Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/100/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o ne/osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.04.2026, č. k. -68, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.08.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa napadnuté uznesenie zrušuje. Podľa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvyšok trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 88 (osemdesiatosem) dní, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. - 49 z 2. marca 2020, vykoná.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol podľa tak, že sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXXX/XXX, B. (ďalej len „odsúdený“) neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu určenej uznesením prvostupňového súdu č. k. - 17 zo dňa 03.12.2020 v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov a vykoná zvyšok trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu uloženého trestným rozkazom prvostupňového súdu č. k. - 49 zo dňa 02.03.2020 vo výmere 88 (osemdesiatosem) dní z pôvodnej výmery 12 (dvanásť) mesiacov. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 04.06.2026 nasledovne (skrátene): 3.1. Napadnuté uznesenie odsúdený považuje za nezákonné a namieta aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo. 3.2. Odsúdený ďalej namieta nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení uviedol, že „početnosť páchaných priestupkov by sa sama osebe ešte nemusela mať za následok konštatovanie o nevedení riadneho života“, no vzápätí vyvodil presne takýto záver najmä z počtu priestupkov a z toho, že išlo o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súčasne iba všeobecne doplnil, že „pri minimálne troch z nich vzhľadom na výšku uloženej blokovej pokuty možno vyhodnotiť vyššiu protispoločenskú závažnosť“, avšak neoznačil jednoznačne, o ktoré tri skutky ide, aká bola pri každom konkrétna výška pokuty, aké boli skutkové okolnosti, čím presne mala byť materiálna závažnosť vyššia a prečo práve tieto skutky prelamujú záver o riadnom živote. Uvedené podľa odsúdeného nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti, pretože neumožňuje overiť, na základe ktorých konkrétnych skutkov a ktorou právnou úvahou dospel prvostupňový súd k záveru o neosvedčení sa.

3.3. Odsúdený ďalej poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, ktorá vyžaduje, aby pri posudzovaní osvedčenia či neosvedčenie súd nevychádzal iba z formálneho konštatovania, že odsúdený spáchal priestupok, ale aby posúdil jeho materiálnu stránku, spôsob vykonania, následok, okolnosti, zavinenie a význam v celkovom obraze života odsúdeného. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. výslovne reprodukuje argument, že spáchanie priestupku nemožno „mechanicky“ považovať za dôvod na nariadenie výkonu trestu a že je potrebné skúmať jeho závažnosť; zároveň uvádza, že vedenie riadneho života sa vo všeobecnosti posudzuje komplexne. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. výslovne konštatoval, že „riadny život nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou“ a že pri rozhodovaní možno vychádzať iba z okolností, ktoré nastali počas skúšobnej doby. Napadnuté uznesenie tejto požiadavke podľa názoru odsúdeného nevyhovuje. Základom rozhodnutia zostalo to, že počas piatich rokov bolo evidovaných sedem dopravných priestupkov, všetky boli z dopravnej oblasti a aspoň tri podľa názoru prvostupňového súdu vykazovali väčšiu závažnosť podľa výšky blokovej pokuty. Takáto úvaha je nedostatočne individualizovaná a prísne formalistická. 3.4. Odsúdený poukazuje na to, že voči nemu nebolo počas skúšobnej doby vedené žiadne nové trestné stíhanie, nepribudlo mu žiadne nové odsúdenie, v pôvodnej trestnej veci rozhodol súd ešte dňa 25.05.2021 o tom, že sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, má stabilné zamestnanie (pracuje ako vodič), zamestnávateľ ho hodnotí ako spoľahlivého, spoločenského a disciplinovane pracujúceho zamestnanca a má maloletú dcéru. Tieto skutočnosti nevytvárajú obraz osoby, ktorá vedie asociálny alebo dlhodobo nezodpovedný spôsob života. Uvádza, že sa riadne pracovne zaradil, plní si pracovné povinnosti, stará sa o rodinné zázemie a počas celej skúšobnej doby sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti. Ak má byť pojem „riadny život“ posudzovaný komplexne, nebolo možné tieto okolnosti marginalizovať len jednou všeobecnou vetou a rozhodnutie založiť takmer výlučne na dopravných priestupkoch. 3.5. Samotný charakter spáchaných priestupkov nebol rozobratý tak, aby odôvodňoval záver o neosvedčení sa v skúšobnej dobe. Odsúdený namieta, že prvostupňový súd neuviedol, že by šlo o priestupky s následkom dopravnej nehody, ublíženia na zdraví, úteku, odmietnutia dychovej skúšky alebo jazdy pod vplyvom alkoholu. Práve to je významné, keďže pôvodná trestná vec sa týkala prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . V tejto súvislosti odsúdený uviedol, že prvostupňový súd mal obzvlášť precízne vysvetliť, prečo sa práve tieto konkrétne priestupky – povahy a intenzity, ako boli v konaní zistené – dajú hodnotiť ako dôkaz, že podmienečné upustenie nesplnilo svoj účel. V napadnutom uznesení sa však účel inštitútu redukuje takmer na nulovú toleranciu akéhokoľvek dopravného priestupku, keď prvostupňový súd konštatuje, že účelom podmienečného upustenia bolo „predovšetkým to, aby sa odsúdený na úseku cestnej premávky vyvaroval páchaniu priestupkov“. Ide však o príliš zjednodušený výklad; zákon vyžaduje hodnotenie riadneho života, nie absolútnu dopravnú bezchybnosť. Rovnako tak platí, že výška blokovej pokuty sama osebe nemôže nahradiť skutkové a právne odôvodnenie materiálnej závažnosti. Prvostupňový súd odvodzuje závažnosť „minimálne troch“ priestupkov najmä „vzhľadom na výšku uloženej blokovej pokuty“. Takýto prístup je podľa názoru odsúdeného nedostatočný. Výška blokovej pokuty je výsledkom priestupkového vybavenia veci, ale nenahrádza súdnu povinnosť v trestnom konaní vysvetliť, v čom spočívala konkrétna materiálna závažnosť daného priestupku pre účely záveru o neosvedčení sa. Prvostupňový súd mal uviesť konkrétny skutok, jeho okolnosti, mieru rizika, prípadný opakovaný charakter a následne vyvodiť, prečo ide o také porušenie pravidiel, ktoré už vylučuje záver o riadnom živote. 3.6. Odsúdený je názoru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nerešpektuje zásadu primeranosti a účel trestu v jeho konkrétnych pomeroch. Namieta, že prvostupňový súd nedostatočne prihliadal na jeho osobné a majetkové pomery. 3.7. Uvádza, že na prvý pohľad ide o pomerne krátku dobu, ktorú musí dovykonať v rámci uloženého trestu zákazu činnosti, ale z jeho pohľadu ide o zásadný problém z hľadiska výkonu zamestnania. Aj takáto zdanlivo krátka doba môže mať pre neho a pre jeho rodinu veľmi negatívne dôsledky v podobe straty zamestnania a straty príjmu. Takéto opatrenie by bolo v rozpore s účelom trestu. 3.8. Odsúdený navrhuje nadriadenému súdu, aby podľa napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že sa v skúšobnej dobe osvedčil; eventuálne žiada, aby podľa napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

