Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/11/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: HANT BA, a.s., Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 36 328 375, zast. Advokátska kancelária KZ partners, s. r. o., Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO: 47 236 477, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, značka správcu S310, Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Sello, s.r.o., Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 826 266, SKP právne zast. AK Kovár a partneri s. r. o., Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, IČO: 50 971 662, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. - 376 zo dňa 17. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. - 376 zo dňa 17. apríla 2026 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava III dňa 10.12.2024 domáha vylúčenia nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v meste L. Z. V., katastrálne územie L. Z. V., obec L. Z. V., zapísaná na LV č. XXXX zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca podal dňa 30.3.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vymáhania nájomného, náhrady za užívanie nehnuteľnosti alebo akýchkoľvek iných finančných plnení súvisiacich s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, ako aj zákazu nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou do právoplatného skončenia konania o jej vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , (ďalej aj „“). 2. Konštatoval, že z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu je zrejmá súvislosť navrhovaného neodkladného opatrenia s prebiehajúcim konkurzom na majetok úpadcu. Mal za to, že vzhľadom na subjekt žalobcu, ako aj obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nejedná o neodkladné opatrenie v zmysle , nakoľko subjektom legitimovaným na podanie neodkladného opatrenia v zmysle je len správca konkurznej podstaty a predmetom neodkladného opatrenia môže byť najmä uloženie povinnosti tretej osobe vydať alebo zdržať sa nakladania so záznamami, dokumentmi alebo majetkom úpadcu, ak je potrebné pre zistenie alebo zabezpečenia majetku úpadcu. Poukázal na to, že ukladanie povinností správcovi neodkladným opatrením vydanom v inom ako konkurznom konaní je zásadne neprípustné. Súd v rámci civilného sporového konania nemá právomoc ukladať akékoľvek obmedzenia správcovi, keď uvedené je úlohou konkurzného súdu v rámci konkurzného konania. Predmetom ani účelom inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení

nie je obmedzovať činnosť správcu, pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému zásahu do výkonu činnosti správcu a jeho kompetencií daných mu zákonom .

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ sa neodkladná ochrana má poskytnúť nároku žalobcu tým, že súd v inom ako konkurznom konaní zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v súpise všeobecnej podstaty majetku úpadcu, neprípustným spôsobom zasiahne do právomocí správcu a priebehu konkurzného konania. Súd v súvislosti s postavením žalovaného ako správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní poukázal na to, že vyhlásením konkurzu, okrem iného, prechádza na správcu podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty priamo zo zákona ( ). Speňažovanie podstaty patrí k hlavným úlohám správcu. Pri speňažovaní správca postupuje relatívne samostatne, jeho činnosť však podlieha kontrole konkurzného súdu. V rámci dohľadu je konkurzný súd podľa oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania a súd môže zároveň postup správcu pri speňažovaní usmerňovať pokynmi podľa a nasl. . Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Súd v tomto kontexte odkázal na Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 (R 63/2003), podľa ktorého: „Usmerňovať činnosť správcu podstaty, môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Predbežným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania.“ Z uvedeného potom vyplýva záver aj pre súd rozhodujúci v tomto konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, že neodkladným opatrením nariadeným v inom ako konkurznom konaní nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty a nemožno mu ani ukladať akékoľvek iné povinnosti. Vyslovil názor, že usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania a rozhodnutím v inom súdnom konaní, nemožno správcovi konkurznej podstaty zakázať nakladanie s vecami zapísanými do súpisu podstaty, a to či už boli do konkurznej podstaty zapísané správne alebo podľa názoru žalobcu nesprávne. 4. Súd prvej inštancie uzavrel, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko uvedeným postupom by došlo k neprípustnému zásahu do výkonu činnosti správcu a jeho kompetencií daných mu zákonom , a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako neprípustný, a teda nedôvodný, zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil najmä podľa , , a , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. zistený skutkový stav nevyhodnotil v potrebnom rozsahu, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zároveň uviedol, že jednotlivé odvolacie dôvody sa obsahovo prelínajú, preto je potrebné na toto odvolanie nahliadať ako na jeden argumentačný celok. Žalobca považoval napadnuté uznesenie za vecne nesprávne, predčasné, nepreskúmateľné a založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z paušálneho záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia voči správcovi konkurznej podstaty by automaticky predstavovalo neprípustný zásah do výkonu činnosti správcu a jeho kompetencií podľa . Takýto právny záver je podľa žalobcu nesprávny, pretože súd sa vôbec materiálne nevysporiadal s osobitnými okolnosťami tejto veci, predovšetkým s tým, že:

