Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-972-2026.pdf
PDF · 70.78 KB
Case nature
Subarea
76Ek/972/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, o vymoženie 234,- eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Holík, so sídlom Záhradnícka č. 14, 811 07 Bratislava, IČO: 42 133 530, pod sp. zn. 321EX 172/26, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.06.2026, sp. zn. 76Ek/972/2026, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok I.) a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 eur s DPH, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).
2. Oprávnený sa domáha vymoženia 234,- eur na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.10.2023, sp. zn. 34Up/709/2023.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s tým, že predmetný platobný rozkaz mu nebol doručený. V období vydania a doručovania exekučného titulu sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody.
4. Oprávnený uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý súd opatril doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Prípadné zastavenie exekúcie tak nemožno pričítať oprávnenému, pretože on svojím konaním nespôsobil nevymáhateľnosť exekučného titulu.
5. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 107 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 1 ods. 1, § 9 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a uviedol, že jedným z predpokladov právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je jeho účinné doručenie. Z lustrácie ZVJS súdny úradník zistil, že povinný bol od 30.05.2023 do 30.01.2025 v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Predmetný platobný rozkaz mal byť povinnému doručený 08.11.2023 do elektronickej schránky povinného (doručenie uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia). Zo spisu základného konania vyplýva, že v základnom konaní bolo zistené, že povinný je v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Aj napriek tomu sa však predmetný platobný rozkaz doručoval do elektronickej schránky povinného. Súdny úradník však uviedol, že sa mal doručovať prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Preto nedošlo k riadnemu doručeniu exekučného titulu a tento nespĺňa predpoklady vykonateľnosti, teda nie je ani spôsobilým exekučným titulom. Vedenie exekúcie tak je neprípustné.
6. Súdny úradník podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku a § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaviazal na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 61,50 eur oprávneného, keď je potrebné pričítať mu dôvod zastavenia exekúcie.
7. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť s tým, že k nevymáhateľnosti exekučného titulu došlo výlučne pochybením súdu pri doručovaní. Keďže oprávnený konal v dobrej viere, nakoľko dôveroval v správnosť doručenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, nemožno hovoriť o procesnom zavinení oprávneného. Nemožno ho sankcionovať za pochybenie súdu. Doložka právoplatnosti je úradným osvedčením súdu. Ak toto osvedčenie súd vydá nesprávne, ide o priame zlyhanie štátnej moci. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie právo na zaplatenie vymáhaného nároku existovalo, návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne a zastavenie exekučného konania nemožno pričítať oprávnenému, pretože on svojim konaním nespôsobil nevymáhateľnosť exekučného titulu, preto by nemal znášať trovy exekúcie. Oprávnený preto navrhol, aby sa rozhodlo podľa § 250 ods. 2 CSP.
8. Podľa obsahu sťažnosti možno uviesť, že oprávnený nenapáda výrok I. uznesenia súdneho úradníka o zastavení exekúcie, ale len výrok II. uznesenia súdneho úradníka, ktorým ho súd zaviazal na úhradu trov exekútora. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
9. V exekučných konaniach platí základné pravidlo ohľadne trov exekútora, a to, že ak bol exekútor poverený vykonaním exekúcie a začal vykonávať exekúciu, má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, a ak v priebehu vykonávania exekúcie došlo k uspokojeniu vymáhaného nároku, má nárok aj na odmenu (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 823.). V prípade podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku nie je možné rozhodnúť tak, že sa exekútorovi náhrada trov (v žiadnej výške) neprizná. V zmysle vyššie uvedeného pravidla musí byť niektorý účastník exekučného konania zaviazaný náhradou trov exekúcie tak, aby súdnemu exekútorovi boli minimálne kompenzované jeho výdavky. Je legitímne, aby exekútor nezostal škodný, teda aby mu boli jeho námaha a prípadné výdavky kompenzované.
10. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného (t. j. ak sa skončí zastavením na základe uznesenia exekučného súdu, alebo na základe upovedomenia exekútora o zastavení exekúcie), platenie trov exekútora je povinnosťou oprávneného za predpokladu, že ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (§ 199c ods. 1 Exekučného poriadku). Ak o takýto dôvod nejde, platí trovy exekútora povinný (§ 199c ods. 4 Exekučného poriadku). Správne súdny úradník vymedzil, že predmetom posudzovania v danom prípade je to, či je prítomný dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. Zákon nešpecifikuje, o aký dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, by malo ísť. Typickým prípadom bude zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keď povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie úspešne odôvodnil tým, že vymáhanú povinnosť splnil ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnenému možno pričítať aj zrušenie exekučného titulu, pretože zo „spätného pohľadu“ zrušenie exekučného titulu znamená neúspech oprávneného v základnom konaní. Podobne pričítame oprávnenému aj prekážky uznania alebo výkonu cudzieho exekučného titulu (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 832.). Aj v prípade, ak sa oprávnený domáha vymoženia plnenia na podklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, je dozaista daný dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. Oprávnený síce uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne, avšak uvedené, vzhľadom na skutočnosti zistené na podklade návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nie je pravdou. Oprávnený ďalej uvádza, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie právo na zaplatenie vymáhaného nároku existovalo. Avšak toto právo nebolo judikované exekučným titulom, čo je základnou podmienkou pre vedenie exekúcie. Dosiaľ ide len o oprávneným tvrdené a nejudikované právo. Všetky tieto okolnosti teda svedčia o existencii dôvodu, ktorý možno pričítať práve a jedine oprávnenému.
11. Oprávnený uvádza, že dôveroval v správnosť doručenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá je úradným osvedčením súdu. Ďalej uvádza, že ide o priame zlyhanie štátnej moci, ak toto
osvedčenie bolo vydané nesprávne. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený si jednoznačne uvedomuje svoje chybné konanie (nesprávne/predčasné podanie návrh na vykonanie exekúcie), avšak vinu za to prisudzuje súdu a jeho nesprávnemu postupu. To, z akého dôvodu oprávnený konal v danom prípade nesprávne, nie je predmetom posudzovania exekučného súdu (viď § 199c ods. 1 Exekučného poriadku). Inak povedané je jedno, či je dané pochybenie akéhokoľvek subjektu v reťazci pred oprávneným. Dôležitým pre toto rozhodnutie exekučného súdu je len tá skutočnosť, že oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie, na základe čoho vznikli exekútorovi trovy, ktoré je potrebné refundovať. Ak sa oprávnený domnieva, že bol uvedený do omylu, alebo že iný subjekt konal protizákonne či nedbalo, je na ňom, aby uvedené riešil inými právnymi prostriedkami.
12. S ohľadom na uvedené súd považuje uznesenie súdneho úradníka vo výroku II. za vecne správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto ju súd zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).