Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Em-1-2024.pdf
PDF · 125.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Em/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, vo veci oprávneného: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. F., zast.: JUDr. Emília Bujňáková Širotníková, advokátka, Hviezdoslavova 1018, Trebišov proti povinnej: G. H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. E. XX, zast.: JUDr. Stela Očenášová, advokátka, Sídl. J. XX/XX, E. F., o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi B.: I., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, takto
r o z h o d o l :
I./ Návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia doručený súdu dňa 7.3.2024 z a m i e t a.
II./ Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1./ Oprávnený/otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 7.3.2024 domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia. Exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 2P/135/2021-73 zo dňa 20.1.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k .8CoP/292/2022 – 170 zo dňa 31.5.2023, a to v časti úpravy styku otca s deťmi.
2./ Dôvod, pre ktorý podal návrh na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia otec uviedol, že chlapci k otcovi chodia cez víkendy, avšak nikdy nezostávajú na noc; podľa názoru otca matka deti manipuluje, ovplyvňuje ich a chlapci sú z nej vo veľkom strese. Matka deti negatívne ovplyvňuje, nevedie ich k tomu, aby sa upravený styk realizoval tak ako sa má, a otec už má veľké pochybnosti o tom, či je vôbec vhodné, aby boli maloleté deti v starostlivosti matky. Podľa otca matka vedome a účelovo vyvíja na deti psychický nátlak a citovo ich vydiera, čo má negatívny vplyv na ich prirodzený vývin a psychický zdravotný stav. Otec uviedol, že kontaktoval aj úrad kolízneho opatrovníka, ktorý pripravil nejaký plán práce s dieťaťom a jeho rodičmi, avšak toto konanie neprinieslo žiaden efekt, nič sa nezmenilo, nezlepšilo.
3./ Súd uznesením zo dňa 22.3.2024 ( čl. 19 spisu) ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka, vyzval matku, aby sa k návrhu vyjadrila a zároveň požiadal kolízneho opatrovníka o poskytnutie súčinnosti podľa § 380 CMP, spočívajúcej v zistení a preverení dôvodov nepodrobenia sa vykonateľnému rozhodnutiu zo strany povinnej/matky.
4./ Matka vyjadrením zo dňa 4.4.2024 ( čl. 20 - 22spisu ) uviedla, že návrh otca je nedôvodný a navrhla ho zamietnuť. Uviedla, že otec ju opakovane osočuje, keď ju obviňuje z terorizovania detí, ich negatívneho ovplyvňovania a keď spochybňuje jej schopnosť vychovávať synov. Návrh otca bol podaný po ukončení a čiastočnom naplnení plánu sociálnej práce s dieťaťom a rodinou a po tom, ako maloletý K. sa s otcom už stretáva podľa rozhodnutia súdu. Matka uviedla, že od prvej chvíle bojuje s chlapcami, keď im neustále opakuje, že u otca im bude dobre, že s ním môžu robiť aj iné veci ako s mamou - chlapské veci. Matka nikdy nevychovávala deti proti otcovi, nebráni im v styku s ním, nezakazuje im telefonicky komunikovať s otcom, nekontroluje im telefóny. Podľa matky si otec neuvedomuje, že jedným jeho príkazom chlapci nezabudnú na traumu, v dôsledku ktorej museli opustiť domov, chlapci si ešte stále pamätajú, koľko
času otec s nimi trávil, keď žili spoločne ako rodina, pamätajú sa na to, ako sa k nim správal - stále iba nakazoval, prikazoval a karhal, nikdy nerešpektoval názor chlapcov. Otec rozhodnutie chlapcov neprespávať uňho trestal tým, že mohli ísť večer o 21.00 hod domov, ale nasledujúce ráno o 6.30 hod. ich už matka opäť musela vyložiť pred domom otca. Matka od prvej chvíle rešpektovala príkazy otca, aby jej nemohol vytýkať, že mu bráni v stretávaní s deťmi. Mal. K. už u otca prespáva od jarných prázdni 2024. Maloletý I. doposiaľ nechce u otca prespávať, vždy musí otca prosiť, aby ho pustil domov na noc, je to pre neho psychicky náročné aj z dôvodu tlaku otca na neho, ako aj z dôvodu nepríjemných slovných prejavov otca k maloletému I.. Vždy, keď sa blíži víkend u otca, I. sa neteší a pýta sa matky, či musí k otcovi ísť, nechce tam prespať, obáva sa, že otec ho nepustí domov. Momentálne styk prebieha tak, že otec na základe prosby mal. I. kontaktuje matku SMS správou, kde určí, že má pre maloletého prísť večer o 21.00 hod. a ráno o 7.00 hod. ho má priviesť naspäť k otcovi. Od X/XXXX až do 2/2024 to takto bolo s oboma deťmi, matka ich mala nosiť ráno k otcovi o 6 30, deti boli ustaté, nemohli si pospať dlhšie ani cez víkend, takto to prebiehalo aj cez letné a zimné prázdniny. Zároveň matka uviedla že otec opakovane daná nadáva na matku a jej rodinu v prítomnosti detí, to všetko u deti spôsobuje nepríjemné pocity, plač, deti sa matke sťažujú. Matka konštatovala, že otec vždy cítil byť nadriadený nad každým.