- o vylúčení totožných nehnuteľností, resp. oboch spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2, zo súpisu všeobecnej podstaty toho istého úpadcu Sello, s.r.o. už bolo právoplatne rozhodnuté v prospech žalobcu,

- žalovaný neosvedčil žiadny nový hmotnoprávny titul, na základe ktorého by predmetný spoluvlastnícky podiel po právoplatnom skončení pôvodného vylučovacieho konania nadobudol úpadca Sello, s.r.o.,

- žalovaný zo sporného opätovného zápisu už reálne vyvodzuje konkrétne majetkové nároky voči žalobcovi, najmä požiadavku na predloženie nájomných zmlúv a poukázanie 1/2 nájomného a iných finančných požitkov,

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmeroval k nahradeniu činnosti správcu ani konkurzného súdu, ale k dočasnej ochrane práv žalobcu a zachovaniu účelu aktuálneho excindačného konania,

- súd prvej inštancie nevykonal riadne posúdenie osvedčenia nároku, potreby bezodkladnej úpravy pomerov ani proporcionality navrhovaného opatrenia.

6. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď návrh zamietol ako neprípustný zásah do činnosti správcu. Žalobca mal za to, že uvedený záver je nesprávny, paušálny a v pomeroch tejto veci právne neudržateľný. Žalobca sa nedomáhal toho, aby súd nahradil činnosť správcu, určoval správcu pri správe konkurznej podstaty alebo rozhodoval namiesto konkurzného súdu o otázkach výkonu dohľadu nad správcom. Domáhal sa dočasnej ochrany pred tým, aby žalovaný zo sporného opätovného zápisu majetku do súpisu vyvodzoval konkrétne majetkové nároky voči žalobcovi a tretím osobám, hoci o vylúčení totožného majetku zo súpisu toho istého úpadcu už bolo právoplatne rozhodnuté. Zdôraznil, že predmetom návrhu teda nebolo riadenie konkurzného konania, ale ochrana účinkov právoplatného rozhodnutia a zachovanie účelu aktuálneho vylučovacieho konania.

7. Ak by sa prijal názor súdu prvej inštancie v jeho absolútnej podobe, znamenalo by to, že osoba domáhajúca sa vylúčenia majetku zo súpisu by počas trvania vylučovacieho konania nemohla dosiahnuť žiadnu účinnú predbežnú ochranu ani v situácii, keď správca opakovane zapisuje do súpisu majetok už právoplatne vylúčený zo súpisu, vyzýva na vydanie výťažkov, požaduje nájomné, oslovuje tretie osoby a vytvára reálne riziko vzniku ďalšej ujmy. Takýto výklad by poprel zmysel vylučovacej žaloby podľa a vytvoril by priestor na obchádzanie právoplatných súdnych rozhodnutí prostredníctvom opakovaných zápisov majetku do súpisu.

8. Žalobca považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné, pretože neobsahuje individuálne posúdenie podmienok neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, či žalobca osvedčil nárok, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, či hrozí reálna a bezprostredná ujma a či navrhované opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality. Súd sa obmedzil na konštatovanie, že vyhovenie návrhu by predstavovalo zásah do činnosti správcu. Nevysvetlil však, prečo by aj menej intenzívne opatrenie smerujúce výlučne k zákazu požadovania alebo prijímania finančných plnení zo sporného majetku bolo neprípustné. Rovnako nevysvetlil, prečo by ochrana účinkov právoplatného rozhodnutia mala byť považovaná za neprípustný zásah do činnosti správcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 07.06.2017,