5. Krajský súd v Trnave (ďalej len „sťažnostný súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pričom ďalej zistil nasledovné. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o vykonaní zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom prvostupňového súdu č. k. - 49 zo dňa 02.03.2020, a od ktorého zvyšku výkonu bolo podmienečne upustené uznesením prvostupňového súdu č. k. - 17 zo dňa 03.12.2020. 7. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po tom, ako bol odsúdenému vrátený vodičského preukazu po vyhovení jeho návrhu na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, z jeho strany došlo počas päťročnej skúšobnej doby k spáchaniu siedmich priestupkov, všetkých proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že početnosť páchaných priestupkov by sa same osebe ešte nemusela mať za následok konštatovanie o nevedení riadneho života, avšak všetky zaznamenané priestupky sú proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a pri minimálnej troch z nich vzhľadom na výšku uloženej blokovej pokuty možno vyhodnotiť vyššiu protispoločenskú závažnosť daného priestupku. Navyše odsúdený síce od roku 2023 pracuje ako vodič, avšak priestupkov sa dopúšťal aj v období pred výkonom takejto pracovnej činnosti. Hneď v prvom roku po podmienečnom vrátení vodičského preukazu spáchal dva priestupky, ďalší kalendárny rok sa dopustil ďalšieho priestupku. Výkon pracovnej činnosti vodiča odsúdeného vôbec neospravedlňuje, že opakovane prekračoval najvyššiu povolenú rýchlosť, či už v obci alebo mimo obce. Odrážajúc sa od výšky uložených blokových pokút je možné minimálne v troch prípadoch konštatovať, že spáchaný priestupok bol závažnejšieho charakteru, vo všetkých prípadoch sa jednalo práve o prekročenie rýchlosti. Prvostupňový súd skonštatoval, že účelom podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti bolo predovšetkým to, aby sa odsúdený na úseku cestnej premávky vyvaroval páchaniu priestupkov. Toto sa vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený má počas piatich rokov zaevidovaných sedem priestupkov, nepodarilo. 8. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . 9. Pokiaľ ide o meritum veci, prvostupňový súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď zistil, že odsúdený nesplnil podmienky na osvedčenia sa v skúšobnej dobe uloženej mu pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Prvostupňový súd k tejto otázke vykonal dostatočné dokazovanie, na podklade ktorého zistil, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a opakovaným protiprávnym konaním v skúšobnej dobe porušil podmienky kladené na jeho spôsob života pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. 10. Sťažnostný súd v reakcii na námietku odsúdeného o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, dopĺňa odôvodnenie prvostupňového súdu nasledovne. 11. Povinnosťou odsúdeného v rámci skúšobnej doby bolo viesť život takým spôsobom, aby sa nedostal do rozporu so zákonom, dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarušoval občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, plnil uložené obmedzenia a povinnosti, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. 12. Odsúdený sa v rámci skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vo výmere 60 mesiacov, ktorá plynulo odo dňa 04.12.2020 do dňa 04.12.2025 dopustil 7 priestupkov na úseky cestnej premávky, a to konkrétne:

- dňa 04.03.2021 za technický stav vozidla, výška pokuty 20 Eur,

- dňa 08.10.2021 za nerešpektovanie dopravného značenia, výška pokuty 20 Eur,

- dňa 20.09.2022 za nerešpektovanie dopravného značenia, výška pokuty 10 Eur,

- dňa 15.07.2023 za nerešpektovanie povinnosti mať pri sebe platné doklady, výška pokuty 20 Eur,

- dňa 20.10.2024 za prekročenie rýchlosti v obci, výška pokuty 50 Eur,

- dňa 27.04.2025 za rýchlosť jazdy, výška pokuty 100 Eur

- dňa 17.09.2025 za prekročenie rýchlosti, výška pokuty 100 Eur 13. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že sa jedná o opakované a sústavné porušovanie právnych predpisov v oblasti cestnej premávky, pri ktorého hodnotení je potrebné vziať do úvahy jeho početnosť a skutočnosť, že viacerých priestupkov sa odsúdený dopúšťal opakovane (jazda bez dokladov 1x,

technický stav vozidla 1x, nerešpektovanie dopravného značenia 2x, rýchlosť jazdy 3x), aj napriek tomu, že bol za totožný priestupok v predchádzajúcom období postihnutý a bola mu uložená sankcia. Aj uvedené vypovedá o negatívnom postoji odsúdeného k právnemu poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem, ktorý nezmenil ani pod vplyvom skôr uložených sankcii. Za zmienku taktiež stojí fakt, že priestupky spáchané v dňoch 20.10.2024, 27.04.2025 a 17.09.2025 sú závažnými dopravnými priestupkami (prekročenie rýchlosti) ohrozujúcimi aj iných účastníkov cestnej premávky, v dôsledku ktorých vznikajú dopravné nehody, pri ktorých môže okrem poškodenia majetku dôjsť aj k ohrozeniu života a zdravia účastníkov cestnej premávky. Navyše sťažnostný súd poukazuje na to, že hoci za 4 zo 7 priestupkov odsúdený skutočne dostal pokutu len v rozmedzí od 10 do 20 Eur, z čoho možno usudzovať, že nešlo o závažné dopravné priestupky, no súčasne z vykonaného dokazovania prvostupňového súdu vyplýva, že v 3 prípadoch (dňa 20.10.2024, 27.04.2025 a 17.09.2025) odsúdený porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, za ktoré dostal pokutu 50 Eur a v dvoch prípadoch 100 Eur. Sťažnostný súd je v tomto smere názoru, že závažnosť spáchaného priestupku sa do určitej miery prejaví aj vo výške sankcie, nakoľko pri určení druhu sankcie a jej výmery príslušný orgán prihliada okrem iného aj na závažnosť priestupku. Navyše v protiprávnom správaní odsúdeného možno pozorovať gradačný charakter, keďže plynutím času sa dopúšťa závažnejších priestupkov, ktoré ohrozujú aj iných účastníkov cestnej premávky, pričom aj sankcie, za ich spáchanie sa postupne zvyšujú. 14. Sťažnostný súd zároveň musí konštatovať, že po tom, čo prvostupňový súd odsúdenému uznesením vyhovel jeho návrhu o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a uložil tomuto dňa 03.12.2020 skúšobnú dobu 60 mesiacov, sa odsúdený prvého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil už dňa 04.03.2021, teda len o 3 mesiace neskôr. Odsúdený teda nielenže spáchal viacero priestupkov počas skúšobnej doby, ale ešte k tomu priestupky začal páchať v krátkom čase po tom, čo mu súd dal šancu na to, aby nemusel vykonať celý uložený trest zákazu činnosti. Sťažnostný súd teda konštatuje, že hoci, odsúdený nebol v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti odsúdený za spáchanie trestného činu, dopustil sa iného protiprávneho konania, síce nižšej intenzity v porovnaní s trestným činnom, avšak stále šlo o porušenie zákonných noriem. 15. Možno konštatovať, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že doposiaľ vykonaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu nesplnil svoj výchovný účel a jeho trvanie nebolo pre nápravu páchateľa dostatočné, preto je potrebné na odsúdeného týmto trestom opätovne pôsobiť. 