5./ Kolízny opatrovník v správe zo dňa 8.4.2024 ( čl. 29 – 30 spisu) uviedol, že vypracoval z dôvodu problémov pri realizácii styku plán sociálnej práce s rodinou za účelom uľahčenia procesu adaptácie mal. detí na novú situáciu. Hlavnými úlohami oboch rodičov bolo podieľanie sa na napĺňaní potrieb detí a podpora vzťahu maloletých detí s druhým rodičov. Ďalšou dôležitou úlohou bola snaha rodičov o korektnosť voči sebe, o zachovávanie pozitívneho obrazu deťom o druhom rodičovi a o to, aby nepoukazovali na nedostatky druhého rodiča, ale rozprávali o ňom s rešpektom. Úlohou matky a detí bolo postupne pracovať na realizácii styku s otcom podľa právoplatného rozsudku a odpútanie sa od detí počas nocí, nakoľko kolízny opatrovník zistil, že matka má spoločnú spálňu s deťmi. Kolízny opatrovník vykonával počas práce s rodinou opatrenia, ktoré vyplývali z úloh určených v pláne ako sú pohovory s rodičmi a deťmi, šetrenia, motivácia detí a matky k realizácii styku s otcom a upozorňoval ich na možné následky vyplývajúce z nedodržania rozsudku a taktiež na tom, aby sa o sebe navzájom pred deťmi vyjadrovali s rešpektom a nevyjadrovali sa negatívne na adresu druhého rodiča. Kolízny opatrovník plán vyhodnocoval koncom februára 2024 osobne s oboma rodičmi aj deťmi. Ciele plánu sociálnej práce sa podarilo čiastočne naplniť, deti sa od matky na noc osamostatnili, majú v domácnosti matky svoje vlastné izby, ktoré vyhovujú potrebám v ich veku. Maloletý K. prespáva u svojho otca od 23.2.2024, mal. I. naďalej odmieta. Počas vyhodnocovania plánu SP s otcom dňa 28.2.2024 kolízny opatrovník otca informoval o splnených cieľoch a aj o tom, že mal. I. pravdepodobne potrebuje viacej času, aby začal u neho prespávať, ale kolízny opatrovník ho nútiť nemôže, nie je represívny orgán. Otec informoval, že mal. K. u neho prespáva a že je všetko v poriadku, I. nútiť nebude.
6./ Kolízny opatrovník navrhol ako jednu z možností riešenia vyhľadať pomoc odborníka alebo využiť psychologickú pomoc referátu poradensko-psychologických služieb a pracovať na problémoch pri realizácii styku s otcom a z obáv z prespávania u neho. Matka s maloletými deťmi odborníkov vyhľadala, záverom je, že deti sú citlivé, s prejavmi úzkosti, s ťažkým spracovaním zmien a so somatickými prejavmi a doporučujú individuálne terapie so zameraním sa na prekonanie úzkosti a obáv, nezaťažovať deti spormi a citlivo a jednotne pristupovať k maloletým deťom zo strany všetkých zainteresovaných.
7./ Kolízny opatrovník zisťoval a preveroval dôvody nepodrobenia sa vykonateľného rozhodnutia zo strany matky. Z rozhovorov, z vyjadrení detí a rodičov, zistil, že maloletý K. u otca prespáva, v jeho prípade je realizácia styku podľa rozsudku dodržaná. Maloletý I. odmieta u svojho otca prespať, je vystresovaný aj z toho, keď od neho kolízny opatrovník zisťuje dôvod nerealizácie styku. Pri každom rozhovore uvádza, že ak u otca bude musieť prespať, radšej ku nemu nepôjde vôbec. Chce sa vrátiť na noc do domácnosti matky. Nakoľko kolízny opatrovník nie je represívny orgán, dieťa nútiť nemôže a je toho názoru, že nútenie mal. I. k prespávaniu u otca by nepriaznivo pôsobilo na jeho psychický stav. Preto KO odporúča terapeutické sedenia maloletého s odborníkom a pozitívne motivovanie maloletého zo strany matky.
8./ Na pojednávaní vedenom dňa 23.07.2024 bolo zistené, že aktuálne sa realizuje stretávanie otca s deťmi zmysle súdneho rozhodnutia s výnimkou prespávania maloletého I. v domácnosti otca, kŕče maloletý I. odmieta domácnosti otca prespávať. Sudkyňa vyslovila s ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie svoje predbežné právne posúdenie, že návrh na výkon rozhodnutia nie je v celom rozsahu dôvodný, keďže stretnutia otca s deťmi sa realizujú s výnimkou prespávania I. v domácnosti
otca, súd bude zisťovať dôvody na strane dieťaťa a prihliadať na ne so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa; k návrhu otca, aby súd nariadil terapiu matke respektíve maloletému sa účelom zistenia príčin, prečo dieťa nechce u otca prespávať sudkyňa uviedla, že terapia uložená formou výchovného opatrenia alebo prostredníctvom neodkladného opatrenia, sa nikdy nenariaďuje výlučne jednému rodičovi, respektíve výlučne dieťaťu, ale ukladá sa matke a otcovi a podporne maloletému dieťaťu.
