Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/96/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: MH Teplárenský holding, a.s., IČO: 36 211 541, so sídlom Turbínová 3, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, právne zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba, advokátní kancelář spol. s r. o., IČO: 285 05 913, so sídlom Těšnov 1/1059, 11000 Praha 1, Česká republika, konajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky: Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, IČO: 53 650 441, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Berenika, s. r. o., IČO: 55 145 183, so sídlom Bulharská 2475/44, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Samec & partners, s. r. o., IČO: 54 518 563, so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., obec A., okres A., evidovanej B. C. A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXXX, a to stavby, popis stavby: teplovod, bez sup. č., postavená na pozemku, reg. „C“ KN, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 482 m2.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2025 domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bližšie určenej v žalobe.

2. Zo žaloby vyplýva, že podľa listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A., obec: A., okres: A. (ďalej len „LV č. XXXXX“) evidovaného B. C. A., katastrálny odbor (ďalej len „Okresný úrad Trnava“), je žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v okrese: A., D. B.: A., v katastrálnom území: A., a to stavby, popis stavby: teplovod (ďalej len „Stavba“ alebo „Teplovod“) ležiacej na pozemku, reg. „C“KN, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 482 m2 (ďalej len „Pozemok“ alebo „Parcela“). V zmysle Žiadosti o poskytnutie potvrdenia/stanoviska – odpoveď n. č. OUTTKO-K1-1145/2024 zo dňa 24.09.2024 (ďalej len „Vyjadrenie Okresného úradu Trnava“), Pozemok vznikol na základe geometrického plánu č. XXX-XXX/XX (ďalej len „Geometrický plán“) ako zastavaná plocha o výmere 482 m2, a to odčlenením od pôvodného pozemku, parcely č. XXXX/X, evidovanej v pozemko-knižnej vložke č. 59 ako majetok Československého štátu, v správe Okresného národného výboru v Trnave. V časti „Stav EN“ výkazu výmer Geometrického plánu je pri druhu pozemku poznámka (teplovod). Tato skutočnosť bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti pod číslom zmeny 879/91 na list vlastníctva č. XX, katastrálne územie: A., obec: A., B.: A. (ďalej len „LV č. XX“), t. j. Pozemok bol vo vlastníctve Československého štátu, v správe Komunálnych služieb mesta Trnavy v Trnave. Uvedené preukazuje aj Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku č. Fin. 4-26/HZ – 1971 zo dňa 30.03.1970 uzatvorenej medzi odovzdávajúcou organizáciou ONV, Trnava a preberajúcou organizáciou Komunálne služby mesta Trnava, na základe ktorej bola prevedená sprava

národného majetku, a to nehnuteľnosti v kat. úz. A., časť parc. č. XXXX/X o výmere 9878 m2, časť par. č. XXXX o výmere 8300 m2 podľa geometrického plánu č. 915-0039-64 zo dňa 12.08.1964 na preberajúcu organizáciu Komunálne služby mesta Trnava. Na základe Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 17.02.1992 (ďalej len „Potvrdenie o predaji“) bola Parcela následne po vydražení vo verejnej dražbe zapísaná na list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: A., obec A. (ďalej len „LV č. XXXX“) v prospech spoločnosti T.B.S., spol. s r. o., IČO: 00 589 624 (ďalej len „T.B.S.“) ako zastavaná plocha o výmere 482 m2, popis nehnuteľnosti: teplovod. V zmysle Potvrdenia o predaji sa vydražiteľ – spoločnosť T.B.S. stala vlastníkom prevádzkovej jednotky: Práčovňa – čistiareň – doprava na adrese E. F. XXXX/X G. X A.. Toto Potvrdenie o predaji sa tykalo výlučne prevodu prevádzkovej jednotky: Práčovňa – čistiareň – doprava a nie Stavby, t. j. Teplovodu (č. zmeny 879/91).. V zmysle Vyjadrenia Okresného úradu Trnava: „Teplovod ako samostatná stavba na Parcele bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXX v prospech spoločnosti T.B.S. až pod číslom zmeny 714/1995, dňa 21. 6. 1995. Zápis vlastníckeho práva k Teplovodu na LV č. XXXX v prospech spoločnosti T.B.S. však nebol podložený žiadnou relevantnou listinou, ktorá by toto vlastnícke právo preukazovala. Tento zápis sa uskutočnil výlučne administratívnym konaním zo strany Okresného úradu Trnava pri zápise kúpnopredajnej zmluvy č. D. XXX/XX uzatvorenej medzi spoločnosťou Trnavské automobilové závody, a.s. Trnava ako predávajúcim a spoločnosťou T.B.S. ako kupujúcim (ďalej len „Kúpna zmluva D. XXX/ XX“) do katastra nehnuteľnosti na list vlastníctva č. XXXX, bez preverenia právneho titulu vlastníctva k Teplovodu v prospech spoločnosti T.B.S. Predmetom Kúpnej zmluvy D. XXX/XX bol prevod vlastníckeho práva k stavbe so súpisným číslom XXXX, popis stavby: predajňa, postavenej na pozemku par. č. XXXX/X a pozemkom par. č. XXXX/X G. XXXX/X.“ Teplovod ako stavba stojaca na Parcele nemala byť predmetom zápisu na LV č. XXXX v prospech spoločnosti T.B.S., keďže predmetom Kúpnej zmluvy D. XXX/XX bol prevod vlastníckeho práva k stavbe so súpisným číslom XXXX, popis stavby: predajňa, postavenej na pozemku par. č. XXXX/X a pozemkom par. č. XXXX/X G. XXXX/X a nie aj prevod vlastníckeho práva k Teplovodu. Vyššie uvedené potvrdzuje aj Okresný úrad Trnava vo Vyjadrení Okresného úradu Trnava, v ktorom okrem iného výslovne uvádza: „Stavba „teplovod“ stojaca na pozemku s parcelným číslo XXXX/XX bola teda do LV č. XXXX a zároveň do katastra nehnuteľnosti zapísaná chybným postupom OÚTTKO dňa 21.6.1995 v rámci zápisu pod č. z. 74/1995.“ Na základe tohto chybného zápisu následne dochádzalo k neplatným prevodom údajného vlastníckeho práva k Teplovodu, vrátane prevodu vlastníckeho práva k Teplovodu v rámci konkurzu na majetok spoločnosti T.B.S. na spoločnosť Železničná preprava, spol. s r. o., IČO: 34 140 549 (ďalej len „Železničná preprava„) a následne aj k prevodu vlastníckeho práva k Teplovodu na žalovaného, ktorý je v súčasnosti evidovaný ako vlastník Teplovodu na LV č. XXXXX. Z dostupných technických, historických a majetkovoprávnych podkladov vyplýva, že Teplovod je súčasťou tepelného napájača EBO – Trnava (ďalej len „Tepelný napájač“), ktorý bol vybudovaný v roku 1987 ako úsek č. 9 – časť kostrového tepelného napájača EBO Bohunice – Trnava s dĺžkou 172 m, v rámci investičnej výstavby zabezpečenej v tom čase štátnym podnikom Západoslovenské energetické závody. V rámci procesu privatizácie teplárenských zariadení štátu bol Tepelný napájač vrátane jeho technologických časti a súčasti, t. j. vrátane Teplovodu, na základe Uznesenia vlády SR č. 569/2001 zo dňa 20. 6. 2001 (ďalej len „Uznesenie vlády SR“), predmetom ktorého bolo rozhodnutie o privatizácii podniku Západoslovenské energetické závody, štátny podnik a prevod majetku zo štátu do vlastníctva spoločnosti Trnavská teplárenská, a. s., IČO: 36 246 034 (ďalej len „Trnavská teplárenská“), a to v súlade s Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. j. -1000-010 zo dňa 15. 10. 2001 (ďalej len „Rozhodnutie ministra hospodárstva SR“). Uznesením vlády SR a Rozhodnutím ministra hospodárstva SR bol určený rozsah, identifikácia a spôsob prevodu štátneho majetku do vlastníctva Trnavskej teplárenskej. S účinnosťou ku dňu 1.5.2022 došlo k fúzii šiestich štátnych teplárenských spoločnosti: Bratislavská teplárenská, as., Trnavská teplárenská, Žilinská teplárenská, a.s., Martinská teplárenská, as., Zvolenská teplárenská, a.s. a MH Teplárenský holding, a.s. (predtým Tepláreň Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s.) do jednej nástupníckej spoločnosti žalobcu. Fúzia bola realizovaná formou zlúčenia spoločnosti, čo znamená zánik piatich (5) teplárenských spoločnosti - Bratislavská teplárenská, a.s., Trnavská teplárenská, Žilinská teplárenská, a.s., Martinská teplárenská, a.s., Zvolenská teplárenská, a.s. a od 1.5.2022 ich zlúčenie do jednej nástupníckej spoločnosti, ktorou je žalobca ako univerzálny právny nástupca všetkých zaniknutých teplárenských spoločnosti. V dôsledku univerzálnej sukcesie došlo k prechodu práv a povinnosti z pôvodných zaniknutých teplárenských spoločnosti na žalobcu, a tým prešlo aj vlastnícke právo k majetku Trnavskej teplárenskej, vrátane uvedeného Tepelného napájača, jeho súčasti a príslušenstva, t. j. vrátane predmetného Teplovodu. Žalobca podáva tuto žalobu o určenie vlastníckeho práva k Stavbe nachádzajúcej sa na Pozemku v katastrálnom území A., zapísanej v súčasnosti v prospech žalovaného na LV č. XXXXX z dôvodu, že zápis vlastníckeho práva žalovaného (ako aj jeho právnych predchodcov)

bol vykonaný na základe nesprávneho a právne nepodloženého administratívneho postupu Okresného úradu Trnava. Ako vyplýva z Vyjadrenia Okresného úradu Trnava, pôvodná parcela č. XXXX/X, na ktorej bol Teplovod postavený, bola vo vlastníctve Československého štátu, v správe Okresného národného výboru v Trnave. V roku 1991 bola z tejto parcely oddelená parcela č. XXXX/XX, t. j. parcela, ako zastavaná plocha o výmere 482 m2, podľa Geometrického plánu, a bola zapísaná do katastra pod číslom zmeny XXX/XX na LV č. XX. Následne na základe Potvrdenia o predaji bola Parcela prevedená do vlastníctva spoločnosti T.B.S. a zapísaná ako zastavaná plocha na LV č. XXXX (č. zmeny XXX/ XX), pričom pod číslom zmeny 889/91 bol k tejto Parcele doplnený popis nehnuteľnosti „teplovod“ postavenej na Parcele. Tieto zápisy sa však tykali výlučne Parcely a nie samostatnej stavby na ňom stojacej, t.j. Teplovodu. Teplovod ako samostatná stavba bola do katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXX zapísaná až pod číslom zmeny XXX/XXXX dňa 21. 6. 1995 v prospech spoločnosti T.B.S., a to v zmysle Kúpnej zmluvy č. D. XXX/XX. K zápisu Teplovodu ako samostatnej stavby na LV č. XXXX v prospech spoločnosti T.B.S. však nebola predložená žiadna listina preukazujúca vlastnícke právo spoločnosti T.B.S. k Teplovodu. Predmetom Kúpnej zmluvy č. D. XXX/XX nebol prevod vlastníckeho práva k Teplovodu, ale prevod vlastníckeho práva k stavbe so súpisným číslom 2259, popis stavby: predajňa, postavenej na pozemku par. č. XXXX/X a pozemkom par. č. XXXX/X G. XXXX/X. Zápis A. na LV č. XXXX v prospech spoločnosti T.B.S. nebol podložený žiadnym právnym titulom preukazujúcim vlastnícke právo spoločnosti T.B.S. k Teplovodu a bol uskutočnený chybným administratívnym postupom Okresného úradu Trnava dňa 21.06.1995 v rámci zápisu pod číslom zmeny 714/1995, t. j. zápis Teplovodu na LV č. XXXX v prospech spoločnosti T.B.S. bol vykonaný bez splnenia podmienok na zápis Teplovodu ako stavby do katastra nehnuteľnosti. Uvedene potvrdzuje Okresný úrad Trnava vo Vyjadrení Okresného úradu Trnava. Na základe tohto chybného zápisu následne dochádzalo k ďalším prevodom vlastníckeho práva k predmetnej stavbe, t. j. Teplovodu, najskôr zo spoločnosti T.B.S. (v danom čase v konkurze) na spoločnosť Železničná preprava, a neskôr na žalovaného. Zápisy nadobúdacieho titulu k Teplovodu v prospech právnych nástupcov spoločnosti T.B.S. tak boli od začiatku založene na povodne chybnom zápise bez právneho titulu, a preto nemôžu zakladať platne nadobudnutie vlastníckeho práva k Teplovodu. Z dostupných technických, historických a majetkovoprávnych podkladov, vrátane Uznesenia vlády SR a Rozhodnutia ministra hospodárstva SR vyplýva, že Teplovod je súčasťou Tepelného napájača, ktorý bol vybudovaný v roku 1987 ako úsek č. 9 – časť kostrového tepelného napájača EBO Bohunice – Trnava s dĺžkou 172 m, v rámci investičnej výstavby zabezpečenej štátnym podnikom Západoslovenské energetické závody, a že tento Tepelný napájač vrátane jeho technologických časti a súčasti, t. j. vrátane Teplovodu, bol prevedený zo štátu prostredníctvom privatizačných aktov do vlastníctva spoločnosti Trnavská teplárenská, právneho predchodcu žalobcu. Spoločnosť Trnavská teplárenská zanikla dňa 1. 5. 2022 zlúčením so spoločnosťou žalobcu, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Vlastnícke právo k Tepelnému napájaču vrátane Teplovodu tak prešlo zo spoločnosti Trnavská teplárenská na žalobcu. Žalobca zároveň uvádza, že Teplovod nemožno považovať za súčasť Parcely v zmysle v znení neskorších predpisov, keďže ide o inžiniersku stavbu technickej infraštruktúry, konkrétne o stavbu na rozvod tepla, ktorá ma z povahy veci osobitne postavenie a je samostatným predmetom vlastníckeho práva. Teplovod bol vybudovaný ako podzemne vedenie v rámci investičnej výstavby štátneho podniku Západoslovenské energetické závody v roku 1987 a tvorí konštrukčne a funkčne oddeliteľnú časť technického celku, t. j. Tepelného napájača. Uvedene vyplýva aj ustálenej rozhodovacej praxe. Skutočnosť, že Teplovod je situovaný na Parcele, je zrejmá z kópie katastrálnej mapy, ktorá tvorí prílohu tejto žaloby. Zo zakreslenia vyplýva, že Teplovod prechádza celou šírkou Parcely, čo zodpovedá technickému riešeniu výstavby Tepelného napájača. Uvedene jednoznačne potvrdzuje, že Teplovod je súčasťou Tepelného napájača, ktorého vlastníkom je v súčasnosti žalobca. Žalobca a jeho právni predchodcovia sú od počiatku výstavby Tepelného napájača výlučnými vlastníkmi Tepelného napájača ako technologického celku, t. j. vrátane Teplovodu ako časti Tepelného napájača, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXXX v prospech žalovaného. Žalobca ani jeho právni predchodcovia nikdy nepreviedli vlastnícke právo k Tepelnému napájaču alebo k jeho akejkoľvek časti, t. j. k Teplovodu, na inú osobu. Prevod vlastníckeho práva k Tepelnému napájaču alebo k jeho akejkoľvek časti, t. j. k Teplovodu, sa nikdy neuskutočnil a ani sa z právneho a vecného hľadiska uskutočniť nemohol. Zápis vlastníckeho práva k Teplovodu do evidencie katastra nehnuteľnosti v prospech tretích osôb tak bol od samého počiatku chybný, neplatný a nezakladal oprávnenie žiadnej inej osoby ako žalobcu k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k Teplovodu. Na základe vyššie uvedeného a z predložených dôkazov nepochybne vyplýva, že žalobca je jediným a výlučným vlastníkom Tepelného napájača, vrátane Teplovodu. Z dôvodu, že spoločnosť T.B.S. nikdy nenadobudla platne vlastnícke právo k Teplovodu, nemohla ani toto právo platne previesť na ďalšie osoby, resp. nemohlo dôjsť k inému platnému prechodu vlastníckeho práva k Teplovodu na iné

