Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-160-2026.pdf
PDF · 179.4 KB
Case nature
Subarea
14CoP/160/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ako otec, dieťa matky C. D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. F. XX, právne zastúpenej JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou, so sídlom kancelárie 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, a otca G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. I. J. XXXX/X, K., právne zastúpeného Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, so sídlom kancelárie A. Bernoláka 1419/10, Ružomberok, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/75/2026-147 zo dňa 26. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
Okresný súd Liptovský Mikuláš č. k. 5P/75/2026-147 zo dňa 26. júna 2026 v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o udelenie súhlasu matke za otca k podaniu žiadosti zákonného zástupcu o prestup maloletého A. B., nar. X. X. XXXX, na plnenie povinnej školskej dochádzky v školskom roku 2026/2027 do Základnej školy L. M. N., B. L. XX, XXX XX O. O., sa zamieta. II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o udelenie súhlasu matke za otca so zmenou trvalého pobytu maloletého A. B., nar. X. X. XXXX, na N. E. X, O. O., sa zamieta. III. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o udelenie súhlasu matke za otca so zmenou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého A. B., nar. X. X. XXXX, na všeobecnú ambulanciu pre deti a dorast I. I. O., sa zamieta. IV. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého A. B., nar. X. X. XXXX, do osobnej starostlivosti otca, sa zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. VI. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie Slobody 9, Ružomberok, IČO: 30 794 536, sa ustanovuje za kolízneho opatrovníka pre maloletého A. B., nar. X. X. XXXX, na jeho zastupovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.“
2. Matka podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 29.05.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby okresný súd udelil súhlas za otca maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX ako zákonného zástupcu maloletého, so zmenou školského zariadenia maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole L., B. L. XX, O. O., ďalej súhlas so zmenou obvyklého pobytu maloletého na N. X, O. O. a súhlas so zmenou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého na nového poskytovateľa, I. I. O., všeobecná ambulancia pre deti a dorast. Matka má za to, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je plne dôvodný, a to nielen v časti o nahradenie súhlasu otca, ale rovnako tak aj vo veci zmeny osobnej starostlivosti, kde v tejto súvislosti možno poukázať aj „na odôvodnenie v bode 23 uznesenia Krajského súdu Žilina pod sp. zn. 14CoP/100/2025“.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok na výzvu súdu prešetril pomery u otca maloletého dieťaťa a dňa 25.6.2026 predložil písomnú správu. Otec maloletého A. v priebehu šetrenia dňa 24.6.2026 uviedol, že s návrhom matky dôrazne nesúhlasí. Súd vo veci zisťoval aj názor maloletého dieťaťa. Pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš dňa 25.6.2026 vykonala telefonický pohovor s maloletým A.. Maloletý uviedol, že sa má dobre a aktuálne je so spolužiakmi v škole v prírode v L.. V rámci pohovoru bol zisťovaný jeho názor na plánované presťahovanie do O. O. a na zmenu školy. Maloletý uviedol, že vie o sťahovaní do O. O. a spolu s matkou si bol pozrieť byt, v ktorom by mali bývať. Zároveň uviedol, že v novom byte bude mať vlastnú izbu. Na otázku, či sa teší na nové prostredie a vlastnú izbu, odpovedal: „Neviem.“ K otázke týkajúcej sa novej školy uviedol, že ju spolu s matkou navštívil. Na otázku, či sa teší na jej navštevovanie, odpovedal: „Neviem.“ Na otázku, či sú otázky kolíznej opatrovníčky pre neho ťažké, odpovedal, že „áno“. Na záver rozhovoru bol maloletý vyzvaný, aby uviedol, či chce ešte niečo doplniť, povedať. Odpovedal: „Nič už nechcem povedať.“
4. K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa dňa 26.6.2026 vyjadril otec maloletého, ktorý zdôraznil, že na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 20P/138/2024 je vedené konanie ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu o rozšírenie styku otca počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti matkou). Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 18.08.2026 za účelom výsluchu maloletého dieťaťa.
5. Okresný súd s poukazom na § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „ CMP“), § 367 ods. 1 CMP, § 2 ods. 1 a 2 CMP, § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), § 330 ods. 1 a 2 CSP, Čl. 5 Zákona o rodine, § 35 Zákona o rodine, § 31 ods. 2 Zákona o rodine, § 60 ods. 1 Zákona o rodine, § 61 ods. 1 Zákona o rodine, § 20 ods. 5 školského zákona, § 31 ods. 1 školského zákona a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Civilný mimosporový poriadok upravuje neodkladné opatrenia len v niektorých veciach týkajúcich sa maloletých, preto súd pri rozhodovaní o návrhoch rodičov vychádzal zo všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku. Ten umožňuje nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, než sú výslovne uvedené v zákone, ak ich obsah zodpovedá potrebe ochrany osvedčeného práva. Neodkladné opatrenie slúži na rýchlu a dočasnú úpravu pomerov v naliehavých prípadoch, pričom jeho nariadenie predpokladá potrebu okamžitého zásahu, hodnoverné osvedčenie nároku a nevyhnutnosť takejto úpravy. Vzhľadom na jeho povahu je dokazovanie obmedzené a postačuje, aby navrhovateľ tvrdené skutočnosti aspoň hodnoverne osvedčil.
6. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš je pod sp. zn. 20P/138/2024 vedené konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. X.X.XXXX. Ku dňu rozhodnutia okresného súdu o neodkladnom opatrení nie je konanie ukončené. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 18. augusta 2026.
7. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. je aktuálne upravený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20P/20/2024-442 zo dňa 16.4.2024, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a okrem iného bol maloletý A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
8. Okresný súd uviedol, že z úradnej činnosti a z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo okresnému známe, že rodičia maloletého A. nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú medzi sebou vyspelú rodičovskú komunikáciu ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa. Tak o bežných veciach, ako aj o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa sa nevedia dohodnúť.
9. V odôvodnení napadnutého uznesenia Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 20P/65/2024-369 zo dňa 31.7.2024 udelil otcovi maloletého súhlas namiesto matky k podaniu žiadosti o zápis maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, na povinné školské vzdelávanie do Základnej školy P. XX/XX, K. a návrh matky na nahradenie súhlasu otca pri nezhode rodičov pri výbere základnej školy pre maloletého zamietol. Aktuálne bude súd pri ďalšej nezhode rodičov v podstatnej veci rozhodovať o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca. Obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti matkou o prijatie maloletého A. na základnú školu a to prestupom do O. O.. Ďalej nahradenie súhlasu otca so zmenou trvalého pobytu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého A.. Dôvodom týchto zmien je nástup matky do nového zamestnania v O. O. dňa 1.7.2026. V súvislosti so zmenou zamestnania matky dôjde aj ku
zmene jej trvalého pobytu. Tieto zmeny sa samozrejme vo vysokej miere dotknú maloletého dieťaťa, a to vo viacerých aspektoch. Povinnú školskú dochádzku v druhom ročníku si maloletý A. aktuálne plní na základnej škole v K.. V zmysle § 35 Zákona o rodine súd rozhodne len o nezhodách týkajúcich sa podstatných vecí. Súdna prax ustálila, že za podstatnú vec sa považuje aj príprava na budúce povolanie, ktorá v sebe zahŕňa výber základnej školy a tiež výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Okresný súd teda rozhodne len o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv, ktoré sú v § 35 Zákona o rodine uvedené len príkladmo.
10. Okresný súd zdôraznil, že úlohou súdu je konať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je prvoradý. (Dohovor OSN o právach dieťaťa). Ak sa dieťa ocitne uprostred rodičovského konfliktu je potrebné, aby bolo čo najmenej vystavované situáciám vyvolávajúcim v dieťati konflikt lojality. Toto musia mať na zreteli nielen súdy a inštitúcie, ale aj rodičia v komunikácii s dieťaťom.
11. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného matkou, najmä existencia naliehavosti situácie a hrozba bezprostrednej ujmy pre maloleté dieťa. Súd mal zo spisového materiálu preukázané, že maloletý A. je aktuálne právoplatným rozsudkom zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec maloletého nesúhlasí s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd udelí matke za otca súhlas so zmenou trvalého pobytu, školského zariadenia a detského lekára maloletého A.. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby prežívalo neistotu spojenú s miestom jeho trvalého pobytu a vzdelávania pre vzájomné rozpory rodičov. Maloletý sa aktuálne nachádza v stabilizovanom prostredí striedavej osobnej starostlivosti. Tento režim predpokladá úzku geografickú blízkosť oboch rodičov a ich schopnosť participovať na každodennom živote dieťaťa vrátane školskej dochádzky. Obaja rodičia majú právo rovnakou mierou podieľať sa na výchove svojho maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností nebol otcovi ani matke pozastavený, obmedzený ani ich výkonu neboli pozbavení. Matka a otec sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. Zákon o rodine predpokladá, že sa rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa dohodnú. Zmena trvalého pobytu a školy sú rozhodnutiami vo veciach, ktoré majú pre dieťa dlhodobé a zásadné následky. Slobodná voľba povolania rodiča nemôže automaticky vyvolávať stav právnej núdze dieťaťa, ktorému by súd musel poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia, a to na úkor práv druhého rodiča. Matka nepreukázala, že by zotrvanie maloletého dieťaťa v doterajšej škole, mieste pobytu a pediatrického lekárskeho zariadenia spôsobovalo maloletému akúkoľvek ujmu. Udelenie súhlasu so zmenou trvalého pobytu, školy a lekára maloletého formou neodkladného opatrenia by malo trvalé a nezvratné následky, ktoré sa spätne dajú len ťažko napraviť.
12. Vo vyššie uvedených súvislostiach bolo nevyhnutné okresným súdom poukázať na skutočnosť, že neodkladné opatrenie má vo svojej podstate dočasný charakter. Jednostranné presťahovanie dieťaťa a zmena školy a lekára by viedli k okamžitej a úplnej paralýze doterajšieho výkonu striedavej starostlivosti. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je v tejto chvíli zachovanie stability výchovného prostredia, školského kolektívu a predovšetkým zachovanie rovnocenného vzťahu maloletého A. s otcom. Tieto hodnoty požívajú vyššiu právnu ochranu než právo matky na optimalizáciu jej kariérnych podmienok. Naliehavosť potreby úpravy pomerov v zmysle ustanovení o neodkladnom opatrení nemôže byť vyvolaná len subjektívnym rozhodnutím jedného z rodičov, napríklad zmenou zamestnania alebo presťahovaním sa do iného mesta. Pokiaľ toto rozhodnutie rodiča naráža na nesúhlas druhého rodiča a priamo ohrozuje funkčnosť doterajšej striedavej starostlivosti, nie je daná procesná podmienka bezprostrednej naliehavosti na vydanie neodkladného opatrenia. Právo rodiča na slobodnú voľbu povolania a pobytu nemôže byť nadradené právu maloletého dieťaťa na zachovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Súd musí primárne dbať na zachovanie identity dieťaťa a jeho silnej citovej väzby k otcovi, ktorú striedavá starostlivosť rozvíja. Otázky trvalého pobytu a výberu školy sú podstatnými vecami pri výkone rodičovských práv a povinností a štandardne sa o nich rozhoduje v riadnom konaní o nahradenie súhlasu rodiča po vykonanom dokazovaní. Nesúhlas otca s takýmto radikálnym krokom poukazuje na to, že matka sa snaží situáciu riešiť autoritatívne prostredníctvom súdu, namiesto hľadania konsenzu v záujme dieťaťa. Súd zároveň prostredníctvom kolízneho opatrovníka zistil názor maloletého dieťaťa na sťahovanie, zmenu školy a lekára. Okresný súd pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého vzal do úvahy aj jeho vlastný názor. Maloletý síce potvrdil vedomosť o plánoch matky, avšak na otázku, či sa teší na nové prostredie, školu a kamarátov, odpovedal neutrálne „neviem“. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že maloletý nie je s navrhovanou zmenou vnútorne
stotožnený a táto zmena nevychádza z jeho potrieb, ale výlučne z rozhodnutia matky. Za situácie, kedy je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a s otcom má vybudovaný pevný vzťah, by takto zásadná a rýchla zmena prostredia, školy a lekára prostredníctvom neodkladného opatrenia znamenala pre maloletého neprimeraný zásah do jeho psychickej stability a sociálnych väzieb. Matka neosvedčila, že by zotrvanie v doterajšom prostredí spôsobovalo maloletému akúkoľvek ujmu. Naopak, nútená a unáhlená zmena za stavu, kedy dieťa k novému prostrediu neinklinuje a otec s ňou nesúhlasí, by bola v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého na zachovanie stability a rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi. Ak dieťa neprejavuje nadšenie ani jasný záujem o nové prostredie, neexistuje žiadny legitímny dôvod na to, aby súd autoritatívne a narýchlo prostredníctvom neodkladného opatrenia pretrhol doterajšie stabilné väzby maloletého dieťaťa. Maloletý má v súčasnosti garantovaný vyvážený vzťah s oboma rodičmi. Schválenie návrhu matky za takéhoto skutkového stavu by znamenalo uprednostnenie záujmov matky pred právom dieťaťa na výchovu zo strany otca. Okresný súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v súlade s § 328 CSP, zamietol (výroky I., II., III.).
13. Okresný súd vo vzťahu k návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa dožadoval zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, konštatoval, že ani v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky naliehavosti a potreby okamžitej úpravy. Aktuálny režim striedavej osobnej starostlivosti je upravený právoplatným súdnym rozhodnutím a otcom tvrdené obavy zo zmien na strane matky nateraz nezakladajú stav bezprostredného ohrozenia maloletého, ktorý by bolo nutné riešiť radikálnym a predbežným zásahom do doterajšej formy výchovy. Navyše, vo veci samej vedenej pod sp.zn. 20P/138/2024 o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému je na 18. augusta 2026 nariadený termín pojednávania, pričom možno dôvodne predpokladať, že po vykonanom dokazovaní bude v krátkom čase vo veci meritórne rozhodnuté. Vydanie neodkladného opatrenia tesne pred samotným pojednávaním by bolo predčasné, neúčelné a v rozpore so zásadou stability výchovného prostredia dieťaťa. Navyše rozsudkom č. k. 20P/20/2024-442 zo dňa 16.4.2024 bola schválená rodičovská dohoda a upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. aj počas letných prázdnin. Je teda zrejmé, že nie je potrebná dočasná úprava pomerov v rodine formou neodkladného opatrenia. Okresný súd vychádzajúc z uvedeného zamietol aj návrh otca na dočasné zverenie maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti (výrok IV.).
14. Okresný súd maloletému A. na zastupovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ustanovil kolízneho opatrovníka (výrok VI.), keďže v uvedenom prípade rodičia nemôžu maloleté dieťa zastupovať z dôvodu možného rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom (§ 31 ods. 2, § 60 ods. 1 a § 61 ods. 1 Zákona o rodine).
15. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (výrok V.).
16. Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výrokom I., II. a III podala rozsiahle odvolanie matka. Matka podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a zároveň namietala neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 62 ods. 1 CMP. Uviedla, že si vyhradzuje právo odvolacie dôvody dopĺňať a meniť až do rozhodnutia odvolacieho súdu. V prvej odvolacej námietke namietala záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého naliehavosť potreby úpravy pomerov nemôže byť založená len na rozhodnutí jedného z rodičov zmeniť zamestnanie alebo miesto bydliska. Podľa matky súd nesprávne právne aj skutkovo posúdil vec, keď jej pracovnú situáciu označil za otázku optimalizácie kariérnych podmienok. Zdôraznila, že jej pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.07.2026 a jeho skončenie nebolo výsledkom jej slobodného rozhodnutia, ale objektívnej okolnosti, ktorá by mohla viesť k strate príjmu a zamestnania. Matka poukázala na to, že zabezpečenie stabilného príjmu je súčasťou riadneho výkonu rodičovských práv a povinností a súvisí aj s jej ústavným právom na slobodnú voľbu povolania. Namietala, že súd sa dostatočne nevysporiadal ani s listinnými dôkazmi predloženými otcom, keďže podľa jej názoru tieto nepotvrdzujú existenciu vhodnej a porovnateľnej pracovnej príležitosti v mieste jej doterajšieho pôsobenia. Za rozhodujúce pre potrebu neodkladnej úpravy pomerov označila zánik geografickej blízkosti bydlísk rodičov od 01.07.2026, blížiaci sa začiatok školského roka 2026/2027 a skutočnosť, že vo veci samej nebude možné dosiahnuť právoplatné rozhodnutie pred začiatkom školského roka. Podľa matky práve pre preklenutie takéhoto obdobia slúži
inštitút neodkladného opatrenia. Namietala preto, že súd prvej inštancie jej neposkytol potrebnú súdnu ochranu, keď ju odkázal na konanie vo veci samej, ktoré nemôže byť skončené včas pred rozhodujúcimi zmenami v pomeroch maloletého dieťaťa. Ako druhú odvolaciu námietku matka označila vnútornú rozpornosť napadnutého uznesenia. Namietala, že hoci súd prvej inštancie konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá geografickú blízkosť bydlísk rodičov a ich schopnosť podieľať sa na každodennom živote dieťaťa, súčasne odmietol upraviť pomery, napriek tomu, že od 01.07.2026 táto blízkosť objektívne zanikla. Podľa matky tak nevznikla stabilita pomerov, ale stav právnej neistoty, keď pred začiatkom školského roka nie je vyriešené praktické fungovanie striedavej starostlivosti. Zamietnutie návrhu podľa nej fakticky zvýhodňuje zachovanie školskej dochádzky v mieste bydliska otca bez riadneho posúdenia najlepšieho záujmu maloletého. Poukázala pritom aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/100/2025 zo dňa 11.06.2025, podľa ktorého je potrebné skúmať efektívnosť, dočasnosť, reverzibilitu a proporcionalitu neodkladného opatrenia.
17. Ako tretiu odvolaciu námietku matka v odvolaní označila nesprávnu aplikáciu § 35 Zákona o rodine a nerovnaký prístup k rodičom. Uviedla, že vzhľadom na nesúhlas otca postupovala zákonom predpokladaným spôsobom, keď sa obrátila na súd so žiadosťou o rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého. Nesúhlasila so záverom súdu, že situáciu rieši autoritatívne prostredníctvom súdu, keďže práve rozhodnutie súdu slúži na riešenie nezhody rodičov. Zároveň poukázala na to, že otec v minulosti zabezpečil zápis maloletého do školy bez jej súhlasu, pričom jej súčasný postup bol hodnotený negatívne. Takýto prístup podľa nej odporuje zásade rovnosti rodičovských práv a povinností.
18. Ako štvrtú odvolaciu námietku v odvolaní matka namietala nesprávne zistenie a vyhodnotenie názoru maloletého. Poukázala na to, že súd vychádzal z telefonického rozhovoru pracovníčky ÚPSVaR s maloletým zo dňa 25.06.2026, ktorý bol realizovaný počas školy v prírode, teda bez podmienok zabezpečujúcich slobodné a dôverné vyjadrenie dieťaťa. Podľa matky takýto postup nezodpovedal požiadavkám na zisťovanie názoru maloletého. Zároveň namietala, že z odpovedí maloletého nebolo možné vyvodiť záver, že s navrhovanou zmenou nie je stotožnený. Naopak, z rozhovoru podľa nej vyplynulo, že maloletý bol so zmenou bývania aj školy oboznámený. Matka poukázala aj na závery Znaleckého posudku č. 56/2025 a ďalšie podklady založené v spise, z ktorých podľa nej vyplýva bližšia citová väzba maloletého k matke a jeho želanie tráviť v jej starostlivosti viac času. Z uvedeného dôvodu považovala záver súdu, že navrhovaná zmena nevychádza z potrieb maloletého, za nesprávny. Matka ďalej poukázala na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/100/2025, najmä na jeho bod 23., v ktorom odvolací súd uviedol, že názor dieťaťa mladšieho školského veku predstavuje iba jedno z kritérií rozhodovania a nemožno mu izolovane priznávať rozhodujúci význam, keďže môže byť ovplyvnený aktuálnym emocionálnym rozpoložením alebo lojalitou k jednému z rodičov. Podľa matky preto nemohol byť nosným dôvodom zamietnutia návrhu telefonický rozhovor s maloletým realizovaný počas školy v prírode, v ktorom maloletý na viaceré otázky odpovedal „neviem“.
19. Ako piatu odvolaciu námietku matka označila v odvolaní nesprávne posúdenie proporcionality a údajnej nezvratnosti navrhovaného opatrenia. Namietala záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 25. napadnutého uznesenia, podľa ktorého by udelenie súhlasu s navrhovanými úkonmi malo trvalé a nezvratné následky. Uviedla, že prestup na inú základnú školu podľa § 31 ods. 1 školského zákona, zmena trvalého pobytu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. a zmena poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. sú právne aj fakticky vratné úkony. Naopak, za potenciálne nezvratné považovala dôsledky zamietnutia návrhu, keďže od 01.09.2026 by maloletý buď musel dochádzať do školy na veľkú vzdialenosť, alebo by došlo k faktickému obmedzeniu jej osobnej starostlivosti bez rozhodnutia súdu. Podľa matky navrhované opatrenie spĺňa požiadavky dočasnosti, reverzibility a proporcionality formulované odvolacím súdom v uznesení sp. zn. 14CoP/100/2025 v ods. 20.
20. Ako šiestu odvolaciu námietku matka v odvolaní označila selektívnu interpretáciu Znaleckého posudku č. 56/2025 vypracovaného znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD. Uviedla, že otec aj súd prvej inštancie vychádzali iba z tých častí posudku, ktoré vyznievajú v jeho prospech, zatiaľ čo ostatné závery opomenuli. Zdôraznila, že posudok bol vypracovaný pre konanie vedené pod sp. zn. 20P/138/2024 a nevzťahoval sa na otázky zmeny školy, pobytu, či lekára v dôsledku zmeny jej pracovnej situácie, keďže psychologické vyšetrenia boli realizované už dňa 03.12.2025 a 15.01.2026. Zároveň poukázala na to, že znalkyňa odporučila zachovať striedavú osobnú starostlivosť a obom rodičom absolvovať rodičovskú terapiu a poradenstvo, pričom v prípade pretrvávajúcej nezhody mala
byť zohľadnená ochota rodiča spolupracovať s druhým rodičom a odborníkmi. Podľa matky tak zo znaleckého posudku nevyplýva odporúčanie uprednostniť starostlivosť otca. Matka zároveň poukázala na ďalšie zistenia obsiahnuté v Znaleckom posudku č. 56/2025, najmä na opakované vyjadrenia maloletého o fyzických trestoch zo strany otca, jeho obavách prejaviť pred otcom vlastný názor a želaní tráviť viac času s matkou. Odkázala tiež na Správu ÚPSVaR zo dňa 30.03.2022, podľa ktorej matka pristupuje k maloletému primerane citlivo, ako aj na uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/138/2024-250 zo dňa 01.04.2025, v ktorom boli konštatované riziká súvisiace s nadmerným zaťažením maloletého krúžkovou činnosťou organizovanou otcom a s autoritatívnymi prvkami jeho výchovného prístupu.
21. Ako siedmu odvolaciu námietku matka označila v odvolaní vadu konania spočívajúcu podľa jej názoru v zastúpení maloletého. Namietala, že súd prvej inštancie ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka až výrokom VI. napadnutého uznesenia, teda súčasne s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa matky tak maloletý počas celého konania nemal ustanoveného zástupcu v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine. Zároveň poukázala na to, že kolízny opatrovník sa k jej návrhu nevyjadril a názor maloletého bol zisťovaný ešte pred jeho ustanovením, čo považovala za ďalšiu vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Matka tiež namietala nesprávne vyhodnotenie najlepšieho záujmu maloletého. Uviedla, že súd prvej inštancie stotožnil stabilitu prostredia predovšetkým so zachovaním doterajšieho geografického usporiadania, hoci podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť najlepší záujem dieťaťa posudzovaný individuálne a komplexne. Podľa matky stabilita maloletého nespočíva iba v zachovaní miesta bydliska a školy, ale aj v zachovaní rodinných väzieb, kvalite starostlivosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2018 a judikatúru ESĽP, podľa ktorých nemožno najlepší záujem dieťaťa redukovať iba na zachovanie existujúceho stavu. Matka zároveň nesúhlasila s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoP/7/2018, keďže podľa nej išlo o skutkovo aj procesne odlišnú vec. Zdôraznila, že v tam posudzovanom prípade rodič zmenu bydliska zatajoval a dieťa zmenu prostredia odmietalo, zatiaľ čo v prejednávanej veci postupovala transparentne, dôvod zmeny bol objektívny a názor maloletého nebol jednoznačný. Poukázala tiež na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13, podľa ktorého je pri rozhodovaní o dieťati potrebné zohľadniť zachovanie rodinných väzieb, schopnosť rodiča zabezpečiť potreby dieťaťa a názor dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Uviedla, že tieto princípy prevzala aj slovenská rozhodovacia prax, vrátane rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoP/7/2018 (ods. 15. a 16.). Súd prvej inštancie, podľa matky, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o povahe zmeny jej pomerov a o postoji maloletého, vec nesprávne právne posúdil pri aplikácii § 325 ods. 1 CSP a § 35 Zákona o rodine, konanie zaťažil vadami pri zisťovaní názoru maloletého a jeho zastupovaní a skutkový stav zistil neúplne, keď sa podľa jej názoru dostatočne nevysporiadal s dôkazmi o časovo obmedzenom pracovnom pomere matky ani s obsahom spisu svedčiacim o väzbách maloletého k matke. Matka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch I., II. a III. podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zmenil tak, že: „I. Súd udeľuje súhlas namiesto otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, k podaniu žiadosti zákonného zástupcu o prestup maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, na plnenie povinnej školskej dochádzky v školskom roku 2026/2027 do Základnej školy L. M. N., B. L. XX, XXX XX O. O.. II. Súd udeľuje súhlas namiesto otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, so zmenou trvalého pobytu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, na adresu N. E. X, O. O.. III. Súd udeľuje súhlas namiesto otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, so zmenou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, na všeobecnú ambulanciu pre deti a dorast I. I. O., O. O.. Alternatívne, ak odvolací súd dospeje k záveru, že podmienky na zmenu napadnutého uznesenia nie sú splnené, matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I., II. a III. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). S poukazom na začiatok školského roka 2026/2027 dňa 01.09.2026 matka súčasne žiada, aby odvolací súd o tomto odvolaní rozhodol prednostne a bezodkladne tak, aby rozhodnutie bolo vydané pred uvedeným dátumom; v opačnom prípade hrozí, že účel navrhovanej neodkladnej ochrany bude zmarený plynutím času.“
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a
uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
23. Odvolacia vec vedená pod sp. zn. 14CoP/160/2026 bola odvolaciemu súdu predložená podľa prezentačnej pečiatky Krajského súdu v Žiline na č.l. 171 spisu dňa 22.07.2026.
24. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
25. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Podľa Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
27. Zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 360 a nasl. CMP v spojení s § 324 a nasl. CSP je poskytnúť rýchlu a dočasnú ochranu v situáciách vyžadujúcich okamžitý zásah súdu, najmä na odvrátenie hroziacej ujmy alebo zabezpečenie účelu konania. Jeho nariadenie prichádza do úvahy pri potrebe bezodkladnej úpravy pomerov alebo pri obave z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži predovšetkým na ochranu práv a záujmov maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. Pri rozhodovaní súd skúma nielen existenciu právneho vzťahu a naliehavosť potreby dočasnej ochrany, ale aj primeranosť navrhovaného zásahu, jeho efektívnosť, dočasnosť a to, či nevytvorí nenávratný stav. Zároveň prihliada na to, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť menej invazívnym prostriedkom. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia prebieha rozhodovanie v zrýchlenom režime, spravidla bez pojednávania a bez vykonania úplného dokazovania. Súd vychádza najmä z tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov, pričom postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností, nie ich úplné preukázanie. Navrhovateľ preto musí hodnoverne osvedčiť existenciu nároku a naliehavú potrebu poskytnutia dočasnej súdnej ochrany.
28. Okresný súd nevyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. S rozhodnutím okresného súdu, ktorým jej návrhu nebolo vyhovené sa matka vo svojom opravnom prostriedku nestotožnila. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 20P/65/2024-369 zo dňa 31.7.2024 nahradil súhlas matky súhlasom otca na podanie žiadosti o zápis maloletého A. B., nar. X.X.XXXX, na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej škole P. XX/XX, K. a návrh matky na nahradenie súhlasu otca pri nezhode rodičov o výbere základnej školy zamietol. V prejednávanej veci, preto ide o ďalšiu nezhodu rodičov v podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností, o ktorej bude súd rozhodovať na základe návrhu matky na nahradenie súhlasu otca. Predmetom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dočasné nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti o prijatie maloletého na základnú školu v O. O. formou prestupu, ako aj nahradenie jeho súhlasu so zmenou trvalého pobytu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého. Dôvodom navrhovaných zmien je nástup matky do nového zamestnania v O. O. od 1.7.2026, s ktorým súvisí aj zmena jej bydliska. Uvedené zmeny predstavujú významný zásah do pomerov maloletého, keďže sa dotýkajú viacerých oblastí jeho života, najmä školského prostredia, zdravotnej starostlivosti a doterajšieho spôsobu realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý si v súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku v druhom ročníku základnej školy v K.. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tieto zistenia odvolacieho súdu zodpovedajú zisteniam súdu prvej inštancie a že sú správne. K momentu rozhodovania odvolacieho súdu je výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. upravený
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/20/2024-442 zo dňa 16.4.2024, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a okrem iného bol maloletý A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
29. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach maloletých je rozhodujúcim kritériom najlepší záujem dieťaťa. Záujem rodiča na zmene jeho pracovných, osobných alebo bytových pomerov nemožno automaticky stotožňovať so záujmom dieťaťa. Súd preto skúma, či navrhovaná úprava skutočne sleduje potreby maloletého a či bez okamžitého zásahu hrozí ujma, ktorú nemožno odvrátiť inak. Samotná nezhoda rodičov alebo snaha jedného z nich presadiť zmenu pomerov nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, či zachovanie existujúceho stavu do rozhodnutia vo veci samej predstavuje pre dieťa neprimerané riziko. Pri posudzovaní je potrebné zohľadniť najmä stabilitu prostredia, kontinuitu výchovy a vzdelávania, vzťahy dieťaťa k rodičom, schopnosť rodičov zabezpečovať jeho potreby a primerane veku aj názor dieťaťa. Neodkladné opatrenie neslúži na definitívne vyriešenie rodičovského sporu ani na nahradenie rozhodnutia vo veci samej. Jeho účelom je len dočasná úprava pomerov v prípadoch, keď je potrebný okamžitý zásah na ochranu práv a záujmov maloletého dieťaťa.
30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, predovšetkým podmienka naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Obaja rodičia naďalej vykonávajú rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu a v zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine majú pri ich výkone rovnaké postavenie. Z toho vyplýva, že o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, akými sú vzdelávanie, miesto pobytu alebo poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nemôže rozhodovať jednostranne ani jeden z rodičov. Ak medzi rodičmi vznikne nezhoda v týchto otázkach, je oprávnený rozhodnúť súd podľa § 35 Zákona o rodine. Samotná existencia rodičovského sporu však nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre jeho vydanie musí byť zároveň osvedčená potreba okamžitého súdneho zásahu, pričom takáto naliehavosť v posudzovanej veci preukázaná nebola.
31. Je na mieste, podľa odvolacieho súdu, pripomenúť, že neodkladné opatrenie predstavuje teda výnimočný procesný prostriedok určený na situácie, keď nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej bez rizika vzniku závažnej ujmy. Nie je jeho účelom nahrádzať rozhodnutie vo veci samej ani predčasne upravovať pomery účastníkov v prípadoch, keď je možné vykonať riadne dokazovanie a komplexne posúdiť najlepší záujem maloletého dieťaťa. V preskúmavanej veci matka odôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov najmä zmenou svojich pracovných a osobných pomerov, ktorá mala viesť k potrebe zmeny školy, trvalého pobytu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého A.. Odvolací súd, pritom v žiadnom prípade nespochybňuje právo matky na slobodnú voľbu povolania a ani oprávnenosť jej snahy zabezpečiť si pracovné podmienky umožňujúce riadne plnenie rodičovských povinností. Táto okolnosť však sama osebe nemôže automaticky, bez ďalšieho, zakladať stav právnej núdze maloletého dieťaťa, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu matka v konaní neosvedčila, že by zotrvanie maloletého v doterajšom školskom prostredí, pri súčasnom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a pri zachovaní existujúceho režimu striedavej starostlivosti spôsobovalo maloletému konkrétnu ujmu, alebo stav nezlučiteľný s jeho najlepším záujmom. Samotná skutočnosť, že jeden z rodičov navrhuje zmenu pomerov, v tomto prípade matka a druhý rodič-otec, s ňou nesúhlasí, ešte nepreukazuje naliehavú potrebu takejto zmeny, t.j. zmenu v podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, vykonať bezodkladne. Odvolací súd zároveň prihliadol na povahu navrhovaného neodkladného opatrenia. Zmena školy, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a trvalého pobytu predstavujú rozhodnutia významne zasahujúce do života maloletého dieťaťa. Hoci nejde o úkony absolútne nezvratné z právneho hľadiska, ich uskutočnenie vytvára nový faktický stav, ktorý môže mať významný dopad na stabilitu dieťaťa a jeho ďalšie fungovanie. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby takéto rozhodnutia boli výsledkom dôkladného posúdenia všetkých okolností veci, spravidla v konaní vo veci samej, pokiaľ nie je osvedčená nevyhnutnosť okamžitého zásahu. Odvolací súd, preto konštatuje, že v danom prípade, na základe osvedčeného stavu matkou nebola splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Skutočnosti uvádzané matkou môžu byť významné pri rozhodovaní vo veci samej o nahradení súhlasu otca podľa § 35 Zákona o rodine, avšak v štádiu konania o neodkladnom opatrení neosvedčili existenciu takej naliehavej situácie, ktorá by odôvodňovala okamžitú zmenu doterajších pomerov maloletého.
32. Hoci odvolací súd na základe komplexného posúdenia všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, považuje za potrebné osobitne sa vysporiadať aj s jednotlivými odvolacími námietkami matky. Ich posúdenie považuje za potrebné nielen z hľadiska úplnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale aj preto, aby bolo zrejmé, že odvolací súd sa všetkými podstatnými argumentmi odvolateľky zaoberal. Zároveň však uvádza, že ani prípadná dôvodnosť niektorých čiastkových námietok by vzhľadom na absenciu základnej podmienky neodkladného opatrenia, a to naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nemohla viesť k jeho nariadeniu.
33. Odvolací súd považuje za potrebné osobitne dať odpoveď na matkou formulovanú prvú odvolaciu otázku uvedenú v ňou označenej časti 10., v rámci ktorej namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o absencii naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd sa s touto odvolacou argumentáciou matky nestotožňuje. Hoci matka tvrdí, že naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyplýva z objektívneho súbehu okolností spočívajúcich v zmene geografickej vzdialenosti bydlísk rodičov, blížiacom sa začiatku školského roka a nemožnosti právoplatného skončenia konania vo veci samej pred jeho začiatkom, uvedené okolnosti samy osebe neosvedčujú existenciu takého stavu bezprostredného ohrozenia práv alebo záujmov maloletého dieťaťa, ktorý by odôvodňoval výnimočný zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu je potrebné pripomenúť, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok určený na situácie, keď nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej bez rizika vzniku závažnej ujmy. Nie je jeho účelom nahrádzať rozhodnutie vo veci samej ani predčasne upravovať pomery účastníkov v prípadoch, keď je možné vykonať riadne dokazovanie a komplexne posúdiť najlepší záujem maloletého dieťaťa. V preskúmavanej veci matka odôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov najmä zmenou svojich pracovných a osobných pomerov, ktorá mala viesť k potrebe zmeny školy, trvalého pobytu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého A.. Odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo matky na slobodnú voľbu povolania ani oprávnenosť jej snahy zabezpečiť si pracovné podmienky umožňujúce riadne plnenie rodičovských povinností. Táto okolnosť však sama osebe nemôže automaticky, bez ďalšieho, zakladať stav právnej núdze maloletého dieťaťa, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Samotný fakt, že vo veci samej nebude možné dosiahnuť právoplatné rozhodnutie pred začiatkom školského roka, nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
34. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP nie je preklenúť každé obdobie do vydania rozhodnutia vo veci samej, ale poskytnúť dočasnú súdnu ochranu iba v situáciách, v ktorých hrozí bezprostredný vznik závažnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy. Samotná existencia časového tlaku alebo skutočnosť, že vo veci samej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, preto bez ďalšieho neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že matka v konaní neosvedčila existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že zotrvanie maloletého v doterajšom režime starostlivosti, pri zachovaní jeho školskej dochádzky, trvalého pobytu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do rozhodnutia vo veci samej, by malo za následok vznik konkrétnej a bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach alebo právom chránených záujmoch. Samotná potreba administratívne zabezpečiť prestup na inú školu, zmenu trvalého pobytu alebo zmenu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ešte nepredstavuje takú mimoriadnu situáciu, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že predmetom sporu medzi rodičmi sú otázky zásadného významu pre ďalší život maloletého, najmä miesto plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiace usporiadanie výkonu rodičovských práv a povinností. Ide o otázky, ktoré svojou povahou presahujú rámec dočasnej procesnej úpravy a vyžadujú si komplexné posúdenie všetkých relevantných okolností po vykonaní riadneho dokazovania, čo je možné až po vykonaní riadneho dokazovania. Práve konanie vo veci samej poskytuje dostatočný priestor na vyhodnotenie najlepšieho záujmu maloletého, vrátane posúdenia jeho rodinných väzieb, výchovného prostredia, vzdelávacích potrieb, ako aj schopnosti oboch rodičov zabezpečovať jeho riadnu starostlivosť. Pokiaľ matka argumentovala potrebou bezodkladného zásahu z dôvodu blížiaceho sa začiatku školského roka a nemožnosti dosiahnuť právoplatné rozhodnutie vo veci samej do tohto termínu, odvolací súd uvádza, že časový aspekt prípadu nemožno ignorovať. Táto okolnosť však sama osebe nezakladá existenciu naliehavej potreby v zmysle § 325 CSP. Existencia časového horizontu, v ktorom bude potrebné o pomeroch maloletého rozhodnúť, totiž nie je totožná s existenciou bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že časová tieseň, na ktorú matka poukazuje,
nevznikla v dôsledku náhlej a nepredvídateľnej zmeny pomerov na strane maloletého, ale nadväzuje na rozhodnutie matky zmeniť miesto výkonu práce, a s tým spojené miesto svojho pobytu. Hoci odvolací súd nespochybňuje oprávnenie matky usporiadať si svoje pracovné a životné pomery, uvedená okolnosť sama osebe nemôže zakladať dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli fakticky predurčené otázky patriace do rozhodnutia vo veci samej. Za týchto okolností odvolací súd uzavrel, že matkou tvrdené skutočnosti síce vytvárajú potrebu vyriešenia rodičovskej nezhody v primeranom čase, neosvedčujú však existenciu takej kvalifikovanej naliehavosti, akú pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje § 325 ods. 1 CSP. Preto neboli splnené zákonné podmienky na poskytnutie požadovanej dočasnej súdnej ochrany.
35. Pokiaľ matka ako druhú odvolaciu námietku namieta, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzniklo právne vákuum, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Pomer maloletého A. je naďalej upravený právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností vrátane striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý má zároveň určené miesto plnenia povinnej školskej dochádzky, trvalý pobyt aj zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Zamietnutím návrhu preto nedošlo k absencii právnej úpravy jeho pomerov, ale k zachovaniu existujúceho stavu do rozhodnutia vo veci samej. Samotná skutočnosť, že medzi rodičmi vznikol spor – nezhoda v dôsledku zmeny pomerov na strane matky, neznamená vznik právneho vákua, ale predstavuje spor o prípadnú zmenu už existujúcej právnej úpravy. Posúdenie, či táto zmena pomerov odôvodňuje zmenu školy, miesta plnenia povinnej školskej dochádzky alebo výkonu rodičovských práv a povinností, patrí do konania vo veci samej, v ktorom bude možné po vykonaní riadneho dokazovania komplexne vyhodnotiť najlepší záujem maloletého. Ani argumentácia matky, že zachovanie súčasného stavu fakticky zvýhodňuje doterajšie miesto školskej dochádzky maloletého, nemôže viesť k odlišnému záveru. Takýto stav nie je dôsledkom napadnutého uznesenia, ale vyplýva z existujúcej a právoplatnej úpravy pomerov maloletého, ktorá nebola zmenená. Skutočnosť, že matka považuje túto úpravu vzhľadom na svoje aktuálne pomery za nevyhovujúcu, sama osebe neznamená existenciu právnej neistoty ani neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia.
36. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou argumentáciou matky, podľa ktorej súd prvej inštancie posudzoval najlepší záujem maloletého formalisticky, keď ho redukoval na zachovanie existujúceho stavu. Odvolací súd nespochybňuje, že podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, musí byť najlepší záujem dieťaťa posudzovaný individuálne a komplexne, so zohľadnením všetkých okolností konkrétneho prípadu. Uvedené princípy však nemožno vykladať izolovane od procesného rámca, v ktorom súd rozhoduje. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd neposudzuje, ktorý zo spôsobov výkonu rodičovských práv a povinností je z dlhodobého hľadiska pre maloleté dieťa najvhodnejší, ale skúma, či boli osvedčené zákonné podmienky na poskytnutie okamžitej dočasnej súdnej ochrany. Komplexné posúdenie všetkých aspektov najlepšieho záujmu maloletého vrátane rodinných väzieb, vzdelávacích potrieb, zdravotnej starostlivosti a budúceho usporiadania výkonu rodičovských práv patrí do konania vo veci samej, v ktorom bude vykonané úplné dokazovanie. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení zachoval dovtedajší právny stav, preto neznamená, že najlepší záujem maloletého A. posúdil mechanicky alebo formalisticky, ale odráža limity dokazovania a účel tohto procesného inštitútu neodkladného opatrenia.
37. Preskúmal odvolací súd aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca so zmenou trvalého pobytu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, na adresu N. E. X, O. O.. Súd prvej inštancie tento návrh matky napadnutým uznesením zamietol, keď dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka v odvolaní namietala nesprávnosť tohto záveru a poukazovala najmä na zmenu svojich osobných a pracovných pomerov, ktoré podľa jej názoru odôvodňujú potrebu okamžitej úpravy pomerov maloletého. V tejto súvislosti sa považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok určený na riešenie situácií, v ktorých nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej, pretože by bez okamžitého zásahu súdu mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu práv účastníkov, prípadne k zásahu do najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Už samotná povaha tohto inštitútu vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil nielen existenciu uplatneného nároku, ale predovšetkým naliehavú potrebu jeho bezodkladnej dočasnej úpravy. V prejednávanej veci matka odôvodňovala potrebu zmeny trvalého pobytu maloletého predovšetkým svojou plánovanou zmenou bydliska v súvislosti s nástupom do nového zamestnania v O. O.. Odvolací súd však dospel k záveru, že samotná
zmena osobných alebo pracovných pomerov jedného z rodičov, hoci môže byť objektívne významnou okolnosťou v živote rodiča, automaticky nepreukazuje existenciu naliehavej potreby okamžitej zmeny evidenčného údaja maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia. Zmena trvalého pobytu maloletého predstavuje podľa osobitných právnych predpisov predovšetkým evidenčný údaj, ktorý sám osebe neurčuje miesto faktického pobytu dieťaťa, rozsah výkonu rodičovských práv a povinností jednotlivých rodičov ani spôsob zabezpečovania každodennej starostlivosti o maloleté dieťa. Samotné nepristúpenie k zmene trvalého pobytu, preto bez ďalšieho nepredstavuje zásah do práv maloletého ani stav, ktorý by si vyžadoval okamžitú súdnu intervenciu.
38. Odvolací súd teda nezistil konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že ponechanie existujúceho stavu do rozhodnutia vo veci samej by mohlo maloletému spôsobiť bezprostrednú ujmu alebo ohroziť jeho zdravie, priaznivý vývin, či iné podstatné záujmy. Matka neosvedčila, že absencia zmeny trvalého pobytu maloletého na adresu N. E. X, O. O., mala za následok obmedzenie jeho prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnym právam alebo iným potrebám súvisiacim s riadnym výkonom starostlivosti o maloleté dieťa. Súčasne odvolací súd prihliadol na to, že medzi rodičmi je už upravený výkon rodičovských práv a povinností formou striedavej osobnej starostlivosti. Ani táto skutočnosť však sama osebe nevytvára naliehavú potrebu rozhodnúť bezodkladným opatrením aj o otázke evidenčného údaja maloletého. Striedavá osobná starostlivosť upravuje spôsob osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, zatiaľ čo údaj o trvalom pobyte má predovšetkým administratívny charakter. Medzi týmito otázkami preto nemožno, bez ďalšieho, vyvodiť takú súvislosť, ktorá by odôvodňovala záver, že bez okamžitej zmeny trvalého pobytu nebude možné riadne zabezpečovať výkon rodičovských práv a povinností, alebo že dôjde k ohrozeniu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd, preto prijal záver, že predmetný návrh matky predstavuje otázku ďalšieho usporiadania pomerov maloletého dieťaťa, ktorá patrí do rozhodovania vo veci samej, kde bude možné po vykonaní potrebného dokazovania komplexne posúdiť všetky okolnosti prípadu, vrátane najlepšieho záujmu maloletého. Za daného skutkového stavu nebola osvedčená potreba okamžitej dočasnej úpravy pomerov ani existencia bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala výnimočný zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
39. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku matky, podľa ktorej súd prvej inštancie uplatnil voči rodičom rozdielny meter pri posudzovaní ich postupu pri riešení nezhody o podstatných otázkach výkonu rodičovských práv a povinností. Skutočnosť, že v predchádzajúcom konaní bolo rozhodované o nahradení súhlasu matky so zápisom mal. A. do základnej školy v K., sama osebe nezakladá dôvod na záver o nerovnakom prístupe súdu v prejednávanej veci. Každé konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je potrebné posudzovať podľa jeho individuálnych skutkových okolností, pričom rozhodujúci je vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa a splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie v konkrétnej procesnej situácii. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosť, že matka riešila vzniknutú situáciu prostredníctvom súdu, odvolací súd zdôrazňuje, že uplatnenie práva na súdnu ochranu nemožno účastníkovi konania vytýkať ani ho považovať za okolnosť svedčiacu v jeho neprospech. Na druhej strane však samotná skutočnosť, že matka využila zákonom predpokladaný procesný postup podľa § 35 Zákona o rodine, ešte neznamená, že súd je povinný jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Aj v takom prípade musí navrhovateľ osvedčiť splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým existenciu naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že tieto podmienky v prejednávanej veci splnené neboli, uvedená odvolacia námietka nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
40. Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom matky na nahradenie súhlasu otca s uzatvorením dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre maloletého u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so sídlom v O. O., s čím otec nesúhlasil a naďalej presadzoval zachovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti u doterajšieho poskytovateľa so sídlom v K.. Uvedenú otázku je potrebné posudzovať v kontexte skutočnosti, že medzi rodičmi je právoplatne upravený výkon rodičovských práv a povinností formou striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný inštitút, ktorého účelom nie je konečné vyriešenie nezhody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, ale iba dočasná úprava pomerov v prípadoch, keď je osvedčená naliehavá potreba bezodkladného zásahu súdu a existencia hrozby ujmy, ktorej nemožno účinne predísť iným spôsobom. Samotná nezhoda rodičov pri výbere poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, preto ešte bez ďalšieho nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
41. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že ponechanie doterajšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletého do rozhodnutia vo veci samej môže bezprostredne ohroziť jeho zdravie alebo priaznivý vývoj. Z obsahu spisu nevyplýva, že by maloletému nebola zabezpečená riadna a dostupná zdravotná starostlivosť, alebo že by existovali odborné, či iné závažné dôvody vyžadujúce okamžitú zmenu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Navrhovaná zmena tak predstavuje predovšetkým riešenie nezhody rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností podľa § 35 Zákona o rodine, ktorá si vyžaduje komplexné posúdenie v konaní vo veci samej. Odvolací súd zároveň prihliadol na to, že výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, hoci ide o významnú otázku týkajúcu sa starostlivosti o maloleté dieťa, nepredstavuje v daných okolnostiach stav, ktorý by si vyžadoval okamžitú súdnu ingerenciu. Skutočnosť, že každý z rodičov presadzuje iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, sama osebe nepreukazuje existenciu bezprostrednej ujmy na strane maloletého. Otázku, ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je vzhľadom na všetky okolnosti najviac v súlade s najlepším záujmom maloletého, je preto potrebné vyriešiť až po náležitom zistení skutkového stavu v konaní vo veci samej. Za daného skutkového stavu, preto odvolací súd dospel k záveru, že nebola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani existencia bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala výnimočný zásah súdu v tejto časti návrhu matky, prostredníctvom neodkladného opatrenia.
42. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke matky, ktorou namietala nesprávne posúdenie proporcionality a nezvratnosti navrhovaného opatrenia, uvádza, že samotná skutočnosť, že niektoré z navrhovaných opatrení sú z právneho hľadiska v budúcnosti zmeniteľné, alebo reverzibilné, ešte neznamená, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd pritom prisviedča matke v tom, že zmena trvalého pobytu predstavuje evidenčný úkon, ktorý možno v budúcnosti zmeniť, a rovnako aj zmena poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, či prestup žiaka na inú základnú školu sú právne možné aj opačným smerom. Táto okolnosť však sama osebe nezakladá dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je iba otázka právnej reverzibility navrhovaného zásahu, ale predovšetkým existencia naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov a nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu. Aj opatrenie, ktoré je z právneho hľadiska zmeniteľné, môže mať významné faktické dôsledky na život maloletého dieťaťa, jeho školské prostredie, sociálne väzby a výkon rodičovských práv oboch rodičov. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné takéto otázky spravidla riešiť po vykonaní riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, pokiaľ nie sú splnené podmienky pre výnimočný procesný postup podľa § 325 CSP. Odvolací súd ešte v rovine námietky matky smerujúcej k reverzibilite rozhodnutia považuje za potrebné doplniť, že reverzibilita navrhovaného opatrenia predstavuje iba jedno z kritérií, ktoré možno pri úvahách o primeranosti neodkladného opatrenia zohľadniť. Sama osebe však nezakladá dôvod na jeho nariadenie. Aj keď je možné niektoré právne následky navrhovaného opatrenia v budúcnosti odstrániť alebo zmeniť, rozhodujúcou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia zostáva osvedčenie naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Ak táto podmienka splnená nie je, samotná reverzibilita navrhovaného opatrenia nemôže odôvodniť jeho nariadenie.
43. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku matky smerujúcu proti spôsobu vyhodnotenia názoru maloletého. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo založené výlučne na zistenom názore maloletého, ale na komplexnom posúdení všetkých okolností prejednávanej veci, predovšetkým na absencii zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Názor maloletého, preto nepredstavoval rozhodujúci dôkaz, ale iba jeden z podkladov, ktoré okresný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na Metodiku zisťovania názoru dieťaťa – Participačné práva dieťaťa, podľa ktorej zisťovanie názoru dieťaťa nie je dôkazným prostriedkom slúžiacim na zistenie skutkového stavu veci v rovnakom zmysle ako napríklad výsluch účastníka konania alebo svedecká výpoveď. Ide o osobitný procesný úkon (sui generis), prostredníctvom ktorého sa dieťaťu zabezpečuje realizácia jeho participačných práv. Zistený názor dieťaťa je významným kritériom pri identifikácii jeho najlepšieho záujmu, nemožno mu však prisudzovať absolútnu ani rozhodujúcu váhu a musí byť vždy hodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými okolnosťami konkrétneho prípadu. Ani skutočnosti, na ktoré matka v odvolaní poukazuje, vrátane skorších vyjadrení maloletého zachytených v znaleckom posudku, či v predchádzajúcich konaniach, preto samy osebe nemôžu viesť k záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
44. K odvolacej námietke matky týkajúcej sa ustanovenia kolízneho opatrovníka odvolací súd uvádza, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je správnym procesným postupom ustanoviť maloletému kolízneho opatrovníka bezodkladne po začatí konania, resp. po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby mohol od začiatku konania riadne chrániť práva a záujmy maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci bol však kolízny opatrovník ustanovený až napadnutým uznesením. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie síce nebol správny, avšak odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na povahu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov, rozsah vykonaného šetrenia, ako aj na časový aspekt veci súvisiaci so zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky maloletého, táto procesná vada nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), a sama osebe preto nepredstavuje dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na svoje vyššie uvedené závery týkajúce sa absencie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktoré závery sa vzťahujú výlučne na posúdenie splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a nemožno ich stotožňovať s procesnou povinnosťou súdu ustanoviť maloletému kolízneho opatrovníka bezodkladne po začatí konania. Procesná povinnosť ustanovenia kolízneho opatrovníka vzniká nezávisle od toho, či sú napokon splnené materiálne podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedený záver sa vzťahuje výlučne na túto konkrétnu prejednávanú vec o neodkladnom opatrení, a to v rozsahu jej individuálnych skutkových okolností a procesného rámca, nemožno ho preto vykladať ako všeobecnú úpravu ani ako záver presahujúci hranice tohto odvolacieho konania.
45. Na záver odvolací súd uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami matky, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
46. Odvolací súd si je vedomý princípu právnej istoty podľa Čl. 2 Civilného sporového poriadku a samozrejme rešpektuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Preskúmal preto dôkladne aj rozhodnutia krajských súdov a najvyšších súdnych autorít, na ktoré matka v odvolaní poukázala. Dospel však k záveru, že žiadne z označených rozhodnutí nevychádza zo skutkovo a právne porovnateľného stavu s prejednávanou vecou, a preto nimi odvolací súd nebol pri svojom rozhodovaní viazaný. Ich právne závery nemožno mechanicky prenášať na odlišné skutkové okolnosti, keďže každá vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa si vyžaduje individuálne posúdenie s prihliadnutím na jej špecifické okolnosti a najlepší záujem konkrétneho maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z celého odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedeného vyššie mal odvolací súd za to, že odvolateľka v odvolacom konaní neosvedčila existenciu takých, pre rozhodnutie podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie, preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II., III., podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
47. Odvolací súd zdôrazňuje, že všetky skutkové zistenia, právne závery a interpretácia relevantných právnych predpisov boli formulované výlučne so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci týkajúcej sa mal. A. a na osobitný procesný rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ratio decidendi tohto rozhodnutia je preto neoddeliteľne späté s konkrétnymi skutkovými okolnosťami tejto veci a nemožno mu priznávať všeobecnú normatívnu ani precedenčnú povahu. Vyslovené právne závery nemožno bez ďalšieho generalizovať ani ich považovať za výkladové pravidlá použiteľné v iných konaniach, ktorých skutkové okolnosti alebo procesná situácia sa od prejednávanej veci odlišujú. Ich použiteľnosť je obmedzená výlučne na posúdenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia v tejto konkrétnej veci a vo vzťahu k mal. A..
48. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení § 52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzala.
49. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
50. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.