9./ Súd vypočul aj maloleté deti dňa 26.09.2024 (zápisnica čl. 71 až 74 spisu).
10./ Maloletý K. vypovedal, že v čase, keď sa s mamou odsťahovali od otca istý čas nechcel chodiť do domu, kde otec žil kvôli tomu, že mal s tým vnútorný problém, boli to zlé spomienky, následne K. opísal ako otec mamu fyzicky napadol, že najprv sa ocko s mamkou pohádali a potom ocko mamu škrtil, trvalo to dosť dlho, ale potom ocko prestal. K. a I. na začiatku vôbec nechceli chodiť do toho domu kvôli tomu, čo sa stalo, s otcom sa stretávali u starých rodičov zo strany otca a až potom postupne začali chodiť k otcovi aj do domu. K. povedal, že postupne ako plynul čas, negatívne spomienky odišli do stratena, aktuálne je to pre K. v poriadku tak, že sa s otcom stretáva, chodieva k nemu a ostáva u neho aj spať. K. povedal, že I. mu nikdy nepovie dôvod, pre ktorý nechce otca spať, lebo si myslí, že sú to zlé spomienky. 11./ Maloletý I. vypovedal, že ju ocka nechce ostať spať, pretože sa mu ju ocka zlé spí, nemôže zaspať, nevie to bližšie vysvetliť, ale jednoducho necíti sa dobre ju ocka, keď má uňho prespať. Z rovnakého dôvodu odmieta chodiť s ockom na dovolenku, napriek tomu, že K. na dovolenku s ockom chodieva. I. uviedol, že ju ocka nikdy nebude spať.
12./ Z dovtedy vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na psychologickom poradenstve. Podľa názoru súdu bolo potrebné, aby odborník - psychológ zistil dôvody, pre ktoré maloletý I. odmieta prespať u otca, bolo potrebné pracovať s oboma rodičmi a oboma maloletými deťmi za účelom zistenia dôvodov, pre ktoré maloletý I. odmieta stretávať sa s otcom počas noci či na dlhší čas mimo domácnosti matky (letné dovolenky, víkendové pobyty). V prípade, že budú zistené nespracované negatívne zážitky, alebo nesprávne spracované zážitky maloletých detí, ktoré vplývajú na vzťah detí k rodičom, bude potrebné pomôcť maloletým deťom a rodičom správne z psychologického hľadiska spracovať tieto negatívne zážitky. Stav, kedy sa maloleté dieťa odmieta s otcom stretávať počas noci, pričom samotné dieťa tento dôvod nevie alebo nechce opísať, má podľa názoru súdu negatívny dopad jednak na vzťah medzi otcom a dieťaťom ako aj na vzťah a možnosť realizácie stretávania sa otca s oboma deťmi súčasne, kedy sa budujú vzájomné väzby medzi otcom a oboma deťmi. Súd je presvedčený, že aj konfliktný vzťah medzi rodičmi, respektíve ich vzájomná neúcta, či ignorácia, má negatívny vplyv na obe maloleté deti a taktiež vplýva na postoj I. k stretávaniu sa s otcom. Preto by malo byť súčasťou poradenstva aj náprava vzťahu medzi rodičmi, aby rodičia dokázali slušne a vecne medzi sebou komunikovať a spoločne vecne a konštruktívne riešiť záležitostí svojich detí a aby dokázali prejaviť úctu a rešpekt jeden voči druhému pred deťmi. Súd uznesením č. k. 2Em/1/2024 – 84 zo dňa 26.11.2024 nariadil podľa § 3 ods. 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti číslo 207/2016 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť obom rodičom a obom maloletým deťom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte psychologicko - poradenských služieb, Námestie osloboditeľov 77, Michalovce; odborné psychologické poradenstvo bolo nariadené na 3 mesiace od vykonateľnosti uznesenia.
13./ Súd v mesačných intervaloch vyžiadaval priebežné správy z psychologického poradenstva a po skončení poradenstva vyžiadal záverečnú správu zo dňa 4.4.2025 (čl. 105 spisu), V, ktorej je uvedené, že psychológ chcel docieliť porozumenie dôvodov, ktoré vedú maloletého tú však neprespáva ňu otca ani tráveniu spoločných dovoleniek. K naplneniu tohto cieľa nedošlo, nakoľko maloletý I. bol v odpore, čo sa týka spolupráce so psychológom RPPS. konkrétne dôvody, ktoré vedú maloletého k neprespáva ňu o otca a nie tráveniu spoločných dovoleniek, psychológ nemohol uviesť, nakoľko by mohlo dôjsť k ohrozeniu integrity dieťaťa; psychológ si je vedomý minulých skúseností, ktoré môžu vplývať na aktuálnu situáciu, avšak tieto zážitky, ktoré by mohli mať traumatizujúci charakter a ich následné spracovanie, nie je v kompetencii RPPS.