osoby. Na všetky ďalšie prevody (vrátane prevodu na Železničnú prepravu, a následne na žalovaného) sa preto vzťahuje zásada „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ – nikto nemôže na iného preniesť viac práv, ako sám ma. Opravu zápisu v katastri nehnuteľnosti podľa § 59 ods. 2 zákona Katastrálneho zákona nemožno vykonať z týchto dôvodov: (i) podľa § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona nie je možne opraviť zápis, pretože zápis Teplovodu nebol vykonaný na základe žiadnej verejnej listiny alebo inej listiny, ako to výslovne konštatuje Okresný úrad Trnava vo Vyjadrení Okresného úradu Trnava; (ii) podľa § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona nemožno vykonať opravu, pretože po vykonaní chybného zápisu došlo k zmene vlastníckeho práva k Teplovodu, t. j. vlastnícke právo k Teplovodu bolo prevedene z T.B.S. na ďalšie osoby až po súčasného žalovaného; (iii) podľa § 59 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona je oprava možná len so súhlasom všetkých osôb, ktoré sú zapísane ako vlastníci Teplovodu, ako aj osôb, ktorým podľa listín svedči vlastnícke právo k Teplovodu, pričom žalovaný ako zapísaný vlastník Teplovodu na LV č. XXXXX takýto súhlas neposkytol. Podľa ustálenej judikatúry nie je možne využiť inštitút opravy chyby na vyriešenie vlastníckeho sporu. Takýto spor môže byť rozhodnutý len na základe určovacej žaloby podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vzhľadom na vyššie je nepochybne, že ide o tento prípad. Žalobca ma naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom Teplovodu, pretože tato stavba bola v katastri nehnuteľnosti nesprávne zapísaná ako samostatná nehnuteľnosť a navyše v prospech iného subjektu, t. j. v súčasnosti v prospech žalovaného. Takýto zápis bráni žalobcovi plnohodnotne vykonávať vlastnícke oprávnenia vrátane správy, údržby a zmluvného nakladania s Teplovodom, čim môže dôjsť k narušeniu dodavok tepla pre konečných odberateľov, čo ma ďalekosiahlejší dopad na verejný záujem. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Trnava bol tento zápis chybný a nelegitímny, pretože Teplovod ako stavba stojaca na Parcele nebola v danom čase a nie je ani v súčasnosti nehnuteľnosťou, ktorá by mala byť evidovaná ako samostatná stavba. Vzhľadom na to, že iný právny prostriedok ochrany než určovacia žaloba neprichádza do úvahy a pretrvávajúci nesúlad medzi právnym a faktickým stavom ohrozuje právnu istotu žalobcu, ako aj verejný záujem v oblasti správy a ochrany energetickej infraštruktúry, sú splnene podmienky naliehavého právneho záujmu na podanie určovacej žaloby. Vzhľadom na to, že chybne zapísane vlastnícke právo k Teplovodu v prospech žalovaného a jeho právnych predchodcov bolo vykonane bez existencie platného právneho titulu, žalobca žiada, aby sud určil, že vlastníkom predmetnej stavby, t. j. Teplovodu, je žalobca. Žalobca ako prílohu k žalobe uviedol nasledovné: Výpis z LV č. XXXXX, Vyjadrenie Okresného úradu Trnava, Geometricky plán, LV č. XX, Hospodárska zmluva, Potvrdenie o predaji (vrátane rozhodnutia o pridelení súpisného čísla), LV č. XXXX, Kúpna zmluva č. D. XXX/XX, Kúpna zmluva medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu T.B.S. a Železničná preprava (vrátane výpisu z LV č. XXXX), Uznesenie vlády SR, Rozhodnutie ministra hospodárstva SR, Stavebné povolenie, Kolaudačné rozhodnutie, Výpis z obchodného registra spoločnosti žalobcu, Kópia katastrálnej mapy s vyznačením Parcely a polohy Teplovodu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.12.2025 uviedol nasledovné skutočnosti: Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že stavba teplovodu bez súp. č. postavená na pozemku, reg. „C“ KN, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 482 m2 v kat. území A. je jeho prebytočným majetkom, ktorý nemôže plnohodnotne v súlade s jeho účelovým určením využívať pri vlastnej podnikateľskej činnosti už len z dôvodu, že nie je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa o tepelnej energetike. Napriek tomu stavbu ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností účtovne vedie vo svojom majetku a pravidelne za ňu platí, tak ako jeho právny predchodca DPT Invest, s.r.o., daň z nehnuteľnosti. Z dôvodu uvedeného v bode 3 druhá alinea tohto podania, stavbu teplovodu (spolu so zriadením vecného bremena k pozemku) právny predchodca žalovaného DPT Invest, s.r.o. ponúkol ešte v roku 2019 na odkúpenie právnemu predchodcovi žalobcu Trnavskej teplárenskej, a.s. a sám žalovaný ponúkal žalobcovi komplexné vysporiadanie vzťahov k teplovodu a pozemku pod ním v roku 2025. Listom zo dňa 2.12.2019 spoločnosť DPT Invest, s.r.o. navrhla spoločnosti Trnavská teplárenská, a.s. odpredaj teplovodu do jej vlastníctva, pričom zároveň navrhla uzatvorenie dohody o výške odplaty za uplatnenie vecného bremena k pozemku pod teplovodom s obsahom podľa citovaného zákona, vo výške primeranej náhrady za výmeru, v ktorej je ako vlastník obmedzená pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia ( zákona). Trnavská teplárenská, a.s. na ponuku vôbec nereagovala. Listom zo dňa 24.6.2024 žalovaný požiadal ÚRSO o informáciu a usmernenie, ako má vo veci teplovodu postupovať. Listom zo dňa 12.9.2025 žalovaný navrhol žalobcovi komplexné usporiadanie vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemku pod teplovodom. Žalobca na ponuku nereagoval. Ďalším listom zo dňa 28.10.2025 žalovaný navrhol žalobcovi uskutočnenie osobného rokovania za účelom

dosiahnutia dohody. Žalobca ani na tento list nereagoval. Vzhľadom k preukázanej vôli žalovaného smerujúcej k prevodu teplovodu do vlastníctva žalobcu a zároveň k vysporiadaniu vzťahov k pozemku pod teplovodom, bol žalovaný nemilo prekvapený, keď namiesto prejavenia akejkoľvek snahy o mimosúdne vysporiadanie záležitosti, sa žalobca obrátil priamo na súd. Žalovaný nemá záujem na vedení dlhotrvajúceho a nákladného sporu, ktorý svojim správaním nevyvolal a ktorý sa týka majetku, ktorý ani nepotrebuje, preto navrhuje prerušenie konania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody, predmetom ktorej bude bezodplatný prevod teplovodu do vlastníctva žalobcu a dohoda o primeranej jednorazovej náhrade za uplatnenie zákonného vecného bremena k pozemku parc. „C“ KN č. 8971/69 za podmienok podľa o tepelnej energetike v platnom znení. Žalovaný vyvinul primerané úsilie o mimosúdne vyriešenie vzniknutej situácie, keď prevod teplovodu do vlastníctva žalovaného (prostredníctvom ponuky právneho predchodcu žalovaného adresovaného právnemu predchodcovi žalobcu) navrhoval už v roku 2019, avšak bez akejkoľvek rekcie protistrany. Vznik trov súdneho konania jednoznačne zapríčinil žalobca podaním zbytočnej žaloby, preto by mal trovy tohto konania znášať sám. Na preukázanie uvedených tvrdení pripája žalovaný k odporu ako prílohy nasledovné dôkazy: Rozhodnutia Mesta Trnava o dani z nehnuteľností za roky 2020 až 2025, List DPT Invest, s.r.o. zo dňa 2.12.2019, List žalovaného zo dňa 24.6.2024 adresovaný ÚRSO, List žalovaného zo dňa 12.9.2025, List žalovaného zo dňa 28.10.2025.

4. Žalobca vo vyjadrení (replike) zo dňa 28.01.2026 uviedol nasledovné skutočnosti: Žalovaný v bodoch 3 až 5 Vyjadrenia de facto potvrdzuje existenciu stavby teplovodu bez súp. č. na parc. reg. „C“ KN č. XXXX/XX v katastrálnom území A., ako aj to, že tento teplovod považuje za svoj majetok, avšak považuje stavbu teplovodu za príťaž, ktoré ho obmedzuje, nakoľko ho ani nemôže užívať. K uvedenému Žalobca dodáva, že tvrdenia Žalovaného sú pre konanie podstatné minimálne v tom, že Žalovaný nepopiera skutkový základ sporu, teda existencia teplovodu, ako ani lokalizáciu teplovodu na dotknutej parcele na konkrétnej parcele. Žalovaný rovnako tak nepredkladá Sudu žiadnu konkrétnu právnu obranu voči žalobnému nároku Žalobcu a neuvádza, prečo ma byť podaná žaloba Žalobcu nedôvodná, resp. prečo Žalobcom uplatnene právo nevzniklo, netrvá, pripadne je vylúčene. Žalovaný v rámci Vyjadrenia prezentuje len svoju predstavu o akomsi komplexnom mimosúdnom vysporiadaní nárokov. Žalobca osobitne namieta relevanciu tvrdenia Žalovaného, že teplovod nemôže plnohodnotne využívať, nakoľko nie je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Táto okolnosť však nezakladá Žalovanému žiadnu procesnú imunitu, naopak, podčiarkuje praktickú a právnu potrebu usporiadať vlastnícke vzťahy k teplovodu zákonným spôsobom, a to bez zbytočných prieťahov. Žalovaný predkladá ako dokaz, ktorý by mal preukázať jeho vlastnícke právo k teplovodu, rozhodnutia o dani z nehnuteľnosti za roky 2020 až 2025. Žalobca k uvedeným dokumentom udáva, že ide maximálne o doklad o daňovej povinnosti, avšak tento dokaz nepreukazuje vyriešenie právnych otázok, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Navyše, daňové rozhodnutia samy osebe nenahrádzajú rozhodnutie sudu, resp. potrebu objektívneho posúdenia skutkového stavu sudom. Inak povedane, správca dane v daňovom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vyrubení dani, neskúma kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, ale skúma iba kto je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľnosti. Tato otázka je predmetom tohto súdneho konania, keďže žalobca rozporuje vlastníctvo Žalovaného k stavbe teplovodu, pričom predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že skutočným vlastníkom stavby teplovodu je práve Žalobca. Dôkaz v podobe platenia daní z nehnuteľností nie je dôkazom, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyriešiť otázku vlastníctva k nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdí, že sa opakovane pokúšal o komplexné usporiadanie vzťahov so Žalovaným. Z dokumentácie, ktorú predložil Súdu Žalovaný je zrejmé, že Žalovaný len dookola prezentuje svoju predstavu údajného mimosúdneho vysporiadania vlastníckych vzťahov medzi Žalobcom a Žalovaným. Po bližšom posúdení predloženej dokumentácie je zjavné, že návrhy Žalovaného v tomto smere sú jednostranné a najmä výlučne reflektujúce potreby Žalovaného, bez akejkoľvek právnej logiky a relevancie. Žalobca tvrdí a preukazuje, že skutočným vlastníkom stavby teplovodu je práve on. V neposlednom rade, Žalovaný navrhuje prerušenie predmetného konania s odôvodnením, že má záujem uzavrieť so Žalobcom mimosúdnu dohodu, ktorej predmetom má byť bezodplatný prevod teplovodu do vlastníctva Žalobcu, a dohoda o primeranej jednorazovej náhrade za uplatnenie zákonného vecného bremena k parc. č. XXXX/XX podľa ustanovenia . V kontexte uvedeného Žalobca, aspoň v súčasnom štádiu, nesúhlasí s prerušením konania podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia sud konanie preruší, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania resp. ak zhodne navrhnú odročenie pojednávania. V tejto veci však zhoda sporových strán daná nie je, keďže Žalobca prerušenie konania nenavrhuje a ani s nim nesúhlasí. Žalobca tým nechce

