Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-52-2021.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/52/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom XXX XX O. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 18625/12, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 292,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/2267/2012-18 zo dňa 26. januára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil (prvý výrok) a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08516/11 zo dňa 06.09.2011, ktorým bol priznaný oprávnenému nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania, bola uzavretá dňa 08.09.2010, teda v ten istý deň, kedy bola uzavretá zmluva o úvere, zabezpečená zmenkou. Rozhodcovská zmluva nebola vymienená povinnou a nachádzala sa na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva tvorila samostatnú listinu, zreteľne označenú za rozhodcovskú zmluvu, a preto mala povinná reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť. Mal za to, že pokiaľ povinná podpísala úverovú zmluvu aj rozhodcovskú zmluvu, nemožno spochybňovať jej vôľu k rozhodcovskej zmluve pristúpiť, a preto považoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola platne dojednaná.
3. Súd prvej inštancie, po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu, vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Tiež vyhodnotil, že zmluva o úvere sa považuje za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“). Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má oprávnený ako veriteľ. Bezpečným preukázaním nemôže byť všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účely povolania, nakoľko takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s výkonom povolania vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy o úvere obmedzené ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnej bol poskytnutý úver vo výške 200,- Eur a splatený mal byť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196,- Eur, t. j. v celkovej sume 396,- Eur. Zmenková suma nemohla presiahnuť sumu 260,- Eur ani v prípade, ak istina úveru poskytnutého povinnej nebola uhradená ani čiastočne (200,- Eur istina + príslušenstvo vo výške 30% z poskytnutej istiny úveru, t.j. v sume 60,- Eur). Zmenka však bola vystavená na sumu 292,- Eur v rozpore s obmedzením použitia zmenky.
4. Podľa zistení súdu prvej inštancie rozhodcovský súd neprihliadol na rozpor dojednania o zmenkových úrokoch s dobrými mravmi, keďže sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy a tieto priznal v uplatnenej výške. Súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva - v zmluve sa povinná zaviazala zaplatiť prevzatý úver zvýšený o ,,príslušný poplatok“ určený pevnou sumou. O inej zmluvnej odplate za používanie úverovaných prostriedkov v zmluve niet zmienky. Súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že v rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Nakoľko exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky a taktiež na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
6. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“). Oprávnený odmietol postavenie povinnej zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko bol povinnej úver poskytnutý na účely výkonu povolania. Povinná výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila podpisom v zmluve o úvere, že poskytnuté prostriedky použije na uvedený účel. Oprávnený poukázal na znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinné v čase poskytnutia úveru, ktoré neustanovovalo, že žiadateľ o úver musí byť v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie podnikateľom alebo zamestnaným. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou poskytnutý úver využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to už pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník nemá voči oprávnenému zo zákona informačnú povinnosť na preukazovanie skutočného použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na dodatok k zmluve o úvere (ktorý k odvolaniu pripojil), v ktorom povinná vyhlásila, že finančné prostriedky použije na „nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania“. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská zmluva uzavretá s povinnou je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch je v súlade s vnútroštátnou aj európskou právnou úpravou spotrebiteľských vzťahov. Oprávnený mal za to, že dojednaná výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku s ohľadom na obchodné riziko oprávneného, pričom poukázal na to, že ustanovenie
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka malo v čase uzavretia zmluvy dispozitívnu povahu. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Na dobré mravy sa podľa oprávneného nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Poukázal na to, že pri úrokoch z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť plateniu úrokov predísť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
8. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), použije aj v neskončených exekučných konaniach.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 23.08.2012 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Týmto dňom začalo exekučné konanie. Súdny exekútor požiadal dňa 15.10.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 08516/11 zo dňa 06.09.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2011 a vykonateľnosť dňa 29.09.2011. Súd prvej inštancie vydal dňa 04.01.2013 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Er/2267/2012-18 zo dňa 26.01.2018 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. Oprávnený podal v zákonnej lehote voči uvedenému uzneseniu odvolanie.
12. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere; (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
20. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky; v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
21. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinnej v zmluve o úvere, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania. Podľa názoru odvolacieho súdu právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.09.2010, je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). V zmluve o úvere je povinná označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. Povinná je teda označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd konal s povinnou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. V zmluve o úvere bolo vyznačené,
že účelom použitia úveru je výkon povolania, čo však nebráni tomu, aby bola povinná považovaná za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľa považuje osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a to bez ohľadu na skutočnosť, či koná v rámci výkonu jej povolania.
22. Rovnako možno povinnú považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je výkon povolania. Ani oprávneným predložený dodatok k zmluve o úvere nijakým spôsobom nepreukazuje oprávneným tvrdený účel poskytnutého úveru, keďže v ňom je len rukou napísané, že peňažné prostriedky dlžník použije na „nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania“, bez akéhokoľvek konkrétneho súvisu s povolaním dlžníka. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. Zmluva o úvere má adhézny charakter, čo znamená, že bola vopred pripravená oprávneným (dodávateľom), pričom povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „povolania“ považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti predpisov na ochranu spotrebiteľa.
23. Rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, bolo oprávnenému priznané plnenie na podklade blankozmenky vystavenej povinnou dňa 08.09.2010, ktorá zabezpečovala plnenie povinnej ako spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinnou, neposúdil ako vzťah spotrebiteľský, a preto v konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom konštatovania, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky na zabezpečenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) ani na rozpor nároku s dobrými mravmi (priznanie zmenkových úrokov vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy) a so zákonom (nezohľadnenie chýbajúcich náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona č. 129/2010 Z. z.). Podľa názoru odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi a so zákonom.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v medziach podaného odvolania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.