14./ Psychológ RPPS v záverečnej správe uviedol konkrétne odporúčania pre rodičov:
- zvýšenie pozitívnej motivácie k prespávaniu zo strany matky,
- je namieste zvážiť používanie individuálnych výchovných praktík zo strany otca voči maloletým s ohľadom na ich individuálne emocionálne prežívanie, nakoľko sa nachádzajú v citlivom vývinovom období, počas ktorého sa formuje ich osobnosť,
- komunikáciu medzi deťmi a otcom zamerať aj na ich prežívanie, názory a pocity, nielen na aktivity, ktoré spolu vykonávajú,
- rodičia boli inštruovaní k tomu aby komunikácia medzi nimi prebiehala aj priamo,
- rodičia boli upovedomení o dôležitosti a nutnosti vynechania maloletých detí z ich rodičovského konfliktu a boli poučení, aby konali v najlepšom záujme maloletých detí a akceptovali ich individuálne rozdiely v charaktere a správaní. Obaja rodičia vyjadrili súhlas s obsahom správy, ktorý potvrdili svojim podpisom.
15./ Na pojednávaní vedenom dňa 26.8.2025 na otázku sudkyne, ako rodičia realizujú odporúčania psychológa RPPS; matka uviedla, že aj predtým aj teraz, keď idú deti k otcovi, I. matka zdôrazňuje, že musí u otca ostať prespať; matka I. povedala, že je pre ňu zaťažujúce, že musí pre neho chodiť každý večer k otcovi a následne každé ráno ho viesť naspäť k otcovi, pričom aktuálne cez prázdniny sú deti u otca 15 dní, matka toto absolvuje každý deň; I. napriek tomu nechce ju otca ostať spať. Otec uviedol, že, keď ráno I. príde k otcovi alebo ešte spí, otec a I. sa spoločne rozprávajú, chystajú raňajky, robia si plány, následne už aj spolu s K. plánujú čo budú cez deň robiť, čiže otec sa snaží tráviť čas aj osobitne len s I.. Ďalej otec s deťmi zaviedli pravidlo, že každý večer okolo 20.00 hod. sa otec a chlapci spolu porozprávajú, ako strávili deň, čo sa im páčilo, čo sa im nepáčilo. Ohľadne inštrukcie psychológa, aby rodičia komunikovali priamo, sa otec vyjadril, že matka od počiatku uvádzala, že v prítomnosti otca má strach o život, čiže otec očakáva, že ak matka iniciuje priamu komunikáciu, otec sa jej brániť nebude, avšak matka takúto iniciatívu nevyvinula. Matka uviedla, že takú iniciatívu vyvinula, ale otec sedel v aute, na očiach mal slnečné okuliare, pozeral dopredu, keď mu matka zaklopala na okno, on ho stiahol a povedal matke, že či nemá mobil, aby mu napísala, čo mu chcela priamo povedať. K tomu sa otec vyjadril, že matka si zamieňa túto situáciu so situáciou, ktorá sa odohrala v minulosti a že od ukončenia psychologického poradenstva sa takáto situácia neodohrala.
16./ Keďže ani v rámci psychologického poradenstva nebol jasne pomenovaný dôvod, pre ktorý I. odmieta u otca prespávať, súd na návrh otca nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil súdnu znalkyňu z odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorá vypracovala znalecký posudok zo dňa 09.03. 2026 (čl. 143 - 212 spisu ).
17./ Znalkyňa vychádzajúc z rozhovoru s maloletým I., uviedla, že ako možné dôvody, prečo I. odmieta ju otca prespávať a odmieta tráviť s otcom niekoľko dňové rodinné pobyty, sa javia:
- ním udávaná verbálna (krik), respektíve fyzická, bitky, agresivita otca voči nemu a bratovi v minulosti,
- jednorazový konflikt rodičov s brachiálne násilným správaním sa otca voči matke aj maloletému I. deň, respektíve noc pred odchodom matky s deťmi zo spoločnej domácnosti,
- následne nedobrovoľné prespanie oboch bratov u otca 2 noci, ktoré maloletý I. hodnotí ako nerešpektovanie jeho potrieb a záujmov,
- opakovaná verbálna dehonestácia osoby matky otcom,
- výrazne narušená až absentujúca komunikácia medzi rodičmi a ich otvorene prejavovaný devalvujúci postoj voči sebe,
- do úvahy prichádza aj emocionálna naviazanosť na matku a snahám byť s ňou permanentne v kontakte, teda "neopustiť" ju, čo môže súvisieť aj s pozíciou matky, ktorú maloletý I. zrejme vníma ako obeť, ktorú treba chrániť.
18./ V rámci záverov znaleckého posudku znalkyňa uviedla celkovo 8 odporúčaní vo vzťahu k rodičom, z toho 4 odporúčania adresované výlučne otcovi, jedno odporúčanie adresované výlučne matke a 3 odporúčania adresované obom rodičom.
