Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-9C-67-2014.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-9C/67/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Ulica 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: U.. U. P., nar. X.X.XXXX, M. námestie 1, XXX XX V., o zaplatenie sumy 10,00 Eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 27.02.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 33,19 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vedie v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“) žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§ 99 a § 105 ZoCP). Službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa poskytuje žalobcovi v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v umení neskorších dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa- služba CD-55, a to za rok 2008, v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry. 2. Dňa 14.11.2014 pod č.k. 14 Ro/57/2013 vydal súd platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému , aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 33,19 Eur a nahradil trovy konania vo výške 16,50 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor v ktorom namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Namietal porušenie článku 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky), podľa ktorého má každý právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne a v jeho prítomnosti. Vydaním rozhodnutia (označeného platobného rozkazu) bez verejného prerokovania veci a v neprítomnosti žalovaného súd porušil právo žalovaného na súdnu ochranu. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov a túto službu poskytuje žalovanému za odplatu. Toto tvrdenie je však nie je pravdivé. Pravdou je to, že účet majiteľa cenných papierov nevedie žalobca žalovanému , ale pre štát. Žalovaný o takúto službu žalobcu nikdy nepožiadal, účet majiteľa cenných papierov je dokonca vedený proti jeho vôli (žalovaný si vedie vlastnú evidenciu cenných papierov a nepotrebuje ani nechce, aby ju viedol aj niekto ďalší) a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky zasahuje do jeho súkromnej majetkovej sféry nad rámec, ktorý možno v demokratickom, právnom a slobodnom štáte akceptovať. Vedenie účtu majiteľa cenných papierov vo vlastníctve žalovaného si u
žalobcu objednal štát (zákonom č. 566/2001 Z. z.), preto je v súlade s právom, aby za túto službu platil ten, kto si takúto službu objednal a komu je táto služba aj poskytovaná. Podľa ustanovenia článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. a) ústavy Slovenskej republiky možno povinnosti ukladať zákonom, na základe zákona a v jeho medziach. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Žalovaný uviedol, že nepozná žiaden zákon (alebo iný, všeobecne záväzný, právny predpis), ktorý by mu ukladal povinnosť platiť žalobcovi ním požadovanú sumu alebo z ktorého by mu takáto povinnosť vyplývala. Žalovaný tiež nepozná všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by stanovoval rozsah povinnosti žalovaného tak, ako jej splnenie žalobou požaduje žalobca, hoci žalobca v žalobe uvádza, že cenník, o ktorý opiera svoju pohľadávku, bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, tieto predpisy však, nevedno prečo, tají aj pred súdom, keď ich v žalobe neidentifikuje. Žalovaný so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu, z ktorej by mu vyplýval záväzok zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu, nie je si vedomý, že by žalobcovi svojim konaním spôsobil škodu alebo že by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 18.12.2013, doručeným súdu dňa 19.12.2013 uviedol, že žalobca v roku 2008 viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov a evidoval na ňom cenné papiere. V zmysle uvedeného žalobca poskytol žalovanému službu „CD-55“ za vedenie účtu majiteľa cenných papierov na základe čoho fakturoval žalovanému poplatok vo výške 33,19 eur. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení neskorších dodatkov (ďalej len „cenník“) v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odplatu za vedenie účtu majiteľa je žalobca oprávnený stanoviť na základe Prevádzkového poriadku schváleného Národnou bankou Slovenska. Tento Prevádzkový poriadok je v zmysle ust. § 103 ods. 6 ZoCP záväzný tak pre žalobcu , ako aj pre žalovaného. V zmysle prevádzkového poriadku, žalobca poskytuje svoje služby za cenu stanovenú cenníkom ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Cenník CDCP je rovnako záväzný tak pre CDCP, ako aj pre všetky fyzické a právnické osoby, vďaka čomu je tento systém transparentný a rovnaký pre všetkých. Činnosti CDCP uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva CDCP za odplatu v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP. Činnosti CDCP sú definované v ust. § 99 ods. 3 a 4 ZoCP. Jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa (§ 99 ods. 4 písm. h) ZoCP). Vzhľadom na uvedené právo na odplatu za vedenie účtu majiteľa vplýva žalobcovi priamo zo ZoCP. Právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom vyplýva priamo zo ZoCP na základe evidencie cenných papierov na účte majiteľa. Právna úprava účinná v čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov (rovnako ako aj v súčasnosti účinná právna úprava) nevyžadovala písomnú formu uzavretia zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebolo nevyhnutné uzavrieť zmluvu o vedení účtu majiteľa. Právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi žalovaným a žalobcom sa spravuje ZoCP a v otázkach neupravených ZoCP sa tento právny vzťah spravuje ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ), a preto y zmysle ust. § 387 ObZ je premlčacia doba štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom na skutočnosť, že vystavená faktúra za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 sa stala splatnou dňa 28.02.2009, v prípade neuplatnenia práva na zaplatenie dlžnej sumy by sa predmetné právo premlčalo až dňa 01.03.2013. Žalobca si teda svoj nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty. 4. Písomným podaním zo dňa 18.12.2013 doručeným súdu dňa 19.12.2013 žalobca zmenil žalobu tak, že požadoval od žalobcu zaplatenie ceny služieb CD-55 za rok 2009 vo výške 33,19 Eur a za rok 2010 vo výške 10.- Eur. Súd uznesením zo dňa 21.05.2014 č.k. 9C/67/2014 - 34 zmenu žalobného petitu pripustil v súlade s návrhom žalobcu. 5. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom: faktúrou za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 č. 8000007161 na sumu 33,19 Eur splatnou dňa 28.02.2009 , faktúrou za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 č. XXXXXXXXXX vo výške 33,19 Eur, splatnou dňa 15.2.2010, faktúrou za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010 č.XXXXXXXXXX vo výške 10.- Eur splatnou dňa 28.2.2011, Dodatkom č. 3 k cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s. zo dňa 10.01.2008, cenníkom Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s. zo dňa 15.12.2008, Cenníkom Centrálneho depozitára cenných papierov SR zo dňa 4.11.2009, účinným od 01.01.2010 a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca vedie v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Faktúrou za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 č. XXXXXXXXXX na sumu 33,19 Eur splatnou dňa 28.02.2009 , faktúrou za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 č. XXXXXXXXXX vo výške 33,19 Eur, splatnou dňa 15.2.2010, faktúrou za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010 č.XXXXXXXXXX vo výške 10.- Eur splatnou
dňa 28.2.2011 fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa- služba CD-55, a to za rok 2008, 2009 a 2010 v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúr. Žalovaný vystavené faktúry žalobcovi neuhradil. Žalovaný uviedol, že žalobca si voči nemu nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby a vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. 6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.07.2018 č.k. 9C/67/204, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému podľa pomeru úspechu v spore priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74% (výrok III.), o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením súdny úradník (výrok IV.). 7. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania (výroky I. a III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ich zmeniť tak, že odvolací súd žalobu i v tejto časti zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 27.05.201 č.k. 3Co/46/2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa28.05.2024 č.k. 6Cdo/45/2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/46/0 zo dňa 27.05.2021 zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 10. Odvolací súd uznesením zo dňa 30.06.2025 č.k. 3Co/58/204 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 eur.-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie stým, že súd prvej inštancie je povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho, rovnako ako i dovolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, pričom sa bude prvotne zaoberať a vysvetlí, na základe čoho vznikol posudzovaný vzťah medzi žalobcom a žalovaným (zo zákona alebo na základe zmluvy) a aký mal tento charakter, pokiaľ títo zmluvu neuzavreli. Bude skúmať, či žalobca v rozhodnom období disponoval povolením vykonávať činnosť - vedenie účtu majiteľov cenných papierov, za ktorú mu podľa jeho tvrdení patrila odmena v zmysle § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase, a teda, či bola dôvodná námietka žalovaného o absencii, resp. o existencii príslušného správneho rozhodnutia národného regulátora; ako v tomto smere poznamenal i Najvyšší súd Slovenskej republiky, jedna vec je zákonné oprávnenie určitú činnosť vykonávať, druhou je forma a právny rámec realizácie oprávnenia, ktoré konajúci súd neskúmal. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať i základným zákonným rámcom žalobcom požadovanej odplaty, t.j. titulom, na základe ktorého žalobca vystavil žalovanému daňový doklad - faktúru č. XXXXXXXXXX za službu CD-55, a tiež výškou odplaty, ktorá nie v zákone č. 566/2001 Z.z. priamo stanovená. V takom prípade je potrebné zodpovedať otázku, že pokiaľ zákon č. 566/2001 Z.z. nestanovil výšku protihodnoty (odmeny) za poskytnuté služby priamo v jeho ustanoveniach, či uplatnený žalobný nárok, aj bez uzavretia zmluvy so žalovaným, reflektuje dostatočne na právo žalovaného ako spotrebiteľa a na jeho právnu ochranu a tiež i tým, či bol článok VI. Cenníka žalobcu (v znení účinnom v roku 2010) v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z). Pri zodpovedaní na uvedené otázky súd prvej inštancie bude prihliadať na to, že v danej vec ide o spor s ochranou slabšej strany, v rámci ktorého je oprávnený vykonať dôkaz/dôkazy i bez návrhu žalovaného, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie o veci. Súd prvej inštancie ním zistené skutkové a následne i právne závery odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p., tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. 11. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu vec opätovne prejednal, doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (rozhodnutím Úradu pre finančný trh zo dňa 28.08.2003, Dodatkom č. 3 k cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR zo dňa 01.01.20210cenníkom Centrálneho depozitára cenných papierov SR účinným od 01.01.20210, výpisom z účtu žalovaného k 31.12.2010) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 12. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil na základe nasledovných právnych predpisov: 13. . Podľa ustanovenia § 57 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (v znení platnom a účinnom do 31.12.2001 - ďalej „ZoCP“)), evidenciu zaknihovaných cenných papierov vedie stredisko na účtoch majiteľov cenných papierov (ďalej len "účet") a v registri emitentov cenných papierov (ďalej len"register"). 14 . Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 ZoCP právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.
15. Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 - ďalej „ZoCPaIS“), Centrálny depozitár je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, pre ktorú platia ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Premena formy centrálneho depozitára sa zakazuje. 16. Podľa ustanovenia § 99 ods. 8 ZoCPaIS v znení novely účinnej od 01.05.2007, činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 ZoCPaIS „členom“ môže byť a) obchodník s cennými papiermi, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta, b) zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením podľa § 54, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby na území Slovenskej republiky v rozsahu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta, c) zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte za rovnakých podmienok ako obchodník s cennými papiermi so sídlom v Slovenskej republike, d) Národná banka Slovenska, e) iný centrálny depozitár, f) zahraničná právnická osoba s obdobným predmetom činnosti ako centrálny depozitár. 18. V nadväznosti na uvedené, podľa ustanovenia § 105 ods. 5 ZoCPaIS, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. 19. Súd prvej inštancie sa zameral predovšetkým na právne posúdenie základného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel medzi žalobcom, ako depozitárom cenných papierov a žalovaným, ako majiteľom účtu cenných papierov a to z hľadiska posúdenia charakteru vzťahu ako obchodnoprávneho alebo občianskoprávneho a následne potom zvolenia aplikácie občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej úpravy. 20. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že právny vzťah medzi účastníkmi je podriadený Obchodnému zákonníku podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. c), pričom súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nie je možné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka na daný vzťah a to ani s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 5 ZoCP aIS, podľa ktorého právne vzťahy medzi členom ktorému bol účet majiteľa zriadený a Centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom, pretože v prejednávanej veci nejde o záväzok zo žiadneho takéhoto vzťahu, ale o záväzok zo vzťahu majiteľa účtu - žalovaného, ktorý vedie žalobca ako centrálny depozitár. Zákonné ustanovenie § 104 ods. 1 ZoCPaIS vymedzuje, kto môže byť „členom“ v zmysle dikcie zákona, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva, že žalovaný by do tejto zákonnej definície spadal, pričom „členom“ v zmysle § 104 ZoCPaIS nie je ani žalobca. Žalobca ani žalovaný nie sú uvedení ako „členovia“ podľa § 104 ods. 1 ZoCP a IS, ktorý jednoznačne definuje, koho za člena možno považovať. Predpoklady uvedené v ustanovení § 105 ods. 5 ZoCP a IS, na ktoré sa žalobca odvolával a ktoré sú potrebné na to, aby sa mohli na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nie sú v danom prípade splnené; navyše, ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa vzťah medzi žalovaným ako majiteľom účtu a žalobcom - centrálnym depozitárom, spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka v otázkach neupravených v ZoCP a IS, tak by to v § 105 ods.5 ZoCP aIS uviedol. Zákonodarca explicitne stanovil, na ktoré vzťahy sa ustanovenia Obchodného zákonníka použijú s tým, že predmetný právny vzťah v prejednávanej veci pod uvedené nespadá. 21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe kupónovej privatizácie v roku 1993, v dôsledku čoho vznikla v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. a/, v spojení s ustanovením § 57 a § 58 ods. 1 zákona číslo 600/1992Zb. o cenných papieroch (účinného do 31. 12. 2001) žalobcovi (v tom čase Stredisko cenných papierov SR) povinnosť zriadiť žalovanému, ako majiteľovi cenných papierov osobitný účet majiteľa cenných papierov. Z rozhodnutie Úradu pre finančný trh zo dňa 28.8.2003 vyplýva, že žalobca má zákonné oprávnenie na vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Povolenie ho oprávňuje o.i.. evidovať majiteľov zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov a evidovať údaje, ktoré sa týkajú zaknihovaných cenných papierov a imobilizovaných cenných papierov v rozsahu ustanovenom zákonom o cenných papieroch. Vzťah medzi sporovými stranami teda nevznikol na základe zmluvy, ale na základe zákona č. 600/1992Zb. o cenných papieroch. Podľa právneho názoru odvolacieho dovolacieho a Ústavného súdu vzťah žalobcu a dovolateľa možno považovať za spotrebiteľský (II. ÚS 677/2017), ide o spor s ochranou slabšej strany, v tomto prípade o spotrebiteľský spor.
22. Vedenie účtu SCP bolo do 01.05.2007 pre majiteľov cenných papierov bezplatné. Poplatky za vedenie účtu neboli zavedené ani po nadobudnutí účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ktorý zrušil a nahradil pôvodný zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a aj podľa ktorého viedol naďalej žalobca žalovanému účet majiteľa cenných papierov podľa ustanovenia § 105 a § 99 ods. 3 písm. b/ tohto zákona. Až na základe novely zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch účinnej od 01.05.2007 zákonodarca zaviedol spoplatnenie vedenia účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov v zmysle ustanovenia § 99 ods. 8 ZoCPaIS, pričom odplata bola určená cenníkom žalobcu, v súlade s ktorým následne aj žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok za rok 2010 vo výške 10.-Eur so splatnosťou do 28.02.2011. 23. Výška odplaty nie je v zákone č. 566/2001 Z. z. priamo stanovená. Odplata stanovená žalobcom podlieha regulácii Národnej banky Slovenska, tak ako činnosť iných finančných inštitúcií, ktoré majú oprávnenie podnikať na regulovaných trhoch s cennými papiermi a na finančných trhoch (napr. banky) podľa § 103 zákona č. 566/2001 Z. z. prostredníctvom schválenia prevádzkového poriadku a jeho zmien. Žalobca výšku odplaty za poskytnutú službu (plnenie) stanovil cenníkom (nie zákonom, vyhláškou, ale interným predpisom, ktorý podlieha regulácii národnej autority), a nemá charakter vopred určeného správneho poplatku pretože nejde o platbu za služby štátu. Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva určité činnosti na základe zákonného oprávnenia, po vydaní príslušného správneho rozhodnutia. Pokiaľ svoju podnikateľskú činnosť ponúka i fyzickým osobám/nepodnikateľom, musí pri nej rešpektovať právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa. 24. Predmetom konania bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradenej faktúry číslo XXXXXXXXXX vo výške 10.- Eur splatnej dňa 28.02.2011, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok za službu - vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010 . Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva, právny vzťah vznikol na základe Zákona č. 60/1992 Zb. o cenných papieroch. Žalobca dňa 31.12.2010 vystavil daňový doklad - faktúru č. XXXXXXXXXX (l. č.22 súdneho spisu) za vedenie účtu majiteľa, kód CD - 55 so splatnosťou 28.02.2011. Z Cenníka žalobcu účinného od 1. januára 2010 , druhej vety čl. VI. bod 1,( p.v. čl. 24 súdneho spisu vyplýva, kedy žalobca nemá oprávnenie fakturovať odplatu/cenu za vedenie účtu (ak je k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku objem cenných papierov na účte menší ako 6 639.- Eur). Zároveň je z predložených listinných dôkazov ( výpis z účtu žalovaného k 31.12.2010 - čl. 210 spisu) je zrejmé, že objem cenných papierov na účte žalobcu bol k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku 2010 menší ako 6 639.- Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol oprávnený fakturovať žalovanému odplatu/cenu za vedenie účtu za rok 2010, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. 25. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 26. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Žalobca vo veci nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný pred súdom uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje, súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.