Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-192-2026.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Subarea
55Ek/192/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Pharmyzop, s.r.o., IČO: 36 641 120, so sídlom Kapitulská 1, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Andrejom Staroňom, advokátom, IČO: 53 351 550, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: RZP Záchranná, s. r. o., IČO: 46 245 448, so sídlom 9. Mája 2137/3, 977 03 Brezno o vymoženie kapitalizovaného príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom Krné (A. B.) XX, XXX XX C., IČO: 37 820 478, pod sp. zn. 199EX 68/26 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom Krné (Železničná ul.) 84, 962 12 Detva, IČO: 37 820 478, pod sp. zn. 199EX 68/26 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.01.2026, vedeným pod sp. zn. 55Ek/192/2026, domáhal od povinného vymoženia kapitalizovaného príslušenstva na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 37Up/1145/2025 dňa 24.10.2025.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.01.2026 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/192/2026 s európskym spisovým identifikačným číslom: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 199EX 68/26.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 05.02.2026, ktoré bolo dňa 06.02.2026 doručené povinnému do elektronickej schránky.
4. Povinný podaním doručeným súdnemu exekútorovi podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 21.02.2026 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Žiada o preverenie daných skutočností urgentne. Platby, ktoré sme mali uhradiť voči oprávnenému, bolo všetko uhradené 29.01.2026 okamžitou platbou. Úhrada bola realizovaná predtým ako Vám prišlo zo súdu poverenie na exekúciu voči nám – pred dátumom 30.01.2026. Prosím, aby bola kontrolná činnosť vykonaná správne a žiadam o ospravedlnenie pre nesprávne kontrolovanie úhrady. V prílohe predložil 2 x potvrdenie o platbe a 1 x predexekučnú výzvu.“
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. „Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný a na súd doručený dňa 22.01.2026. Povinný vykonal úhrady dňa 29.01.2026. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku „Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.“ Je bez právneho významu, kedy bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie, a teda či pred vykonaním úhrady, alebo po danej úhrade. Významné je kedy došlo k začatiu exekúcie. V tomto prípade bola exekúcie začatá dňa 22.01.2026 a povinný úhradu vykonal dňa 30.01.2026, teda až po začatí exekučného konania. Povinný doposiaľ neuhradiť oprávnenému trovy exekučného konania a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. S ohľadom na uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie pokiaľ povinný neuhradí voči oprávnenému všetky svoje nároky.“
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek. Na exekútorský úrad bolo doručené podanie povinného vo veci EX 199EX 68/26 – 17, v zákonne stanovej lehote, podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.2 EP. Súdny exekútor podľa §61k ods.5 vyzval v zákonne stanovenej lehote oprávneného za účelom vyjadrenia sa. Oprávnený doručil svoje vyjadrenie na exekútorský úrad. Súdny exekútor odstupuje v prílohe podanie povinného a vyjadrenie oprávneného za účelom rozhodnutia o zastavení exekúcie v celom rozsahu alebo v časti podľa § 61k EP § 61l ods.3 EP Súdnemu exekútorovi boli oznámené od oprávneného aj právneho zástupcu úhrady povinného priamo oprávnenému zo dňa 29.01.2026 v sume 996,07 € a 261,07 €. Zostatok pohľadávky vedieme v sume 125,71 € pre oprávneného a jeho právneho zástupcu. V prípade zastavenie exekúcie si bude súdny exekútor uplatňovať trovy exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
18. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
19. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
20. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
21. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý sa dobrovoľne nesplnil.
22. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania dňa 22.01.2026 si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
23. Každý, voči ktorému bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Z písomného dôkazu predloženého povinným ma súd za preukázané, že povinný dňa 29.01.2026 uhradil sumu vo výške 996,07 EUR na účet oprávneného a sumu 261,07 EUR na účet právneho zástupcu oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 22.01.2026, čím v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 21.01.2026.
25. Podľa oprávneným poskytnutého vyjadrenia mal súd za preukázané, že povinný v čase po začatí tohto exekučného konania, ale pred začatím exekúcie, t. j. dňa 29.01.2026 dobrovoľne uhradil zvyšok vymáhaného nároku, ktorý mu bol uložený exekučným titulom, v rozsahu, ktorý zodpovedá sume spolu vo výške 1.257,14 EUR.
26. Súd je toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol vymáhaný nárok splnený v celom rozsahu. Oprávnený po identifikácii a spárovaní platby oznámil procesným úkonom skutočnosti o vykonanej úhrade povinným bez zbytočného odkladu súdnemu exekútorovi. Súd dáva do pozornosti, že je potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za dôvod zastavenia exekúcie v celosti alebo opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie alebo prípadných trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Súd taktiež poukazuje na to, že by sa mala v plnej miere zohľadňovať existencia, či neexistencia zavinenia na strane oprávneného, t. j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne, nakoľko povinný sa s plnením povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím dostal do omeškania.
27. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že k splneniu dlhu došlo až po začatí exekučného konania, t. j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 22.01.2026 nárok oprávneného nepochybne existoval, tak ako ho oprávnený uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie teda nebol podaný dôvodne, a tým nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
28. Súd v tomto bode nad rámec dáva do pozornosti, že predmetom ďalšieho výkonu exekúcie je nárok oprávneného na náhradu trov exekučného konania a nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie.
29. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
30. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.