Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-54-2019.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Námestovo v zložení z predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia senátu PhDr. Ján Laštík a Alena Letašiová, v trestnej veci proti obž. U. I., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný U. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom P. č. XX, rozvedený, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
od presne nezistenej doby, najmenej od roku 2016 najneskôr do 10.03.2017, v presne nezistenom čase, zvyčajne v poobedných hodinách, v rodinnom dome č. XX v obci P. okr. W. viackrát chytal za prsia cez oblečenie mal. D. T. nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom N.,
t e d a
iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov,
t ý m s p á c h a l
pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a obžalovanému u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze n e p r i b l i ž i ť s a k poškodenej maloletej D. T., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom N., na vzdialenosť menšiu ako 5 m.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zákona je obžalovaný p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 15.05.2019 podal na U. I. tunajšiemu súdu obžalobu pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1Tr. zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný, po zákonnom poučení využil svoje právo, a tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne R. M., svedkyne E. R..
Svedkyňa R. M. v prípravnom konaní vypovedala, že v roku 2012 sa aj so svojimi deťmi mal. dcérou D.T. a synom R. nasťahovala k obžalovanému. V roku 2016 sa jej so vzťahu s obžalovaným narodila dcéra R.. Zo začiatku bolo všetko dobré, ale asi po 2 rokoch sa obžalovaný zmenil, bol agresívny. Nebil ju, ale jej nadával, že nič nerobí a zavrel ju na psychiatriu. Obžalovaný staval dom vedľa domu, v ktorom bývali. Mal. D.T. dával robiť na tejto stavbe, zametať, rezať tehly, hovoril, že nechce, aby deti sedeli pri televízore. Nikdy nevidela, že by obžalovaný dcéru D.T. obchytkával. Odišla zo spoločnej domácnosti, pretože bol obžalovaný agresívny. Odišla s deťmi bývať do N., bolo to v r. 2017. Vtedy v N. jej dcéra mal. D.T. povedala, že ju obžalovaný obchytkával, že bol v jej izbe, ale ona si dosť vymýšľa. Aj kamarátkam hovorila, že má vlastného koňa a nemá. Keď mala rok tak ju zneužil jej vlastný otec, ktorý má zákaz priblížiť sa k nej, riešilo sa to na polícii v Košiciach. Keď bola na psychiatrii dozvedela sa, že mal. D.T. mala nejaký šok, keď ju mal prísť strážiť obžalovaný, že nevedela dýchať. Vtedy požiadala R. T., aby sa postarala o deti, bola vtedy v nemocnici s najmladšou dcérou. Myslí si, že dcéra sa chcela obžalovanému pomstiť. Obžalovaný prišiel za nimi do N. a chcel, aby mal. D.T. napísala list, že to ľutuje, že to na neho povedala. Obžalovaný jej diktoval, čo má písať, on niečo napísal na papier a mal. D.T. to odpísala. Netlačil na ňu, len jej povedal, že to má napísať. Aj jej kázal napísať list, teda dal jej ho prepísať, čo tam bolo písané už ani nevie. Taktiež nevie komu bol poslaný. Ona aj mal. D.T. listy napísali, obžalovaný ich zobral a asi ich poslal. Mal. D.T. je žiačkou 9. ročníka na OŠI v W.. S obžalovaným sa nestretávajú, len vtedy, keď jej dáva výživné. S mal. D.T. bola na gynekológii, dcéra je stále panna.
Svedkyňa E. R. v prípravnom konaní vypovedala, že pred Vianocami v roku 2017 ju naliehavo telefonicky kontaktovala p. T., ktorú nepoznala a nepoznala ani telefónne číslo, z ktorého jej opakovane volala a písala sms. Do telefónu jej povedala, že súrodenci mal. deti R. a D. T. nechcú ísť k obžalovanému, lebo sa boja. Keďže R. bola 2 roky triednou učiteľkou, prišla k bytovke, mal. R. tam stál so zošitom a prosil ju nech ho vezme, aby ho obžalovaný nekontroloval. Keď odchádzala mal. D.T. dostala záchvat, mala penu okolo úst, omdlievala, pripadalo jej to ako epileptický záchvat, a tak rýchlo volali sanitku. Mal D. T. hovorila, že ju bude obžalovaný opäť chytať za prsia, že ju bude obchytkávať. Potom prišli aj policajti aj rýchla a ona odišla.
Postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku boli prečítané výpovede svedkyne R. T. z prípravného konania, ktorá vypovedala, že v tejto veci podávala trestné oznámenie, suseda R. M. jej nechala kľúče od bytu, lebo s najmladšou dcérou išla do nemocnice. Po obede sa vrátila zo školy mal. D. T., ona jej povedala, že mamu a sestru odviezla záchranka, že okolo piatej má prísť obžalovaný, že budú s ním doma. Vtedy mal. D. T. dostala záchvat, bála sa obžalovaného, nechcela s ním ostať sama, aby ju neznásilnil a neobchytkával. Mal. D. T. jej povedala, že ju obchytkával za prsia aj tam dole, keď bola v sprche tak jej tam chodil a obchytkával ju. Keďže mal. D. T. odpadla, zavolala jej záchranku, ktorú ju odviezla do Trstenej. Keď sa na to pýtala matky mal. D.T. R. M., povedala jej, že to nie je pravda. Mal. D.T. asi tak 10 krát bola u nej doma a aj doma jej hovorila, že ju obžalovaný obchytkáva. Ona to povedala matke maloletej, ktorá však tomu neverila a keď ju následne náhodne stretla tak jej vytýkala, že na obžalovaného podala trestné oznámenie.
Svedkovia Y. Y. a V. V. vo výpovediach potvrdili, že boli vyslaní na preverenie oznámenia do N., že maloletá osoba odmieta ísť k otčimovi, že je tam podozrenie so sexuálneho obťažovania. Táto osoba aj pred nimi uviedla, že má z obžalovaného strach, že nechce k nemu ísť, že ju v minulosti ohmatával po prsiach a po tele, že ma strach zo znásilnenia.
Bola vypočutá znalkyňa Mgr. Emília Kollárová, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorá zotrvala a predniesla závery znaleckého posudku č. 18/2017. V prípade mal. D.T. sa jedná o nezrelú osobnosť dieťaťa v pubertálnom období, aktuálna intelektová úroveň maloletej sa pohybuje na úrovni ľahkej duševnej zaostalosti, pásmo ľahkej debility IQ 67. Veľmi slabo je rozvinutá sociálna zložka intelektu, týka sa to veľmi slabého vedomostného fondu, čo súvisí aj s málo stimulujúcim zázemím, aj s nízkymi dispozičnými intelektovými kapacitami. Myšlienkový proces je simplexný, pri analýze myslenia ostáva na povrchu problému, detaily unikajú. Myslenie má tendenciu k stereotypnosti, zníženej odkloniteľnosti od témy. Aj pri mnestických funkciách si fixuje podstatné fakty a detaily unikajú. Kontakt s realitou je zachovaný, nie sú prítomné symptómy, ktorý by signalizovali vážne psychické symptómy zachytávajúce problémy z okruhu psychóz. Maloletá sa vyvíja somatosexuálne veku primerane, psychosexuálne vyzrievanie je spomalené, je psychicky sexuálne nezrelá, nejaví záujem o prvé erotické vzťahy. Jej vedomosti o sexe sú malé. Erotické sexuálne signály obžalovaného voči matke maloletej maloletá začala zachytávať a spracúvať aj na základe toho, že počula, ako sa matka sťažuje priateľke, že jej vadí požiadavka orálneho sexu zo strany obžalovaného, všímala si, že matka a obžalovaný v čase keď maloletá R. spí, odchádzajú do „izbičky". Maloletá to spojila s miestnosťou, v ktorej sa sex podľa maloletej odohráva, čo potvrdila u znalca aj matka. Mala voči tomu odpor a hnus. Záujem obžalovaného o osobu maloletej, fakt, že vchádzal do kúpeľne, kde sa nachádzala, že ju chytil za prsia, maloletá vyhodnotila ako sexuálne ohrozenie. Maloletá má strach, že obžalovaný presiahne sexuálnu hranicu a ona sa nebude vedieť brániť, nemá pocit ochrany ani zo strany matky. Matka nevie dieťa obhájiť, chrániť, jej vzťahová pozícia s obžalovaným je submisívna, je závislá na jeho finančnoekonomickej pomoci. Maloletá si to uvedomuje, že matka ju v tejto záležitosti nechráni, že sa priamočiaro stavia voči nej samotnej. Prežíva pocit bezmocnosti, zrady zo strany matky. Na túto záťaž reaguje obranným osobnostným mechanizmom vyhýbaniu sa kontaktu s obžalovaným, potrebou úniku. Chytanie za prsia sú „miernou sexuálnou hrou" voči maloletej, ktorá to odmieta, má strach, úzkosti z presiahnutia jej osobnostných a sexuálnych hraníc, čo zneužívala dominantná osoba, ktorá je formálnou sociálnou autoritou - zneužije postavenie. Maloletá je sexuálne ešte nezrelá, prostredie a sociálna atmosféra hlavne v rodine nevytvárajú dostatočne silnú podporu, čo u nej spúšťa tendenciu k úzkostnej reaktivite a prežívaniu. Ide o exogénne spúšťanú úzkosť a anxietu, ako subjektívne pociťované následky sexuálneho zneužívania. Ide o traumatogénnu dynamiku. Čo sa týka traumatickej sexualizácie do budúcnosti, nie je možné určiť jej smer a dynamiku. Vzhľadom k veku, nezrelej osobnosti, deprimujúcemu psychosociálnemu prostrediu, k inferiornému intelektu, ľahká duševná zaostalosť, ľahká debilita 67IQ, maloletá povrchnejšie chápe zmysle trestného konania. Čo sa týka všeobecnej vierohodnosti výpovede, ktorý je daná zníženými kognitívnymi funkciami, inferiorovým intelektom, zníženými pamäťovými funkciami, nízkou úrovňou sociálnej zložky intelektu/ popis v rozbore intelektu a osobnosti/ je možné hodnotiť, že táto je mierne znížená. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti výpovede maloletej, popisuje udalosti povrchne, nepodpisuje detaily, časovo nezaraďuje skutočnosti, ktoré mala prežiť, /týka sa to aj intelektu/. Perservuje odpovede. Aj táto oblasť, teda špecifická vierohodnosť je taktiež mierne znížená. V čase spáchania skutku /ktorý maloletá nevie upresniť, ide o časovo vágne konštatovanie/, ako aj v súčasnosti maloletá je plne v kontakte s realitou, bola a je schopná pochopiť prežité udalosti, v podstatných faktoch. Jej reprodukcia sa týka zas hlavne popisu podstatných faktov/ napr. chytal ma za prsia, chodil do kúpelky keď som sa obliekala a pod/, detaily nevie popísať a reprodukovať verne a presne. Maloletá nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, k fabuláciam skutočnosti, ktoré sa nestali za účelom poškodenia inej osoby. Pri interpretáciách ostáva na povrchu problému. Klamstvá sa môžu vyskytnúť z dôvodu vyhnutia sa trestu. Je ľahšie ovplyvniteľná, nie je domýšľavá. Na tomto stave sa podieľa ľahká duševná zaostalosť, pásmo ľahkej debility IQ 67. Vzhľadom na zníženú všeobecnú a špecifickú vierohodnosť pri výpovedi maloletej D.T. nie je možné sa jednoznačne vyjadriť k známkam znásilnenej a sexuálne zneužívanej osoby. Tvrdenia maloletej D. T. ohľadom vyšetrovaného skutku nie sú motivované žiarlivosťou voči páchateľovi. Tieto tvrdenia môžu byť do určitej miery ovplyvnené túžbou vynúť sa kontaktu s obžalovaným s motívom, aby s obžalovaným ukončila kontakt jej matka. Nie je však jednoznačne možné vylúčiť určitú sexuálnu skúsenosť maloletej, sexuálne zneužitie so strany obžalovaného. Možnosť jednoznačného vyjadrenia sa k uvedenému je ovplyvnená zníženou vierohodnosťou maloletej. Na otázky prokurátora znalkyňa uviedla, že si nemyslí, že by si to maloletá vymyslela, len sa domnieva, že niektoré skutočnosti zdramatizovala. Ale nejakú skúsenosť pravdepodobne mala prežiť, ale nie je známa intenzitu tej skutočnosti. Pokiaľ nevedela popísať vo výpovedi detaily, mohlo to byť dané aj nízkym IQ, detaily jej mohli uniknúť a tiež intenzita toho sexuálneho kontaktu nebola taká silná. Tiež keď sa tie veci mali stať, vtedy o tom nerozprávala, nemala tak žiaden emočný doprovod. Pokiaľ ide o zníženú všeobecnú vierohodnosť svedkyne, intelekt a kognitívne funkcie by mali byť v norme. Špecifická
vierohodnosť sa odvíja od všeobecnej, že nevie podrobne popísať zážitky, ktoré prežila a má tendenciu k dramatizácii.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku bol prečítaný znalecký posudok č. 56/2017 z odboru psychológia, odvetvie drogová závislosť a alkoholizmus a sexuológia vypracovaný MUDr. Danicou Caisovou, že obžalovaný sexuálnou deviáciou netrpí. Jeho sexualita nevykazuje zmeny oproti norme, jeho správanie k maloletej nemalo deviantný charakter. Obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou má zhoršujúcu sa erekciu, na ktorej má výrazný podiel alkohol. Ak sa skutku dopustil za jeho správaním bol alkohol a túžba „ povzbudiť ubúdajúcu mužnú silu". PPG vyšetrenie obžalovaný odmietol. Sexodiagnostické vyšetrenie, ktorému sa podrobil považuje znalkyňa za dostačujúce. Vzhľadom na to, že vyšetrením nezistila prítomnosť sexuálnej deviácie, nie je potrebné nariadiť ochranné liečenie.
Zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Objektom trestného činu je mravný a telesný vývoj osôb mladších ako pätnásť rokov, bez pohľadu na ich pohlavie a pohlavnú zrelosť. Z hľadiska objektívnej stránky zákon uvádza ako sexuálne zneužívanie súlož alebo iný spôsob sexuálneho zneužitia. Za sexuálne zneužitie sa považuje ohmatávame pohlavných orgánov, ktoré smerovalo k sexuálnemu vzrušeniu páchateľa. Subjekt je všeobecný a subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo úmysel nepriamy.
V zmysle ustanovenia § 15 písmeno a) Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Takto zistený a preukázaný skutkový stav možno kvalifikovať zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pretože skutku sa dopustil, ako trestne zodpovedná osoba tak, že mal. D.T., opakovane chytal za prsia cez oblečenie, čo je považované za iný spôsob sexuálneho zneužitia. Bolo preukázané, že obžalovaný sa takéhoto konania dopúšťal úmyselne, nešlo o len nejaké náhodné letmé dotyky po prsiach. Pokiaľ súd zo skutkovej vety, z ktorej uznal obžalovaného vinným vypustil tvrdenia, že obžalovaný sa mal dotýkať mal. D.T. aj po nahom tele a upravil tak skutok oproti obžalobe, bolo tomu z dôvodu, že súd na rozdiel od prokurátora, nemal za jednoznačne a bez pochybností takéto konanie obžalovaného preukázané, a to vzhľadom na rozporuplné vyjadrenia mal. D.T., jej vyjadrenia ohľadom tohto konania obžalovaného nevyznievali tak jednoznačne. Mal. D.T. pred svedkami (R. T., E. R., V. V. a Y. Y.) dňa 10.03.2017 zhodne, napriek svojmu zlému psychickému rozpoloženiu tvrdila, že ju obžalovaný obchytkával po prsiach, takto konanie obžalovaného popísala aj svojej matke, ktorej sa zdôverila, ale matka jej neuverila. Súd hodnotil vykonané dôkazy vo všetkých súvislostiach, vychádzal predovšetkým aj z výpovedí svedkov, vyhodnocoval, čo im mal. D.T. uviedla vo svojich spontánnych výpovediach, tiež výpovede svedkov hodnotil aj v kontexte záverov znaleckého posudku znalkyne Mgr. Emílie Kollárovej, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorá sa vyjadrila, že mal. D.T. nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, nemá sklony ani k fabuláciam, za účelom poškodenie inej osoby. Mal. D.T. iba pri interpretáciách ostáva na povrchu problému, na čom sa podieľa jej zistená ľahká duševná zaostalosť, pásmo ľahkej debility IQ 67. Pokiaľ znalkyňa uviedla, že je mierne znížená jej všeobecná aj špecifiká vierohodnosť, bolo tomu tak s poukazom na jej nízky intelekt, znížené kognitívne funkcie, inferiórnym intelektom, zníženými pamäťovými funkciami, nízkou úrovňou sociálnej zložky intelektu. Znalkyňa sa opakovane vyjadrila, že maloleté D.T. nemá sklony ku klamstvu. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, mal. D.T. nejakú skúsenosť pravdepodobne mala prežiť, ale nie je známa intenzita tejto skúsenosti, zároveň znalkyňa uviedla, že u mal. D.T. boli zistené sklony k dramatickosti. Zároveň u mal. D.T. sa mala prejaviť exogénne spúšťaná úzkosť a anxieta, ako subjektívne pociťované následky sexuálneho zneužívania. Súd uveril, že obžalovaný mal mal. D.T. chytať za prsia, a takto ju sexuálne obťažovať, uvedenému tiež zodpovedala reakcia mal. D.T., keď jej bolo oznámené, že príde k nim domov obžalovaný a bude na ňu aj jej brat dohliadať do návratu jej matky z nemocnice. Očití svedkovia reakcie maloletej zhodne popísali, že mal. D. T. sa skutočne obávala ostať s obžalovaným doma, svedkyňa R. rekciu maloletej prirovnala k epileptickému záchvatu, k maloletej boli privolaní okrem polície aj RZP. Podľa výpovede svedkyne R. T. sa u mal. D.T. prejavila spontánna rekcia, kedy sa dostala do stavu psychickej nepohody, mal. D.T. uviedla svedkyni, že ju obžalovaný sexuálne obťažuje, čo zopakovala aj pred neskôr prítomnými svedkami, ktorí to rovnako potvrdili svojimi svedeckými výpoveďami a naviac sa mal. D.T. dostala do takého psychického stavu, že bola odvezená do nemocnice. Súd mal k dispozícii aj lekársku správu o hospitalizácii mal. D.T. z dôvodu pre prekolapsový stav a stresovú reakciu na výhražný telefón od matkinho priateľa. Ďalej bol obžalovaný nepriamo usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne R. M., (družky
obžalovaného a matky mal. D.T.), ktorá vypovedala v prospech obžalovaného a nemala tak dôvod, vypovedať voči nemu nepravdivo. Napriek tomu táto svedkyňa v súvislosti s písomným vyjadrením mal. D.T. zo dňa 26.03.2017 na čl. 147 uviedla, že predmetné vyjadrenie (v ktorom mal. D.T. uviedla, že nepodala pravdivú výpoveď), mal. D.T. napísala na príkaz obžalovaného, ktorý napísal, čo má mal. D.T. napísať, ona to iba prepísala, obžalovaný vyjadrenie zobral, a potom ho zrejme odoslal. Súd na základe vyššie uvedeného, dospel k presvedčeniu o vine obžalovaného, keďže mal preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky vyššie uvedenej skutkovej podstaty trestného činu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
K osobe obžalovaného súd zistil, že v registri trestov má jeden záznam, rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/104/2006 zo dňa 13.01.2009 bol právoplatne odsúdený za majetkový trestný čin na peňažný trest, obžalovaný peňažný trest zaplatil a vzťahuje sa na neho fikcia neodsúdenia. Súd na toto odsúdenie potom neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť. V registri priestupkov obžalovaný záznamy nemá. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť.
Obžalovanému súd ukladal v trestnej sadzbe od troch do desať rokov. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon trestu mu podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe na tridsať mesiacov. Zároveň obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej maloletej D. T.,., t. č. bytom N., na vzdialenosť menšiu ako 5 m. Pri ukladaní trestu prihliadol okrem osoby obžalovaného aj na závažnosť trestného činu, spôsob jeho spáchania, význam chráneného záujmu, na okolnosti prípadu osobu obžalovaného a spôsobené následky. Zároveň obžalovanému uložil povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Takto uložený trest na úplne dolnej hranici trestnej sadzby súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu. Už bude len v rukách obžalovaného, či túto šancu danú mu podmienečným odsúdením využije, alebo sa v skúšobnej dobe neosvedčí a vykoná si uložený trest.
Poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody, súd preto o škode ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.