19./ Znalkyňa odporúčala otcovi: 1./ zo strany otca by bola vhodná zmena prístupu a postoja ku svojim synom, najmä k maloletému I., brať ohľad predovšetkým na jeho potreby a záujmy, prejavovať dostatočný rešpekt efekt k jeho osobe, naučiť sa byť viac empatickým, tolerantným a dôveryhodným (5. bod záverov); 2./ doporučuje obmedziť až vylúčiť verbálny, teda gestikulačný alebo komunikačný spôsob agresie v sociálnom kontakte, ktorý uvádzali obe deti, počas rozhovoru s nimi, pokiaľ ide degradujúce a verbálne agresívne osočovanie ich osôb a osoby ich matky, aj priamo pred synmi, ktoré na maloleté deti vysoko
pravdepodobne pôsobia zraňujúco a zmätočne, nakoľko matku vnímajú pre nich ako vzťahovo najbližšiu osobu (9. bod záverov); 3./ úlohou otca je momentálne pracovať na rozvíjaní vrelého emočného vzťahu ku svojim deťom, bez rozdielu (bod 13 záverov); 4./ je dôležité, aby mal. I. mal chuť a motiváciu stretávať sa so svojím otcom, i prespávať u neho, čoho podmienkou je aj otvorený rozhovor s otcom. Účelom spoločnej komunikácie s maloletý I., ale aj s oboma deťmi, by na začiatku mohol byť rozhovor o údajnom neadekvátnom správanie sa otca voči nim a aj voči ich matke, o chybách vo výchove a správaní sa otca, ktoré sa stali a ktoré majú chlapci vo svojej pamäti, ale že aj napriek tomu je možné ísť ďalej, ak sa nebudú opakovať.
20./ Znalkyňa odporúčala matke: 1./ matka zrejme priamo nebráni synom v kontakte s otcom, avšak ani tento kontakt permanentne a aktívne nepodporuje, napríklad vyzdvihovaním pozitív otca, prípadne uisťovanie maloletého I. o bezpečnom prostredí otca, neopodstatnenom strachu maloletého I. v domácom prostredí otca a podobne. Postoj matky je viac-menej pasívny, teda nebráni, ale ani výdatne nesýti, mala by byť kladne emočne viac zaangažovaná. Je nereálne, aby maloletý I. toho času dokázal nadviazať intenzívny a frekventovaný kontakt s otcom, vrátane prespania, bez aktívnej podpory matky, na ktorú je silne emocionálne naviazaný. Vo veku maloletého I., nie je ho možné fyzicky donútiť ku pobytu u otca aj počas noci, k tomu môže významnou mierou dopomôcť matka, nakoľko z psychologického hľadiska je nepravdepodobné, aby si on v tejto emočne vypätej situácii vedel poradiť sám, bez jej podpory. Podmienkou prirodzeného a dobrovoľného kontaktu otca s dieťaťom je pozitívne naladený, aktívny postoj matky pri podporovaní vzťahu otec - syn. Matka by nemala eliminovať vplyv otca na ich maloleté deti, a tým spochybňovať význam jeho role v živote ich synov (bod. 10 záverov).
21./ 29 Znalkyňa odporúčala obom rodičom: 1./ Zladiť ich výchovné štýly, aby nedochádzalo ku nejednotnosti výchovy, ktorá má na každé dieťa nepriaznivý vplyv ., ak by aj výchova rodičov nebola úplne jednotná, je nevyhnutné, aby sa dopĺňala a aby nebola kontraproduktívna (bod 7 záverov); 2./ znalkyňa uviedla, že sa javí, že maloletý I. nie je doteraz psychicky vysporiadaný s konfliktom/ incidentom, ktorý sa odohral v domácnosti medzi rodičmi, pred ukončením spolužitia, za prítomnosti detí. V tomto smere by znalkyňa doporučila rodičom kontaktovať klinického psychológa so zameraním na detskú klientelu, ohľadom individuálnej psychoterapie, za účelom adekvátneho zvládnutia tejto, pre maloletého I., traumatizujúcej udalosti (bod 13. záverov); 3./ nevyhnutnou podmienkou pre zdravý psychický vývin a plnohodnotný život maloletých detí je akútne usporiadanie vzťahov medzi rodičmi. Pretože ak majú byť deti v kontakte so svojimi rodičmi a stretávať sa s nimi, vzťahy medzi rodičmi by mali mať aspoň korektné, keď už nie emočne pozitívne, aby nevyrastali v ambivalentnom až zmätočnom prostredí . Ak by to nevedeli rodičia zvládnuť sami, mali by spoločne vyhľadať odbornú pomoc. V prípade záujmu by znalkyňa rodičom doporučovala kontaktovať klinického psychológa so zameraním na detskú klientelu, ohľadom vhodných výchovných prístupov a jednotnosti výchovy voči ich deťom, ktorý by im v tomto smere mohol poradiť.
22./ Znalkyňa uviedla v úplnom závere znaleckého posudku, že je potrebné si uvedomiť, že zdrojom problematického kontaktu otca so synmi/synom nie sú maloleté deti, ale ich rodičia. Ak si rodičia nedokážu uvedomiť, že ide o ich deti a žiadne inštitúcie alebo odborníci v danej oblasti im vzniknutú situáciu, bez ich pomoci, nevyriešia v prospech ich synov, nikam sa neposunú a riešenie tejto situácie bude v nedohľadne.