9. Žalobca ďalej vytkol súdu, že sa nevysporiadal s tým, že o totožnom majetku už bolo právoplatne rozhodnuté v pôvodnom vylučovacom konaní vedenom pod sp. zn. . Mal za to, že najzásadnejšou okolnosťou tejto veci je skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti, resp. oba spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/2, už boli právoplatne vylúčené zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Sello, s.r.o. v prospech žalobcu. Mal za to, že dôvodne namieta, že opätovný zápis totožného majetku do súpisu totožného úpadcu predstavuje obchádzanie účinkov právoplatného rozhodnutia. Vytkol súdu, že síce existenciu predchádzajúcich rozhodnutí rekapituloval, avšak nevyvodil z nich žiadny právny záver. Nezaoberal sa tým, či opätovný zápis toho istého majetku do súpisu tej istej konkurznej podstaty nie je v rozpore so zásadou právnej istoty, záväznosťou právoplatného rozhodnutia a prekážkou právoplatne rozhodnutej veci.

10. Žalobca nerozporuje, že zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty vyvoláva právne účinky predpokladané . Tieto účinky však neznamenajú, že súd rozhodujúci o neodkladnom opatrení je povinný úplne ignorovať zjavnú neoprávnenosť zápisu, najmä ak existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bol totožný majetok zo súpisu toho istého úpadcu už vylúčený. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16.03.2016, v ktorom odvolací súd v situácii konkurujúcich si zápisov do súpisov konkurzných podstát prihliadol na existenciu právoplatného súdneho rozhodnutia o vlastníctve veci. Odvolací súd teda nevychádzal mechanicky iba zo skutočnosti, že majetok bol zapísaný do súpisu, ale posudzoval aj to, či je zápis v pomeroch veci zjavne obhájiteľný. Rovnaký prístup je potrebné uplatniť aj v tomto konaní.

11. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vec aj preto, že sa nezaoberal intenzitou a reálnosťou hroziacej ujmy. Žalobca neodôvodňoval návrh iba abstraktnou obavou z toho, že správca môže v budúcnosti konať. Žalovaný už konkrétne konal, listom zo dňa 12.03.2026 vyzval žalobcu na predloženie nájomných zmlúv, ďalších právnych aktov a zároveň na poukázanie 1/2 nájomného a iných finančných požitkov z predmetných nehnuteľností za obdobie od 24.05.2024 do dňa výzvy. Žalovaný zároveň uviedol, že príjem z nájmu považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, a v prípade nevyhovenia výzve avizoval ďalší postup podľa . Nejde teda o hypotetickú alebo vzdialenú ujmu. Ide o pokračujúci zásah do práv žalobcu a o konkrétne uplatnenie majetkového nároku voči žalobcovi, ktorý čelí riziku, že: a) bude nútený plniť do konkurznej podstaty úpadcu Sello, s.r.o. plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, b) tretie osoby, najmä nájomcovia alebo užívatelia predmetných nehnuteľností, budú vystavené konkurenčným výzvam a právnej neistote, komu majú plniť, dôjde k sporom o nájomné, bezdôvodné obohatenie alebo iné finančné požitky, prípadne prijaté finančné prostriedky budú zahrnuté do konkurznej podstaty, použité alebo rozvrhnuté, čím sa sťaží alebo znemožní ich efektívne vrátenie, opätovný zápis bude použitý ako základ pre ďalšie právne alebo faktické zásahy do predmetných nehnuteľností.

12. Žalobca osobitne poukázal aj na to, že otázka vydania nájomného už bola medzi dotknutými subjektmi riešená v predchádzajúcom konaní o neodkladnom opatrení. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 20.01.2025 zrušil neodkladné opatrenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 29.11.2024 v časti povinnosti vydať akúkoľvek čiastku nájomného. Po zrušení uvedeného neodkladného opatrenia správca žalobcovi uhradené finančné prostriedky vrátil. Napriek tomu nový správca opätovne požaduje od žalobcu polovicu nájomného a iných finančných požitkov.

