Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/30/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej v spore žalobcu A. B., s miestom podnikania B. XX, IČO XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Slávom Uhrinom, advokátom, so sídlom Bratislava, Švabinského 19 proti žalovaným 1) C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, 2) H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. L., M. H. XXX/XX, obaja žalovaní právne zastúpení Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Kpt. Jaroša 1316/29, IČO 47 256 907, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -126 zo dňa 19. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1), 2) m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol (prvá výroková veta), o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1), 2) majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením (druhá výroková veta).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou (túto žalobca zmenil predtým, ako bola doručená žalovanej strane, a teda súd podľa konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustenej zmeny žaloby) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1), 2) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi sprístupniť a vydať kuchynskú linku, popísanú v prílohe 1 žaloby, oproti vráteniu sumy 1.000 eur k rukám žalovaného 2). Žalobca eventuálne navrhol, aby súd žalovaných 1), 2) zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi škodu predstavujúcu znehodnotenie, prípadne zničenie uvedenej veci vo výške určenej súdom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V žalobe uviedol, že žalobca na objednávku žalovaného 2) vyrobil a namontoval v auguste 2018 v byte číslo XX, nachádzajúceho sa v komplexe M., K. H. N., J. K. L. kuchynskú linku, špecifikovanú v prílohe tejto žaloby. Všeobecná cena kuchynskej linky bola 2.950 eur. Nárok žalobcu voči objednávateľovi na zaplatenie predmetnej kuchynskej linky vyplýva zo spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. . Až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , vydaného v uvedenej právnej veci, sa žalobca s konečnou platnosťou dozvedel, že k platnému prevzatiu kuchynskej linky objednávateľom s povinnosťou zaplatenia nedošlo a uvedená vec preto ostala vo vlastníctve žalobcu. Z bytu žalovaného 2) bola uvedená vec demontovaná, prevzal ju žalovaný 1). Z listovej komunikácie mal vedomosť, že žalovaný 1) mal predmetnú vec vo svojej moci a od žalobcu požadoval zaplatenie svojho nároku, ktorý označuje ako skladné. Žalobca sa voči žalovanému opakovane domáhal prístupu ku kuchynskej linke za účelom kontroly jej kompletnosti a stavu. Žalobu, rozšírenú o žalovaného

2) (o pristúpení súd prvej inštancie rozhodol uznesením, č.k. -52 zo dňa 02.07.2025), odôvodnil tým, že uviedol, že na objednávku žalovaného 2) vyrobil a namontoval kuchynskú linku, špecifikovanú v prílohe žaloby. Žalovaný 2) od zmluvy o dielo so žalobcom odstúpil e-mailom zo dňa 02.12.2018 v zmysle , keď v ňom jednoznačne prejavil vôľu ukončiť predmetnú zmluvu v dôsledku vád diela a jeho riadneho nedokončenia zo strany žalobcu.

3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, odkazujúc na ust. , , , , , , , , , , , , , a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a v plnom rozsahu ju zamietol.

4. Konštatoval, že primárny žalobný petit - nárok žalobcu na vydanie hnuteľnej veci - kuchynskej linky a eventuálny žalobný petit - nárok na peňažnú náhradu, resp. náhradu škody v prípade, ak bola hnuteľná vec poškodená alebo zničená, žalobca odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom predmetnej hnuteľnej veci a žalovaný 1) mu ju neoprávnene zadržiava, ktorý nárok na ochranu vlastníckeho práva podradil pod ust. . Eventuálny žalobný nárok žalobcu o náhradu škody bol založený na tvrdení žalobcu, že žalovaný 1) zničením veci protiprávne zasiahol do jeho vlastníckeho práva a do úvahy prichádza posúdenie tohto nároku podľa , v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Nakoľko zmluva o dielo bola zrušená odstúpením od zmluvy, žalobcovi vzniklo právo proti žalovanému 2) na vydanie kuchynskej linky, ktorú namontoval žalobca do bytu žalovaného 2). Žalobca zažaloval žalovaného 2) o vydanie veci, resp. o zaplatenie peňažnej náhrady v prípade zničenia veci oproti povinnosti žalobcu vrátiť sumu 1.000 eur k rukám žalovaného 2), ktorý nárok proti žalovanému 2) súd posudzoval v zmysle (bod 16 odôvodnenia).