23./ Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku (čl. 230 spisu) uviedol, že kolízny opatrovník je po preštudovaní znaleckého posudku toho názoru, že nie je potrebné meniť rozsudok súdu vo veci úpravy styku s maloletými deťmi, nie je potrebné obmedziť styk otca s maloletým I. a vôbec nie je vhodné realizovať výkon rozhodnutia súdu, ale treba pracovať na odstránení dôvodov odmietavého postoja maloletého k prespávaniu u otca. Dôvody sú známe pre všetkých účastníkov konania. Znalkyňa uviedla v znaleckom dokazovaní: „Akúkoľvek prijateľnú formu starostlivosti o maloleté deti v budúcnosti majú vo svojich rukách predovšetkým obaja rodičia. Preto nevyhnutnou podmienkou pre zdravý psychický vývin a plnohodnotný život maloletých detí je akútne usporiadanie vzťahov medzi rodičmi.“ S týmto názorom znalkyne sa kolízny opatrovník v plnom rozsahu stotožňuje a pripomína, že rodičia by si mali uvedomiť, že nemôžu očakávať riešenie situácie od inštitúcií a odborníkov, ako to bolo
doposiaľ, ale zodpovednosť za riešenie nesú oni sami a bez ich aktívneho prístupu a zmeny vzájomného postoja nie je možné dosiahnuť trvalé riešenie.
24./ Matka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku (čl. 234 spisu) uviedla, že po oboznámení sa so znaleckým posudkom a jeho závermi opakovane tvrdí, že návrh otca je neopodstatnený, čo bolo jednoznačne preukázané počas výsluchov účastníkov konania, výsluchom maloletých synov a definitívne potvrdené predloženým znaleckým posudkom. Vedome nikdy nebránila synom v stretávaní sa s otcom, maloletému I. nikdy nezakázala prespávať u otca. Od prvej chvíle sa snaží poukázať na to, že synovia majú diametrálne odlišné povahy, vyžadujú si odlišný prístup. Naďalej sa matka bude snažiť I. presvedčiť, aby prespával u otca, ale nútiť ho nebude, žiaden nátlak na syna nebude vyvíjať. Synov vychováva, tak aby si vážili oboch rodičov rovnako, vychováva ich podľa najlepšieho svedomia a vedomia. Matka navrhuje návrh otca zamietnuť v celom rozsahu.
25./ Otec vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku (čl. 241 – 243 spisu) uviedol, že závery znaleckého posudku jednoznačne potvrdili otcom tvrdené a súdu opakovane uvádzané fakty, a to, že maloletý I. je ovplyvnený svojou matkou, že matka je tá, ktorá jednoznačne musí dopomôcť k tomu, aby sa styk začal realizovať plnohodnotne. Otec selektívne poukázal na závery znaleckého posudku týkajúce sa iba matky. Ďalej otec uviedol:
- na pojednávaniach konaných vo veci sa súd opakovane snažil ,,preniesť zodpovednosť“ za nerealizáciu styku s prespaním na otca – oprávneného, opakovane bolo uvedené, že otec je ten, ktorý musí maloletého I. motivovať a niečo vymyslieť, aby maloletý I. chcel u neho prespať. Na druhej strane, otec – oprávnený ako aj právna zástupkyňa opakovane uvádzali, že matka je tou, ktorá má schopnosť a možnosť nastaviť správne I. na to, aby chcel prespať u otca, pretože matka je jeho preferenčným rodičom, otec je s dieťaťom 4 dni v mesiaci, matka 26dní, takže je nereálne, aby otec zmenil postoj a myslenie I.. Toto všetko bolo teraz potvrdené aj znaleckým posudkom.
- súd sa ďalej počas pojednávaní taktiež miestami snažil odôvodniť I. nezáujem a nechcenie prespávať u otca konfliktom rodičov. Na nerovnosť postavenia účastníkov ohľadne popisu tejto skutkovej situácie poukázal vo svojom podaní zo dňa 21.11.2025, ktorým žiadal o preformulovanie otázky. Súd si prevzal v konaní za preukázanú verziu matky o priebehu konfliktu, túto verziu podrobne a dôkladne detailne opisuje aj maloletý I., ktorý matku vníma ako svoju ,,modlu“ (extenzívny výklad popisu vzťahu dieťa – matka v znaleckom posudku) bez akýchkoľvek negatív a popisuje teda konflikt presne ako jeho matka.
- Aj keď sa súd snažil ospravedlniť nerealizáciu styku – prespávanie I. u otca ako dôsledok konfliktu a ospravedlniť tým matku a jej neplnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, tak znalkyňa aj napriek tomu ako I. konflikt popísal a napriek tomu, že teda prevzala verziu len matky a I., pretože verzia otca nebola súdom v zápisnici ani popísaná v takom znení v akom ju uvádzal otec, uviedla v záveroch ZP, že:
- u otca nebol zistená agresivita ako trvalá vlastnosť
- otec má čo pozitívne ponúknuť I. do života
- nie je dôvod obmedziť otcovi styk s I..
