Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoP-84-2026.pdf
PDF · 117.33 KB
Case nature
Subarea
13CoP/84/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Petry Lackovej, JUDr. Martiny Nemravovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času E. XXX/XX, F. B. a otec G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E. XXX, toho času I. E. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 27P/75/2026-26 zo dňa 20.04.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie okresného súdu vo výrokoch I., III. m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení: Matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou od štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni v roku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v roku od stredy od 12.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. Matka si maloletú prevezme a odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. V prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v predškolskom zariadení, matka maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 27P/75/2026.
II. Uznesenie okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) nariadil vo výroku I. neodkladné opatrenie v znení, že maloletá A. B. ,narodená XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak ,že matka a otec budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch s tým ,že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 18,00 hod do nedele nepárneho týždňa do 18,00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v kalendárnom týždni od nedele od 18,00 do nedele párneho týždňa do 18,00 hod. Miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami. Vo výroku II. vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 27P/75/2026.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na návrh matky vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej podaný 01.04.2026, jeho odôvodnenie, návrh otca na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a na nariadenie neodkladného opatrenia podaný dňa 07.04.2026, na jeho odôvodnenie, obidva návrhy spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 27P/75/2026, správu ÚPSVaR Veľký Krtíš z prešetrenia pomerov rodičov maloletého dieťaťa a za aplikácie ust. § 2 ods. 1, § 347 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, § 24 ods. 5 Zákona o rodine čl. 5 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.
3. Konštatoval, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem). Súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a to predovšetkým s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti s tým, že majú obaja rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje tak závažná okolnosť, ktorá by ich zo starostlivosti o dieťa vylúčila. Mal za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 29.03.2026, kedy matka sa už nevrátila do spoločnej domácnosti. Maloletá je od tej doby v domácnosti otca, v obci E., v ktorej žije spoločne s otcom v dvojpodlažnom rodinnom dome. Matka uzavrela nájomnú zmluvu o bývaní vo J. B. od 03.04.2026 v 2-izbovom byte, ktorý matke prenajala vlastníčka bytu. Matka uviedla, že od opustenia domácnosti maloletú nevidela a otec jej neumožňuje styk s maloletou a nepodáva jej žiadne správy o maloletej. Otec v návrhu uviedol, že matka požíva alkohol, máva pri sebe lieky ako Xanax a Neurol a matka sa mu mala zdôveriť s tým, že nakoľko mala v minulosti úzkostné stavy, prítomnosť týchto liekov jej vytvára pocit bezpečia, pričom prišlo k zlyhaniu jej duševného zdravia. Matka pri prešetrení pomerov uviedla, že lieky patria otcovi, ktorý ich údajne dostal, keď žili v spoločnej domácnosti v I. E.. Otec ďalej uviedol, že matka nadväzuje známosti s mužmi, zvykla odchádzať na zábavy s kamarátmi do barov a krčiem, kým on sa staral o maloletú a viackrát ponechala maloletú v horúčkach doma s ním a odišla tráviť čas a požívať alkohol s kamarátmi. Dňa 