Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-2438-2025.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Subarea
22Ek/2438/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. A. A. B. C. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ mal. B. A. B. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. XXXX/ XX, XXX XX D. a 3/ mal. E. A. B. C. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. XXXX/XX, XXX XX D. v zák. zast.: otec A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. XXXX/XX, XXXXX D., v práv. zast.: Zuzana Mlkvá Illýová, advokátka, so sídlom Grösslingová 6-8, 81109 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 519 201, proti povinnému: matka F. B. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F. XXXX/X, XXX XX G., v práv. zast.: Mgr. Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé Diely II/13, 841 04 Bratislava, IČO: 30 789 311, o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Debnár, so sídlom Exekútorského úradu v Detve, Krné č. 84, pod sp. zn. 199EX 783/2025, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2438/2025 zo dňa 13.04.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2438/2025 zo dňa 13.04.2026 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu z r u š u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.09.2025 domáhali od povinnej vymoženia zameškaného výživného vo výške 2650 Eur, a bežného výživného v súhrnnej sume 400 Eur na všetkých maloletých od októbra 2025, na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Pezinok o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 52P/203/2024 zo dňa 19.09.2024, vykonateľného dňa 11.10.2024 a právoplatného dňa 24.4.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/195/2024 zo dňa 28.2.2025. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/235/2024 vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Poverením zo dňa 02.10.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ján Debnár, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 199EX 783/25.
2. Uznesením sp. zn. 22Ek/2438/2025 zo dňa 13.04.2026 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že z predloženého výpisu z účtu o prijatí bezhotovostného vkladu mal preukázané, že povinná mala už dňa 31.05.2024 vedomosť o čísle účtu zákonného zástupcu maloletých, uvedené potvrdzuje aj emailová komunikácia z októbra 2024 medzi právnymi zástupcami oboch účastníkov, ako aj emailová komunikácia medzi samotnými účastníkmi z 29. mája 2025. Samozrejme, že dlžník má právo vybrať si spôsob plnenia dlhu, ktorý mu najviac vyhovuje, v prípade platby poštovými poukazmi sa však vyžaduje súčinnosť oprávneného, pričom v prípade nevyzdvihnutia výživného na pošte skutočnosť, či išlo o objektívnu či subjektívnu nemožnosť súčinnosti, zostáva v rovine tvrdení a obrana povinnej sa javí ako účelová. V danom prípade otec maloletých preferoval platbu na účet, matka platbu prostredníctvom poštových poukazov, v zásade otec spôsob platby poštovými poukazmi od októbra 2024 do marca 2025 akceptoval. Exekučný súd poznamenal, že povinná mala namietať neznalosť čísla účtu zákonného zástupcu ako obranu v základnom konaní o vydanie exekučného titulu, konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie
je opravným prostriedkom. Povinná predložila súbor poštových poukazov za obdobie október 2024 až október 2025, pričom namietala, že otec maloletých úmyselne neprebral platby výživného za mesiace máj, júl a september 2025 a predložil poštové poukazy o vrátení predmetných súm. Súd konštatoval, že vo vykonávacom, exekučnom konaní súd preskúmava včasnosť aj úplnosť platieb výživného a zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie je primárne skutočnosť, že povinný reálne uhradil výživné požadované v návrhu už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Námietka výživného nevyzdvihnutého na pošte ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie neobstojí. Súd z predložených dôkazov zistil, že povinnej boli v súhrne vrátené platby vo výške 380 Eur. Ako uviedla sama povinná, účinky splnenia dlhu nastávajú zložením predmetu záväzku do notárskej úschovy, povinná však túto možnosť nevyužila. Povinná v návrhu uviedla, že uhrádzala finančné prostriedky podľa svojich možností, t. j. argumentuje svojou nepriaznivou finančnou situáciou. V minulosti bolo možné zo strany súdu zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, preukázanú šetrením, ktoré vykonal súdny exekútor a doložil ho listinami v exekútorskom spise. Dňom 01.04.2017 nadobudla účinnosť rozsiahla novelizácia Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z., v zmysle ktorého insolventnosť, resp. nemajetnosť, nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik nároku, prípadne by vymáhateľnosti exekvovaného nároku bránila, t. j. nemajetnosť nezakladá zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom. Ohľadom predloženia poštových poukazov z novembra a decembra 2025 povinnou súd uviedol, že platby možno považovať vzhľadom na skutočnosť, že k nim objektívne došlo v priebehu exekúcie, za čiastočné plnenie dlhu povinného pod tlakom exekúcie a v súlade so zásadou priority bežného výživného podľa § 60 ods. 3 Exekučného poriadku ich započítať na bežné výživné v tejto exekúcii, uvedené je plne v kompetencii súdneho exekútora. Povinná neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila reagujúc na konštatáciu súdu, že „dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, ak povinný uhradil výživné ešte pred podaním návrhu“ tým, že si vyživovaciu povinnosť plnila poštovými poukážkami, ktoré otec oprávnených v mesiacoch máj, júl a september 2025 úmyselne neprevzal. Tieto prostriedky boli riadne a včas odoslané, čím došlo zo strany povinnej k prejaveniu vôle splniť dlh. Súd konštatoval, že otec oprávnených preferoval platbu na účet, avšak zároveň priznal, že spôsob platby poštovými poukážkami do marca 2025 akceptoval. Náhle odmietnutie súčinnosti bez predchádzajúceho upozornenia považuje za zneužite práva s cieľom vyvolať exekučné konanie. Hoci súd tvrdí, že číslo účtu malo byť známe povinnému z minulosti, reálne presnú adresu a aktuálne číslo účtu pre účely bežného plnenia povinná získala až na pojednávaní dňa 18.11.2025. Do tej doby povinná konala v dobrej viere pri využívaní poštových služieb.
