Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-171-2015.pdf
PDF · 98.74 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/171/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Harabinom v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zast.: AK Balara, s. r. o., Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.356,98,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.356,98,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2.356,98,- Eur od 12. 10. 2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 9. 10. 2015 doručenou súdu 12. 10. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.356,98 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného poistného plnenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že 21. 10. 2013 poukázal z havarijného poistenia motorového vozidla poškodenému poistné plnenie vo výške 2.356,98 Eur. Žalobca následne výzvou z 24. 10. 2013 požiadal žalovaného o refundáciu vyplateného poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu vo výške 2.356,98 Eur, avšak žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že škoda bola spôsobená jeho poisteným.
2. Na pojednávaní 22. 6. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi stranami už nie je sporný žalovaný nárok týkajúci sa plnenia, ktoré poskytol titulom havarijného poistenia svojmu poistencovi (poškodenému), sporné ostalo iba príslušenstvo. Žalovaný podľa žalobcu síce splnil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), avšak nesprávne, resp. nedostatočne prešetril dopravnú nehodu a následne ju nesprávne vyhodnotil a len preto neuhradil žalobcovi plnenie, pričom žalobca nemohol týmito finančnými prostriedkami disponovať a tieto ekonomické následky by mal znášať žalovaný. Žalobca dodal, že úrok z omeškanie žiada aj preto, aby sa poisťovne vo všeobecnosti nevyhýbali povinnosti plniť len formálnym splnením povinnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia, kedy len formálne odpíšu poškodenému, resp. druhej poisťovni bez podrobného odôvodnenia, prečo nepristúpili k plneniu. Žalobca zároveň navrhol rozhodnúť vec rozsudkom pre uznanie nároku a to v časti istiny, nakoľko žalovaný v tejto časti nárok uznal.
3. Žalovaný na pojednávaní 22. 6. 2021 potvrdil tvrdenie žalobcu, že vo veci už nie je sporná istina, ale sporné zostali len úroky z omeškania, pričom poukázal na § 15 zákona o PZP, kedy poškodený (žalobca) musí svoj nárok uplatňovaný voči poisťovni aj preukázať. Ako náhle žalovaný dostal od žalobcu požiadavku na náhradu plnenia, zavinenie klienta žalovaného z ničoho nevyplývalo. Po vyzvaní klient uviedol, že si nebol vedomý, že spôsobil škodu aj motorového vozidla pred vozidlom, do ktorého narazil. Následne žalovaný vypracoval kvalifikovanú odpoveď, že nemá preukázané, že poškodenie motorového vozidla havarijne poisteného u žalobcu (prvé v reťazovej zrážke, za ktorým bolo druhé motorové vozidlo a za ním až tretie, poistené u žalovaného) spôsobil poistenec žalovaného. Táto skutočnosť vyplynula až z výpovede p. Furdu a najmä z toho dôvodu žalovaný prehodnotil svoje stanovisko a uznal istinu, pričom zdôraznil, že jeho poistenec si stále nebol vedomý spôsobenia škody aj ďalšieho motorového vozidla. Žalovaný v kontexte úrokov z omeškania poukázal na rozsudok NS SR z 22. 11. 2018 sp. zn. 3Cob 145/2017 a rozsudok NS SR z 26. 2. 2019 sp. zn. 1Cdo 212/2017 a na záver dodal, že zákonnú povinnosť si splnil a preto žiada žalobu v časti úrokov z omeškania zamietnuť a v časti istiny súhlasí s rozhodnutím rozsudkom pre uznanie nároku.
4. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
6. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie nároku (v časti istiny) v zmysle § 282 CSP, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, žalobe v časti istiny vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu uplatneného nároku - istiny.
7. Keďže žalovaný uznal nárok uplatnený žalobcom len v časti uplatnenej istiny a len v tejto časti žalobca navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku, neuznané zo strany žalovaného a sporné ostalo uplatnené príslušenstvo - úroky z omeškania.