30.12.2025 ho mala aj pod vplyvom alkoholu fyzicky napadnúť. Tieto tvrdenia otca neboli preukázané, správa z prešetrenia pomerov potvrdila, že obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky pre to, aby zabezpečovali starostlivosť o maloletú. Pokiaľ otec uvádzal, že matka nemá zabezpečené bývanie ani dopravný prostriedok na dopravu k maloletej a tiež finančné prostriedky súd prvej inštancie poukázal na to, že matke podľa jej vyjadrenia poskytli finančné prostriedky jej rodičia a taktiež aj motorové vozidlo, pričom pokiaľ matka nevykonáva živnostenskú činnos,ť nič jej nebráni v tom, aby túto ukončila, našla si zamestnanie a mala príjem. Taktiež pokiaľ otec uvádzal, že matka požíva alkohol táto uviedla, že ho požíva len príležitostne (podľa nej práve otec je pod vplyvom alkoholu agresívny a konfliktný. V správe z prešetrenia pomerov kolízny opatrovník uviedol, že matka nevykazovala zmeny vedomia, ktoré by mohli naznačovať konzumáciu alkoholu, či iných návykových látok. Opatrovník vykonal aj pohovor s maloletou, s ktorou sa javilo, že maloletá má vytvorený dobrý vzťah k obom rodičom, ako aj to, že otec má sklony k ovplyvňovaniu maloletej v zmysle „Maminka už býva s novým oteckom“, „ocko povedal, že sa bude s maminkou stretávať, keď pôjdu von“. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvej inštancie bol toho názoru, že je v záujme maloletej, aby si udržiavala a ovplyvňovala vzťah s oboma rodičmi a preto, kým súd nerozhodne vo veci samej, bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v týždenných intervaloch. Otec býva s maloletou v E., matka vo J. B. – ide o vzdialenosť približne 9 km, matka uviedla to, že rešpektuje, že maloletá má bydlisko v E., kde aj navštevuje predškolské zariadenie, z ktorého ju neplánuje prehlásiť. Súd záverom uviedol, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj keď sa ako partneri rozišli, sú rodičmi maloletého dieťaťa a je potrebné, aby si upravili vzťahy medzi sebou, komunikáciu a neovplyvňovali maloleté dieťa voči druhému rodičovi. V konaní vo veci samej potom súd prvej inštancie vykoná potrebné dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci a po vykonanom dokazovaní rozhodne s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa. V zostávajúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti a mal za to, že nie je potrebné upravovať styk rodičov s maloletou. Rovnako nebol dôvod k tomu, aby zakázal matke odhlásiť maloletú z materskej školy v E., pretože nič nenasvedčovalo tomu, že by tak matka chcela urobiť a nebol daný dôvod ani na to, aby súd zakázal
matke, aby sa s maloletou zdržiavala v mieste jej trvalého bydliska (D. XXX) s tým, že by malo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia maloletého dieťaťa. Bolo zistené, že matka si prenajala byt vo J. B. a teraz sa bude s maloletou zdržiavať v tomto prenajatom byte. Pokiaľ ide o zákaz styku maloletej so starými rodičmi zo stany matky, títo nie sú účastníkmi konania a návrh smeruje voči matke dieťaťa. Trvanie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie v podaní doručenom súdu 28.04.2026 spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia (č. l. 55 súdneho spisu). V odôvodnení poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nekriticky sa súd prvej inštancie oprel o správu kolízneho opatrovníka, ktorý však pri šetrení ignoroval fakt, že matka požíva alkohol, užíva lieky a disponuje zbrojným preukazom. Rozhodnúť o striedavej starostlivosti za situácie, kedy súd prvej inštancie nemá v spise nájomnú zmluvu ani dôkaz o príjme matky považoval otec za hazard so zdravím 4,5 ročného dieťaťa. Samotná správa kolízneho opatrovníka nemôže nahradiť listinný dôkaz (nájomnú zmluvu). Kolízny opatrovník uviedol, že matka má prenajatý byt na ulici D. XXX/XX J. B., avšak matka v návrhu uviedla adresu toho času E. XXX/XX F. B. a taktiež túto adresu určila aj na doručovanie písomností. Z tohto hľadiska