Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cpr-23-2020.pdf
PDF · 70.71 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Cpr/23/2020
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou, v právnej veci žalobcu: Q. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Martin Bartko, advokát, so sídlom Piaristická č. 6667, 911 01 Trenčín proti žalovanému: ODUT, s.r.o., IČO: 50 864 866, so sídlom Ľaliová 2125/4, 955 01 Topoľčany, právne zastúpený: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 1.120,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 11.11.2020 na súd žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.1120,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.120,54 eur od 26.02.2020 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorili dňa 07.01.2020 pracovnú zmluvu na pozíciu Vodič kamiónu. Na základe vzájomnej dohody skončil so žalovaným pracovný pomer dohodou ku dňu 31.01.2020. Napriek tomu, že u žalovaného riadne pracoval od 07.01.2020 do 31.01.2020, žalovaný za toto obdobie nevyplatil žalobcovi celú mzdu. Z nároku na mzdu a cestovných náhrad žalovaný zrazil žalobcovi sumu 1.120,54 eur, ktorú odôvodnil tým, že žalobca poškodil zverené motorové vozidlo.
2. Po začatí pojednávania, podaním doručeným súdu dňa 11.06.2021 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby, nakoľko medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu dohody o mimosúdnom urovnaní. Žiadal, aby súd konanie zastavil, pričom si náhradu trov konania v zmysle obsahu mimosúdnej dohody neuplatnil.
3. Späťvzatie žaloby bolo žalovanému doručené na vyjadrenie, pričom žalovaný súdu dňa 16.06.2021 doručil súhlas so späťvzatím žaloby a náhradu trov konania si neuplatnil.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 odsek 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 odsek 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom a citované zákonné ustanovenia §-u 145 a 146 odsek 1, odsek 2 CSP, súd rešpektujúc toto dispozičné právo žalobcu, konanie bez ďalšieho zastavil.
8. Podľa § 256 odsek 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 odsek 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).
11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 od. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a podobne. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobcovia domohli uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 odsek 1 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Zo späťvzatia žaloby žalobcom vyplýva, že strany sporu uzavreli dohodu o urovnaní sporu ako dvojstranný právny úkon, na základe ktorej žalobca vzal žalobu späť, zastavenie konania zavinili teda obe strany sporu. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.