5. S ohľadom na procesnú obranu žalovaných sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a po preskúmaní danosti vecnej legitimácie sporových strán dospel k záveru, že aktívna a pasívna legitimácia je v prípade vydania plnenia zo zrušenej zmluvy v zmysle na strane účastníkov tejto zrušenej zmluvy a je teda zrejmé, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu domáhať sa proti druhej zmluvnej strane, t. j. proti žalovanému 2) vydania kuchynskej linky, resp. zaplatenia peňažnej náhrady v prípade jej zničenia a je tak daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného 2) v konaní. Pasívna vecná legitimácia v konaní o ochranu vlastníckeho práva svedčí subjektu, ktorý má hnuteľnú vec v neoprávnenej držbe, resp. ktorý ju mal naposledy v neoprávnenej držbe v prípade jej zničenia. Pokiaľ kuchynská linka bola z bytu, ktorý patril žalovanému 2), a v ktorom byte bola pôvodne linka namontovaná, v rozmontovanom stave prenesená do bytu č. XX, ktorý patrí žalovanému 1) a ten ju následne namontovanú preniesol do pivnice a ostala v držbe žalovaného 1), ktorý túto vec skladoval až do jej zničenia a zlikvidoval ju tak, že ju dal previesť na skládku odpadu, súd ustálil, že žalovaný 1) má pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko kuchynská linka sa nachádzala naposledy v jeho faktickej moci a dal ju zlikvidovať. Rovnako je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorého vlastnícke právo k predmetnej kuchynskej linke bolo konštatované v inom rozhodnutí súdu.

6. Zaoberajúc sa uplatnenou námietkou premlčania na vydanie veci a práva na náhradu škody, uplatnenou žalovanými, konštatoval, že právo na vydanie veci nepodlieha premlčaniu. V tomto smere argumentácia žalovanej strany o premlčateľnosti tohto práva nebola správna. Nebolo premlčané ani právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, uplatnené právo na peňažnú náhradu, ani nárok žalobcu na náhradu škody, čo súd prvej inštancie vysvetlil v odôvodnení rozsudku v bode 20.

7. Žalobca sa domáhal vydania kuchynskej linky proti obom žalovaným. O pravdivosti pôvodných, zhodných tvrdení strán, že žalobca je vlastníkom predmetnej kuchynskej linky, súd nemal žiadne pochybnosti. Žalovaný 1) (vec mu fakticky bola odovzdaná zo strany žalovaného 2/) nemal žiadne oprávnenie na to, aby mal kuchynskú linku u seba v držbe, pričom žalobca ho výzvami zo dňa 14.04. a 21.04.2023 vyzýval na jej vydanie. Žalovanému 2) zaniklo oprávnenie mať predmetnú vec v držbe potom, ako žalovaný 2) od zmluvy odstúpil a táto bola zrušená. Nakoľko žalovaný 1) na pojednávaní dňa 21.11.2025 uviedol, že vec bola ním na jeho náklady zlikvidovaná a zlikvidoval ju asi pred dvoma rokmi (t. j. cca 21.11.2023), keď zabezpečil jej odvoz na skládku pri J. K. L., čo žalobca na pojednávaní nepoprel, súd uvedené tvrdenia o zničení kuchynskej linky považoval podľa za nesporné.

Keďže kuchynská linka bola zničená, nie je v držbe žiadneho zo žalovaných, nie je možné uložiť žiadnemu zo žalovaných povinnosť na vydanie tejto veci žalobcovi.