povedať, že tento návrh Žalovaného absolútne odmieta, ale minimálne by si chcel počkať aspoň na vyslovenie predbežného právneho názoru ohľadom kľúčovej otázky riešenej v tomto súdnom konaní, ktorou je otázka vlastníctva stavby teplovodu. Navyše, Žalobca zdôrazňuje, že mimosúdne rokovanie je možné viesť aj bez prerušenia konania. Prerušenie by naopak znamenalo zbytočné oddialenie súdnej ochrany a právnej istoty, zvýšenie rizika prieťahov a v danom prípade aj neprimerané zvýhodnenie Žalovaného, ktorý sa vecne nebráni, ale žiada pauzu bez toho, aby zrozumiteľne ustálil sporné otázky. Žalovaný pritom prezentuje bezodplatný prevod, no zároveň ho spája s požiadavkou na finančne plnenie v podobe jednorazovej náhrady za vecne bremeno. Žalobca preto uvádza, že Žalovaný v skutočnosti neponúka jednoduché odstránenie sporu, ale predkladá návrh, ktorým sa snaží procesne oddialiť rozhodnutie a zároveň si pred pripraviť pozíciu pre spornú otázku nákladov konania. Z uvedených dôvodov Žalobca navrhuje, aby Sud návrhu Žalovaného na prerušenie konania nevyhovel. Žalobca teda v súčasnom štádiu nemá záujem uzatvoriť akúkoľvek prevodnú zmluvu so Žalovaným ohľadom prevode stavby teplovodu, keďže tvrdí, že je skutočným vlastníkom stavby teplovodu. V neposlednom rade, Žalovaný tvrdí, že trovy konania jednoznačne zapríčinil Žalobca podaním zbytočnej žaloby. S týmto tvrdením Žalobca zasadne nesúhlasí. Žalobca zároveň dodáva, že Žalovaný v rámci Vyjadrenia neuvádza konkrétny vecný dôvod nepôvodnosti žaloby, iba deklaruje, že sa bližšie nevyjadri. Sám Žalovaný zároveň priznáva skutkové okolnosti, teda existenciu teplovodu a potrebu usporiadania vlastníckych vzťahov, ktoré spravidla svedčia skôr o tom, že spor objektívne existuje a že Žalobca sa domáha právnej istoty oprávnene. Samotný Žalovaný nepoprel spornú otázku, ktorou je vlastníctvo stavby teplovodu. Ak Žalovaný tvrdí, že chce teplovod „bezodplatne previesť“, ide o postoj Žalovaného prezentovaný v rámci konania, ktorý sám osebe neznamená, že žaloba bola zbytočná v čase jej podania. Okrem uvedeného, o trovách konania má byť rozhodnuté podľa zásady úspechu sporovej strany v spore. Žalobca už teraz výslovne uvádza, že trvá na tom, aby v prípade úspechu Žalobcu bola Žalobcovi priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu a dodáva, že tvrdenia Žalovaného o zbytočnosti žaloby považuje Žalobca za účelové a najmä nepreukázane. Žaloba nie je zbytočná, keďže Žalobca tvrdí, že je skutočným vlastníkom teplovodu, zatiaľ čo Žalovaný prezentuje názor, že on je vlastníkom teplovodu. Je tak medzi stranami sporná otázka, ktorá by mala byť vyriešená v rámci súdneho konania. Žalobca ma na základe všetkých hore vyššie uvedených skutočnosti za to, že Vyjadrenie Žalovaného je primárne procesným pokusom o odklad rozhodnutia bez riadnej vecnej obrany. Žalobca preto trvá na pokračovaní v konaní a na tom, aby Sud ďalej konal a poskytol Žalobcovi účinnú a včasnú súdnu ochranu.

5. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) zo dňa 11.02.2026 uviedol nasledovné skutočnosti: Žalovaný považuje celý spor za zbytočný, nakoľko k podaniu žaloby nezadal ani ten najmenší dôvod. Žalobca sa v replike ani slovom nevyjadril k obsahu predložených listín, z ktorých vyplýva, že už v roku 2019 právny predchodca žalovaného DPT Invest, s. r. o. a následne v roku 2025 sám žalovaný, vyvíjali snahu o vyriešenie otázky vlastníctva k teplovodu a to bez ingerencie súdu. Žalobca a jeho právny predchodca však neprejavili žiadny záujem vyriešiť vec mimosúdne a ich reakciou na posledný list žalovaného zo dňa 28.10.2025 bolo rovno podanie žaloby. Napriek tomu, žalovaný listom zo dňa 03.02.2026 adresovaným priamo žalobcovi a odoslaným na poštovú prepravu dňa 05.02.2026 ešte raz a jednoznačným spôsobom deklaroval, že mu ponúka „zmluvné vysporiadanie vlastníctva k stavbe teplovodu bez súp. č. postavenej na pozemku, reg. „C“ KN, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 482 m2 v kat. území A. a to buď formou dohody o urovnaní, bezodplatného prevodu do Vášho vlastníctva alebo inej, bezodplatnej zmluvy, podľa výberu žalobcu s tým, že bude očakávať návrh takejto dohody / zmluvy s konkrétnymi zmluvnými podmienkami, pričom uzavretie takejto zmluvy / dohody priamo nepodmieňujeme súčasným uzavretím dohody o primeranej jednorazovej náhrade za uplatnenie zákonného vecného bremena k pozemku.“ Ak žalobca aj napriek uvedenej ponuke bude ďalej trvať na pokračovaní tohto sporu, bude to svedčiť jedine o tom, že celý spor je z jeho strany vedený výlučne za účelom umelého vytvárania a navyšovania trov konania. Žalovaný pritom má k dispozícii relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy, ktorými by vedel účinne spochybniť skutkové tvrdenia žalobcu o jeho vlastníctve k teplovodu a preukazovať, že vlastníctvo k nemu nadobudol on sám na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom ( ), ale nemá dôvod k takémuto postupu. V konaní jednoznačne deklaroval, že ide o spor, ktorý svojim správaním nevyvolal a ktorý sa týka majetku, ktorý nepotrebuje a ani ho nemôže plnohodnotne užívať na účel, na ktorý je určený. Tak prečo sa má súdiť, keď predmetnú vec nechce a ponúka ju bezplatne žalobcovi? Žalovaný očakáva, že žalobca zareaguje na jeho poslednú dostatočne určitú, zrozumiteľnú a nepodmienenú ponuku na bezplatné vysporiadanie vlastníctva k teplovodu mimosúdne, bez potreby pokračovania vo vedení tohto zbytočného sporu.

6. Na pojednávaní dňa 23.06.2026 žalobca uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných podaní, trvá na podanej žalobe. Žalovaný následne uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných podaniach v celom rozsahu. Pre prípad, že súd žalobe vo veci vyhovie, navrhuje aby súd o náhrade trov konania rozhodol, tak že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva, tento návrh opiera o , dôvody hodné osobitného zreteľa ktorými sú: žalovaný nedal príčinu na podanie žaloby, naopak opakovane sa usiloval o mimosúdne riešenie, žalobca mohol dosiahnuť presne to čoho sa žalobou domáha, jednoduchou dohodou o bezodplatnom prevodu ktorú žalovaný ponúkal, žalobca napriek tomu zvolil súdnu cestu, odmietol prerušiť konania prípadne uzavrieť zmier, žalovaný mal s nehnuteľnosťou náklady platil za ňu dane, udržiaval ju. Za týchto okolností by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, aby trovy konania ktoré žalovaný nevyvolal znášal práve žalovaný. Žalobca následne uviedol, že trvá na náhrade trov konania v celom rozsahu, pričom mám za to, že návrh na bezodplatný prevod nastal až po podaní žaloby a priznanie náhrady trov konania žalobcovi je na mieste. Žalovaný následne uviedol, že z jeho strany vždy bola snaha o akékoľvek rokovanie ohľadom prevodu veci na žalobcu, avšak žalobca odmietol akúkoľvek formu rokovania. Následne súd za nesporné súd označil: všetky skutkové tvrdenia a za sporné súd označil: žiadne skutkové tvrdenia. Sudca konštatoval predbežný právny názor na danú vec vychádzajúc z písomných vyjadrení predložených pred prvým pojednávaním. Žaloba sa javí ako dôvodná v predmetnej veci možno konštatovať, že v dôsledku chybného zápisu bol teplovod zapísaný na osobu – právneho predchodcu žalovaného. Vyplýva to z vyjadrení Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru. Súbor nehnuteľností vrátane dotknutého teplovodu bol následne prevedený na žalovaného, ktorý pred týmto pojednávaním a aj počas neho deklaroval ochotou riešiť situáciu zmierom / dohodou. Súd túto skutočnosť vyhodnotí v rámci rozhodovania o povinnosti žalovaného ako neúspešnej strany sporu v tomto konaní so zreteľom na povinnosť nahradiť trovy konania – otázka povinnosti nahradiť trovy konania sa v priebehu pojednávania potvrdila ako otázka ktorá je medzi stranami sporná (avšak nejde o skutkovú otázku). Žalobca záverom uviedol, že odkazuje na svoje doterajšie ako písomné tak i ústne prednesy. Na to súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokladov nachádzajúcich sa v spise, a to z: Výpis z LV č. XXXXX, Vyjadrenie Okresného úradu Trnava, Geometricky plán, LV č. XX, Hospodárska zmluva, Potvrdenie o predaji (vrátane rozhodnutia o pridelení súpisného čísla), LV č. XXXX, Kúpna zmluva č. D. XXX/ XX, Kúpna zmluva medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu T.B.S. a Železničná preprava (vrátane výpisu z LV č. XXXX), Uznesenie vlády SR, Rozhodnutie ministra hospodárstva SR, Stavebne povolenie, Kolaudačne rozhodnutie, Výpis z obchodného registra spoločnosti žalobcu, Kópia katastrálnej mapy s vyznačením Parcely a polohy Teplovodu, Rozhodnutia Mesta Trnava o dani z nehnuteľností za roky 2020 až 2025, List DPT Invest, s.r.o. zo dňa 2.12.2019, List žalovaného zo dňa 24.6.2024 adresovaný ÚRSO, List žalovaného zo dňa 12.9.2025, List žalovaného zo dňa 28.10.2025. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa týmito listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A., obec: A., B.: A. (ďalej len „LV č. XXXXX“) evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor (ďalej len „Okresný úrad Trnava“) vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v okrese: Trnava, v obci: Trnava, v katastrálnom území: A., a to stavby, popis stavby: teplovod (ďalej len „Stavba“ alebo „Teplovod“) ležiacej na pozemku, reg. „C“KN, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 482 m2 (ďalej len „Pozemok“ alebo „Parcela“). Súd má z predložených listín za preukázané, že pôvodná parcela č. XXXX/X, na ktorej bol postavený teplovod, bola vo vlastníctve štátu (Československej republiky) a v roku 1991 bola z tejto parcely na základe geometrického plánu oddelená parcela č. XXXX/XX ako zastavaná plocha a nádvorie a bola zapísaná do katastra pod číslom zmeny XXX/XX na list vlastníctva č. XX. Predmetná parcela bola následne na základe Potvrdenia o predaji prevedená do vlastníctva spoločnosti T.B.S., spol. s r.o. a zapísaná ako zastavaná plocha na liste vlastníctva č. XXXX, pričom pod číslom zmeny XXX/XX bol k tejto parcele doplnený popis nehnuteľnosti „teplovod“ postavenej na parcele. Tento zápis sa týkal výlučne parcely a nie teplovodu jako samostatnej stavby stojacej na parcele. Teplovod ako samostatná stavba bola na list vlastníctva č. XXXX zapísaná až dňa 21.06.1995 pod číslom zmeny 714/1995 v prospech spoločnosti T.B.S., spol. s r.o., a to na základe Kúpnej zmluvy č. D. zo dňa 18.03.1994. Z vyjadrenia Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, zo dňa 24.09 2024 vyplýva, že teplovod ako samostatná stavba bol zapísaný na list vlastníctva č. XXXX bez predloženia listiny preukazujúcej vlastnícke právo spoločnosti T.B.S., spol. s r.o. k teplovodu, a teda tento zápis predstavoval chybný postup Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru. Následne prišlo k ďalším prevodom vlastníckeho práva k teplovodu, a to zo spoločnosti T.B.S., spol. s r.o. na spoločnosť

Železničná preprava, a neskôr na žalovaného. Žalobca svoj nárok, t. j. výlučné vlastníctvo k teplovodu, odôvodňuje tým, teplovod je súčasťou tepelného napájača EBO – Trnava vybudovaného v roku 1987 ako úsek č. 9 – časť kostrového tepelného napájača EBO Bohunice – Trnava s dĺžkou 172 m, v rámci investičnej výstavby zabezpečenej v tom čase štátnym podnikom Západoslovenské energetické Závody, pričom že na základe Uznesenia vlády SR č. 569/2001 zo dňa 20. 6. 2001 (ďalej len „Uznesenie vlády SR“) v spojení s Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. j. -1000-010 zo dňa 15. 10. 2001, bolo rozhodnuté o privatizácii podniku Západoslovenské energetické závody, štátny podnik a o prevode majetku tohto podniku zo štátu do vlastníctva spoločnosti Trnavská teplárenská, a. s., IČO: 36 246 034 (ďalej len „Trnavská teplárenská“), a následne bola spoločnosť Trnavská teplárenská, a.s. formou fúzie zlúčená do nástupníckej spoločnosti, t. j. žalobcu. Nakoľko v zmysle platného katastrálneho zákona nie je možné v prejednávanej veci využiť inštitút opravu chybného údaja v katastrálnom operáte, tento spor môže byť vyriešený výlučne na základe určovacej žaloby v zmysle . Žalovaný počas tohto konania vo svojich podaniach nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom chybného zápisu a s tým súvisiaceho nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva, pričom ale žalovaný zdôraznil, že mal záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, ktoré ale žalobca opakovane odmieta, pričom tento záujem žalovaný preukázal už pre podaním tejto žaloby na súd.

9. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa ustanovenia , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 11. Podľa ustanovenia , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebne preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 12. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“), okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v , ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa . 13. Podľa katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedči vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písmene a). 14. Podľa katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s , alebo , ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva. 15. Súd má z predložených listín za preukázané, že pôvodná parcela č. XXXX/X, na ktorej bol postavený Teplovod, bola vo vlastníctve štátu t. j. Československej republiky a v roku 1991 bola z tejto parcely na základe geometrického plánu oddelená parcela č. XXXX/XX ako zastavaná plocha a nádvorie a bola zapísaná do katastra pod číslom zmeny 879/91 na list vlastníctva č. XX. Predmetná parcela bola následne na základe Potvrdenia o predaji prevedená do vlastníctva spoločnosti T.B.S., spol. s r.o. a zapísaná ako zastavaná plocha na liste vlastníctva č. XXXX, pričom pod číslom zmeny XXX/XX bol k tejto parcele doplnený popis nehnuteľnosti „teplovod“ postavenej na parcele. Tento zápis sa týkal výlučne parcely a nie teplovodu jako samostatnej stavby stojacej na parcele. Teplovod ako samostatná stavba bola na list vlastníctva č. XXXX zapísaná až dňa 21.06.1995 pod číslom zmeny XXX/XXXX v prospech spoločnosti T.B.S., spol. s r.o., a to na základe Kúpnej zmluvy č. D. zo dňa 18.03.1994. Následne prišlo k ďalším prevodom vlastníckeho práva k teplovodu, a to zo spoločnosti T.B.S., spol. s r.o. na spoločnosť Železničná preprava, a neskôr na žalovaného. Žalobca svoj nárok, t. j. výlučné vlastníctvo k teplovodu, odôvodňuje tým, teplovod je súčasťou tepelného napájača EBO – Trnava vybudovaného v roku 1987 ako úsek č. 9 – časť kostrového tepelného napájača EBO Bohunice – Trnava s dĺžkou 172 m, v rámci investičnej výstavby zabezpečenej v tom čase štátnym podnikom Západoslovenské energetické Závody, pričom že na základe Uznesenia vlády SR č. 569/2001 zo dňa 20. 6. 2001 (ďalej len „Uznesenie vlády SR“) v spojení s Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. j. -1000-010 zo dňa 15. 10. 2001, bolo rozhodnuté o privatizácii podniku Západoslovenské energetické závody, štátny podnik a o prevode majetku tohto podniku zo štátu do vlastníctva spoločnosti Trnavská teplárenská, a. s., IČO:

36 246 034 (ďalej len „Trnavská teplárenská“), a následne bola spoločnosť Trnavská teplárenská, a.s. formou fúzie zlúčená do nástupníckej spoločnosti, t. j. žalobcu. Žalovaný počas tohto konania vo svojich podaniach nerozporoval tvrdenia žalobcu ohľadom chybného zápisu a s tým súvisiaceho nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva, pričom ale žalovaný podľa súdu dostatočným spôsobom preukázal, že sa niekoľkokrát snažil vyriešiť tento nesúlad mimosúdnou dohodou, a to pred podaním žaloby a rovnako aj v priebehu tohto sporu, a to Návrhom právneho predchodcu žalovaného na usporiadanie vlastníckych vzťahov zo dňa 02.12.2019, Listom predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.06.2024, Návrhom žalobcovi na odkúpenie pozemku a vyplatenie jednorázovej kompenzácie zo dňa 12.09.2025, Žiadosťou predsedovi predstavenstva žalobu o stanovisko a návrh osobného rokovania zo dňa 28.10.2025 a Návrhom žalovaného na mimosúdne vysporiadanie veci zo dňa 03.02.2026.

16. Po preskúmaní spisu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s predloženým Vyjadrením Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, zo dňa 24.09 2024 (viď l. č. 7 spisu), podľa ktorého „Pod č. z. 714/1995 bola do katastra zapísaná Kúpna zmluva č. D. XXX/XX, uzavretá medzi spoločnosťou Trnavské automobilové závody, a.s. Trnava ako predávajúcim a spoločnosťou T.B.S. spol. s r.o. Predmetom prevodu bolo vlastnícke právo k stavbe - predajňa súpisné č. 2259 postavená na parcele č. XXXX/X a k pozemkom parc.č. XXXX/X G. XXXX/X. OÚTTKO zapísal uvedené nehnuteľnosti do LV č. XXXX v prospech T.B.S. spol. s r.o. v celosti. Pri tomto úkone OUTTKO upravoval zápisy stavieb na LV č. XXXX pričom dopísal teplovod ako stavbu na parcele č. XXXX/XX do LV č. XXXX. Stavba "teplovod” tak bola zapísaná do vlastníctva T.B.S. spol. s r.o. v celosti bez toho, že by spoločnosť poskytla listinu potvrdzujúcu vlastnícke právo k teplovodu v jej prospech. Zároveň teplovod v tom čase nebol a ani v súčasnosti nie je takou nehnuteľnosťou. ktorá by mala byť v katastri nehnuteľností evidovaná. Stavba ”teplovod” stojaca na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX bola teda do LV č. XXXX a zároveň do katastra nehnuteľností zapísaná chybným postupom OÚTTKO dňa 21.6.1995 v rámci zápisu pod č. z. 714/1995. Následne bola predmetom právnych úkonov.“ V zmysle uvedeného a na základe ďalších listín predložených žalobcom je teda zrejmé, že žalobca je doposiaľ jediným a výlučným vlastníkom tepelného napájača vrátane Teplovodu a že spoločnosť T.B.S., spol. s r.o. nikdy platne nenadobudla vlastnícke právo k Teplovodu, a teda ho ani nemohla platne previesť na ďalšie osoby. Žalovaný tak nikdy nenadobudol vlastnícke právo k Teplovodu v zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Súd sa takisto stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že na riešenie tohoto vlastníckeho sporu nie je možné využiť inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 ods. 2 katastrálneho zákona nakoľko zápis Teplovodu nebol vykonaný na základe žiadnej verejnej ani inej listiny a po vykonaní chybného zápisu došlo následne k zmene vlastníckeho práva k Teplovodu na ďalšie osoby až po osobu žalovaného. Z tohoto dôvodu súd má za to, že tento spor môže byť vyriešený len na základe určovacej žaloby v zmysle ust. v prípade, že sa strany sporu nedohodnú mimosúdnou dohodou. Súd má z predloženým listín žalobcom a z vykonaného dokazovania za preukázané, že na strane žalobcu je existencia naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k Teplovodu, pretože táto stavba bola Okresným úradom Trnava chybne zapísaná ako samostatná nehnuteľnosť a v prospech iného subjektu a následnými zmenami vlastníckeho práva tak bola rovnako chybne zapísaná aj v prospech žalovaného. Následkom takéhoto chybného zápisu žalobca nemôže vykonávať svoje vlastnícke práva k Teplovodu v súlade s platnými právnymi predpismi a rovnako tento existujúci nesúlad medzi právnym a faktickým stavom ohrozuje verejný záujem nakoľko Teplovod je súčasťou energetickej infraštruktúry. Súd tak v nadväznosti na uvedené skutočnosti považoval žalobný nárok žalobcu za dostatočne osvedčený obsahom žaloby a predloženými listinnými dôkazmi, a teda žalobe v časti určenia vlastníckeho práva k Teplovodu v plnom rozsahu vyhovel.

17. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

18. Podľa ustanovenia , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa ustanovenia , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa ustanovenia , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

21. Súd nevykonal žiadny ďalší dôkaz, nakoľko skutkový stav má súd za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne.

22. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Súd konštatuje, že v konaní síce vyhovením žalobe vznikla skutočnosť, ktorá zakladá priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému na základe zásady úspechu žalobcu vo veci v zmysle , avšak s prihliadnutím na všetky doterajšie vyjadrenia žalovaného vznikla podľa súdu situácia, kedy je možné nepriznať ani jednej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania v zmysle . Súd má za preukázané, že žalovaný, ktorý si bol vedomý spornej situácie ohľadom vlastníckeho práva k Teplovodu, dostatočným spôsobom preukázal, že sa niekoľkokrát snažil vyriešiť tento nesúlad mimosúdnou dohodou, a to pred podaním žaloby a rovnako aj v priebehu tohto sporu. Právny predchodca žalovaného spoločnosť DPT Invest , s.r.o. vo svojom Návrhu na usporiadanie vlastníckych vzťahov zo dňa 02.12.2019 (viď l. č. 78 spisu) ako jedno z riešení navrhol žalobcovi odpredaj Teplovodu do vlastníctva žalobcu formou kúpnej zmluvy spolu s dohodou o výške odplaty za zriadenie vecného bremena k pozemku pod Teplovodom. Žalovaný tu jasne uviedol, že „Podľa nášho názoru tvorí teplovod, ktorého sme vlastníkmi, časť sústavy tepelných zariadení určenej na dodávku tepla viacerým odberateľom v zmysle 2 písm. m/ citovaného zákona, ktoré by mali byt' vo vlastníctve Vašej spoločnosti ako držiteľa povolenia na rozvod tepla. Teplovod ako taký predstavuje pre našu spoločnosť' nadbytočný majetok a jeho umiestnenie na našom pozemku parc. C KN č. XXXX/XX navyše vylučuje užívanie časti tohto pozemku o výmere cca 500 m2.“ Listom predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.06.2024 žalovaný požiadal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako vo veci Teplovodu postupovať. Takisto žalovaný Návrhom žalobcovi na odkúpenie pozemku a vyplatenie jednorázovej kompenzácie zo dňa 12.09.2025 (viď l. č. 76 spisu) navrhol žalobcovi komlexné usporiadanie vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemku pod Teplovodom, pričom ako návrh riešenia tu bol uvedený odkup predmetného pozemku za dohodnutú cenu a vyplatenie jednorázovej kompenzácie žalovanému za doterajšie užívanie pozemku. Následne mesiac pred podaním tejto žaloby žalovaný Žiadosťou predsedovi predstavenstva žalobu o stanovisko a návrh osobného rokovania zo dňa 28.10.2025 (viď l. č. 77 spisu) navrhol žalobcovi uskutočnenie osobného rokovania, pričom tu žalovaný zdôraznil, že cieľom žalovaného nie je eskalovanie situácie ale dosiahnutie korektného a obojstranne výhodného riešenia formou dohody a ide o mimosúdne urovnanie vzťahov. Ďalej po podaní tejto žaloby žalovaný opakovane prejavil snahu o mimosúdne riešenie veci, čo preukázal aj návrhom na prerušenie konania vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.12.2025 a rovnako aj predloženým Návrhom na mimosúdne vysporiadanie veci zo dňa 03.02.2026 spolu s doručenkou (viď l. č. 98 a 99 spisu). V uvedenom Návrhu na mimosúdne vysporiadanie veci žalovaný navrhol buď zmluvné vysporiadanie vlastníctva k Teplovodu buď vo forme dohody o urovnaní, bezodplatného prevodu do vlastníctva žalobcu alebo inej bezodplatnej zmluvy pričom žalovaný tu uzavretie takejto dohody nepodmieňoval súčasným uzavretím dohody o primeranej jednorazovej náhrade za uplatnenie vecného bremena k pozemku. Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak podľa súdu jednoznačne preukazujú, že žalovaný svojim konaním smerujúcim k mimosúdnemu riešeniu veci nedal príčinu na podanie tejto žaloby pričom súd zdôrazňuje, že žalovaný preukázal, že prvý návrh na uzavretie mimosúdnej dohody adresoval žalobcovi dňa 02.12.2019, t. j. 6 rokov pred podaním žaloby. Žalobca tak mohol svoj nárok namiesto podania žaloby na súd dosiahnuť v rámci mimosúdneho riešenia uzavretím dohody o bezodplatnom predaji Teplovodu a vyhnúť sa tak následnému sporu o určenie vlastníctva. Žalobca následne po podaní žaloby odmietol návrh žalovaného na prerušenie konania a takisto nereagoval na ďalší návrh žalovaného na mimosúdne vysporiadanie veci. Súd má takisto za preukázané, že všetky snahy žalovaného o mimosúdne riešenie sporu boli zo strany žalobcu

opakovane odmietané. Žalobca k argumentácii žalovaného ohľadom nepriznania náhrady trov žalobcovi uviedol tú skutočnosť, že návrh žalovaného na bezodplatný prevod Teplovodu nastal až po podaní žaloby, a preto je na mieste priznanie náhrady trov konania žalobcovi. K tomuto súd uvádza, že návrh na bezodplatný prevod Teplovodu sice prišiel až po podaní žaloby, t. j. dňa 03.02.2026, avšak žalovaný mal záujem o akékoľvek mimosúdne rokovania už pred podaním žaloby, čo preukázal aj Návrhom osobného rokovania zo dňa 28.10.2025 adresovaným predsedovi predstavenstva žalobcu ktorého cieľom bolo akékoľvek rokovanie za účelom uzavretia vzájomne výhodnej dohody pričom tu ako alternatíva nebola uvedená dohoda o odplatnom prevode. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností spolu s tým, že žalovaný mal s Teplovodom náklady spojené s jeho údržbou a s daňovou povinnosťou by bolo podľa súdu mimoriadne prísne a nespravodlivé, keby v rozhodnutí vo veci samej zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu v súlade so zásadou úspechu v zmysle . Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že preukázaná snaha žalovaného o mimosúdne riešenie veci pred podaním žaloby ako aj po podaní žaloby predstavuje výnimočný prípad týkajúci sa strán sporu, ktorý možno považovať ako za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle , na základe ktorého súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().