8. Podľa § 11 odsek 6 písmeno b) zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 odsek 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
9. K námietke žalovaného ohľadne nepriznania uplatnených úrokov z omeškania súd uvádza nasledovné. Keďže súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel a to na základe uznania nároku práve žalovaným, ktorý sám dodatočne uznal zavinenie za spôsobenie dopravnej nehody jeho poistencom (z povinného zmluvného poistenia), je zrejmé, že práve žalovaný, ako poisťovňa, vyhodnotil (prešetril) poistnú udalosť v čase riešenia nesprávne. Pochybenie žalovaného pri vyhodnocovaní/riešení poistnej udalosti však nesmie ísť na vrub poškodeného z poistnej udalosti resp. v tomto prípade na vrub žalobcu (tiež poisťovne), ktorý plnil svojmu poistenému (poškodenému) titulom havarijného poistenia.
Žalobca reálne uhradil sumu 2.356,98,- Eur svojmu poistencovi (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,- Eur a opotrebenia pneumatík vo výške 31,- Eur), ako náklady súvisiace s opravou jeho motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: HC 540 BL, vzniknutých dopravnou nehodou (poistnou udalosťou), ktorá je predmetom tohto sporu, čím sa majetok žalobcu o uvedenú sumu znížil, pričom ním mohol disponovať, ak by žalovaný plnil riadne a včas (ak by refundoval poistné plnenie na základe výzvy žalobcu). Neobstojí ani argument žalovaného, že uplatnený nárok uznal až po výpovedi svedka Furdu (vodiča stredného motorového vozidla z reťazovej dopravnej nehody) na pojednávaní 29. 3. 2019, po ktorej žalovaný prehodnotil svoje stanovisko. Potvrdzuje to len nedostatočné a nesprávne prešetrenie poistnej udalosti žalovaným v zákonnej lehote, ako mu to vyplýva z § 11 odsek 6 písmena b) zákona o PZP. Žalovaný mal v rámci prešetrovania poistnej udalosti zistiť všetky potrebné a relevantné skutočnosti pre zaujatie stanoviska resp. prijatie rozhodnutia o vyplatení či nevyplatení uplatneného poistného plnenia. Ak škodovú udalosť žalovaný vyriešil spôsobom, že poistné plnenie neposkytol, pričom toto sa neskôr preukázalo ako nesprávne, je povinný niesť za svoje rozhodnutie následky, keďže žalobca poistné plnenie žiadal dôvodne, avšak bol nútený ho uplatniť až súdnou cestou.
10. Nárok na úrok z omeškania v obdobných sporoch o poistné plnenie podľa súdu nevzniká až právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní náhrady škody, nakoľko poškodený, prípadne aj poisťovňa plniaca za poškodeného (havarijné poistenie) musia za vzniknuté škody resp. ich opravy zaplatiť ihneď, čím im vznikne okamžitá škoda (zníženie majetkových hodnôt), ktorej náhrady sa až následne musia domáhať súdnou cestou (keďže druhá strana odmieta plniť), častokrát v niekoľkoročných súdnych sporoch. V tomto prípade sa žalobca svojho nároku domáhal dôvodne a sumou ktorú vyplatil za svojho poisteného titulom havarijného poistenia nemohol disponovať, nakoľko žalovaný, ako poisťovňa škodcu odmietla poistné plnenie refundovať. Ak by žalovaný žalobcovi poistné plnenie refundoval riadne a včas, teda minimálne v lehote na prešetrenie poistnej udalosti, žalobca by disponoval finančnými prostriedkami vyplatenými za svojho poisteného titulom havarijného poistenia a mal by možnosť ich ďalej zhodnocovať. K naznačenému však zo strany žalovaného nedošlo, dostal sa do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania. Súd žalobcovi priznal v zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil v podanej žalobe. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.356,98,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 2.356,98 Eur od 12. 10. 2015 (odo dňa podania žaloby), nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto výške.
11. Záverom súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP
Poučenie:
1. Žalobca sa žalobou z 9. 10. 2015 doručenou súdu 12. 10. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.356,98 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného poistného plnenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že 21. 10. 2013 poukázal z havarijného poistenia motorového vozidla poškodenému poistné plnenie vo výške 2.356,98 Eur. Žalobca následne výzvou z 24. 10. 2013 požiadal žalovaného o refundáciu vyplateného poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu vo
výške 2.356,98 Eur, avšak žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že škoda bola spôsobená jeho poisteným.
2. Na pojednávaní 22. 6. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi stranami už nie je sporný žalovaný nárok týkajúci sa plnenia, ktoré poskytol titulom havarijného poistenia svojmu poistencovi (poškodenému), sporné ostalo iba príslušenstvo. Žalovaný podľa žalobcu síce splnil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), avšak nesprávne, resp. nedostatočne prešetril dopravnú nehodu a následne ju nesprávne vyhodnotil a len preto neuhradil žalobcovi plnenie, pričom žalobca nemohol týmito finančnými prostriedkami disponovať a tieto ekonomické následky by mal znášať žalovaný. Žalobca dodal, že úrok z omeškanie žiada aj preto, aby sa poisťovne vo všeobecnosti nevyhýbali povinnosti plniť len formálnym splnením povinnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia, kedy len formálne odpíšu poškodenému, resp. druhej poisťovni bez podrobného odôvodnenia, prečo nepristúpili k plneniu. Žalobca zároveň navrhol rozhodnúť vec rozsudkom pre uznanie nároku a to v časti istiny, nakoľko žalovaný v tejto časti nárok uznal.
3. Žalovaný na pojednávaní 22. 6. 2021 potvrdil tvrdenie žalobcu, že vo veci už nie je sporná istina, ale sporné zostali len úroky z omeškania, pričom poukázal na § 15 zákona o PZP, kedy poškodený (žalobca) musí svoj nárok uplatňovaný voči poisťovni aj preukázať. Ako náhle žalovaný dostal od žalobcu požiadavku na náhradu plnenia, zavinenie klienta žalovaného z ničoho nevyplývalo. Po vyzvaní klient uviedol, že si nebol vedomý, že spôsobil škodu aj motorového vozidla pred vozidlom, do ktorého narazil. Následne žalovaný vypracoval kvalifikovanú odpoveď, že nemá preukázané, že poškodenie motorového vozidla havarijne poisteného u žalobcu (prvé v reťazovej zrážke, za ktorým bolo druhé motorové vozidlo a za ním až tretie, poistené u žalovaného) spôsobil poistenec žalovaného. Táto skutočnosť vyplynula až z výpovede p. Furdu a najmä z toho dôvodu žalovaný prehodnotil svoje stanovisko a uznal istinu, pričom zdôraznil, že jeho poistenec si stále nebol vedomý spôsobenia škody aj ďalšieho motorového vozidla. Žalovaný v kontexte úrokov z omeškania poukázal na rozsudok NS SR z 22. 11. 2018 sp. zn. 3Cob 145/2017 a rozsudok NS SR z 26. 2. 2019 sp. zn. 1Cdo 212/2017 a na záver dodal, že zákonnú povinnosť si splnil a preto žiada žalobu v časti úrokov z omeškania zamietnuť a v časti istiny súhlasí s rozhodnutím rozsudkom pre uznanie nároku.
4. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
6. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie nároku (v časti istiny) v zmysle § 282 CSP, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, žalobe v časti istiny vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu uplatneného nároku - istiny.
7. Keďže žalovaný uznal nárok uplatnený žalobcom len v časti uplatnenej istiny a len v tejto časti žalobca navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku, neuznané zo strany žalovaného a sporné ostalo uplatnené príslušenstvo - úroky z omeškania.