13. Žalobca ďalej vytkol súdu, že napadnuté uznesenie nemôže obstáť ani preto, že súd prvej inštancie vôbec neposudzoval proporcionalitu zásahu a možnosť menej invazívneho opatrenia, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a zároveň nesprávne právne posúdenie veci.

14. Žalobca záverom navrhol odvolaciemu súdu, že nakoľko osvedčil existenciu svojho práva právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, osvedčil reálnu a aktuálnu hrozbu zásahu výzvami žalovaného a navrhol opatrenie, ktoré malo zachovať status quo do právoplatného skončenia excindačného konania, aby zrušil v celom rozsahu uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 17.4.2026 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby žalovanému bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi 100 % náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania za konanie o neodkladnom opatrení, vrátane 100 % náhrady trov právneho zastúpenia za prvostupňové a odvolacie konanie o neodkladnom opatrení, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že napadnuté uznesenie je vecne správne, riadne a dostatočne odôvodnené, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odvolanie žalobcu je preto v celom rozsahu nedôvodné. V plnom rozsahu zotrval na právnom závere súdu prvej inštancie, že z povahy navrhovaného neodkladného opatrenia je zrejmé, že v posudzovanej právnej veci sa nejedná o neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia , avšak ukladanie povinností správcovi neodkladným opatrením vydanom v inom ako konkurznom konaní je zásadne neprípustné. Zopakoval argumentáciu NS SR v Stanovisku obchodného kolégia zo dňa 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 (R 63/2003). K ostatným skutkovým a meritórnym argumentom žalobcu odmietol zaujať stanovisko s tým, že patria do konania vo veci samej. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému 100 % náhrady trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení.

16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom odvolaní a doterajšej argumentácii. Poukázal na to, že žalovaný svoju argumentáciu založil prakticky výlučne na všeobecnom odkaze na

stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obpj 7/2002, publikované pod R 63/2003, bez toho, aby sa vecne vysporiadal s osobitnými okolnosťami tejto veci, ktoré žalobca v odvolaní podrobne namietal. Stanovisko R 63/2003 nemožno vykladať tak, že súd rozhodujúci v excindačnom konaní môže vždy a bez ďalšieho odmietnuť poskytnutie akejkoľvek dočasnej ochrany osobe, ktorá sa domáha vylúčenia majetku zo súpisu. Takýto výklad by poprel samotný účel vylučovacej žaloby a v konkrétnej veci by umožnil správcovi neutralizovať účinky právoplatného rozhodnutia jednoduchým opätovným zápisom toho istého majetku do súpisu. Zdôraznil, že R 63/2003 rieši situáciu, v ktorej by súd v inom konaní usmerňoval bežný postup správcu pri nakladaní s majetkom zapísaným v súpise. Predmetné stanovisko však neriešilo situáciu, v ktorej správca opätovne zapísal do súpisu totožný majetok totožného úpadcu po tom, čo už bol tento majetok zo súpisu právoplatne vylúčený v prospech tej istej osoby. Práve táto okolnosť odlišuje predmetnú vec od všeobecnej situácie, na ktorú sa žalovaný odvoláva. Žalobca nespochybnil, že stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obpj 7/2002, publikované pod R 63/2003, obsahuje všeobecný právny záver, podľa ktorého nemožno predbežným opatrením vydaným v inom konaní správcovi zakázať nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Žalovaný však uvedené stanovisko vykladá izolovane, absolútne a bez prihliadnutia na osobitosti tejto veci. Poukázal na to, že predmetné stanovisko bolo vydané za účinnosti predchádzajúcej konkurznej úpravy a riešilo situáciu bežného zásahu do postupu správcu pri nakladaní s majetkom zapísaným v súpise. V tejto veci však nejde o bežné usmerňovanie správcu, ale o opätovný zápis totožného majetku do súpisu totožného úpadcu po tom, čo tento majetok už bol zo súpisu právoplatne vylúčený v prospech žalobcu. Zdôraznil, že závery stanoviska R 63/2003 nemožno za účinnosti súčasného aplikovať formalisticky. Poukázal na novšiu judikatúru (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ), podľa ktorej je dočasná ochrana práv tretej osoby v excindačnom konaní (ktoré je konaním vyvolaným konkurzom) prípustná, ak nesmeruje k definitívnemu speňaženiu podstaty, ale k zachovaniu status quo.

17. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

19. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd z obsahu spisu a napadnutého uznesenia zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vymáhania nájomného, náhrady za užívanie nehnuteľnosti alebo akýchkoľvek iných finančných plnení súvisiacich s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, ako aj zákazu nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou do právoplatného skončenia konania o jej vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty. Stotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu je zrejmá súvislosť navrhovaného neodkladného opatrenia s prebiehajúcim konkurzom na majetok úpadcu a s

jeho názorom, že sa nejedná o neodkladné opatrenie v zmysle , ale je potrebné návrh posúdiť podľa vyššie citovaných ustanovení .

25. Odvolací súd poukazuje na to, že súd podľa môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,

- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

26. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

27. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná

(pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Žalobca v odvolaní namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. zistený skutkový stav nevyhodnotil v potrebnom rozsahu, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd prisvedčil námietke žalobcu, že napadnuté uznesenie je predčasné, nepreskúmateľné a založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z paušálneho záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia voči správcovi konkurznej podstaty by automaticky predstavovalo neprípustný zásah do výkonu činnosti správcu a jeho kompetencií podľa .

29. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že argumentácia súdu prvej inštancie, o ktorú oprel svoj zamietavý výrok, vykazuje zásadné logické, materiálne a ústavnoprávne deficity. Súhlasí so žalobcom, že súd sa vôbec materiálne nevysporiadal s osobitnými okolnosťami tejto veci. Pri aplikácii práva sa obmedzil na mechanický, izolovaný a formalistický výklad, opomenul špecifické skutkové okolnosti prejednávanej veci a nezohľadnil účel civilného sporového konania, ktorým je poskytovanie efektívnej a reálnej ochrany ohrozeným alebo porušeným právam. Právny záver súdu prvej inštancie, ktorý paušálne vylúčil možnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči správcovi konkurznej podstaty s odkazom na judikát R 63/2003, považuje odvolací súd v špecifických pomeroch tejto veci za nesprávny.

30. Súd prvej inštancie argumentoval, že akékoľvek ukladanie povinností správcovi konkurznej podstaty neodkladným opatrením vydaným v inom ako konkurznom konaní je neprípustné. S odkazom na judikát R 63/2003 (sp. zn. Obpj 7/2002) tvrdil, že všeobecný súd nemôže v inom konaní zakázať správcovi nakladať s majetkom, lebo by išlo o neprípustný zásah do konkurzu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že tento judikát však bol prijatý v roku 2002 za účinnosti starého zákona o konkurze a vyrovnaní. Súčasná judikatúra (napr. sp. zn. ) jasne hovorí, že tieto závery nemožno za účinnosti terajšieho aplikovať mechanicky a absolútne. Odvolací súd sa stotožňuje s modernými trendmi v judikatúre všeobecných súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ), ktoré konštatujú, že závery stanoviska Najvyššieho súdu SR Obpj 7/2002 (R 63/2003) nemožno za účinnosti súčasnej právnej úpravy absolútne paušalizovať. Tak ako to konštatoval aj žalobca v odvolaní, súd prvej inštancie prehliadol podstatný rozdiel v povahe konaní. Predmetné stanovisko z roku 2002 riešilo situácie, kedy by predbežné opatrenie vydané v generálnom, s konkurzom nesúvisiacom civilnom spore, paralyzovalo bežný výkon správy majetku podstaty. Neriešilo však situáciu dočasnej ochrany v rámci samotného incidenčného/excindačného sporu vyvolaného konkurzom, navyše za prítomnosti mimoriadnych indícií o porušení princípu právnej istoty.