8. Nakoľko po platnom odstúpení od zmluvy vznikla žalovanému 2) v zmysle povinnosť vydať plnenie, ktoré dostal podľa zmluvy o dielo, patrí žalobcovi podľa z dôvodu zničenia veci proti žalovanému 2) nárok na relutárnu (peňažnú) náhradu, ktorá má byť ekvivalentom hodnoty zničenej kuchynskej linky. Peňažná náhrada by mala predstavovať primerane rovnocennú ekonomickú náhradu, ktorá by zodpovedala cene veci v období, kedy bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať hodnotu, ktorú mala kuchynská linka ku dňu, kedy bola zmluva zrušená odstúpením (02.12.2018), lebo vtedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným 2), ktorému vznikla povinnosť vydať linku. Žalobca mal preukázať cenu, za ktorú možno v danom mieste a čase zadovážiť obdobnú vec rovnakej kvality, t. j. aj so zohľadnením nedostatkov (vád) plnenia. Podľa názoru súdu nie je správna argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej sa má pri stanovení hodnoty linky vychádzať z cenovej ponuky, ktorá určuje hodnotu nákladov, ktoré by žalobca dnes vynaložil na obstaranie totožnej kuchynskej linky. Cenová ponuka na sumu 4.931,07 eur predstavuje ocenenie hodnoty dielov novej kuchynskej linky k obdobiu august 2025, nepreukazuje, akú všeobecnú (trhovú) hodnotu mala predmetná linka ku dňu 02.12.2018, ktorý deň je rozhodujúci pre stanovenie výšky hodnoty plnenia. Uvedené ocenenie nemôže odrážať obvyklú cenu aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca mal so žalovaným 2) dohodu, že mu linku dodá za výrazne nižšiu cenu 2.950 eur, čo vyplýva z tvrdení žalobcu, ako aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 13.05.2022. Z potvrdenia objednávky č. XXXXXXXXX zo dňa 30.08.2018 bolo preukázané, že výrobca MEUBLE, s.r.o. linku predal žalobcovi za sumu 2.137,44 eur vrátane DPH. Ide o spoločnú hodnotu jednotlivých dielov linky bez hodnoty prác na jej zmontovanie. Nebolo tvrdené, ani preukazované, že neskôr nastala nejaká relevantná okolnosť, ktorá hodnotu kuchynskej linky zvýšila na sumu 4.931,07 eur. Naopak, pri montovaní kuchynskej linky nastali okolnosti, ktoré nepochybne smerovali k zníženiu hodnoty predmetnej kuchynskej linky. Na kuchynskej linke boli zistené vady: nemožnosť dostatočne otvoriť rohovú skrinku, nedodanie otvorenej poličky, diera v kuchynskej linke, v dôsledku ktorých žalovaný 2) oprávnene od zmluvy odstúpil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal vytvorenú reálnu možnosť ohliadnuť linku a zabezpečiť odborný odhad linky po zohľadnení nákladov na opravu jej nedostatkov (vád), čím mohol zlepšiť svoju dôkaznú situáciu ohľadom hodnoty linky. Zo strany žalovaného 2) totiž bola žalobcovi adresovaná výzva, aby si kuchynskú linku prišiel vyzdvihnúť.

9. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody, uplatnenému proti žalovanému 1), konštatoval, že žalobcovi vznikla škoda na majetku v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 1), ktorý dal linku zlikvidovať na svoje náklady a na takéto naloženie s linkou nemal súhlas od žalobcu, ktorý bol v danom čase jej vlastníkom. Poukazom na uviedol, že skutočnou škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného, či o iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 55/1971, R 28/2007). V prípade zničenia veci (absolútnej škody), je treba vychádzať z ceny veci, ktorú mala v čase zničenia ( ). Musí ísť o obvyklú (všeobecnú, trhovú) cenu, za ktorú možno v danom mieste a čase zadovážiť náhradnú vec rovnakej kvality. Žalobca nepreukázal, akú hodnotu mala predmetná kuchynská linka ku dňu, keď bola zničená. Nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla. Pokiaľ žalobca poukazoval na cenovú ponuku

- ocenenie hodnoty dielov novej kuchynskej linky k obdobie august 2025, súd uviedol, že toto ocenenie nepreukazuje, akú hodnotu mala predmetná linka ku dňu jej likvidácie (21.11.2023), nezohľadňuje ani fakt, že linka mala vady (existencia vád nepochybne znižuje jej hodnotu). Cenová ponuka na sumu 4.931,07 eur nemôže predstavovať obvyklú cenu linky aj z toho dôvodu, že v zmluve o dielo bola dohodnutá cena 2.950 eur, pričom bolo preukázané, že predtým výrobca MEUBLE, s.r.o. predmetnú linku žalobcovi predal za sumu 2.137,44 eur vrátane DPH (cena jednotlivých dielov bez prác na jej zmontovanie), t. j. za oveľa nižšiu cenu než je suma 4.931,07 eur. Výška uplatneného nároku tak nebola v konaní preukázaná a súd ju nemohol priznať. Pokiaľ žalobca preukázal základ peňažného nároku, no nepreukázal výšku uplatneného peňažného nároku, na zaplatenie ktorého navrhol solidárne zaviazať žalovaných 1), 2), súd nemohol vyhovieť ani eventuálnemu žalobnému petitu.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle v spojení s .