- Zároveň znalkyňa napriek snahe ospravedlniť celú situáciu konfliktom a napriek skutočnosti, že tento konflikt jej I. popísal, tak uzatvára ZP tak, že matka je tou, ktorá tvorí postoj I. vo vzťahu k otcovi, matka je tou, ktorá prejavuje negatívny, nepriateľský postoj vo vzťahu k otcovi, I. jej postoj kopíruje, matka je tou, ktorá musí dopomôcť I. realizovať plnohodnotný styk, matka je tou, bez ktorej I. nebude schopný tento styk realizovať a to aj skrz nie celkom bežnú silnú väzbu matka – dieťa a doteraz nezrealizovanú zdravú separáciu. Ak by sa aj stal konflikt, tak ako ho jednostranne prevzal za svoj súd do konania a do otázok pre znalca, tak aj napriek tomu sú závery ZP také ako sú popísané vyššie.
- Samozrejme, že aj otec musí popracovať na komunikácii s I., na spôsobe vyjadrovania sa atď. a na tom už intenzívne pracuje od doručenia ZP.
- Avšak hlavný dôvod nerealizácie styku a teda plnohodnotného prespávania I. je jasne popísaný v ZP – postoj matky. Taktiež riešenie je jasne a zrozumiteľne popísané v ZP – zmena postoja matky a aktívna snaha matky, bez nej to je nereálne.
- Zároveň znalkyňa uzatvára, že nútený výkon rozhodnutia je neprípustný, to otec ani nikdy nechcel. Otec sa však podaným návrhom chcel dopracovať k tomu, aby bola zistená reálna príčina tohto stavu a možnosť zjednania nápravy a dospel k tomu, že problém je naozaj v matke, tak ako sa domnieval. Ak I. doteraz stále nespracoval konflikt, ktorý sa odohral takmer pred 5 rokmi, tak bolo úlohou matky pomôcť mu, hoc aj cez psychologickú pomoc prekonať tento konflikt a pomôcť mu realizovať plnohodnotný styk. Otec sa na súd obrátil preto, že tušil, že postoj matky je hlavným problémom a keďže matka za takmer 5 rokov od údajného konfliktu nezmenila správanie sa a svoj nepriateľský postoj a ani stav
mysle I., tak dobrovoľne to ani do budúcna bez opatrení súdu nebude schopná urobiť. Súd teda musí prijať také vhodné opatrenia, aby matka bola v rámci výkonu rozhodnutia donútená zmeniť postoj, myslenie a vyjadrovanie vo vzťahu k I. a jeho realizácii styku s otcom. V opačnom prípade súd bude tolerovať úmyselné ovplyvňovanie dieťaťa a následné marenie výkonu úradného rozhodnutia, a to napriek záverom ZP, že je veľmi žiadúce, aby sa styk otec – I. začal realizovať plnohodnotne a napriek záverom ZP, že citová naviazanosť matky a I. je nie celkom typická a napriek tomu, že matka je jedinou, ktorá môže zvrátiť tento aktuálne existujúci stav.
- Znalkyňa v záveroch nekonštatovala, že z dôvodu konfliktu, ktorý I. zrejme doteraz nemá spracovaný je nevyhnutné obmedziť alebo zakázať otcovi styk. Práve naopak, styk považuje za vec, ktorou môže otec priniesť do života mal. I. niečo pozitívne a zároveň taktiež jasne pomenovala, že bez aktívnej účasti matky je nereálne, aby sa tento styk začal realizovať aj s prenocovaním.
- Otec apeluje na súd, aby prijal potrebné zákonné opatrenia vo vzťahu k povinnej, a to napríklad a) výzva povinnému, aby sa podrobil rozhodnutiu d) uloženie pokuty až do výšky 1.000, EUR, ak zostane výzva na dobrovoľne plnenie povinnosti bezvýsledná e) rozhodnutie o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému rodičovi a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému rodičovi; alternatívne, aby súd upovedomil matku – povinnú o znení ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine.
26./ Podľa § 376 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
27./ Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.
28./ Podľa § 379 ods. 1 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.
29./ Podľa § 379 ods. 2 CMP, ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
30./ Podľa § 380 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.
31./ Podľa § 382 ods. 1 CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
32./ Podľa § 383 ods. 1 CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.
33./ Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
34./ Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35./ Súd zamietol návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia v celom rozsahu z týchto dôvodov:
36./ V priebehu konania boli rodičom zo strany troch rôznych odborníkov/profesionálov dané odporúčania/inštrukcie/postupy, ktorých cieľom bolo zlepšenie vzťahu, nastavenie komunikácie medzi
rodičmi navzájom, odstránenie vzájomného nepriateľského postoja rodičov, úprava vzťahu medzi otcom a deťmi aj medzi matkou a deťmi, správny prístup toho ktorého rodiča k tomu ktorému dieťaťu, odstránenie problémov pri realizovaní stretnutí detí s otcom, vysporiadanie sa detí s negatívnymi zážitkami z minulosti.
37./ Prvé odporúčania boli dané rodičom kolíznym opatrovníkom cez plán sociálne práce realizovaný od júna 2023 (úlohy jasne špecifikované v 5. bode odôvodnenia). Druhé odporúčania boli dané rodičom psychológom RPPS v apríli 2025, ktorý na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia realizoval psychologické poradenstvo (odporúčania jasne špecifikované v 14. bode odôvodnenia). Tretie odporúčania boli dané rodičom znalkyňou z odvetví klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých v znaleckom posudku zo dňa 09.03.2026 (odporúčania jasne špecifikované v 19. - 21. bodoch odôvodnenia).
38./ Zároveň znalkyňa, kolízny opatrovník, súd (a na pojednávaní dňa 26.8.2025 na to poukázala aj advokátka matky) apelovali na oboch rodičov, aby si konečne uvedomili, že riešenie situácie je v ich rukách, nie v rukách odborníkov, že nevyhnutnou podmienkou pre zdravý psychický vývin a plnohodnotný život ich maloletých detí je akútne usporiadanie vzťahov medzi nimi ako rodičmi a, keďže súd vníma, že rodičia toho sami nie sú schopní, je nevyhnutné, aby spoločne rodičia vyhľadali odbornú pomoc - klinického psychológa so zameraním na detskú klientelu, ohľadom vhodných výchovných prístupoch a jednotnosti výchovy voči ich deťom, ohľadne potreby maloletého I. psychicky sa vysporiadať s udalosťami, ktoré sa odohrali v minulosti, ohľadne potreby u matky nastavenia zdravej emočnej väzby s maloletým I., ohľadne potreby u otca rozvíjať vrelý emočný vzťah k deťom, otvorený rozhovor otca s deťmi, úprava spôsobu komunikácie otca, rešpektovanie potrieb a záujmov detí a rešpekt k osobám detí, viac empatie tolerancie zo strany otca, všetky tieto potreby je nevyhnutné komunikovať spoločne obomi rodičmi s odborníkom psychológom. Súd je toho názoru, že aktuálne je povinnosťou oboch rodičov spoločne, bez toho, aby to nariaďoval súd, alebo akýkoľvek iný pomáhajúci subjekt, vyvinúť vlastnú aktívnu spoločnú iniciatívu a vyhľadať psychológa, nechať si ním poradiť, rešpektovať jeho odporúčania a v realite realizovať konkrétnymi krokmi odporúčania psychológa.
39./ Súd sa nestotožňuje s názorom otca a zo záverov znaleckého posudku rozhodne takýto názor nevyplýva, že riešenie celej situácie spočíva výlučne v zmene postoja matky, že jedine matka sa má aktívne snažiť a že matka je jedinou, ktorá môže zvrátiť aktuálne existujúci stav. Znalkyňa dala obom rodičom jasné a konkrétne odporúčania, pričom výlučne matke bolo adresované jedno odporúčanie, obom rodičom boli adresované 3 odporúčania a až 4 odporúčania boli adresované výlučne otcovi. Takže OBAJA rodičia sú povinní vyvinúť iniciatívu a aktívne realizovať znalkyňou navrhnuté kroky za odbornej pomoci psychológa, ktorého rodičia spoločne vyhľadajú.
40./ Rád a odporúčaní od odborníkom majú rodičia v dostatočnom počte k dispozícii a je najvyšší čas, prestať pasívne očakávať, že ich situáciu vyrieši súd alebo iný odborný subjekt, prestať očakávať, že zmeniť sa musí ten druhý rodič a je nevyhnutné konečne začať aktívne konať podľa rád a odporúčaní znalkyne i predchádzajúcich odborných subjektov. Ukladanie finančných pokút matke, ani zastavenie vyplácania štátnych príspevkov matke, nevyrieši problémy a nezmení situáciu, ale jedine spoločná aktivita oboch rodičov.
41./ Súd je toho názoru, že obaja rodičia majú sami, bez ingerencie súdu, pristúpiť k spoločnému postupu a realizácii znalkyňou navrhovaných riešení vzniknutej situácie, a preto súd nebude z úradnej moci začínať konanie o uloženie výchovného opatrenia, súd ponechá rodičom ako zrelým a uvedomelým priestor, aby sami realizovali riešenie rodinnej situácie.
42./ Súd preto návrh oprávneného/otca na výkon rozhodnutia zamietol, napokon otec reálne nikdy ani nechcel a slovne to viackrát deklaroval, aby súd pristúpil k nútenému výkonu rozhodnutia – aby súd skutočne realizoval výkon rozhodnutia a fyzicky prinútil mal. I. prespať u otca. Súd nepristúpil k otcom navrhovanému uloženiu finančných sankcií matke, súd má možnosť (nie povinnosť) uložiť peňažné sankcie, avšak tieto by problém nevyriešili; ako je vyššie uvedené, riešenie situácie je zrejmé a je v rukách oboch rodičov.
43./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to aj s prihliadnutí na skutočnosť, že žiaden z účastníkov nenavrhol rozhodnúť o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.