Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-3237-2022.pdf
PDF · 76.02 KB
Case nature
Subarea
6Ek/3237/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25/0, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX D., XXX XX E., korešpondenčná adresa: F. G. XX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky 106,26 Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík, ml., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. 107EX 611/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/3237/2022 zo dňa 29. 05. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/3237/2022 zo dňa 29. 05. 2026 z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/3237/2022 zo dňa 29. 05. 2026 n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/3237/2022 zo dňa 29. 05. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že z priložených listín mala za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 19. 12. 2022, čo je preukazné doručenkou, ktorú súdny exekútor pripojil k návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15-dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie tak mohol povinný podať najneskôr dňa 03. 01. 2023. Návrh na zastavenie exekúcie ako vyplýva z § 61k ods. 5 sa podáva u exekútora. Súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 30. 01. 2026, teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, t. j. oneskorene. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku môže povinný, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda v tomto prípade po 03. 01. 2023. Nakoľko povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že súd podľa § 61k Exekučného poriadku exekúciu zastaví, ak sú tu dôvody, pre ktoré ju nemožno vykonať. Uviedol, že v danom prípade ide najmä o pokračovanie exekúcie bez komunikácie s opatrovníkom, výkon len represívnou blokáciou majetku a porušením princípu proporcionality, nejedná sa o skutočnosti, ktoré nastali po 03. 01. 2023. Vzhľadom na to, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, vyššia súdna úradníčka bližšie neskúmala jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla. Nad rámec uviedla, že v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu len v zákonom taxatívne stanovených prípadoch, ktorými sú nasledovné: po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; exekučný titul bol zrušený; je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť; sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu; je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť,
ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania. Skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
2. V lehote na podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal povinný podanie označené ako „Vec: Oznámenie o nulitnosti úkonu a podmienečné prijatie obchodnej ponuky (Notice od fault/Conditional acceptance)“, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako sťažnosť. Uviedol, že doručená papierová listina pod označením „Uznesenie“ zo dňa 29 mája 2026, adresovaná pre fyzickú osobu A. B., bola doručená chránenému sídlu Konzulárneho úradu dňa 3. júna 2026 (podacie číslo pošty SK 17 526 921 3 SK) a vykazuje známky absolútnej právnej nulity a procesných vád. Korporačný aparát- Agent odoslal tento dokument v listinnom vyhotovení postrádajúcom vlastnoručný podpis oprávneného sudcu/úradníka a mokrý odtlačok pečate a/alebo prítomnosť zaručenej konverznej doložky v rámci elektronického overenia pravosti verejnej listiny. Uviedol, že domnelá istina vo výške 106,26 EUR, vymáhaná v exekučnom spise v prospech údajného veriteľa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., je v plnom rozsahu vyrovnaná, narovnaná a zlikvidovaná v zmysle medzinárodného práva. Predmetný sporný nárok korporácie DÔVERA bol dňom 9. marca 2026 zaúčtovaný prostredníctvom procesu A4V (Acceptedfor Value) voči hodnotám z neobchodnej zmenky LZF BOE-2025-001, uloženej v držbe Ministerstva financií Slovenskej republiky. O tomto zmenkovom narovnaní, ako aj o likvidácii celého portfólia pohľadávok zdravotnej poisťovne DÔVERA zo zmenkového kolaterálu Suveréna, bol riadnym podaním upovedomený a medzinárodne notifikovaný priamo minister financií Slovenskej republiky (ďalej len MFSR) H. I. ako najvyšší Principál MFSR. Zotrvanie J. v exekučnom vymáhaní a odmietanie vyvodených fiduciárnych povinností po tomto oficiálnom oboznámení zakladá stav vedomého zneuctenia (Dishonor) zmenkového práva a pokus o protiprávne duplicitné účtovanie v osobnej hmotnej zodpovednosti Agenta.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
9. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie musí konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne. Aj sťažnostný súd je toho názoru, že povinný podal zjavne nedôvodný návrh na zastavenie exekúcie, keď neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu a odôvodňovali by právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani nejde o skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. keď sťažnostný súd rovnako nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Rovnako ako vyššia súdna úradníčka tak aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala dôvodne, pričom jej vedeniu nebránia žiadne zákonom predvídané okolnosti. To, že sa povinný nestotožňuje s uznesením vyššej
súdnej úradníčky a namieta vedenie exekúcie proti jeho osobe, samo o sebe nepostačuje na prijatie záveru o nesprávnosti (nezákonnosti) napadnutého uznesenia.
10. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že v prípade návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30. 01. 2026, sa jednalo o návrh na zastavenie exekúcie podaný jednoznačne po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené tak jednoznačne determinovalo posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie z pohľadu skutočností, ktorými sa povinný v rámci tohto návrhu mohol relevantne brániť voči prebiehajúcej exekúcii, na čo povinný v rámci podanej sťažnosti nijako nereflektoval. V dôsledku uplatnenia koncentračnej zásady exekučného konania vyjadrenej v § 61k ods. 2 a 3 Exekučného konania sa tak vyššia súdna úradníčka správne vecne nezaoberala námietkami povinného, keďže povinný neuviedol také skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku). Navyše, súd prvej inštancie poukazuje aj na to, že podania povinného neobsahujú konkrétne, vecné a relevantné argumenty, ktorými by sa exekučný súd mohol zaoberať a vyjadriť sa k nim. Sťažnosť povinného je založená na jeho subjektívnom presvedčení a vnímaní skutkových okolností, ktoré však v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky nepreukazujú zánik vymáhaného nároku. Povinný vo svojej sťažnosti v podstate spochybňuje jurisdikciu exekučného súdu z dôvodu, že podľa jeho presvedčenia bola ukončená „správa zvereneckej dôvery Slovenskej republike ako správcovi de son ton, nad právnou entitou fyzickej osoby FO A. B.,“ pričom svoje dlhy v Slovenskej republike mal vysporiadať vystavením zmenky, ktorú predložil účtovateľovi Ministerstvu Financií Slovenskej republiky (MF SR) na účel narovnania zvereneckej dôvery fyzickej osoby A. B. a Slovenská republika zmenku riadne prijala. Táto obrana však nemá logický a ani právny podklad. Aj keby sa povinný totiž vzdal občianstva Slovenskej republiky, mýli sa, ak si myslí, že tým zaniknú jeho dlhy, ktoré mu tu vznikli.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak treba konštatovať, že povinný podal zjavne nedôvodný návrh na zastavenie exekúcie, a preto súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/3237/2022 zo dňa 29. 05. 2026 ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
12. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (k sťažnosti sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).