podľa otca nie je možné určiť, kde matka v skutočnosti býva a kde by sa s maloletou nachádzala. V ďalšom spochybnil informácie kolízneho opatrovníka, ktoré mal získať počas šetrenia, ako aj v súvislosti s vykonaním pohovoru s maloletou. Mal za to, že dopytovanie pracovníkov ÚPSVaR je potrebné považovať za nabádanie a ovplyvňovanie maloletej, nakoľko sa maloletá zdôverila otcovi, že k matke ísť nechce, lebo sa jej bojí. Toto tvrdenie otec oprel o dôkazy vo zvukových záznamoch, ktoré sú priložené k návrhu o zmenu neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloleté dieťa podané osobne na súd dňa 24.04.2026. Kolízny opatrovník vo svojej správe síce spomína, že matka je držiteľkou zbrojného preukazu, avšak toto zistenie nijako nevyhodnocuje v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa, uspokojil sa len s formálnym vyhlásením matky, pričom úplne rezignoval na preverenie bezpečného uloženia zbrane v novom pre dieťa neznámom prostredí (prenajatý byt). Je procesne neakceptovateľné, aby kolízny opatrovník na jednej strane konštatoval vhodnosť prostredia u matky a na druhej strane ignoroval indície o je závislosti od alkoholu a liekov, ktoré otec dcéry opakovane zdôrazňoval. To, že súd prvej inštancie v uznesení spomenul zbrojný pas, ale nevyvodil z toho dôsledky, považuje otec za procesnú chybu. Napadnuté rozhodnutie vychádza z predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie vychádza z predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov však striedavá osobná starostlivosť predpokladá stabilitu výchovného prostredia a vysokú mieru schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a spolupracovať pri výkone rodičovských práv a povinností. V danom prípade matka nielenže v období od 28. 03. 2026 do 29. 03. 2026 neprejavila o maloletú záujem, ale zároveň nemá stabilný príjem a jej bytové pomery sú závislé od dočasnej finančnej podpory zo strany tretích osôb. Uvedené skutočnosti podľa názoru otca vytvárajú stav neistoty, ktorý nie je v súlade s potrebou stability a bezpečia 4,5-ročného dieťaťa. Maloletá dcéra má od narodenia vytvorené stabilné zázemie výlučne u otca, navštevuje predškolské zariadenie, má vytvorené citové väzby a zaužívaný denný režim. Otec považuje náhle presunutie dieťaťa do režimu striedavej osobnej starostlivosti k rodičovi, ktorý je pre maloletú v súčasnosti takmer cudzou osobou, za postup odporujúci princípu kontinuity výchovného prostredia a najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Otec navrhol, aby odvolací súd rozhodol aj o jeho návrhu na zmenu neodkladného opatrenia zo dňa 24. 04. 2026 (č. l. 45). Pokiaľ ide o tento návrh na zmenu neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie otca zo dňa 05.05.2026 (č. l. 72), v ktorom otec uviedol, že jeho podanie označené ako návrh na zmenu neodkladného opatrenia je odvolaním. Preto ho odvolací súd považoval za súčasť odvolania. Otec v rámci odvolacieho návrhu žiadal, aby došlo k zmene neodkladného opatrenia tak, že maloletá bude dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bude určené právo styku s maloletou každý víkend v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. na neutrálnej pôde za prítomnosti otca, pričom rozsah kontaktu sa bude postupne rozširovať v závislosti od adaptácie maloletého dieťaťa.
6. Zároveň otec spolu s odvolaním podal aj návrh na odklad vykonateľnosti odvolaním napadnutého uznesenia. V návrhu uviedol, že predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa 23. 04. 2026 a je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia. Okamžitý výkon rozhodnutia (striedavá osobná starostlivosť) by v takomto konkrétnom prípade mohol spôsobil maloletému dieťaťu nenapraviteľnú ujmu, nakoľko matka nedisponuje stabilným zázemím v mieste bydliska dieťaťa a jej aktuálny zdravotný a psychický stav neposkytuje záruku bezpečnej starostlivosti. Preto navrhol, aby Krajský súd v Žiline vydal
uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa 20. 04. 2026, č. k. 27P/75/2026, a to až do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 08. 05. 2026 ( č. l. 77 súdneho spisu), uviedla, že na základe predmetného rozhodnutia si mala maloletú prevziať od otca dňa 26. 04. 2026 o 18.00 hod. Za týmto účelom prišla do E., avšak otec jej odmietol maloletú odovzdať, neumožnil jej vstup do obydlia a odoprel jej akýkoľvek kontakt s dcérou. S odvolaním otca nesúhlasí a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne a zákonné potvrdil. Uviedla, že otec v odvolaní prezentuje tvrdenia, ktoré považuje za nepravdivé, nepodložené a účelové, ich cieľom je poškodiť matku a zabrániť jej v riadnom kontakte s maloletou dcérou. Je pravdou, že je držiteľkou zbrojného preukazu, nevlastní však žiadnu strelnú zbraň, nikdy ju nevlastnila a nepredstavovala, ani nepredstavuje pre maloleté dieťa, či svoje okolie akékoľvek ohrozenie. Samotná skutočnosť, že je držiteľkou zbrojného preukazu, podľa jej názoru bez ďalšieho nezakladá dôvod na spochybňovanie jej rodičovských schopností ani bezpečnosti prostredia, v ktorom sa maloletá nachádza. Dôrazne odmietla tvrdenia otca o užívaní liekov, požívaní alkoholu alebo o jej psychickej nespôsobilosti, tieto tvrdenia otec nepreukázal. Pokiaľ ide o bývanie matky v prenajatom byte na adrese J. B., K. D. XX, je to stabilné bývanie zabezpečené na základe platnej nájomnej zmluvy, ktoré si bola nútená zabezpečiť, po tom, čo ju otec zo spoločného obydlia vykázal a následne jej dlhodobo neumožňoval kontakt s maloletou. Podľa názoru matky skutočnosť, že býva v prenájme, nijakým spôsobom neznižuje jej schopnosť vytvoriť pre maloleté dieťa bezpečné, pokojné a láskyplné prostredie. Adresa v F. B. bola z jej strany uvedená len na účely doručovania písomností, pričom tieto si osobne preberá v informačnom centre súdu. V prenajatom byte býva sama, v súčasnosti nemá partnera a pre maloletú má pripravenú a zariadenú samostatnú izbu, v ktorej má zabezpečené všetko potrebné pre jej riadnu starostlivosť a pobyt. Matka uviedla, že od narodenia maloletého dieťaťa sa oň riadne starala, zabezpečovala jeho každodenné potreby, zdravotnú starostlivosť, výchovu aj emocionálne zázemie. Poukázala na to, že maloleté dieťa, najmä dievča v útlom veku, prirodzene potrebuje blízkosť, starostlivosť a citovú väzbu s matkou, ktorá predstavuje jednu z najdôležitejších osôb v jeho živote. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby malo možnosť pravidelného a rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi a aby nebolo vystavované konfliktom ani manipulatívnemu správaniu zo strany ktoréhokoľvek z rodičov. Uviedla, že otec napriek vykonateľnému rozhodnutiu súdu odmieta maloletú dcéru odovzdať do jej starostlivosti, nerešpektuje autoritu súdneho rozhodnutia a svojím konaním bráni realizácii práv priznaných matke predmetným rozhodnutím. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky, doručenom súdu dňa 04. 06. 2026, potvrdil nedodržiavanie neodkladného opatrenia, avšak odmieta odovzdať maloletú dcéru matke v situácii, keď si to maloletá výslovne neželá a má z matky strach. Uviedol, že je presvedčený o tom, že postupné obnovenie dôvery maloletého dieťaťa k matke je nevyhnutné. Podľa jeho názoru jeho konanie a prístup k celej veci jednoznačne preukazujú, že jediným záujmom, ktorý sleduje, je dobro a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté neodkladné opatrenie zrušil, prípadne zmenil tak, že maloletú zverí do osobnej starostlivosti otca a matka bude oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom si maloletú prevezme v mieste bydliska otca pred vchodom do domu. Otec bude povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a odovzdať ju matke v určenom čase. Matka bude následne povinná odovzdať maloletú otcovi vždy v stanovenom čase na tom istom mieste, teda v mieste bydliska otca pred vchodom do domu.