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Uplatnil odvolací dôvod podľa , , , , , , . S ohľadom na námietku, že súd prvej inštancie sa dostatočne a presne nezaoberal, či vôbec došlo k zničeniu kuchynskej linky a nebol spoľahlivo zistený čas údajného zničenia, navrhol, aby odvolací súd v odvolacom konaní podľa a dokazovanie doplnil a vykonal doplňujúci výsluch žalovaného 1) na technický a funkčný stav kuchynskej linky v čase jej vyvezenia, vyžiadal potvrdenie zo zberného dvora, či bola kuchynská linka fyzicky zlikvidovaná, alebo len odovzdaná s vedomím jej možnosti využitia ako funkčný predmet, odborné vyjadrenie, prípadne znalecký posudok na určenie obvyklej trhovej ceny kuchynskej linky porovnateľnej kvality k 21.11.2023 a výsluch zástupcu spoločnosti MEUBLE, s.r.o. za účelom objasnenia vypracovania cenovej ponuky. Uviedol, že tieto prostriedky procesného útoku neboli vykonané z dôvodu, že súd v rozpore s pravidlami dokazovania uzavrel, že došlo k zničeniu veci a nesprávne dedukoval presný dátum jej zničenia. Namietal záver súdu o zničení kuchynskej linky, správne mal vychádzať z toho, že kuchynská linka bola funkčná a nepoškodená, ak nie je nepochybne preukázané zničenie kuchynskej linky. Dôvodným je zistenie výšky škody ocenením nákladov, ktoré by žalobca potreboval na obstaranie kuchynskej linky v čase, kedy sa dozvedel o tom, že vydanie linky nie je možné, t. j. ocenenie z augusta 2025. Uviedol, že aplikácia na prípad zničenia veci nie je správna. Doslovné znenie ustanovenia totiž uvádza len poškodenie a nie zničenie veci. Pokiaľ súd vychádzal z toho, že nemá oprávnenie určiť výšku škody svojou úvahou, poukázal na , ktorý súdu dáva široké moderačné právo a poskytuje súdu možnosť určiť výšku škody a zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Pokiaľ súd mal za to, že vyvezením kuchynskej linky došlo k zničeniu veci a časové určenie vyvodil bez ďalšieho dokazovania, mal doplniť dokazovanie o určenie výšky nákladov na obstaranie kuchynskej linky presne k 21.11.2023, ktoré ustanovenie a zásada, vyplývajúca z článku 2, článku 3 a článku 4 sa aplikuje pre spotrebiteľské spory a spory, ktoré súvisia so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že preukázal obvyklú všeobecnú, trhovú cenu, za ktorú možno v danom mieste a čase zadovážiť náhradnú vec rovnakej kvality tak v čase jej nadobudnutia, ako aj v čase, kedy sa dozvedel o tom, že vydanie veci nebude možné a kedy prvýkrát by mal dôvod si obstarať náhradnú vec. Rozdiel v cene obstarania od firmy MEUBLE, s.r.o. a cene predaja predstavuje vlastné náklady žalobcu na jej dopravu a montáž, ako aj oprávnený zisk, ktoré pri ocenení v tomto spore neuvádza a neuplatňuje. Namietal, že ak súd konštatoval, že od kúpy linky 30.08.2018 žalobcom nenastala nijaká relevantná okolnosť (zhodnotenie linky), ktorá by hodnotu kuchynskej linky zvýšila v auguste 2025 na sumu 4.931,07 eur, tak mal svoj vlastný úsudok aplikovať dôsledne, hodnotu linky podľa nákladov z 30.08.2018 považovať za hodnotu z novembra 2023. Zotrval na tom, že preukázal hodnotu predmetnej kuchynskej linky v čase jej obstarania, ako aj v čase oznámenia. Preukázal majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Faktory a okolnosti, ktoré súd uvádzal ako okolnosti znižujúce jej hodnotu, ktoré vraj neboli preukázané odborným odhadom, sú okolnosti, ktoré mohol prvostupňový súd prekonať aplikáciou alebo vypočutím zástupcu spoločnosti MEUBLE, s.r.o., ktorý ocenenie vypracoval.

12. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal hodnotu predmetnej kuchynskej linky ani v čase odstúpenia od zmluvy, hoci na to mal objektívnu a reálnu možnosť, ktorú z vlastnej vôle nevyužil a rovnako nepreukázal ani jej hodnotu v čase likvidácie, v súvislosti s čím nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla. K návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania uviedli, že nejde o prostriedky procesného útoku, ktoré nemohli byť bez viny žalobcu uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedli, že na pojednávaní dňa 21.11.2025 bol uskutočnený výsluch žalovaného 1), pričom žalobcovi nič nebránilo, aby mu za účelom objasnenia skutočností, ktoré navrhuje zistiť, položil otázky. Žalobca tak z vlastnej vôle neurobil. Uviedli, že skládky nemajú povinnosť viesť evidenciu o tom, aký konkrétny odpad bol na skládku dovezený a nevedú detailnú evidenciu o tom, akým konkrétnym spôsobom bol zlikvidovaný konkrétny individuálne určiteľný odpad, preto navrhované dokazovanie je irelevantné. Aj navrhované odborné vyjadrenie a tiež navrhovaný výsluch zástupcu spoločnosti MEUBLE, s.r.o. mohol žalobca navrhnúť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odborné vyjadrenie, ak by súd aj vykonal, by bol len hypotetickým hodnotením bez dostatočného skutkového podkladu a výsluchom zástupcu spoločnosti MEUBLE by nebolo možné dosiahnuť objektívnu možnosť porovnať predmetnú kuchynskú linku s predloženou cenovou ponukou kuchynskej linky, keďže zástupca tejto spoločnosti nemá a nemal k dispozícii

dotknutú kuchynskú linku, najmä s ohľadom na jej vady, ktoré nespochybniteľne znižujú jej hodnotu. Zdôraznili, že počas pojednávania, konaného dňa 21.11.2025, žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, ani nespochybňoval skutočnosť, že predmetná kuchynská linka bola zničená. Zničenie kuchynskej linky bolo bezpochyby preukázané, preto sa žalovaní stotožnili s právnym názorom súdu, podľa ktorého sa na náhradu škody má aplikovať ust. s tým, že výraz poškodenie je potrebné vnímať reštriktívne, t. j. že zahŕňa aj zničenie veci. K návrhu žalobcu, že súd mal hodnotu linky podľa nákladov z 30.08.2018 považovať za hodnotu z novembra 2023 a túto považovať za škodu na majetku žalobcu, uviedli, že nie je možné posudzovať pôvodnú kúpnu cenu kuchynskej linky z 30.08.2018 ako výšku škody, pretože predmetná kuchynská linka vykazovala vady, a tak objektívne nemohla mať a nemala hodnotu pôvodnej kuchynskej linky.

13. Ďalšie vyjadrenia k podanému odvolaniu súdu doručené neboli.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správny.

15. Zákonnou náležitosťou úpravy odvolacieho konania v podmienkach civilného sporového procesu, založeného na princípe neúplnej apelácie, je povinnosť odvolateľa v odvolaní vymedziť dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody). Odrazom splnenia si takejto povinnosti odvolateľa treba rozumieť možnosť odvolacieho súdu zaoberať sa v konaní o odvolaní výlučne tými dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní uviedol. Jedinou zákonnou pripustenou výnimkou z tohto pravidla je prihliadnutie odvolacím súdom, z tzv. úradnej povinnosti súdu a aj bez namietania odvolaní, na existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok. V podanom odvolaní žalobca vymedzuje odvolacie dôvody tým, že namieta, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa , , , , , , ).

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaného odvolania dospel k záveru, že dôvody napadnutého rozsudku sú správne, logické a zákonu zodpovedajúce, a preto odvolací súd na ne v plnom rozsahu odkazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení dal odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechal priestor pre vznik pochybností, prečo nárok, uplatnený žalobcom, spočívajúci v požadovanom nároku na vydanie veci, eventuálne na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody nepovažoval za dôvodný, a prečo žalobu zamietol. Správne sa vyporiadal so zistenými skutkovými okolnosťami, správne vyhodnotil, koho zaťažovalo v tom ktorom štádiu dokazovania dôkazné bremeno a vo veci aj správne rozhodol.

17. Odvolací súd pri posudzovaní tejto veci vychádzal z predpokladu, že všetky súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových zisteniach.

18. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým súd žalovaným uloží povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi sprístupniť a vydať kuchynskú linku popísanú v prílohe 1 žaloby oproti vráteniu sumy 1.000 eur k rukám žalovaného v 2. rade, eventuálne navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť škodu, predstavujúcu znehodnotenie, prípadne zničenie veci.

19. Súd prvej inštancie pred vynesením meritórneho rozhodnutia o podanej žalobe riešil viaceré skutkové a právne otázky. Skôr, ako žalobu v celom rozsahu zamietol, zaoberal sa aktívnou a pasívnou

vecnou legitimáciou strán sporu a posudzoval žalovanými uplatnenú námietku premlčania. Uvedené nebolo v odvolacom konaní namietané.

20. Vo vzťahu k primárnemu žalobnému petitu, podstatným pre zamietnutie žaloby, bolo zistenie, že kuchynská linka bola zničená, teda nie je v držbe žiadneho zo žalovaných a nie je možné uložiť žiadnemu zo žalovaných povinnosť na vydanie tejto veci žalobcovi.

21. Podaným odvolaním žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa dostatočne a presne nezaoberal otázkou, či vôbec došlo k zničeniu kuchynskej linky. Uvádza, že samotné vyvezenie veci na zberný dvor nemožno automaticky považovať za jej zničenie. Rovnako nebol spoľahlivo zistený čas údajného zničenia, keďže formulácia „niekedy pred dvoma rokmi“ je neurčitá a nezodpovedá požiadavkám . Vzhľadom na uvedené sa domáha, aby súd dokazovanie doplnil o doplňujúci výsluch žalovaného v 1. rade o vyžiadanie potvrdenia alebo evidencie zo zberného dvora, o odborné vyjadrenie, prípadne znalecký posudok a výsluch zástupcu spoločnosti MEUBLE, s.r.o.

22. K odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v súlade s skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Na pojednávaní dňa 21.11.2025 žalovaný 1) uvádzal, že kuchynskú linku zlikvidoval, a to asi pred dvoma rokmi, keď zabezpečil jej odvoz na skládku (žalobca nesprávne uvádza odvoz na zberný dvor), ktoré skutkové tvrdenie žalobca, t. j. že kuchynská linka bola zlikvidovaná odvezením na skládku nepoprel. Ak právny zástupca, prítomný na pojednávaní dňa 21.11.2025, na vyjadrenie žalovaného 1) ohľadne likvidácie kuchynskej linky reagoval tým, že „žalovaný 1) bez predchádzajúceho upozornenia žalobcu zlikvidoval kuchynskú linku a toto konanie žalovaného 1) bolo v rozpore s dobrými mravmi“ a žalobca, zhodne prítomný na pojednávaní, k uvedenému nič neuviedol, nebolo možné vyvodiť iné, len že kuchynská linka bola cca k dátumu 21.11.2023 zničená. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní spochybňuje, že došlo k zničeniu kuchynskej linky, a že k jej zničeniu došlo „niekedy pred dvoma rokmi“, t. j. cca 21.11.2023 - 2 roky pred výsluchom žalovaného 1), je jeho námietka irelevantná, nakoľko skutkové tvrdenia žalovanej strany neboli zo strany žalobcu účinne popreté.

23. V súvislosti s vyjadrenou nespokojnosťou žalobcu s postupom súdu pri vykonanom dokazovaní, jeho hodnotením a závermi, ktoré z neho vyvodil, odvolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Odvolací súd preto poukazuje na to, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám ( ). Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu v podobe nových dôkazov, o ktoré žalobca navrhuje dokazovanie doplniť, odvolací súd poukazuje na to, že táto odvolacia argumentácia je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok ( ), bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, čo v danom prípade nedokázal. Súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovaného v 1. rade za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, preto žalobcovi nič nebránilo, aby položil žalovanému otázky ohľadne technického a funkčného stavu kuchynskej linky v čase jej vyvezenia, ako aj otázky, či bola kuchynská linka poškodená alebo nepoužiteľná a ako s ňou bolo na zbernom dvore (správne skládke) naložené. Pokiaľ žalobca, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného, nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného 1) o tom, že kuchynská linka bola zničená, je bez právneho významu, či kuchynská linka bola rozobratá, rozbitá alebo inak fyzicky zlikvidovaná, resp. či z nej zostal funkčný predmet. Pokiaľ ide o navrhované odborné vyjadrenie, prípadne znalecký posudok na odhad hodnoty vecí a navrhovaný výsluch zástupcu spoločnosti MEUBLE, s.r.o., žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, pre ktoré nemohol takýto návrh na vykonanie dokazovania predložiť bez svojej viny pred súdom prvej inštancie, ani odvolací súd tento dôvod nezistil. Nakoľko súd prvej inštancie, zhodne ako odvolací súd, vychádzal zo záveru, že kuchynská linka bola po odvezení na skládku cca k dátumu 21.11.2023 zničená, je irelevantná polemika žalobcu o tom, či súd mal vychádzať pri určení výšky škody z ocenenia nákladov, ktoré by žalobca potreboval na obstaranie kuchynskej linky z augusta 2025, keď sa dozvedel o tom, že vydanie linky nie je možné (bod 8. odvolania).

24. Aj eventuálny žalobný petit, ktorým sa žalobca domáhal proti žalovanému 1) náhrady škody a proti žalovanému 2) vydania bezdôvodného obohatenia, bol nedôvodný. Zamietnutie žaloby bolo súdom prvej inštancie založené na závere, že žalobca nepreukázal výšku uplatneného peňažného nároku, na zaplatenie ktorého navrhol solidárne zaviazať žalovaných 1), 2).

25. Súd prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na to, že po platnom odstúpení od zmluvy vznikla žalovanému 2) v zmysle povinnosť vydať plnenie, ktoré dostal podľa zmluvy o dielo, teda vydať kuchynskú linku žalobcovi. Keďže z dôvodu zničenia veci naturálna reštitúcia nebola možná, patrí žalobcovi podľa proti žalovanému 2) nárok na relutárnu (peňažnú) náhradu, ktorá má byť ekvivalentom hodnoty zničenej kuchynskej linky. V tomto smere záver súdu prvej inštancie odvolateľom nie je spochybňovaný. Peňažná náhrada by mala predstavovať primerane rovnocennú ekonomickú náhradu, ktorá by zodpovedala cene veci v období, kedy bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. V danom prípade došlo k zrušeniu zmluvy, keď žalovaný 2) e-mailom z 02.12.2018 oznámil žalobcovi ukončenie predmetnej záležitosti s kuchynskou linkou. Už v konaní, vedenom na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. zo dňa 13.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 24.01.2023 bolo konštatované, že dielo nebolo zhotovené riadne, že nebolo odovzdané, a že žalovaný (H. I.) si voči poskytnutému plneniu uplatnil reklamáciu, pričom po uplynutí poskytnutej lehoty na jej odstránenie odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie od zmluvy súdy považovali za platné. Ďalej bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na prevzatie kuchynskej linky. Zároveň v tomto konaní súd vyslovil, že bolo na ťarchu žalobcu, že si uvedenú kuchynskú linku neprevzal a trval na vrátení finančných prostriedkov, čo v konaní nerozporoval. V rozhodnutiach súdov bolo tiež konštatované, že platným odstúpením od zmluvy, uzatvorenej v režime , táto zmluva zanikla ex tunc, teda od počiatku.

26. Základné pravidlo vydania predmetu bezdôvodného obohatenia z hľadiska rozsahu tohto vydania predstavuje parola, že obohatením sa rozumie peniazmi vyjadriteľná výška majetkového prospechu podľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Podstatným tak bude okamih, keď účinne došlo k zrušeniu zmluvy (napríklad, keď tomuto subjektu bude doručené platné odstúpenie od zmluvy ( II., 2. vydanie, 2019, S 1751 - 1755: M. Števček). Správny bol preto názor súdu prvej inštancie, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať cenu, za ktorú možno v danom mieste a čase zadovážiť obdobnú vec rovnakej kvality, t. j. aj so zohľadnením nedostatkov (vád) plnenia, a teda rozhodujúcou bola obvyklá cena plnenia ku dňu zrušenia zmluvy jej odstúpením (02.12.2018). Ku dňu, kedy došlo k zrušeniu zmluvy odstúpením, žalobca obvyklú cenu plnenia - kuchynskej linky nepreukázal. Žalobca, uplatňujúci nárok na peňažné plnenie, mal predložiť dôkaz alebo návrh na vykonanie dôkazu, ktorým by obvyklú cenu požadovaného bezdôvodného obohatenia preukázal. Naviac bol zastúpený advokátom, a teda osobou disponujúcou schopnosťou rozoznať potrebu tvrdiť a preukázať určité skutočnosti, čo napokon v otázke peňažného plnenia nepredstavuje neprimeranú právnu zložitosť, avšak žalobca nesprávnym spôsobom poukázal na ocenenie nákladov výroby kuchynskej linky vyhotovené zo strany spoločnosti MEUBLE k augustu 2025 na sumu 4.931,07 eur, ktorú aj súd prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia nepovažoval za správnu. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ocenenie nákladov výroby kuchynskej linky k augustu 2025 nie je dôkaz preukazujúci výšku bezdôvodného obohatenia ku dňu zrušenia zmluvy jej odstúpením.

27. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, uplatnený voči žalovanému 1), súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového záveru, že žalobca na výzvu žalovaného 2), obsiahnutú v e-maili zo dňa 02.12.2018, linku neprevzal, a že žalovaný 1) kuchynskú linku zničil. Dospel tak k správnemu právnemu názoru, že žalobcovi vznikla škoda na majetku v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 1), keď bola preukázaná príčinná vecná súvislosť medzi konaním žalovaného 1) a následkom v podobe zničenia veci patriacej žalobcovi. Ustálená judikatúra skutočnou škodou ( ) rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971). V iných rozhodnutiach sa vyskytuje definícia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúcej v zničení, strate, zmenšení, či znehodnotení majetku poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. CTJ 87/70). Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia ( ). Ak zákon uvádza „poškodenie“ veci, analogicky je potrebné pravidlo o výške

škody aplikovať aj na prípady straty alebo zničenia veci. Pri úplnom zničení veci teda treba podľa vychádzať z ceny veci v čase zničenia. Odvolacia argumentácia žalobcu, že aplikácia ust. sa na predmetnú vec nevzťahuje, je nenáležitá.

28. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá, a ktorej sa domáha (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Súd prvej inštancie preto vychádzal zo správneho názoru, ktorý vyžadoval od žalobcu preukázanie obvyklej (všeobecnej, trhovej) ceny veci, ktorú mala v čase jej zničenia. Keďže kuchynská linka bola žalovaným 1) zlikvidovaná cca dňa 21.11.2023, čo vyplynulo z nepopretého skutkového tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 21.11.2025, kedy tvrdil, že kuchynskú linku cca 2 roky pred výsluchom zničil tým, že túto odviezol na skládku. Uvedený deň je preto rozhodujúci pre stanovenie výšky škody, ktorú žalobca nepreukázal, nepreukázal obvyklú cenu zničenej kuchynskej linky k dátumu 21.11.2023. Žalobca síce v podanom odvolaní poukazuje na to, že preukázal, akú hodnotu mala predmetná kuchynská linka v čase jej obstarania, ako aj v čase oznámenia (nespresnené - poznámka odvolacieho súdu) „s ohľadom na argumenty súdu aj 21.11.2023“. Pokiaľ žalobca mienil, že všeobecnú cenu kuchynskej linky preukázal tým, že predložil ohodnotenie kuchynskej linky z augusta 2025 a súd nevzal do úvahy, že v konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že by jej prípadné ohodnotenie v novembri 2023 malo byť iné ako z augusta 2025, tejto argumentácii nie je možno priznať relevanciu. Tak ako uvádza súd prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia, neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, ani odhadom a správne dodáva, že výšku nároku je povinný preukázať žalobca. Nakoľko ust. upravuje moderačné právo súdu znížiť zistený rozsah a výšku škody, nie je v danej veci opodstatnená jeho aplikácia, čoho sa v odvolaní žalobca domáhal.

29. K námietke žalobcu, že súd v konaní nepovažoval bez návrhu za potrebné doplniť dokazovanie o prípadné určenie nákladov na obstaranie veci k 21.11.2023 a domáhal sa tak ochrany práv spotrebiteľa, odvolací súd súhlasí s tým, že vec je sporom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou. Tento záver bol konštatovaný už aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 13.05.2022 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, sp. zn. zo dňa 24.01.2023. Avšak pri zdôraznení postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v spore je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, a preto súd nemal zákonný dôvod uplatniť vyšetrovací princíp, ktorý je v sporoch s ochranou slabšej strany procesne prípustný.

30. Vzhľadom na uplatnený žalobný petit bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný 1) žalobcovi spôsobil škodu a žalovaný 2) sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

31. Vo vzťahu k námietkam ohľadne zisťovania skutkového stavu odvolací súd uvádza, že o vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo, ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. V danom prípade odvolací súd vady v procese dokazovania nezistil.

32. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky, uplatnené žalobcom, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Rozhodnutie bol senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).