31. Je potrebné zdôrazniť, že prebiehajúce konanie pod sp. zn. nie je bežným civilným sporom bez väzby na konkurz. Ide o excindačné (vylučovacie) konanie podľa , ktoré je konaním vyvolaným konkurzom. Žalovaný správca v ňom nevystupuje ako nedotknuteľný orgán chránený imunitou, ale ako riadna procesná strana sporového konania. Ak zákon zveruje civilnému súdu v excindačnom konaní právomoc rozhodnúť o podstate vlastníckeho práva k majetku v súpise (meritórne rozhodnutie), musí mu logicky prislúchať aj právomoc poskytnúť tomuto právu dočasnú, urgentnú ochrannú funkciu pred definitívnym odvrátením hroziacej ujmy prostredníctvom neodkladného opatrenia ( ). Opačný výklad by znamenal, že tretie osoby (ktoré nie sú úpadcom) nemajú voči správcovi možnosť akejkoľvek promptnej súdnej ochrany. Absolutizácia záverov R 63/2003 súdom prvej inštancie vedie k záveru, že správca konkurznej podstaty by bol v incidenčnom spore procesne vyňatý z akýchkoľvek obmedzení, čo popiera princíp rovnosti zbraní strán sporu.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že princíp legitímnych očakávaní je integrálnou súčasťou princípu právneho štátu podľa SR. Orgány verejnej moci - vrátane súdov a správcov konkurznej

podstaty ako osobitných subjektov konania - sú povinné rešpektovať stav právnej istoty, ktorý bol nastolený predchádzajúcim právoplatným súdnym rozhodnutím.

33. Súd prvej inštancie v danom prípade nezohľadnil fakt, že dotknuté nehnuteľnosti už boli v minulosti právoplatne vylúčené zo súpisu všeobecnej podstaty toho istého úpadcu v prospech toho istého žalobcu. V prejednávanej veci bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. ) meritórne a právoplatne rozhodnuté, že dotknuté nehnuteľnosti nepatria do konkurznej podstaty úpadcu Sello, s.r.o. Žalobca preto konal v dobrej viere a mal legitímne očakávanie, že toto rozhodnutie nebude bez existencie nového, relevantného hmotnoprávneho titulu spochybnené. Postup správcu, ktorý administratívnym úkonom (opätovným zápisom do súpisu) bez osvedčenia zmeny hmotnoprávneho stavu de facto negoval účinky právoplatného rozsudku, zakladá prvok právnej neistoty a svojvôle. Úlohou neodkladného opatrenia v takomto špecifickom prípade je práve ochrana žalobcu pred negatívnymi dôsledkami takejto svojvôle do momentu, kým súd vo veci samej opätovne neposúdi opodstatnenosť postupu správcu.

34. Akceptovaním argumentácie prvej inštancie by odvolací súd rezignoval na ochranu princípu právnej istoty a materiálneho právneho štátu. Ak by súdy prijali tézu, že voči správcovi nie je možné vydať neodkladné opatrenie, zlegalizovali by tým stav, kedy môže správca jednoduchým administratívnym úkonom (opätovným zápisom toho istého majetku do súpisu) kedykoľvek svojvoľne neutralizovať a vyprázdniť účinky akéhokoľvek právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia. Tretie osoby (vlastníci) by tak boli vystavené permanentnej šikane a nútené opakovane iniciovať dlhoročné súdne spory bez možnosti dočasnej ochrany pred okamžitým speňažením alebo odčerpávaním finančných tokov. Takýto výklad je v priamom rozpore s SR a zakladá stav ústavne neudržateľnej nespravodlivosti.

35. Žalobca preto konal v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, nadobudol legitímne očakávanie, že toto rozhodnutie nebude bez existencie nového, relevantného hmotnoprávneho titulu spochybnené. Ústavný súd SR v tejto súvislosti judikoval, že: „K materiálnym elementom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého dôležitým komponentom je predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci, ako aj ochrana legitímnej dôvery (legitímnych očakávaní) občanov a iných subjektov práva v právny poriadok a v postup štátu a jeho orgánov v súlade s ním“ (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. , obdobne aj alebo ).

