Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-133-2013.pdf
PDF · 104.47 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/133/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 proti žalovanému: Wüstenrot poisťo vňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.118,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.118,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.118,13 eur od 24. 6. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 30Cb/133/2013 - 88 zo 17. 4. 2018 súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.118,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.118,13 Eur od 24.06.2013 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu.
2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/140/2018 - 121 z 12. 3. 2020 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/133/2013 - 88 z 17. 4. 2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie zle ustálil zodpovednostný subjekt a zavinenie na strane vodiča, p. Andreja X. (pozn.: pravdepodobne omyl, nakoľko vodičom bol Z. X.; W. X. bol poistencom žalovaného), nakoľko nesprávne zaviazal žalovaného k úhrade nárok žalobcu bez toho, aby bolo preukázané porušenie právnej povinnosti vodiča p. X. (poisteného u žalovaného). Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo súdom prvej inštancie zistené, že sa vodič p. Ragan správal v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Zároveň podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by vodička p. G. dávala znamenie o zmene smeru jazdy a navyše z dotazníka k oznámeniu o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že vodička p. G. pred nárazom do dopravnej značky nebrzdila. Odvolací súd preto s poukazom na uvedené skutočnosti uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či došlo k porušeniu povinnosti vodiča p. X., prípadne vykonať výsluch účastníkov dopravnej nehody na určenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode, následne opätovne vyhodnotiť dôkazy a uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody (regres), pričom zdôraznil, že ani vyhlásenie vodiča p. X. o uznaní viny nemôže byť bez ďalšieho podkladom preukazujúcim porušenie povinnosti z jeho strany a ustáliť tak jeho zodpovednosť za vznik škody.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22. 6. 2021, na ktorom oboznámil účastníkov s doterajším priebehom konania s tým, že vo veci vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením doručených odpovedí svedkov Ing. M. G. a P. Ragana (zabezpečených podľa ust. § 196 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)). Ďalej súd vykonal vo veci dokazovanie opätovným oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ku ktorým sporové strany nemali námietky. Žalobca na pojednávaní oznámil, že zotrváva na svojich dovtedajších prednesoch, pričom má za to, že vina na strane vodiča p. X. bola preukázaná, nakoľko porušil povinnosti vyplývajúce z § 3 ods. 2 a § 15 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. a vodička poškodeného motorového vozidla nemala na výber pri obídení prekážky, čo priznal aj vodič p. X. a preto má za to, že uplatnený nárok voči žalovanému je preukázaný. Žalovaný sa rovnako pridržal dovtedajších prednesov a argumentov, upozornil, že z vykonaného dokazovania nemožno určiť zodpovednosť poistenca žalovaného p. Ragana, nakoľko ten išiel vo svojom jazdnom pruhu, pričom má za to, že poškodenie motorového vozidla si vodička p. Hrončeková spôsobila zlou technikou jazdy. Žalovaný tiež tvrdil, že subjektívny pocit účastníka dopravnej nehody nemôže zakladať automaticky zodpovednosť za vznik nehody, ale je potrebné skúmať aj ostatné objektívne skutočnosti, preto žalobu považuje za nedôvodnú.
4. Po vykonaní dokazovania po rozhodnutí krajského súdu a opätovnom oboznámení všetkých listinných dôkazov, najmä písomných výpovedí citovaných svedkov a oboznámení rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Na ceste Pri letisku v meste Košice došlo 3. 11. 2011 v čase o 17:30 hod. k dopravnej nehode, keď vodič motorového vozidla zn. Škoda Octavia s C.: J (v čase nehody poistené u žalovaného), predchádzal motorové vozidlo zn. T. C4 s C.: D (v čase nehody poistené u žalobcu), zablokoval ho a nedovolil mu obísť dopravné značenie. Medzi účastníkmi dopravnej nehody bola spísaná Správa o nehode z 3. 11. 2011, v ktorej vodič motorového vozidla s EČV: TV250AV jednoznačne priznal svoje zavinenie na dopravnej nehode. Následkom dopravnej nehody bola na motorovom vozidle zn. T. C4 s C.: D spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 1.118,13,- EUR. Motorové vozidlo zn. Citroën C4 s EČV: KE653GF bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu na základe poistnej zmluvy č. 6810472357. Na motorové vozidlo zn. Škoda F. s C.: J ktorým bola škoda spôsobená, bolo v čase dopravnej nehody u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poukázal svojmu poistenému titulom havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 1.118,13,- EUR, refundáciu nákladov však žalovaný žalobcovi odmietol. Pred súdom bolo preukázané zavinenie poistenca žalovaného za spôsobenie dopravnej nehody a preto bol žalovaný povinný refundovať žalobcovi poistné plnenie, ktoré ten poskytol svojmu klientovi v rámci havarijného poistenia.