16. Sťažnostný súd v tejto súvislosti konštatuje, že podmienečným upustením od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhov sa od odsúdeného právom očakávalo, že sa v skúšobnej dobe nedopustí žiadnej trestnej činnosti a súčasne ani priestupkov, a to najmä na úseku cestnej premávky, vzhľadom na skutočnosť, že trest zákazu činnosti bol odsúdenému uložený práve v súvislosti s vedením motorového vozidla. Vedenie riadneho života počas plynutia skúšobnej doby je primárne potrebné vzťahovať k uloženému trestu, u ktorého došlo k podmienečnému upusteniu od výkonu jeho zvyšku, teda vo vzťahu k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Odsúdený, hoci dostal od súdu vo forme „podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti“ možnosť preukázať, že dokáže byť disciplinovaným vodičom, že dokáže rešpektovať pravidlá cestnej premávky, ako i plniť si zákonné povinnosti vyplývajúce mu ako vodičovi z príslušného právneho predpisu, ignoroval túto možnosť a šancu a v skúšobnej dobe sa opakovane dopustil priestupkov na úseku cestnej premávky. Vzhľadom na uvedené sa potom rozhodne nemožno stotožniť s argumentáciou odsúdeného v sťažnosti, že viedol v skúšobnej dobe riadny život. 17. Tvrdenia odsúdeného o tom, aký vzorný spôsob života vedie v ostatných oblastiach, teda v pracovnej a rodinnej, nie sú pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia relevantné. Vzorné správanie sa odsúdeného v iných oblastiach jeho života, neznižuje nebezpečnosť alebo závažnosť jeho konania (spáchaných priestupkov), ktoré sťažnostný súd vyhodnocuje v predchádzajúcich bodoch tohto uznesenia. Sťažnostný súd teda nepovažuje za chybu, pokiaľ prvostupňový súd z vlastnej iniciatívy neskúmal vedenie riadneho života odsúdeného v týchto iných oblastiach jeho života, na ktoré poukazuje vo svojej sťažnosti. Je správne, pokiaľ prvostupňový súd považoval za rozhodujúce jeho správanie, na základe ktorého bol priestupkovo postihnutý, pretože toto sa prioritne vzťahovalo k výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, respektíve k jeho správaniu sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu tohto trestu. Má tak rozhodujúci význam pre rozhodnutie o osvedčení alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu tohto trestu. 18. Odsúdený v sťažnosti tiež poukazoval na možný dopad rozhodnutia súdu na svoju osobu a pracovnú budúcnosť, avšak v tejto súvislosti musí sťažnostný súd upozorniť, že odsúdený si musel byť vedomý následkov, aké bude musieť znášať v prípade rozhodnutia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu ako aj povinností, ktoré má voči svojmu zamestnávateľovi – teda, že právo viesť motorové vozidlo je pre jeho prácu dôležitým predpokladom. Uvedomenie si dôležitosti dodržiavať všetky pravidlá a predpisy na úseku cestnej premávky, malo byť odsúdenému zrejmé od začiatku plynutia skúšobnej doby stanovenej pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku tohto trestu. Odsúdený dostal možnosť svojim konaním v skúšobnej dobe preukázať, že dokáže viesť riadny život a na splneniu účelu uloženého trestu nebude potrebné vykonať zvyšok trestu zákazu činnosti, teda sám mal možnosť do istej miery ovplyvniť rozhodnutie súdu tým, že nedá príčinu na rozhodnutie o neosvedčení sa. Vedomý si následkov protiprávneho konania v skúšobnej dobe však v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu odsúdený úmyselne alebo z nedbanlivosti nerešpektoval právne predpisy a tieto viacnásobne porušil. Odsúdený bol plne zodpovedný za svoje konanie v skúšobnej dobe a mal mať na mysli dôsledky spáchania priestupkov v rámci skúšobnej doby. 19. Sťažnostný súd na záver uvádza, že k postupu podľa , teda k zrušeniu napadnutého uznesenia a novému rozhodnutiu pristúpil výlučne z dôvodu, aby výrok zodpovedal stavu veci a zákonu. 20. Platí totiž, až ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že je namieste rozhodnúť postupom podľa o tom, že odsúdený vykoná zvyšok trestu, potom výrok takého rozhodnutia nemá obsahovať konštatovanie, že sa odsúdený v skúšobnej dobe „neosvedčil“, čo jasne vyplýva z dikcie za bodkočiarkou . 21. Ide o formálne pochybenie, ktoré sťažnostný súd sám napravil tým, že podľa zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a sám rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.