4. Oprávnení sa k sťažnosti povinnej na výzvu súdu písomne vyjadrili. Vo svojom stanovisku uviedli, že na základe vykonateľného rozhodnutia bola povinná uhrádzať výživné vo výške 400 eur mesačne. Povinná si túto povinnosť dlhodobo neplnila riadne a včas. Výživné uhrádzala oneskorene, nepravidelne a v čiastkach podstatne nižších, než jej bolo uložené vykonateľným súdnym rozhodnutím. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnení povinnú opakovane upozorňovali na to, že si svoju vyživovaciu povinnosť neplní v súlade so súdnym rozhodnutím. Pokiaľ ide o poštové poukazy pripojené k sťažnosti oprávnení nespochybňujú, že niektoré z takto poukázaných platieb prijali. Tieto platby však boli vykonané nepravidelne a iba v čiastkových sumách, najmä vo výške 50 eur, 100 eur, 150 eur. Ani jedna z týchto čiastkových platieb sama osebe nezodpovedala mesačnej výške výživného v sume 400 eur stanovenej vykonateľným súdnym rozhodnutím. Samotná existencia poštových poukazov preto nepreukazuje, že povinná plnila svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Pre posúdenie splnenia povinnosti je rozhodujúca nielen existencia platby, ale aj jej výška, čas uskutočnenia a záväzok na ktorý sa príslušná platba započítava. Platby, ktoré povinná uskutočnila v marci 2025 boli zaslané až potom, ako sa už dostala do omeškania s úhradou výživného na január a február 2025. Tiet platby preto znižovali už existujúci nedoplatok na výživnom. Nemožno ich súčasne považovať za riadne a včasné splnenie bežného výživného za ďalšie obdobie, pokiaľ predchádzajúci dlh na výživnom nebol v plnom rozsahu vyrovnaný. Povinná nemôže oneskorene uskutočnené čiastkové platby označovať za
dôkaz riadneho plnenia aktuálnej mesačnej vyživovacej povinnosti bez zohľadnenia predchádzajúcich neuhradených súm. Od apríla 2025 povinná pokračovala v nepravidelných a nedostatočných úhradách. Ako vyplýva z prehľadu platieb, jednotlivé uhradené sumy nepostačovali na splnenie priebežnej mesačnej vyživovacej povinnosti, ani na odstránenie už vzniknutého nedoplatku. Nedoplatok na výživnom sa preto napriek čiastkovým platbám povinnej naďalej zvyšoval. Nedoplatok za december 2024 vo výške 230 eur bol uhradený oneskorene až dňa 07.01.2025. Pokiaľ ide o platby za obdobie január až marec 2025 oprávnený uviedli, že platby uskutočnené povinnou v marci 2025 je potrebné zohľadniť vo vzťahu k už existujúcim nedoplatkom za január a február 2025. Z tohto dôvodu sú tieto platby v priloženom prehľade evidované ako platby čakajúce na presne započítanie na jednotlivé dlžné obdobia. V období apríl až október 2025 boli uskutočnené platby iba v nepravidelných čiastkach podľa predložených poštových poukazov, spravidla vo výške 50 eur, 150 eur. Tieto platby nepokrývali mesačné výživné vo výške 400 eur, v dôsledku čoho za jednotlivé mesiace vznikali ďalšie nedoplatky. V uvedenom období boli platby uskutočňované priamymi bankovými prevodmi a to: za november 2025 bolo v dňoch 12.11 a 19.12. 2025 uhradených spolu 270 eur, pričom nedoplatok predstavuje 130 eur, za december 2025 bolo v dňoch 10. 12.2025 a 22.12.202 uhradených spolu 320 eur, pričom nedoplatok predstavuje 80 eur. Za január 2026 bolo v dňoch 08.01.2026 a 12.01.2026 uhradených spolu 200 eur, pričom nedoplatok predstavuje 200 eur, za február 2026 bolo dňa 16.02.2026 uhradených 100 eur, pričom nedoplatok predstavuje 300 eur a za marec 2026 bolo dňa 11.03.2026 uhradených 150 eur, pričom nedoplatok predstavuje 250 eur. Za mesiace apríl aj júl 2026 nebola uhradená žiadna suma. Za každý z uvedených mesiacov preto vznikol nedoplatok vo výške 400 eur teda spolu 1600 eur. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že povinná si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo a systematicky neplnila spôsobom určeným vykonateľným súdnym rozhodnutím. Platby uskutočňovala oneskorene, nepravidelne a v sumách podstatne nižších než 400 eur mesačne. Čiastkové platby zároveň nepostačovali na úhradu priebežného výživného ani na odstránenie už vzniknutých nedoplatkov. Poštové poukazy predložené k sťažnosti preto nevyvracajú existenciu vymáhaného nároku. Naopak potvrdzujú, že povinná uhrádzala iba čiastkové sumy, ktoré nezodpovedali rozsahu jej povinnosti podľa exekučného titulu.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.
13. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je uznesenie Okresného súdu Pezinok o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 52P/203/2024 - 47 zo dňa 19.09.2024, ktorým súd okrem iného zveril maloleté deti A. A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, B. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a E. A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca a matke (t.j. povinnej) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne, a maloletého B. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne a maloletej E. A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré sumy je matka povinná zasielať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 11.10.2024.
14. Oprávnení si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnili nárok na dlžné výživné v sume 2650 eur a bežné výživné spolu v sume 400 eur mesačne počnúc mesiacom október 2025. Oprávnený v návrhu uviedol, že „Povinná sa dostala do omeškania a doteraz nezaplatila časť výživného, splatného k 15.03.2025 v sume 250,- EUR. Od apríla 2025 si prestala úplne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, stanovenú exekučným titulom. Ku dňu podania tohto návrhu je povinná v omeškaní so zaplatením zostatku výživného splatného v marci 2025 v sume 250,- EUR a celého výživného splatného v šiestich nasledovných mesiacoch (apríl až september 2025), tzn. celková suma dlžného výživného je 6x 400,- EUR + 250,- EUR = 2.650,- EUR.“
15. V prvom rade sú udáva, že sa stotožňuje s názorom vyjadreným vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení, pokiaľ ide o platby, ktoré boli povinnej vrátené t.j., že uvedenými platbami nebolo výživné uhradené riadne, keďže sa peniaze nedostali do dispozície oprávneného. Zákon ustanovuje, že pokiaľ je peňažný dlh plnený prostredníctvom poštového podniku, je splnený vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, keď súdna prax má za to (Z IV, s. 486, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 70/2007 zo dňa 25.07.2007), že peňažný dlh je splnený až v momente, keď ho veriteľ prevezme. Inými slovami povedané platí, že záväzok, ktorý dlžník plní prostredníctvom pošty, je splnený až vyplatením dlhovaných peňazí veriteľovi v hotovosti. Súdna prax ďalej poukazuje na to, že je na dlžníkovi, aby sledoval, či došlo k prevzatiu peňažného dlhu veriteľom, t. j. či zásielka riadne došla adresátovi (veriteľovi) a či teda dlh bol splnený. Je preto rizikom dlžníka (odosielateľa), či pošta peňažnú zásielku skutočne doručila veriteľovi. Preto bolo vo vlastnom záujme povinného, aby zistil, či jeho platbami poštovými poukazmi skutočne došlo k splneniu dlhu, t. j. či si ich otec maloletých prevzal, najmä potom, keď mu poštový podnik platby, a to konkrétne platby povinnou zdokumentované :
- Vrátená platba poštovým podnikom dňa 16.09.2024 vo výške 80 eur (ide o vrátenú platbu zo dňa 08.07.2025)
- Vrátená platba poštovým podnikom vo výške 150 eur dňa 15.05.2025 (ide o vrátenú platbu zo dňa 08.03.2025)
- Vrátená platba poštovým podnikom vo výške 50 eur zo dňa 21.07.2025 (ide o vrátenú platbu zo dňa 14.05.2025)
- Vrátená platba poštovým podnikom vo výške 50 eur zo dňa 17.10.2025 (ide o vrátenú platbu zo dňa 11.08.2025)
- - vrátená platba poštovým podnikom vo výške 50 eur dňa 01.09.2025 (ide o vrátenú platbu zo dňa 23.06.2025), t.j. v celkovej výške 380 eur vrátil. Keďže k vyplateniu dlhu oprávnenému v hotovosti poštou uvedenými platbami nedošlo, pričom je irelevantné, či sa tak stalo, ako tvrdí matka oprávnených z dôvodu, že oprávnený platby do marca 2025 akceptoval a následne ich úmyselne prestal preberať s cieľom vyvolať exekučné konanie. Za takejto situácie, keď spôsob splnenia zlyhal (nedošlo k účinnému splneniu dlhu), táto skutočnosť nezbavila povinnú povinnosti splniť si svoj dlh iným spôsobom. Povinná mohla splniť svoj dlh uložením finančných prostriedkov do úradnej solučnej úschovy a tým vyvolať právne účinky splnenia dlhu, nakoľko zákon pamätá na prípady, keď dlžník nemôže splniť svoj dlh, pretože veriteľ je neprítomný, príp. je v omeškaní.
16. Na druhej strane povinná k návrhu na zastavenie exekúcie predložila súdu poštové poukazy o úhradách výživného a žiadala, aby jej úhrady výživného do začatia exekučného konania boli zohľadnené. Naviac uviedla pochybnosti, či je súdny exekútor o úhradách výživného realizovaných priamo povinnou zo strany oprávnených informovaný.
17. V tejto súvislosti súd udáva, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že od apríla 2025 si prestala povinná úplne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, stanovenú exekučným titulom.
Z predložených poštových poukazov je však zjavné, že zo strany povinnej boli realizované úhrady na úhradu výživného aj v období od apríla 2025 do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení sa k otázke úhrad výživného za obdobie od vydania exekučného titulu ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bližšie nevyjadril, okrem konštatácie o predložených poštových poukazoch za obdobie október 2024 až október 2025 a skutočnosti, že dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný reálne uhradil výživné požadované v návrhu už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V bode 15 odôvodnenia sa bližšie vyjadroval k úhradám výživného realizovaných po začatí exekučného konania, ktoré ako uviedol vyšší súdny úradník možno považovať za plnenie pod tlakom exekúcie, ktoré plnenie zohľadňuje súdny exekútor. Nevyjadril sa však k otázke úhrad výživné ku dňu začatia exekučného konania.
19. So zreteľom na vyššie uvedené má súd za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nie je v súlade s ustanovením § 220 CSP, keď povinnosťou súdu je v písomnom vyhotovení rozhodnutia mimo iného uviesť výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní (sťažnosti), tiež jasne, výstižne a presvedčivo odôvodniť výrok rozhodnutia. Pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré by mohli odôvodniť zastavenie exekúcie, príp. ktoré by mohli brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré neodôvodňujú zastavenie exekúcie. Takýto postup z rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nevyplýva, keď v rámci odôvodnenia sa vysporiadal iba s argumentáciou ohľadom účinkov splnenia/nesplnenia dlhu pri vrátení platieb povinnej po ich neprevzatí zo strany oprávnených. K otázke výšky úhrad a teda k ustáleniu výšky dlžného výživného ku dňu podania návrhu na začatie exekúcie sa však vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nevyjadril, čím je založená nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdom v sťažnostnom konaní.
20. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil. Úlohou vyššieho súdneho úradníka preto bude potrebné sa v novom rozhodnutí opätovne vysporiadať s namietanými dôvodmi zastavenia exekúcie a rovnako ustáliť výšku dlžného výživného ku dňu začatia exekučného konania so zohľadnením všetkých realizovaných úhrad zo strany povinnej v kontexte tvrdených skutočností zo strany oprávnených pojatých vo vyjadrení sa k sťažnosti povinnej.
21. Vyšší súdny úradník zároveň nanovo rozhodne o trovách konania vrátane trov sťažnostného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).