5. Z obsahu spisu a po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie uvádza, že hlavným a viac menej jediným vytýkaným nedostatkom zo strany odvolacieho súdu bolo zlé ustálenie zodpovednostného subjektu a nedostatočné posúdenie, či došlo k porušeniu právnej povinnosti vodiča P. Ragana, ktorý viedol vozidlo poistené u žalovaného, príp. nedostatočné zistenie, či sa vodič P. X. správal v rozpore s pravidlami cestnej premávky.
6. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 10 ods. 10 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej, ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu.
Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa článku 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa článku 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
7. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané zavinenie škodovej udalosti vodičom vozidla Škoda Octavia (P. Raganom), poistenom v tom čase u žalovaného (poistený A. Ragan), nakoľko tento porušil povinnosť zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla. V písomnej výpovedi svedkyne - účastníčky nehody A.j súd síce vidí nezrovnalosť týkajúcu sa jej tvrdenia o brzdení (Odpoveď na otázky vo veci svedectva na č. l. 144 - „Reagovala som brzdením. Rýchlosť som znížila už pred stretom s prekážkou, nakoľko som sa cítila v ohrození neštandardným predchádzaním auta p. Ragana.“), vzhľadom na to, že v dotazníku k oznámeniu o vzniku škodovej udalosti uviedla, že pri zabránení nehode „reagovala znížením rýchlosti, ubratím plynu, pričom intenzívnym brzdením by mohlo dôjsť v vychýleniu vozidla do strán, vyhýbací manéver vľavo nebol možný, nakoľko by došlo ku kolízii s octaviou, vyhýbací manéver vpravo by spôsobil silnejší náraz do prenosnej značky, čiže v obchod prípadoch vážna dopravná nehoda“, ale komplexne jej popis udalostí súhlasí aj s pôvodným vyjadrením vodiča P. Ragana, ktorý sám priznal, že vodičku vytlačil, nedodržal bezpečnú vzdialenosť a priznal zodpovednosť na dopravnej nehode v plnej miere. V poslednej výpovedi (písomnej, doručenej súdu 8. 4. XXXX) si svedok P. X. mnoho vecí nepamätá vzhľadom na časový odstup, avšak pripúšťa viacero možností vzniku dopravnej nehody. Zároveň však potvrdil, že cestná komunikácia nebola osvetlená, v tom čase bola tma, čo aj v kontexte výpovede a dotazníka svedkyne M. Hrončekovej korešponduje so záverom, že si prenosné dopravné značenie všimla až neskôr, pričom toto bolo bez akýchkoľvek reflexných prvkov a zároveň odbočovacím manévrom vľavo by narazila do vodiča P. Ragana a odbočovacím manévrom vpravo by bola spôsobená väčšia škoda nárazom do prenosného značenia. K. na uvedené nemožno ustáliť či vodič P. X. porušil § 10 ods. 10 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keďže nebolo preukázané, že by vodička M. G. dala znamenie o zmene smeru jazdy. Súd má však za preukázané porušenie povinnosti vodičom P. Raganom vyplývajúcej mu z § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, nakoľko pri predchádzaní nezachoval dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla a tým znemožnil vodičke M. G. vykonať obchádzací manéver (okolo prenosného značenia) do ľavého smeru spôsobom, aby nenarazila do vozidla vedeného práve P. X. resp. do pravého smeru tak, aby nevznikla ešte väčšia škoda priamym nárazom vozidla M. G. do prenosného značenia. Vodič vozidla Škoda F. P. X. teda svojou jazdou znemožnil M. G., ako vodičke vozidla T. C4 bezpečné obídenie prenosného dopravného značenia, pri ktorom by nevznikla žiadna škoda, k čomu pravdepodobne mohla prispieť aj tma, nedostatočné osvetlenie cestnej komunikácie, ako aj absencia akýchkoľvek reflexných prvkov na prenosnom dopravnom značení. Súd vyhodnotil spôsob jazdy P. X. aj v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keďže nedodržaním bočného odstupu sa ako účastník cestnej premávky nesprával disciplinovane, ale najmä ohľaduplne, keďže ohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky (zavinil náraz vodičky M. G. s jej vozidlom, najmä pravým spätným zrkadlom, do prenosnej značky), pritom bol povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno - technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
8. Súd konštatuje, že žalovanému sa v rámci kontradiktórnosti konania nepodarilo preukázať, že dopravnú nehodu nezavinil vodič vozidla poisteného u nich (v rámci PZP) Peter X., ale naopak, vykonaným dokazovaním a vyhodnotením skutkového aj právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ním tvrdené skutočnosti, najmä zavinenie dopravnej nehody vodičom Z. X. a preto žalobcom uplatnený nárok je v plnej výške dôvodný, keď žalobca preukázal tak právny základ nároku ako aj jeho výšku, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.118,13,- Eur s príslušenstvom.