9. Do momentu rozhodovania odvolacieho súdu neboli do konania založené žiadne ďalšie vyjadrenia účastníkov.
10. Odvolací súd predložil spis dňa 4.6.2026 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu otca maloletého dieťaťa na prikázanie veci inému odvolaciemu súdu z dôvodu vhodnosti (č. l. 63 spisu). Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Ndc/6/2026 zo dňa 24. 06. 2026 rozhodol tak, že návrhu otca na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13CoP/84/2026 Krajskému súdu v Banskej Bystrici nevyhovel.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1, § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou – otcom maloletej,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario prejednal vec za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. zmenil podľa § 388 CSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Vo výroku II. ho potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bolo až do právoplatného skončenia konania vo veci rozhodnuté o dočasnom zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Vo zvyšku bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
13. K preskúmavaným výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorými súd prvej inštancie rozhodol o dočasnom zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v určených týždenných intervaloch, určil pravidlá odovzdávania a preberania maloletej a vo zvyšku zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaný dňa 7. 4. 2026, odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, ak sa mu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, aj za cenu, že skutočný stav veci ešte nie je náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd v neskoršom konaní viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o neodkladnom opatrení je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre nariadenie takéhoto opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičov, pričom osobitný význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie teda môže byť nariadené vtedy, ak súd dospeje k záveru, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. U malých detí pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Obsah neodkladných opatrení podľa § 365 ods. 1 a § 367 ods. 1 CMP sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súd prihliada na relevantné ustanovenia Zákona o rodine.
14. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o potrebe vydania autoritatívneho rozhodnutia smerujúceho k ochrane maloletého dieťaťa, a to jeho dočasným zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s určením podmienok odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa, pričom návrh otca vo zvyšnej časti zamietol. Z obsahu konania možno vyvodiť záver o osvedčenej potrebe okamžitého zásahu súdu, ktorú súd prvej inštancie identifikoval najmä v existencii nezhôd ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, keď matka nemá umožnený styk s maloletou vôbec a jeho dlhodobejšia absencia pri výchove dieťaťa môže so zreteľom na jeho vek vyvolávať pocity neistoty a spôsobiť úplné odcudzenie, pričom nie je v záujme maloletej vylúčiť matku zo starostlivosti a výchovy. Zohľadniac skutočnosť, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a neexistuje závažná okolnosť, ktorá by niektorého z nich zo starostlivosti o dieťa vylučovala.
15. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje osvedčenú potrebu okamžitého zásahu do pomerov rodičov a maloletého dieťaťa. Z okolností daného prípadu vyplynulo, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 29. 3. 2026, keď došlo k ich rozchodu, pričom v spoločnej domácnosti žili od roku 2020 až do marca 2026. Od uvedeného času, keď rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti, maloletá žije v domácnosti svojho otca, ktorý od tohto času vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú. Odvolací súd v danom štádiu konania nedokáže zaujať jednoznačný postoj k dôvodom, ktorými otec a matka odôvodňovali opustenie spoločnej domácnosti, keďže tvrdenia oboch rodičov sú v tomto smere protichodné. Matka svoje opustenie spoločnej domácnosti odôvodňovala tým, že otec ju nepustil do domu, v ktorom spoločne žili, pričom vlastníkom domu je otec. Otec túto skutočnosť odôvodňoval tým, že ju mal dňa 29. 3. 2026 pristihnúť pri pohlavnom styku s neznámym mužom a po tom, čo ju mal upozorniť, aby sa začala zaujímať o rodinné zázemie maloletej, jej následne už neumožnil vstup do domu a styk s maloletou. Uvedenými dôvodmi sa bude zaoberať súd v konaní vo veci samej. Pre rozhodovanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je však podstatné, že ani v prípade zlyhania partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa nemožno akceptovať konanie rodiča, ktorý druhému rodičovi výrazne sťažuje alebo obmedzuje jeho možnosti v dostatočnej miere sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa. Z okolností vyplývajúcich z obsahu spisu má odvolací súd ďalej za osvedčené, že styk matky s maloletou sa od marca 2026 nerealizuje vôbec, pričom otec nerešpektuje ani napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o dočasnom zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené odvolací súd prisvedčuje súdu prvej inštancie, že okolnosti danej veci osvedčujú potrebu až do rozhodnutia vo veci samej stabilizovať pomery maloletého dieťaťa prijatím okamžitého rozhodnutia, ktorým bude maloletému dieťaťu zabezpečené jeho právo na výchovu zo strany oboch rodičov. Odvolací súd však dospel k záveru, že v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nebola preukázaná nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, čím neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletá je od marca 2026 v osobnej starostlivosti otca, matka túto starostlivosť nespochybňuje, kolízny opatrovník neuviedol žiadne nedostatky otca pri osobnej starostlivosti v rámci prešetrenia pomerov a maloletá pri pohovore prejavila záujem aj prespať u mamy. Na druhej strane však bolo osvedčené, že rodičia maloletej spolu nežijú, na úprave styku matky s maloletou sa nevedia dohodnúť a nie je v záujme maloletej, aby nemala možnosť rozvíjať svoj vzťah s matkou, najmä keď matka má o kontakt s maloletou záujem a chce sa s ňou stretávať. Už v samotnom návrhu sa matka domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Zároveň nebolo osvedčené, že by maloletej zo stretávania s matkou hrozilo akékoľvek reálne nebezpečenstvo. Tvrdenia otca o užívaní alkoholu, liekov, zbrojný preukaz matky a vlastníctvo zbrane neboli v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení osvedčené. Maloletá má právo na zachovanie a rozvíjanie svojho vzťahu k obom rodičom a matka má právo stretávať sa s maloletou.
16. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku matky s maloletou. Bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a súčasne bolo osvedčené, že takáto dočasná úprava je v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na potrebu zachovania a upevňovania vzájomných väzieb medzi maloletou a matkou bolo potrebné do rozhodnutia súdu vo veci samej upraviť styk matky s maloletou. Je nepochybné, že rodičia nie sú schopní dosiahnuť dohodu o styku matky s maloletou. Z celého obsahu spisu v konaní o neodkladnom opatrení vyplýva, že medzi rodičmi existuje problém v komunikácii, pričom každý z nich má odlišnú predstavu o spôsobe výkonu výchovy a starostlivosti o maloletú, ako aj o realizácii styku s maloletou. Otec matke styk s maloletou neumožňuje, nerešpektuje ani zatiaľ vydané vykonateľné uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu práve táto skutočnosť zakladá potrebu bezodkladnej úpravy styku matky s maloletou. Otec v podanom odvolaní navrhol aj úpravu styku matky s maloletou. Neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie upravujúce styk matky s maloletou a neexistuje ani rodičovská dohoda, ktorá by túto otázku riešila. Podľa názoru odvolacieho súdu absencia súdneho rozhodnutia v preskúmavanej veci vytvára priestor na vznik ďalších konfliktov medzi rodičmi, čo má v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad na maloleté dieťa.
Odvolací súd preto zmenil napadnuté výroky I., III. uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, že nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a teda upravil dočasne styk matky s maloletou rešpektujúc jej najlepší záujem. Prihliadal aj na práva matky, pri ktorej neboli osvedčené skutočnosti tvrdené otcom a nevyplynulo žiadne nebezpečenstvo pre maloletú v rámci realizácie styku s matkou.
17. K výroku II. ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu (pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý vec i správne právne posúdil s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia v tejto časti - ods. 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Odvolací súd dodáva, že otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne argumenty k spochybneniu tohto výroku II.
18. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie v danom prípade nie je konečným rozhodnutím o pomeroch medzi účastníkmi konania. V jeho rámci sú pomery účastníkov upravené len v nevyhnutnom rozsahu a na obmedzenú dobu. O konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej vedenom pod sp. zn. 27P/75/2026, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie a v rámci ktorého budú môcť obaja rodičia dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k nimi navrhovanej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vždy s rešpektovaním najlepšieho záujmu maloletej.
19. K návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd uvádza , že o ňom nerozhodol, keďže otec žiadal odložiť vykonateľnosť do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Odložiť vykonateľnosť je možné len v konaní o žalobe na obnovu konania (§ 412 ods. 1CSP) a v dovolacom konaní (§444 ods. 1 CSP). Ani procesné predpisy ani osobitný predpis neumožňujú odklad vykonateľnosti neodkladného opatrenia odvolacím súdom.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd prvej inštancie vysporiada až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.