36. Postup správcu, ktorý administratívnym úkonom (opätovným zápisom do súpisu) bez osvedčenia reálnej zmeny hmotnoprávneho stavu de facto negoval účinky vyššie uvedeného právoplatného rozsudku, zakladá prvok ústavne neprípustnej svojvôle. Ústavný súd SR opakovane pripomenul, že: „Rešpektovanie princípu legitímneho očakávania musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, pričom tento princíp bráni tomu, aby bol jednotlivec (či iný právny subjekt) vystavený svojvôli alebo takej zmene v postupe orgánu, ktorú nebolo možné na základe doterajšieho stavu objektívne predvídať“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

37. Úlohou neodkladného opatrenia v takomto mimoriadne špecifickom prípade je práve promptná ochrana žalobcu pred negatívnymi dôsledkami takejto svojvôle do momentu, kým súd vo veci samej znova neposúdi opodstatnenosť postupu správcu. Ústavný súd SR zdôrazňuje, že akákoľvek ignorancia právoplatných rozhodnutí zo strany orgánov naráža na limity ústavnosti: „Ignorovanie právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia iným orgánom, prípadne snaha o obchádzanie jeho účinkov bez zákonného podkladu, je hrubým zásahom do autority súdnej moci a stability právneho systému, čo je v priamom rozpore s princípom materiálneho právneho štátu“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

38. Súd prvej inštancie preto pochybil, ak uprednostnil formalistický výklad starého stanoviska pred týmito základnými ústavnými princípmi ochrany právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutia.

39. Odvolací súd posúdil ďalej ako dôvodnú aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie tým, že odmietol možnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči správcovi, sa vôbec materiálne nezaoberal splnením zákonných podmienok podľa . Súd neskúmal vysokú mieru osvedčenia nároku (ktorá vyplýva z predchádzajúceho rozsudku), ani bezodkladnosť potreby úpravy pomerov (keďže správca už reálne

rozposlal výzvy nájomcom na úhradu nájomného do podstaty). Súd rovnako úplne neposudzoval proporcionalitu zásahu. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že vyhovenie návrhu by predstavovalo zásah do činnosti správcu a zároveň ani neodôvodnil, prečo by aj menej intenzívne opatrenie smerujúce výlučne k zákazu požadovania alebo prijímania finančných plnení zo sporného majetku bolo neprípustné. Rovnako nevysvetlil, prečo by ochrana účinkov právoplatného rozhodnutia mala byť považovaná za neprípustný zásah do činnosti správcu, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže súd prvej inštancie pre nesprávny právny názor o absolútnej neprípustnosti návrhu opomenul vykonať akékoľvek materiálne posúdenie zákonných predpokladov neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho uznesenia neposkytuje odpovede na kľúčové skutkové a právne otázky nastolené žalobcom, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie takýmto postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

40. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Ako vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, povinnosťou všeobecného súdu je, aby v rozhodnutí uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil - dôvodnosť a relevantnosť sa musí týkať nielen skutkovej, ale aj právnej stránky rozhodnutia (bližšie viď napr. nález ÚS SR č.k. -43 zo dňa 30.10.2007). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (bližšie viď napr. nález ÚS SR č.k. -25 zo dňa 17.05.2007). Tieto požiadavky napadnuté uznesenie nespĺňa, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.

41. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

42. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. - 376 zo dňa 17. apríla 2026 podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom štádiu konania bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že nariadenie neodkladného opatrenia voči správcovi konkurznej podstaty v rámci excindačného konania vyvolaného konkurzom je právne prípustné. Súd prvej inštancie vecne, individuálne a materiálne preskúma splnenie podmienok podľa (osvedčenie nároku s prihliadnutím na rozsudok sp. zn. , naliehavosť situácie vyvolanú aktuálnymi výzvami správcu z marca 2026) a osobitne vyhodnotí proporcionalitu zásahu, pričom zváži možnosť vyhovenia návrhu v zúženom/menej intenzívnom rozsahu (napr. obmedzením zákazu len na vymáhanie a inkasovanie finančných plnení a nájomného, s cieľom zachovať status quo a ochrániť finančné toky do právoplatného rozhodnutia o vlastníctve) a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodní.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa

( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).