9. Podľa § 11 odsek 6 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 odsek 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. účinného k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Keďže predmetom sporu je regresný nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
11. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.118,13 Eur odo dňa podania žaloby, t. j. 24. 6. 2013 do zaplatenia, pričom rozsah a dátum od kedy si žalobca uplatnil úroky z omeškania žalovaný nenamietal. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania tak, ako to uviedol a uplatnil žalobca a preto mu priznal úrok z omeškania uplatnený v súlade so zákonom vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy tak, ako žiadal a ako je uvedené vo výroku rozsudku.
12. K uplatneným úrokom z omeškania súd len pre doplnenie uvádza nasledovné. Keďže súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel a to na základe preukázania zavinenia dopravnej nehody vodičom vozidla poisteným (v rámci povinného zmluvného poistenia) v čase nehody u žalovaného, je zrejmé, že práve žalovaný, ako poisťovňa, vyhodnotil (prešetril) poistnú udalosť v čase riešenia nesprávne. Pochybenie žalovaného pri vyhodnocovaní/riešení poistnej udalosti však nesmie ísť na vrub poškodeného z poistnej udalosti resp. v tomto prípade na vrub žalobcu (tiež poisťovne), ktorý plnil svojmu poistenému (poškodenému) titulom havarijného poistenia. Žalobca reálne uhradil sumu 1.118,13,- Eur svojmu poistencovi, ako náklady súvisiace s opravou jeho motorového vozidla Citroën C4, vzniknutých škodovou nehodou (poistnou udalosťou), ktorá je predmetom tohto sporu, čím sa majetok žalobcu o uvedenú sumu znížil, pričom ním mohol disponovať, ak by žalovaný plnil riadne a včas (ak by žalobcovi refundoval poistné plnenie). Žalovaný teda nedostatočne a nesprávne prešetril poistnú udalosť v zákonnej lehote, ako mu to vyplýva z § 11 odsek 6 písmena b) zákona o PZP. Žalovaný mal v rámci prešetrovania poistnej udalosti zistiť všetky potrebné a relevantné skutočnosti pre zaujatie stanoviska resp. prijatie rozhodnutia o vyplatení či nevyplatení uplatneného poistného plnenia. Ak škodovú udalosť žalovaný vyriešil spôsobom, že poistné plnenie neposkytol, pričom toto sa neskôr preukázalo ako nesprávne, je povinný niesť za svoje rozhodnutie následky, keďže žalobca poistné plnenie žiadal dôvodne, avšak bol nútený ho uplatniť až súdnou cestou.
13. Nárok na úrok z omeškania v obdobných sporoch o poistné plnenie podľa súdu nevzniká až právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní náhrady škody, nakoľko poškodený, prípadne aj poisťovňa plniaca za poškodeného (havarijné poistenie) musia za vzniknuté škody resp. ich opravy zaplatiť ihneď, čím im vznikne okamžitá škoda (zníženie majetkových hodnôt), ktorej náhrady sa až následne musia domáhať súdnou cestou (keďže druhá strana odmieta plniť), častokrát v niekoľkoročných súdnych sporoch. V tomto prípade sa žalobca svojho nároku domáhal dôvodne a sumou ktorú vyplatil za svojho poisteného titulom havarijného poistenia nemohol disponovať, nakoľko žalovaný, ako poisťovňa škodcu odmietla poistné plnenie refundovať. Ak by žalovaný žalobcovi poistné plnenie refundoval riadne a včas, teda minimálne v lehote na prešetrenie poistnej udalosti, žalobca by disponoval finančnými prostriedkami vyplatenými za svojho poisteného titulom havarijného poistenia a mal by možnosť ich ďalej zhodnocovať.
K naznačenému však zo strany žalovaného nedošlo, dostal sa do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania. Súd žalobcovi priznal v zmysle § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. účinného k 31.1.2013 úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil v podanej žalobe. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.118,13,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 1.118,13,- Eur od 24. 6. 2013 (odo dňa podania žaloby), nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto výške.
14. Záverom súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. Zároveň súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému, nakoľko v konaní pred krajským súdom bol na základe ním podanom odvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku plne úspešný (vec bola zrušená a vrátená). O výške trov konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva.