Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/79/2013

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: Hindický, s.r.o., IČO: 36 557 935, Medvecké 4/2, Plavé Vozokany, zastúpený: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát so sídlom ul. J. Hollého 11, Levice, proti žalovanému: Z.. B. B., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX, Z. B. A., o zaplatenie 15.567,58 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. P o k r a č u j e v prerušenom konaní.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 27.03.2013 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15.567,58 eura s príslušenstvom.

2. Vec bola pôvodne pridelená zákonnému sudcovi - JUDr. Martina Balegová. V zmysle dodatku č. 11/15 k Rozvrhu práce Okresného súdu na rok 2015, s účinnosťou od 01.11.2015, bola vec pridelená zákonnému sudcovi - JUDr. Viktória Bagala Vrábelová. V zmysle dodatku č. 2/16 k Rozvrhu práce Okresného súdu na rok 2016, s účinnosťou od 10.02.2016, bola vec pridelená zákonnému sudcovi - JUDr. Radka Laceková. V zmysle dodatku č.15/2020 k Rozvrhu práce Okresného súdu na rok 2020, s účinnosťou od 07.10.2020, bola vec pridelená zákonnému sudcovi -Mgr. Mariana Pondelová.

3. Súd pri lustrácii pobytu žalovaného v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný dňa 16.05.2013 zomrel, ku ktorej skutočnosti došlo po podaní žaloby.

4. Uznesením č.k. -36 zo dňa 29.07.2014 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po žalovanom, vedeného pod sp.zn. . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2014.

5. Ďalej súd zistil, že dedičské konanie po neb. B. B. (žalovaný), ktoré sa vedie pod sp.zn.11D/153/2013 nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

6. Na výzvu súdu súdna komisárka doručila vyjadrenie, v ktorom uviedla, že poručiteľ ( žalovaný ) zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dediť po ňom v prvej skupine boli povolané manželka F.. V. B. a dcéry: Á. L. a M. B., pričom dedičia po oboznámení sa s dedičským spisom a poučení podľa dedičstvo odmietli. Dedičom v druhej zákonnej skupine bol otec poručiteľa V. B.A., Z.. XX.XX.XXXX, ktorý dedičstvo taktiež odmietol. Dedičkou v tretej zákonnej skupine bola sestra poručiteľa D. C., ktorá taktiež dedičstvo odmietla. Z uvedeného dôvodu v zmysle dedičstvo pripadne štátu. Nakoľko predmetom dedičstva sú nehnuteľnosti, bude potrebné v dedičskom konaní ustanoviť znalca

na ocenenie nehnuteľností. Súdna komisárka ďalej uviedla, že termín predpokladaného skončenia dedičského konania nie je možné určiť.

7. Uvedené skutočnosti boli oznámené aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý následne zobral žalobu v celom rozsahu späť.

8. Späťvzatie žaloby bolo súdu doručené počas prerušenia konania. Okresný súd preto prvým výrokom rozhodol o pokračovaní v konaní, a to aj napriek tomu, že dedičské konanie nie je stále ukončené. Okresný súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca na podanej žalobe už netrvá, nie je dôvod k tomu, aby súd ďalej čakal na výsledok dedičského konania po žalovanom, v ktorom podľa oznámenia súdnej komisárky navyše všetci dedičia prichádzajúci do úvahy dedičstvo odmietli, ktorá skutočnosť má za následok, že žalovaný zomrel bez zanechania dedičov, keďže štát (v prípade, ak by mu dedičstvo pripadlo ako odúmrť) nemožno považovať za dediča.

9. Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len „ procesné podmienky “ ).

14. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa , v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

16. Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

17. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto spôsobilosť môže nadobudnúť aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikne okamihom smrti fyzickej osoby. Pre konanie je rozhodné, či osoba označená ako strana sporu mala spôsobilosť v čase, keď bol podaný návrh, prípadne či táto osoba spôsobilosť byť stranou sporu nestratila počas konania.

18. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že označený žalovaný v priebehu konania v dôsledku smrti stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, teda nemá ani procesnú subjektivitu. V prípade, ak by zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu žaloby, súd by v súlade s citovanou zákonnou úpravou posudzoval, či je potrebné toto konanie zastaviť, resp. či v ňom možno pokračovať a to aj s prihliadnutím na ustanovenie , podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

19. vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, čo znamená, že vstupuje nielen do jeho práv, ale zároveň aj do povinnosti poručiteľa.

20. Z dedičského konania po nebohom žalovanom, hoci nie je doposiaľ právoplatne skončené, je už ale zrejmé, že dedičia, ktorí prichádzali do úvahy ako právni nástupcovia po neb. žalovanom dedičstvo odmietli a to pripadne štátu ako odúmrť, ktorý nemá možnosť dedičstvo odmietnuť, avšak zároveň sa nestáva právnym nástupcom žalovaného v zmysle, že by vstúpil do práv a povinností univerzálnou sukcesiou a teda by mohol v tomto konaní vystupovať namiesto nebohého žalovaného ako strana sporu. Z uvedeného dôvodu tak v konaní nastal nedostatok podmienky konania - neexistencia druhej strany sporu, ktorý nedostatok nemožno odstrániť a s prihliadnutím na predbežné výsledky dedičského konania súd zároveň nemohol ani rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalovaného, pretože ich niet.

21. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

23. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

24. Keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, nebolo potrebné postupovať podľa citovaných ustanovení týkajúcich sa podmienok konania, ale súd konanie zastavil práve z dôvodu dispozičného úkonu žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemá právneho nástupcu, rozhodnutie bude doručované len právnemu zástupcovi žalobcu.

25. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Žalobca zobral žalobu späť v dôsledku predbežných výsledkov dedičského konania svedčiacich tomu, že žalovaný nemá právneho nástupcu. Z uvedeného možno mať zato, že zastavenie konania nezavinila žiadna strana sporu. Súd preto s prihliadnutím na túto špecifickú procesnú situáciu o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a teda nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane sporu.

28. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku súd rozhodne samostatným uznesením, rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.