu a internetu 80,- Eur, pohonných hmôt pri cestách na Slovensko 166,- Eur. Okrem maloletej A. mal vyživovaciu povinnosť k maloletej J.. Maloletá navštevovala v čase rozhodnutia súdu 2. ročník základnej školy, výdavky spojené s návštevou školy pozostávali z platby príspevku ZRPŠ 15,- Eur, cestovného 12,- Eur mesačne, výdavkov na učebné pomôcky, pracovné zošity 30,- Eur, kultúrne podujatia, exkurzie 30,- Eur, stravná jednotka činila sumu 1,21 Eur denne (cca 22,- Eur mesačne). Maloletá bola zdravá, nosila okuliare. Osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky nemala. V čase aktuálneho rozhodovania súdu dosahovala matka priemerný čistý mesačný príjem v sume 944,- Eur. Je nemajetná. V spoločnej domácnosti žije s partnerom v rodinnom dome vo vlastníctve partnera. Partner matky vykonáva živnostenskú činnosť, z ktorej mu plynie priemerný čistý mesačný príjem v sume 6.000,- Eur. Na maloletú A. a K. jej sú vyplácané rodinné prídavky. Mesačné výdavky matky pozostávajú z platby za televíziu, kanalizáciu, vodu spolu 48,- Eur, mobil 17,58 Eur, životné poistenie 46,60 Eur, splátky hypotekárneho úveru čerpaného za účelom vyporiadania BSM 559,- Eur. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume 2.692,46 Eur (30.124,59 NOK, prepočet meny realizovaný v deň vyhlásenia rozsudku - pozn. súdu). Je nemajetný. Pracuje v Nórsku, kde si spolu s otcom prenajíma byt, za ktorého nájom uhrádza 272,- Eur mesačne (polovica nájmu). Ďalšie výdavky otca uhrádzané na mesačnej báze pozostávajú zo splátky úveru poskytnutého VÚB, a.s. 206,87 Eur, úverov Home Credit 225,76 Eur a Quatro 18,47 Eur, životného poistenia 67,99 Eur, úhrady debetu na účte 20,39 Eur, platby Microsoft 10,- Eur, mobilu (paušál, dáta, splátka mobilného zariadenia) 117,03 Eur, internetu 71,26 Eur, televízie 12,42 Eur, cestovného do práce 44,59 Eur a stravy 400,- Eur. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. Maloletá je žiačkou 6. ročníka L. M. J. N. O., jej výdavky spojené s návštevou školy pozostávajú z platby ZRPŠ 20,- Eur (1,67 Eur mesačne), stravy 5,- Eur mesačne, výletov, exkurzií 60,- Eur (5,-Eur mesačne), učebných pomôcok, pracovných zošitov, potrieb na výtvarnú výchovu, telesnú výchovu 150,- Eur ročne (12,50 Eur mesačne). Chodí na cvičenie taekvodoo, mesačná platba je 24,- Eur. Maloletá nosí okuliare, je sledovaná dermatológom pre problémy s pleťou, používa krém na predpis, platba zaň predstavuje 12,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky maloletej matka vyčíslila v sume 200,- Eur na stravu, hygienu vrátane krému na predpis 50,- Eur a ošatenia v sume 150,- Eur.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletej ku kvalifikovanej zmene pomerov. Prirodzene už len samotným plynutím času sa zvýšili náklady na jej vzdelávanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. Maloletá za uplynulý čas fyzicky vyspela, kým v čase posledného rozhodnutia súdu navštevovala I. stupeň základnej školy, konkrétne 2. ročník, v súčasnosti navštevuje II. stupeň základnej školy, 6. ročník. V dôsledku uvedenej skutočnosti sa preukázateľne zvýšili výdavky dieťaťa súvisiace so zabezpečením učebných pomôcok, školských potrieb, pomôcok. Zmenili sa

záujmové aktivity dieťaťa, maloletá sa venuje cvičeniu, s čím sú spojené mesačné výdavky v sume 24,- Eur Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú výšku odôvodnených potrieb maloletej a zohľadnil aj náklady na bývanie vynakladané matkou (televízia, kanalizácia, voda spolu 48,- Eur mesačne), z ktorých podiel pripadajúci na maloletú činí 1/4 z celkových nákladov. Od času posledného rozhodnutia súdu o výživnom na strane maloletej konštatoval zvýšenie výdavkov súvisiacich s jej zdravotným stavom (pre problémy s pleťou je maloletá v dispenzári dermatológa, používa pleťový krém na predpis, výdavky s tým spojené predstavujú sumu 12,- Eur mesačne). Maloletá tak ako v čase ostatného rozhodnutia súdu nosí okuliare. Ďalšie odôvodnené potreby maloletej sú dané jej výdavkami na hygienu, ošatenie a stravu, s ktorých matkou deklarovanou výškou sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Vychádzajúc z poznatkov z iných súdnych konaní, všeobecných poznatkov o cenách tovarov, primeranosti obvyklej spotreby pre dieťa v jej veku považoval súd prvej inštancie výšku matkou uvádzaných výdavkov za primeranú. Dodal, že niektoré výdavky účastníkov nie je možné exaktne vyčísliť, uvedené však nespôsobuje ich neodôvodnenosť, či nemožnosť súdu ich priznať. U oboch rodičov od času ostatného rozhodnutia súdu konštatoval zvýšenie ich príjmov, kým matka v čase ostatného rozhodnutia dosahovala čistý príjem v sume 469,57 Eur, v súčasnosti dosahuje čistý príjem v sume 944,- Eur, čistý príjem otca vzrástol zo sumy 2.159,- Eur na sumu 2.692,46 Eur. Osobné a majetkové pomery rodičov sa zásadným spôsobom nezmenili, kým v súčasnosti sú obaja nemajetní, v ostatnom období boli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi už v tom čase starších motorových vozidiel. Rovnako tak sa nezmenil ani počet ich vyživovacích povinností. Vo vzťahu k argumentácií otca týkajúcej sa jeho budúcej neschopnosti platiť zvýšené výživné, keďže plánuje podstúpiť operáciu kolena, v dôsledku ktorej bude práceneschopný súd prvej inštancie uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. súd je viazaný skutkovým stavom náležite zisteným ku dňu vyhlásenia rozsudku. Operácia kolena, ktorá má nastať v budúcnosti je skutočnosťou, na ktorú súd v čase aktuálneho rozhodovania prihliadať nemôže, táto okolnosť je neistá rovnako ako dôsledky, ktoré z nej nastanú v prípade, že k nej dôjde. Ak by však aj otec operáciu kolena podstúpil a ostal by práceneschopný, takáto skutočnosť je dočasnou nemajúcou zásadným vplyv na výšku vyživovacej povinnosti, najmä, ak strata na zárobku bude krytá dávkami nemocenského poistenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času než dieťa nie je schopné živiť sa samo, t. j. z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a v primeranej miere prispeje na potreby dieťaťa. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. K tvrdeniam otca o motivácií matky k podaniu návrhu súd uviedol, že tieto sú vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti podaného návrhu v konkrétnej veci právne irelevantné. Pokiaľ otec tvrdil, že výživné súdom určené je pre neho likvidačné, súd potom počínanie otca spočívajúce v uzatvorení bezúčelových úverových zmlúv, ktorými sa zaviazal k úhrade splátok v sume 225,76 Eur a v sume 18,47 Eur vyhodnotil ako bezdôvodné vzdanie sa príjmu. Prihliadajúc na výšku príjmu otca vyjadril súd prvej inštancie presvedčenie, že pri rozumnom nakladaní s financiami si mal byť otec schopný vytvoriť finančnú rezervu na krytie svojich odôvodnených výdavkov počas obdobia, kedy mu nebola mzda vyplácaná. Rovnako tak súd nemohol nechať bez povšimnutia aj vysoké sumy, ktoré otec vynakladá na splácanie mobilného zariadenia, či úhradu dát v mobile. Pokiaľ otec tvrdil, že súdom zvýšené výživné nie je v jeho možnostiach uhrádzať, je na mieste zvážiť samotné vynakladanie výdavkov, prípadne ich výšku a pristúpiť k ich optimalizácií tak, aby sa vytvoril priestor pre plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktorá je prednostnou voči akýmkoľvek iným záväzkom rodiča.

6. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 120,- Eur na sumu 320,- Eur, počnúc dňom podania návrhu na zvýšenie výživného na súd, majúc preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej v súvislosti s jej fyzickým rastom, nástupom na II. stupeň základnej školy, výdavkami spojenými s jej záujmovými aktivitami a zhoršeným zdravotným stavom. Zvýšené výživné na maloletú v sume 320,- Eur mesačne spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní aj formou osobnej starostlivosti a prídavkami na dieťa, je spôsobilé pokryť aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa. Takto určené výživné rešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a ich maloletého dieťaťa, je primerané i súčasným odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov prihliadajúc pri tom aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.

7. Vzhľadom na zvýšenie výživného od 20.02.2025, teda odo dňa podania návrhu na súd, až do rozhodnutia súdu, vznikla otcovi na výživnom na maloletú zaostalosť vo výške 2.282,87 Eur [mal zaplatiť alikvótnu časť za mesiac február 2025 - 320,- Eur : 28 dní - 11,43 Eur x 9 dní + trinásť mesiacov x

320,- Eur (marec 2025 až marec 2026 vrátane), pričom otec zaplatil celkovo sumu 1.980,- Eur (11 x po 120,- Eur, trikrát, t. j. od januára 2026, po 220,- Eur], ktorú súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného i zárobkové a majetkové pomery otca. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo, mu umožnil uhradiť zameškané výživné v lehote dlhšej než trojdňovej, pričom mal za to, že lehota, v rámci ktorej dôjde k úhrade nedoplatku na výživnom nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného, či neprimerane zaťažujúca osobu z výživného oprávnenú (maloleté dieťa).

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II. týkajúcej sa lehoty splatnosti zaostalého výživného podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa (ďalej len „“). Namietal, že vzhľadom na výšku zaostalého výživného 2.282,87 Eur a jeho zárobkové a majetkové pomery, je lehota splatnosti 90 dní (3 mesiace) odo dňa právoplatnosti rozsudku neadekvátna. Pri sume zaostalého výživného pripadá po prepočítaní na mesiac splátka v sume 760,96 Eur. Uviedol, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je 2.692,46 Eur a celková výška jeho mesačných výdavkov je 1.658,31 Eur (výživné na dospelú dcéru Vanesu 230,- Eur, strava 300,- Eur, oblečenie, obuv, drogéria 80,- Eur, nájom bytu 272,- Eur, splátka veru vo VÚB 206,87 Eur, splátka úveru v Home Credit 225,76 Eur, životné poistenie 67,99 Eur, úhrada debetu 20,39 Eur, platba Microsoft 10,- Eur, mobil - paušál, dáta, splátka mobilného telefónu – 117,03 Eur, internet 71,26 Eur, televízia 12,42 Eur, cestovné do práce 44,59 Eur), teda rozdiel predstavuje sumu 1.034,15 Eur, pričom je zrejmé, že po uhradení zvýšeného bežného výživného na maloletú (320,-Eur) a úhrady splátky zaostalého výživného (760,96 Eur), spolu v sume 1.080,96 Eur, mu nezostane nič a je v mínuse 46,81 Eur, teda mu nezostane ani suma životného minima pripadajúca na jednu dospelú osobu, ktorá je aktuálne vo výške 284,13 Eur. Dodal, že mu tak nezostane žiadna suma na iné nepravidelné a nepredvídateľné výdavky, napr. v súvislosti s prípadnou chorobou, na lieky a vitamíny. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že na súde prvej inštancie je pod sp. zn. vedené konanie, v ktorom sa jedná o spor medzi ním a matkou maloletej a v ktorom si uplatňuje nepremlčanú časť nároku na zaplatenie sumy, ktorú uhradil za matku v na ňu pripadajúcej 1 z titulu spoločného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. čerpaného počas ich manželstva a po rozvode nevysporiadaného, ktorý aj naďalej splácal. V tomto spore si matka vzájomnou žalobou (nakoľko zostávajúcu časť úveru splatila v priebehu súdneho konania, pričom pred podaním žaloby sa o splácanie úveru nezaujímala) proti nemu nárokuje sumu 13.125,- Eur, ktorú za neho v 1 zaplatila. V prípade, že súd vyhovenie vzájomnej žalobe matky, by bol zaviazaný jej uvedenú sumu splatiť, resp. jej ju splácať, čo by pre neho predstavovalo ďalšie výdavky a naviac pre matku ďalší príjem. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť zaostalé výživné pre maloletú za obdobie od 20.02.2025 do 31.03.2026 vo výške 2.282,87 Eur k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach.

10. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že otec síce žiada zaostalé výživné splácať k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach, ale neuviedol presnú sumu. Rozhodnutie o odvolaní otca ponechal na úvahe odvolacieho súdu s tým, že z hľadiska záujmu maloletej je podstatné, aby zaostalé výživné bolo riadne a v primeranom čase uhradené a zároveň, aby nedošlo k neplateniu bežného výživného v sume 320,- Eur mesačne.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a

na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II. týkajúcej sa lehoty splatnosti zaostalého výživného.

13. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti výroku II. týkajúcej sa lehoty splatnosti zaostalého výživného a s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

19. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa je treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ust. je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje dieťa a naopak dieťaťu sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu podľa kritérií uvedených v ust. . Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Z ustanovenia , vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že nedodržaním jednej splátky sa stáva splatným celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery účastníkov konania je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Pokiaľ teda súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť zaostalé výživné na maloletú v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, určil tak lehotu dlhšiu, než je zákonom stanovená paričná lehota

(3 dni), dôvodiac celkovou výškou zaostalého výživného i zárobkovými a majetkovými pomermi otca, jeho neuvedením do nepriaznivej finančnej situácie, pričom lehota, v rámci ktorej dôjde k úhrade nedoplatku na výživnom nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného, či neprimerane zaťažujúca osobu z výživného oprávnenú (maloletú). Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí ako plne súladné aj s ochranou záujmov maloletej, ktorá má právo na zodpovedajúce materiálne zabezpečenie zo strany každého rodiča, ako aj preto, že matka musela vynaložiť finančné prostriedky na výživu maloletej (za otca) v reálnom čase. Zároveň ja aj naplnené kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

21. Odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa, podľa ktorého by mu malo byť umožnené zaplatiť zaostalé výživné v splátkach, keďže vzhľadom na výšku jeho príjmu zo zamestnania (2.692,46 Eur), celkovú výšku jeho mesačných výdavkov špecifikovaných v odvolaní (1.658,31 Eur) a platbu bežného výživného na maloletú (320,- Eur) spolu so zaostalým výživným (vyrátaným na mesiac v sume 760,96 Eur), by sa dostal do mínusu 46,81 Eur a nezostala by mu suma životného minima. K tomu je potrebné odvolacím súdom uviesť, že pohľadávka na výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Odvolateľ sa mylne domnieva, že po zaplatení jeho výdavkov a výživného na deti (vrátane zaostalého výživného) by mu mala zostať k dispozícii suma životného minima, pretože životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze, pričom priemerný čistý mesačný príjem odvolateľa je v sume 2.692,46 Eur, čo vysoko prevyšuje sumu životného minima (aktuálne 295,22 Eur). K jeho tvrdeniu, že po zaplatení svojich výdavkov, bežného výživného na maloletú a časti sumy zaostalého výživného pripadajúceho na mesiac sa dostane do mínusu (suma predstavuje 46,81 Eur), odvolací súd dodáva, že toto je irelevantné, keďže otec si jednak od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (marec 2026) mohol začať vytvárať finančnú rezervu na úhradu zaostalého výživného, čo mu jeho zárobkové pomery bez polemiky reálne umožňujú a tiež môže pristúpiť k optimalizácii svojich výdavkov, čo určite počas obdobia 90 dní nebude mať na jeho život príliš ťaživé následky. Hypotetické úvahy odvolateľa, že mu nezostane žiadna finančná čiastka na úhradu nepredvídateľných výdavkov, napr. v súvislosti s chorobu, či prípadným úspechom matky maloletej v civilnom konaní, odvolací súd posúdil ako nedôvodné, keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ).

22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ust. , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. týkajúcej sa lehoty splatnosti zaostalého výživného a v súvisiacom výroku IV. ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).