Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-57-2026.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/57/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 08.05.2026, č. k. 112T/18/2026-383 na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.08.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 08.05.2026, č. k. 112T/18/2026-383 rozhodol tak, že obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznal za vinného, že po tom, ako si v presne nezistenom čase najneskôr do 16:20 hod. dňa 24. októbra 2025 na nezistenom mieste v rozpore so Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov pre seba zadovážil 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom, obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 1,791 g s priemernou koncentráciou 35,7 % hmotnostných metamfetamínu , obsahujúcich 639 mg absolútneho metamfetamínu, 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom, obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 3,288 g s priemernou koncentráciou 57,8 % hmotnostných metamfetamínu , obsahujúcich 1900 mg absolútneho metamfetamínu, 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom, obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 0,693 g s priemernou koncentráciou 68,2 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 473 mg absolútneho metamfetamínu, poskladaný papierik, v ktorom boli zabalené 3 ks plastových vreciek s tlakovým uzáverom, obsahujúce biely kryštalický materiál, s hmotnosťou 1,985 g s priemernou koncentráciou 35,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 705 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré je pri bežnom spôsobe užívania schopné ovplyvniť psychiku konzumenta, čo zodpovedá väčšiemu množstvu omamnej a psychotropnej látky, a túto pri sebe prechovával na presne nezistených miestach, naposledy na železničnej stanici v meste C. na ulici D., kde bol príslušníkmi odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku a predmetné plastové vrecká mu boli následne odňaté pri osobnej prehliadke vykonanej u neho podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku vykonanej na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, pričom metamfetamín je podľa Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradení do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene prechovával inú omamnú alebo psychotropnú látku ako omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický viariant (THC) vo väčšom množstve, čím spáchal zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona.
Za to prvostupňový súd obžalovanému podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne a na výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný. Prokurátor odvolanie nepodal. 3. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 30.05.2026, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Obžalovaný namieta, že síce učinené vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona mu bolo zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť, ale prvostupňový súd pri ukladaní trestu nebral do úvahy, že mal len poľahčujúcu okolnosť a nemal žiadnu priťažujúcu okolnosť. 3.2. Ďalej namieta, že prvostupňový súd v rozsudku uvádza, že nepostupoval v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona z dôvodu, že predchádzajúce tresty nemali na neho výchovný účinok, no na druhej strane mu nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, kde je doslova uvedené, že „bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúce odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať“. Tým poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súd mu priznal len poľahčujúce okolnosti a na druhej strane uvádza, že vzhľadom na jeho osobu nie je možné akceptovať § 30 ods. 5 Trestného zákona, pričom všetky predchádzajúce tresty už má zahladené. 3.3. Obžalovaný konštatuje, že v konečnom dôsledku mu vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprinieslo pri vyhlásení trestu žiadne poľahčujúce okolnosti v jeho prospech. Uvádza, že si je vedomý toho, že sa dopustil protispoločenského činu a že ublížil rodičom a priateľke, preto počas celého prípravného konania a súdneho konania nerobil žiadne prieťahy v konaní, ale prijal svoje porušenie zákona s pokorou. 3.4. V závere obžalovaný uvádza, že nezvládol životnú situáciu, keď došlo k úmrtiu jeho nenarodeného dieťaťa v 36. týždni tehotenstva priateľky. Táto udalosť ho dosť poznačila, čo viedlo k tomu, že si zabezpečoval drogy pre svoju potrebu. Nakoľko partnerka je v súčasnej dobe liečená, tak by bol najradšej čím skôr pri nej. 3.5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje nadriadenému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a vydal vlastný rozsudok aj s akceptáciou § 39 ods. 5 Trestného zákona a uložil mu nižší trest odňatia slobody. 3.6. K odvolaniu priložil lekársku správu E. F. zo dňa 06.03.2026, list o prehliadke mŕtveho zo dňa 16.05.2025, oznámenie o narodení zo dňa 16.05.2025 a vyjadrenie E. F. zo dňa 03.05.2026. 4. Odôvodnenie podaného odvolania doplnil obžalovaný podaním zo dňa 01.06.2026, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 4.1. Obžalovaný je názoru, že prvostupňový súd pochybil tým, že mu uložil neprimerane prísny trest. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa obžalovaného svojvoľné a všeobecné. 4.2. Obžalovaný ďalej poukazuje na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0), čo podľa obžalovaného malo viesť k aplikácií § 39 ods. 5 Trestného zákona a mal mu byť uložený trest v dolnej trestnej sadzbe, resp. mala byť znížená navýšená trestná sadzba 2 roky 8 mesiacov o jednu tretinu. 4.3. Obžalovaný žiada nadriadený súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol a uložil mu primeraný trest za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona. 4.4. Ďalej obžalovaný uvádza, že pred zadržaním prežil ťažkú životnú situáciu so svojou partnerkou E. F., pretože prišli o dieťa v 36. týždni tehotenstva, ktoré sa narodilo mŕtve, v dôsledku čoho bola jeho partnerka po fyzickej aj psychickej stránke na tom zdravotne zle. Táto skutočnosť spôsobila to, že sa dopustil trestného činu a užíval pervitín. Nemal v úmysle sa obohatiť predajom drog. 4.5. V závere uvádza, že pred trestnou činnosťou riadne pracoval na dvoch pracovných pozíciách a snažil sa viesť riadny a bezúhonný život. 5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. 6. Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na svojom odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. 7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 8. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených obžalovaným, dospel odvolací súd k nasledovným záverom. 9. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste tým, že najskôr identifikoval existenciu skutočností, ktoré zohľadnil ako poľahčujúce okolnosti, respektíve priťažujúce okolnosti podľa ustanovení §§ 36 a 37 Trestného zákona, respektíve odôvodňujúcich postup podľa § 38 Trestného zákona. Na základe týchto skutočností stanovil dolnú a hornú hranicu trestnej sadzby, v rámci, ktorej rozhodol o uložení trestu. 10. Prvostupňový súd uviedol, že vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, pretože súd žiadnu aktívnu významnú spoluprácu obžalovaného nevzhliadol a s jej aplikáciou sa nestotožňuje. 11. Prvostupňový súd mal z odpisu registra trestov preukázané, že obžalovaný už bol právoplatne odsúdený za zločin, a to rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/37/2019 z o dňa 15.06.2023, pre trestný čin podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď došlo k zvýšeniu dolnej hranice zákonom stanovenej sadzby o 1/3, teda na 2 ( dva ) roky a 8 (osem) mesiacov. 12. Zistenia uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch, považuje odvolací súd za správne a rovnako považuje za správne aj závery, ktoré týchto skutočností prvostupňový súd vyvodil. 13. Obžalovaný už v prvostupňovom konaní a rovnako aj vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku, sa dožaduje aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V súvislosti s možnosťou aplikácie tohto ustanovenia Trestného zákona prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vyhlásenie obžalovaného o vine treba nie je okolnosť, ktorá podmieňuje automaticky použitie označeného ustanovenia. Súd môže takto postupovať len v prípade, že by trest uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby bol trestom zákonným a spravodlivým, čo vzhľadom na osobu obžalovaného nie je splnené. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že ani doterajší výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody nemal na obžalovaného dostatočne odstrašujúci účinok, preto by nebolo dôvodné očakávať, že by trest ukladaný pod dolnú hranicu trestnej sadzby mal väčší výchovný účinok. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona, je nevyhnutné uviesť, že ide len o fakultatívnu možnosť súdu ukladať trest odňatia slobody znížením o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku. Samotné priznanie obžalovaného, pritom tak ako už bolo vyššie uvedené, bolo zohľadnené v priznaní poľahčujúcej okolnosti, že sa obžalovaný priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Taktiež dôvody na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodňujúce mimoriadne znížiť trest, súd v danom prípade nezistil. 14. Odvolací súd aj úvahu prvostupňového súdu, ktorá je citovaná v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, považuje v celom rozsahu za správnu. Zároveň sa odvolací súd nestotožňuje s názorom obžalovaného, že prvostupňový súd si protirečí, keď na jednej strane uvádza, že predchádzajúce odsúdenia obžalovaného nezohľadnil v rámci priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, no na druhej strane odôvodňuje svoj postup tým, že poukazuje na predchádzajúce výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody. Skutočnosť, že niektoré z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného boli zahladené, nemá za následok to, že sa zahladzuje aj skutočnosť, že obžalovaný
sa spáchania trestných činov, za ktoré bol odsúdený, dopustil. Zahladením odsúdenia zanikajú právne následky jeho predchádzajúcich odsúdení, nezaniká však fakt, že sa spáchania trestných činov dopustil a na tento fakt možno prihliadať pri úvahe o výške trestu, respektíve jeho druhu a spôsobu výkonu. 15. K rozhodnutiu prvostupňového súdu neaplikovať v preskúmavanom prípade ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, odvolací súd dodáva. Možnosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, bráni aj skutočnosť, že v preskúmavanom prípade sa aplikovalo ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda sa brala do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil opätovného spáchania zločinu. Opätovné spáchanie zločinu sa obžalovanému zohľadňuje jednak v podobe zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, no zároveň sa zohľadňuje aj v tom smere, že je jedným z dôvodov, prečo sa obžalovaného neaplikuje ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona. Správne uviedol prvostupňový súd, že ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona možno ho aplikovať iba v prípade, že by trest uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby bol trestom zákonným a spravodlivým, čo vzhľadom na osobu obžalovaného nie je splnené. Atribúty zákonnosti a spravodlivosti uloženého trestu nachádza svoje vyjadrenie aj v tom, že uložený trest, je primeraný s ohľadom jednak na osobu páchateľa, ako aj s ohľadom na okolnosti prípadu. V tomto prípade je to práve osoba páchateľa, ktorá neumožňuje prijať záver, že trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby 2 roky 8 mesiacov, by bol trestom primeraným, ktorý by bol schopný naplniť účel takzvanej individuálnej prevencie a už vôbec nie účel takzvanej generálnej prevencie trestu. Preto je rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, že v preskúmavanom prípade neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, vecne správne. 16. Odvolacou námietkou obžalovaného bolo aj to, že nezvládol životnú situáciu, keď došlo k úmrtiu jeho nenarodeného dieťaťa v 36. týždni tehotenstva priateľky. Táto udalosť ho dosť poznačila, čo viedlo k tomu, že si zabezpečoval drogy pre svoju potrebu. 17. Odvolací sú plne akceptuje ťaživosť životnej situácie, ktorá obžalovaného postihla, no zároveň uvádza, že táto nemohla byť zohľadnená v tom smere, že by čo i len čiastočne ospravedlňovala konanie obžalovaného, za ktoré je v tomto konaní súdený. Tragickú udalosť v živote obžalovaného by bolo možné zohľadňovať napríklad v prípade, že by opomenul plniť niektoré svoje zákonné povinnosti, čím by sa dostal do rozporu s právnymi normami a dopustil by sa spáchania nedbanlivostného trestného činu alebo obdobného druhu deliktu. Páchanie úmyselného trestného činu v takom rozsahu, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, navyše za situácie, keď obžalovaný už bol za rovnaký druh trestnej činnosti minulosti odsúdený, nie je možné zohľadniť ani ospravedlniť tragickou udalosťou v jeho živote. 18. S poukazom na uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.