8. Podľa § 11 odsek 6 písmeno b) zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 odsek 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
9. K námietke žalovaného ohľadne nepriznania uplatnených úrokov z omeškania súd uvádza nasledovné. Keďže súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel a to na základe uznania nároku práve žalovaným, ktorý sám dodatočne uznal zavinenie za spôsobenie dopravnej nehody jeho poistencom (z povinného zmluvného poistenia), je zrejmé, že práve žalovaný, ako poisťovňa, vyhodnotil (prešetril) poistnú udalosť v čase riešenia nesprávne. Pochybenie žalovaného pri vyhodnocovaní/riešení poistnej udalosti však nesmie ísť na vrub poškodeného z poistnej udalosti resp. v tomto prípade na vrub žalobcu (tiež poisťovne), ktorý plnil svojmu poistenému (poškodenému) titulom havarijného poistenia. Žalobca reálne uhradil sumu 2.356,98,- Eur svojmu poistencovi (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,- Eur a opotrebenia pneumatík vo výške 31,- Eur), ako náklady súvisiace s opravou jeho motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: HC 540 BL, vzniknutých dopravnou nehodou (poistnou udalosťou), ktorá je predmetom tohto sporu, čím sa majetok žalobcu o uvedenú sumu znížil, pričom ním mohol disponovať, ak by žalovaný plnil riadne a včas (ak by refundoval poistné plnenie na základe výzvy žalobcu). Neobstojí ani argument žalovaného, že uplatnený nárok uznal až po výpovedi svedka Furdu (vodiča stredného motorového vozidla z reťazovej dopravnej nehody) na pojednávaní 29. 3. 2019, po ktorej žalovaný prehodnotil svoje stanovisko. Potvrdzuje to len nedostatočné a nesprávne prešetrenie poistnej udalosti žalovaným v zákonnej lehote, ako mu to vyplýva z § 11 odsek 6 písmena b) zákona o PZP. Žalovaný mal v rámci prešetrovania poistnej udalosti zistiť všetky potrebné a relevantné skutočnosti pre zaujatie stanoviska resp. prijatie rozhodnutia o vyplatení či nevyplatení uplatneného poistného plnenia. Ak škodovú udalosť žalovaný vyriešil spôsobom, že poistné plnenie neposkytol, pričom toto sa neskôr preukázalo ako nesprávne, je povinný niesť za svoje rozhodnutie následky, keďže žalobca poistné plnenie žiadal dôvodne, avšak bol nútený ho uplatniť až súdnou cestou.
10. Nárok na úrok z omeškania v obdobných sporoch o poistné plnenie podľa súdu nevzniká až právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní náhrady škody, nakoľko poškodený, prípadne aj poisťovňa plniaca za poškodeného (havarijné poistenie) musia za vzniknuté škody resp. ich opravy zaplatiť ihneď, čím im vznikne okamžitá škoda (zníženie majetkových hodnôt), ktorej náhrady sa až následne musia domáhať súdnou cestou (keďže druhá strana odmieta plniť), častokrát v niekoľkoročných súdnych sporoch. V tomto prípade sa žalobca svojho nároku domáhal dôvodne a sumou ktorú vyplatil za svojho poisteného titulom havarijného poistenia nemohol disponovať, nakoľko žalovaný, ako poisťovňa škodcu odmietla poistné plnenie refundovať. Ak by žalovaný žalobcovi poistné plnenie refundoval riadne a včas, teda minimálne v lehote na prešetrenie poistnej udalosti, žalobca by disponoval finančnými prostriedkami vyplatenými za svojho poisteného titulom havarijného poistenia a mal by možnosť ich ďalej zhodnocovať. K naznačenému však zo strany žalovaného nedošlo, dostal sa do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania. Súd žalobcovi priznal v zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil v podanej žalobe. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.356,98,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 2.356,98 Eur od 12. 10. 2015 (odo dňa podania žaloby), nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto výške.
11. Záverom súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP