Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/13/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu LESY - DREVO, s.r.o., so sídlom Rudnaya 2374/86, 010 01 Žilina, IČO: 36 379 239, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému Barwood s.r.o., so sídlom Tomčianska cesta 38, 036 01 Martin, IČO: 54 453 364, právne zastúpenému AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, o zaplatenie 5.538,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/33/2024-158 zo dňa 6. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/33/2024-158 zo dňa 6. novembra 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.538,48 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.848,-- Eur od 15.04.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.262,52 Eur od 21.04.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 145,20 Eur od 23.04.2023 do zaplatenia a vo výške 12,75 % ročne zo sumy 2.282,76 Eur od 11.05.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 160,-- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.538,48 Eur voči žalovanému spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,5 % ročne a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 160,-- Eur a trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že vykonal ťažobné práce a vývoz štiepky za cenu dohodnutú medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že Dohoda o vykonaných dodávkach, množstvo vykonaných prác nebolo dlžníkom rozporované, o čom svedčí, že pristúpil k čiastočnej úhrade každej faktúry.

3. Súd prvej inštancie poznamenal, že hoci žalovaný popieral dohodu so žalobcom o cene štiepky na 58,-- Eur za lutrotonu, žalobca žiadnu takú dohodu netvrdil. Žalobca tvrdil, že chcel cenu ponížiť o 15,-- Eur, ale k dohode nedošlo, preto ponechal na žalovanom, aby štiepku za zvýšenú cenu predal inému. Žalovaný vraj nesúhlasil, aby ťažbu realizoval žalobca prostredníctvom subdodávateľa, avšak

z ničoho nevyplynulo, že by žalovaný niekedy namietal realizáciu danej ťažby. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si rozporuje, keďže tvrdil, že nesúhlasil, aby ťažbu realizoval subdodávateľ žalobcu, ale zároveň akceptoval túto ťažbu. Žalovaný nikdy nenamietal realizáciu danej ťažby, dokonca takto vyťaženú drevnú hmotu predal tretiemu subjektu. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že žalovaný namietal zmätočnosť tvrdení žalobcu, že účtoval 18,-- Eur, ale hovoril o 20,-- Eur, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca to v priebehu konania riadne objasnil, a to, že pôvodná cena bola navrhovaná 20,-- Eur, následne bola fakturovaná vo výške 18,-- Eur. Na jednej strane žalovaný namietal dohodu o ťažbe, ale na druhej strane namietal iba dohodu o cene, pričom súd prvej inštancie mal za zrejmé, že akceptoval ťažbu prostredníctvom subdodávateľa žalobcu.

4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa 20.10.2022 Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci sa zaviazal dodať žalobcovi ako kupujúcemu listnatú energetickú štiepku na lokalite „Peň“. Množstvo podľa možností predávajúceho. Kupujúci sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu podľa čl. II tejto zmluvy. Podľa čl. II zmluvy medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá cena 65,-- Eur za každú dodanú lutrotonu bez DPH. V prípade, že dôjde v priebehu zmluvy k výraznejším zmenám ceny (plus mínus 3 %), cena sa po vzájomnej dohode upraví. Do konca roku 2022 bude od dodávateľa odobraté množstvo minimálne za 30.000,-- Eur. Podľa čl. VIII zmluvy zmluvu je možné zmeniť alebo zrušiť iba obojstranným písomným prejavom zmluvných strán.

5. Konštatoval, že súdu boli predložené faktúry vyhotovené žalobcom žalovanému, a to: faktúra č. 2020230049 zo dňa 22.03.2023, so splatnosťou 14.04.2023 na sumu 6.652,80 Eur; faktúra č. 2020230062 zo dňa 05.04.2023, so splatnosťou 20.04.2023 na sumu 4.545,07 Eur; faktúra č. 2020230067 zo dňa 12.04.2023, so splatnosťou 22.04.2023 na sumu 522,72 Eur a faktúra č. 2020230068 zo dňa 12.04.2023, so splatnosťou 10.05.2023 na sumu 8.217,94 Eur. Všetky tieto faktúry boli vystavené zo strany žalobcu ako dodávateľa žalovanému ako odberateľovi a z popisu na faktúrach vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému vývoz štiepky a ťažbu a vývoz hmoty na štiepku. Súd prvej inštancie zistil, že z predložených faktúr vyplýva, že žalobca fakturoval ťažbu, pričom je evidentné, že v kúpnej zmluve nebola dohodnutá ťažba, ani cena za ňu, ale iba predaj.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami je nesporné a zároveň aj vyplývajúce z predložených výpisov z účtu, že žalovaný uhradil faktúru vystavenú na sumu 652,80 Eur dňa 12.04.2023 vo výške 4.804,80 Eur. Zároveň faktúru na sumu 4.545,07 Eur uhradil dňa 19.04.2023 vo výške 3.282,55 Eur. Faktúru na sumu 522,72 Eur uhradil dňa 21.04.2023 vo výške 377,52 Eur a faktúru na sumu 8.217,94 Eur uhradil dňa 05.05.2023 vo výške 5.395,18 Eur, na základe čoho neuhradená suma v celkovej výške je 5.538,48 Eur. Uvedené vyplýva aj z detailného výpisu pohľadávok zo dňa 29.11.2023.

7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 29.11.2023 na zaplatenie dlhu 5.538,48 Eur, pričom mal preukázané aj doručenie danej zásielky dňa 01.12.2023. Tejto výzve predchádzala upomienka žalobcu voči žalovanému zo dňa 13.09.2023, ktorá nebola rozporovaná, aj keď súd prvej inštancie nemal preukázané jej osobitné doručenie.

8. Konštatoval, že žalobca trval na tom, že túto pohľadávku, ktorú si uplatňuje voči žalovanému, odvodzuje za vykonané ťažobné práce a vývoz štiepky za cenu dohodnutú medzi účastníkmi. Žalovaný vo svojich podaniach argumentoval, že cena za ťažbu nebola osobitne dohodnutá a poukazoval na cenu podľa kúpnej zmluvy. Žalobca trval na tom, že nejde o pohľadávku z kúpnej zmluvy, ale o pohľadávku, ktorá vznikla na základe dohody o ťažbe dreva. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že hoci žalovaný poukazuje na čl. VIII Kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého zmluvu je možné zmeniť alebo zrušiť iba obojstranným písomným prejavom zmluvných strán a trval na písomnej zmluve, v zmysle ktorej však bola dohodnutá dodávka žalovaného dodať žalovanému listnatú energetickú štiepku, v kúpnej zmluve nebola dohodnutá samotná ťažba a úkony za vykonanú ťažbu, ani cena za vykonanú ťažbu. Teda napriek tomu, že žalovaný trval na tom, že zmluva bola uzatvorená písomne, a preto všetko ostatné ohľadom zmluvy muselo byť dohodnuté písomne, súd prvej inštancie mal za zrejmé, že žalobca sa domáha nároku za vykonanú ťažbu, ktorá predmetnou písomnou zmluvou nebola dohodnutá. Preto súd prvej inštancie mal za zrejmé, že medzi stranami vznikli dva samostatné vzťahy, a to vzťah na základe písomnej kúpnej zmluvy za dodanie štiepky a vzťah titulom ťažby štiepky, čo je titulom ústnej zmluvy o dielo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný rozporne uvádzal, keď na jednej strane nesúhlasil, aby žalobca realizoval ťažbu, ale zároveň tvrdil, že ťažba bola dohodnutá v rámci

kúpnej zmluvy, na ktorú poukazoval ohľadom ceny za ťažbu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v kúpnej zmluve nebola dohoda aj ohľadom ťažby, tá bola predmetom osobitného rokovania, ako vyplynulo z dokazovania. Keďže predmetom kúpnej zmluvy nebola aj ťažba, ktorá bola predmetom samostatného vzťahu v ústnej forme, súd prvej inštancie vyslovil, že nemožno pre dohodu o cene za ťažbu aplikovať čl. VIII. Kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie taktiež zdôraznil, že argumentácia žalovaného je nelogická, keď tvrdil cenu za ťažbu podľa čl. II. Kúpnej zmluvy, ktorá upravuje iba cenu za samotné dodanie drevnej hmoty. Taktiež nebolo možné aplikovať dané ustanovenie na cenu ťažby ako rozdiel medzi cenou dohodnutou a cenou, za ktorú žalovaný predal drevnú hmotu tretiemu subjektu, nakoľko z daného ustanovenia to vôbec nevyplýva. Predsa žalobca chcel znížiť kúpnu cenu, na čom sa nedohodli a podľa argumentácie žalovaného, keby mal rozdiel zaplatiť žalobcovi, tak to mohol rovno predať za tú zníženú cenu žalobcovi. Z ustanovenia čl. II Kúpnej zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva dohoda o ťažbe, ani o cene za ťažbu a dohoda o nejakom rozdiele ničím nenasvedčuje cenu za ťažbu. Zároveň by to bolo podľa názoru súdu prvej inštancie aj nelogické, lebo v takom prípade by cena ťažby závisela od toho, za akú cenu žalovaný by predal štiepku, hoci žalobca by aj naďalej platil subdodávateľovi za ťažbu 18,-- Eur, resp. 20,-- Eur.

9. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 261, § 409, § 536 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

10. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pohľadávka a nárok žalobcu v tomto konaní nie je založená kúpnou zmluvou. Predmetom kúpnej zmluvy bola dodávka listnatej energetickej štiepky zo strany žalovaného žalobcovi, ale čo sa týka samotnej ťažby štiepky, tá nie je obsahom predmetnej zmluvy. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal ťažbu, ale sporná bola skutočnosť ohľadom dohody o cene. Dokonca žalovaný rozporoval aj skutočnosť, že by sa vôbec so žalobcom dohodol na samotnom vykonaní ťažby. V tejto súvislosti súd prvej inštancie považoval za nutné zdôrazniť, že hoci žalovaný tvrdil, že so žalobcom nedohodol sa na tom, aby žalobca pre neho vykonal ťažbu, či osobne, alebo prostredníctvom subdodávateľa, je nesporné, že túto ťažbu vykonanú žalobcom akceptoval a z ničoho nevyplýva, že by namietal vykonanie tejto ťažby žalobcom. Hoci žalovaný pred súdom namietal dohodu o ťažbe a o cene, svojím konaním v rámci celého vzťahu nepriamo potvrdil akceptáciu realizácie ťažby zo strany žalobcu, ktorý ju realizoval prostredníctvom subdodávateľa. Tvrdenie žalovaného, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá cena 65,-- Eur a v prípade, že štiepku predá tretiemu subjektu za vyššiu cenu sa rozdiel zaplatí žalobcovi, bola len dohoda v rámci Kúpnej zmluvy a týkala sa iba samotného predaja štiepky, ale nie aj ťažby. V kúpnej zmluve nebola obsiahnutá žiadna dohoda o ťažbe a vyššie uvedené ustanovenie nemožno subsumovať pod dohodu o ťažbe. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že ťažbu vykonával (zabezpečoval) žalobca prostredníctvom subdodávateľa, pričom v prípade kúpy štiepky ťažba bola v jeho réžii, ale pokiaľ žalovaný predal štiepku tretiemu subjektu, nebol dôvod, aby žalobca mal náklady ťažby vo vlastnej réžii aj vtedy. Dohoda o vyplatení rozdielu neobsahuje aj náklady ťažby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ustanovenie čl. II. Kúpnej zmluvy neobsahuje žiadnu takú dohodu, ani ohľadom ťažby, ani ohľadom vyplatenia rozdielu v prípade predaja štiepky tretiemu subjektu. Dané ustanovenie upravuje iba to, že cena sa zmení po vzájomnej dohode v prípade zmeny ceny +-3 %. Konštatoval, že žalovaný na jednej strane poukazuje, že dohoda o zmene ceny ťažby mala byť písomná vzhľadom na čl. VIII. zmluvy, ktorá sa však týka iba kúpnej zmluvy, nie aj zmluvy o dielo za ťažbu. Ale zároveň žalovaný tvrdil nejakú ústnu dohodu ohľadom vyplatenia rozdielu ceny, ak predá štiepku tretiemu subjektu. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie ide o ďalší rozporný argument žalovaného. Žalovaný nepreukázal žiadnu ním tvrdenú dohodu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle argumentácie žalovaného by náklady ťažby žalobcu predstavovali sumu podľa toho, v akej cene by žalovaný predal štiepku tretiemu.subjektu, teda cena za ťažbu by závisela podľa toho, v akej výške by žalovaný predal štiepku bez ohľadu na skutočné náklady ťažby, čo je nelogické a bez právneho základu.

11. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami došlo k obchodno-záväzkovému vzťahu ohľadom dodania štiepky, a to na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Mal za nesporné, že v rámci kúpnej zmluvy nebola dohodnutá samotná ťažba, ako ani cena ťažby. Zároveň mal súd prvej inštancie za nesporné, že túto ťažbu vykonal žalobca pre žalovaného prostredníctvom svojho subdodávateľa. Taktiež považoval za nesporné, že žalovaný následne dodal predmetnú štiepku inému subjektu za vyššiu cenu a nie žalobcovi. Uvedenú skutočnosť nikto nerozporoval. Súd prvej inštancie skonštatoval nespornosť vykonanej ťažby zo strany žalobcu, a to ťažbu štiepky, ktorú žalovaný dodal následne inému subjektu za vyššiu cenu. Na základe toho žalobca vyúčtoval náklady za vykonanú ťažbu žalovanému. Žalovanému

faktúry boli riadne doručené a žalovaný tieto faktúry bez uvedenia dôvodu čiastočne uhradil žalobcovi a žiadnym spôsobom žalobcovi neuviedol dôvod iba čiastočných úhrad jednotlivých faktúr. Na základe toho žalobca mal za to, že žalovaný uznal dané faktúry, a teda svoj záväzok voči žalobcovi s poukazom na § 407 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na všetky okolnosti súd prvej inštancie mal za to, že nie je naplnené ustanovenie § 407 Obchodného zákonníka tak, aby bolo možné považovať čiastočné úhrady za uznanie zo strany žalovaného, pretože nie je z konania žalovaného zrejmé, že plnením uznal aj zvyšok záväzku.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu na dodanie štiepky. Zároveň však došlo k uzavretiu aj ďalšieho vzťahu ústnou formou, a to zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola ťažba štiepky. Ide o samostatný vzťah, ktorý nebol súčasťou uzavretej písomnej kúpnej zmluvy vzhľadom na jej obsah . Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca vykonal ťažbu prostredníctvom svojho subdodávateľa, a to jednak štiepky, ktorú žalobca odkúpil od žalovaného a bolo to na jeho náklady a zároveň vykonal ťažbu aj pre žalovaného, ktorý ju následne predal tretiemu subjektu, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné požadovať od žalobcu, aby danú ťažbu v prospech žalovaného a tretieho subjektu vykonal taktiež na vlastné náklady. To, že žalobca odkúpil štiepku, ktorú na vlastné náklady vyťažil, je podľa názoru súdu prvej inštancie pre toto konanie irelevantné. Podstatná pre toto konanie je skutočnosť, že následne vyťaženú štiepku žalovaný odpredal tretiemu subjektu a žalobcovi uhradil iba 13,-- Eur za lutratonu bez uvedenia dôvodu. Žalovaný bez preukázania dohody o úhrade 13,-- Eur za lutratonu svojvoľne danú sumu žalobcovi uhradil. Bolo by však podľa názoru súdu prvej inštancie nespravodlivé, aby žalobca zabezpečil ťažbu tejto štiepky na vlastné náklady, resp. za nižšie než v skutočnosti predstavovali, vzhľadom na vystavené faktúry subdodávateľa žalobcovi. Žalobca ťažbu riadne vyfakturoval žalovanému. Z ničoho nevyplýva, že by bolo dohodnuté, že náklady ťažby predstavujú rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou medzi žalobcom a žalovaným a kúpnu cenou medzi žalovaným a tretím subjektom.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie ťažby zo strany žalobcu nebolo sporné. Sporná bola cena za ťažbu. Žalovaný rozporoval dohodu so žalobcom ohľadom ceny za vykonané ťažobné práce a vývoz štiepky, dokonca spochybňoval aj dohodu o tom, že by žalobca mal vykonať túto ťažbu. Súd prvej inštancie mal však za nesporné, že žalobca túto ťažbu vykonal, žalovaný túto ťažbu akceptoval. Z ničoho relevantného nevyplýva, že by namietal vykonanie týchto úkonov zo strany žalobcu a následne túto štiepku predal inému subjektu, teda nedodal ju žalobcovi, ale inému subjektu za výhodnejšiu cenu než bola dohodnutá so žalobcom, čo vyplýva zo zhodných vyjadrení medzi stranami sporu. Teda žalobca akceptoval, že žalovaný vyťaženú štiepku a drevnú hmotu dodá inému subjektu za vyššiu cenu. Napriek tomuto však žalovaný žiadnu ťažbu nevykonal, nezrealizoval a pokiaľ žalovaný tvrdil, že on nedal súhlas žalobcovi, aby vykonával ťažbu, tak súd prvej inštancie považoval za nelogické konanie žalovaného, keďže na jednej strane tvrdil, že nedal súhlas žalobcovi na vykonanie ťažby, ale zároveň uviedol, že túto vyťaženú drevnú hmotu predal inému subjektu na základe dohody so žalobcom, že ak nájde odberateľa s lepšou cenou, tak túto drevnú hmotu dodá jemu. Avšak súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že túto drevnú hmotu by nemohol dodať, pokiaľ by nebola vyťažená a je nesporné, že ju vyťažil žalobca. Z ničoho nevyplýva, že by žalovaný sa nejakým relevantným spôsobom bránil proti tomu, aby žalobca ťažbu vykonal.

14. Súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že žalobca výslovne pred súdom uviedol, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá kúpna zmluva na dodávku štiepky, avšak pohľadávka, ktorá je predmetom tejto žaloby, nie je pohľadávkou, ktorá by bola práve z tejto kúpnej zmluvy, pretože obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý založil túto pohľadávku, je samostatným obchodným vzťahom, ktorý vyvstal z toho, keď sa účastníci dohodli, že žalobca nebude odkupovať od žalovaného štiepku v cene takej, v akej bola pôvodne dohodnutá v kúpnej zmluve, pretože sa účastníci dohodli, že pokiaľ žalovaný si zabezpečí odberateľa za výhodnejšiu cenu pre neho, tak si ju predá on. Z toho dôvodu žalobca poukázal aj na obranu žalovaného v odpore, kde tvrdil, že si našiel kupcu za 78,-- Eur a bol ochotný zaplatiť podľa jeho tvrdenia, ktoré považuje žalobca za nóvum až v odpore, 13,-- Eur za lutrotonu, čo videl ako rozdiel medzi kúpnou cenou 65,-- Eur dohodnutou v kúpnej zmluve a ním dohodnutou cenou 78,-- Eur. Aby táto logika mala byť správna a žalobcom akceptovaná, tak žalobca by potom mal fakturovať 65,--Eur žalovanému a žalovaný by potom mal predávať za 78,- Eur, čiže potom by tá fakturácia zo strany žalobcu podľa pôvodnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá, bola pre neho výhodnejšia. Toto sa však nestalo.

15. Žalobca zdôraznil, že na rokovaní štatutárnych zástupcov oboch zmluvných strán, aj za účasti dodávateľa lesných prác, firmy MM - LES, s.r.o., bolo dohodnuté, že pokiaľ si žalovaný nájde lepšieho odberateľa, tak si tovar predá on, nebude ho kupovať žalobca, a teda rokovali o novom zmluvnom vzťahu. V podstate išlo o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a medzi žalobcom a spoločnosťou MM - LES, z ktorého malo vyplývať, ako sa bude účtovať, fakturovať a platiť za ním dodávané práce spojené s ťažbou a vývozom hmoty, ktoré fakturoval žalobcovi tretí subjekt za ťažbu. Žalobca trval na tom, že zmluvný vzťah medzi spoločnosťou MM - LES a žalobcom zostal zachovaný a že tento bude práce vykonávať a fakturovať žalobcovi a žalobca si tieto práce bude refakturovať žalovanému. Žalobca takto aj konal.

16. Súd prvej inštancie skonštatoval, že skutočne ide o ďalší vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah na základe písomnej kúpnej zmluvy na dodávku štiepky. Následne, keďže bolo dohodnuté a odsúhlasené zmluvnými stranami, že ďalšiu štiepku bude si žalovaný predávať, dodávať inému subjektu za vyššiu cenu, medzi stranami takáto dohoda bola nesporná a zároveň popri tom dochádzalo naďalej k vykonávaniu ťažby a vývozu štiepky prostredníctvom žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k uzatvoreniu ďalšieho zmluvného vzťahu. Preto bolo pre súd prvej inštancie nesporné, že nejde o pohľadávku z kúpnej zmluvy a pokiaľ sa strany na týchto skutočnostiach dohodli ústnou formou, že to nespôsobuje to neplatnosť tejto zmluvy, keďže ide o ďalší samostatný vzťah, a to o dodanie prác zo strany žalobcu žalovanému.

17. Žalovaný rozporoval dôvodnosť vystavenia týchto faktúr a pred súdom tvrdil, že rozporuje skutočnosť, že by niekedy vôbec došlo k tomu, že žalovaný bude v nejakom vzťahu so spoločnosťou MM - LES, čo nikdy nebolo dohodnuté. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z ničoho nevyplýva, že by žalovaný bol v nejakom vzťahu so spoločnosťou MM - LES. Práveže z argumentácie žalobcu vyplýva, že ťažbu vykonával žalobca prostredníctvom MM - LES, teda prostredníctvom svojho subdodávateľa a v tomto vzťahu nebol zmluvnou stranou aj žalovaný. Žalobca dodával ťažobné práce žalovanému prostredníctvom spoločnosti MM - LES. Žalovaný potvrdil, že ťažba bola zastavená dňa 30.01. a ťažbu do toho času vykonávali pracovníci MM - LES na základe kontraktu so žalobcom. Teda sám žalovaný potvrdil tieto skutočnosti na nariadenom pojednávaní pred súdom. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že prebiehalo stretnutie štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného a zároveň aj so spoločnosťou MM - LES, avšak k zmluve medzi žalovaným a danou spoločnosťou MM - LES nedošlo, pretože na tom stretnutí sa dohodlo, že spoločnosť MM - LES bude naďalej fakturovať žalobcovi a ten bude jej fakturáciu za práce spojené s ťažbou a vývozom drevnej hmoty refakturovať žalovanému, čo sa nakoniec aj udialo. Poskytovanie týchto služieb nebolo obsahom pôvodnej kúpnej zmluvy. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca zakúpil drevnú hmotu, ktorú neodviezol a potom ju predával žalovaný, nemá logiku, lebo ak by ju zakúpil, tak potom by mala byť tržba žalobcu 65,-- Eur a určitý bonitný zisk navyše žalovaného 13,-. Eur. Avšak žalovaný túto filozofiu takejto údajnej dohody, ktorá sa nestala, v podstate otočil tak, že vlastne jeho výnos je 78,-- Eur a jeho náklady majú byť 13,-- Eur, ktoré zaplatil ako čiastočné úhrady faktúr žalobcovi. Súd prvej inštancie však zdôraznil, že z ničoho takýto postup žalovaného logicky nevyplýva.

18. Žalobca zdôraznil, že žalovanému bola refakturovaná dohodnutá cena 18,-- Eur za lutrotonu, hoci MM - LES vzhľadom na obtiažnosť určitých prác v teréne účtoval žalobcovi aj 20,-- Eur a nepovažoval za pravdivé tvrdenie vo vyjadrení žalovaného, že by jemu bolo účtovaných 20,-- Eur v nejakej faktúre. Ide o faktúry od spoločnosti MM - LES pre žalobcu za r. 2022 a 2023 za vykonávané leso-ťažobné práce, ktoré boli predložené aj na pojednávaní. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca predložením týchto faktúr potvrdil pravdivosť svojich tvrdení.

19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 5.538,48 Eur s príslušenstvom ako zostatku ním vystavených faktúr žalovanému, ktorými refundoval náklady na lesoťažobné práce pri spracovaní drevnej hmoty za účelom jej predaja a zoštiepkovania. Mal za nesporné, že medzi sporovými stranami bola dňa 20.10.2022 uzavretá kúpna zmluva na odkúpenie drevnej hmoty za účelom predaja štiepky, pričom v tejto zmluve bola dohodnutá cena 65,-- Eur za dodanú lutrotonu bez DPH. Súčasťou tejto kúpnej zmluvy bolo aj dojednanie, že žalobca odoberie od žalovaného tovar minimálne v hodnote 30.000,-- Eur ešte v r. 2022. Táto zmluva neobsahovala žiadnu doložku exkluzivity, ktorou by sa predávajúci, v tomto prípade žalovaný, zaviazal, že bude predávať iba žalobcovi ako kupujúcemu. Rovnako ani kupujúci, čiže žalobca sa nezaviazal,

že exkluzívne bude odoberať tento tovar iba od predávajúceho ako žalovaného a že od neho odoberie všetok tovar, ktorý žalovaný bude chcieť predať. Pokiaľ sa týka limitov objemu odobratého tovaru v r. 2022, dohodnutý limit 30.000,-- Eur splnený bol. Pre rok 2023 nebol dohodnutý žiadny minimálny limit odberu tovaru, ktorý mal žalobca od žalovaného odkúpiť. O tom svedčí aj vykonané dokazovanie v tom smere, že žalovaný v podstate sám rozhodoval o spôsobe predaja, o spôsobe disponovania, o postupe prác lesoťažobných prác v jeho poraste, pričom sám potvrdil, že on zastavil ťažbu. Dokonca v emaili zo dňa 30.01.2023 o 20.48 hod., ktorý žalovaný zaslal žalobcovi, potvrdil, že dal príkaz na zastavenie ťažby a v tomto maile taktiež uviedol, že o cene ťažby sa môžu dohodnúť neskôr. Pokiaľ sa týka tohto neskoršieho dohadovania, bol to žalovaný, ktorý doložil emailovú komunikáciu, ktorá svedčí o tom, že žalobca skutočne mal záujem aj v roku 2023 od neho tovar kupovať. To, že ku kúpe tovaru nedošlo, bolo vyvolané tým, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, že žalovaný si zabezpečil výhodnejší predaj tovaru oproti cene, ktorá bola pôvodne dohodnutá v kúpnej zmluve a ktorú aj s poukazom na vývoj cien na trhu požadoval ešte kupujúci žalobca znížiť, k tejto dohode nedošlo. Na základe dohody sporových strán, ktorá sa mala udiať v mesiaci február pred Tescom za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu A. B., štatutárneho zástupcu žalovaného A. C., ako aj svedka A. D. E., došlo k dohode, že buď tovar ďalej bude kupovať od žalovaného žalobca za najvyššiu cenu a v druhej alternatíve si dohodli, že si tovar predá žalovaný sám a v tomto prípade z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo aj k dohode, že v prípade, že si tovar predá v r. 2023 žalovaný sám, zaplatí žalobcovi náklady na lesoťažobné práce a spracovanie a odvoz tohto dreva vo výške 20,-- Eur za lutrotonu. Následne táto cena bola znížená práve iniciatívou svedka D. E. na 18,-- Eur, pričom ako vyplynulo z výsluchu, bol motivovaný on sám túto cenu znížiť v dôsledku toho, že chcel, aby nakoniec ten tovar odkúpil žalobca a tým, že by mal menšie náklady, by v podstate došlo k rentovaniu obchodu a zároveň aj jemu by vznikol nárok na zaplatenie za jeho služby.

20. Na základe vyjadrení strán sporu súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca dodal, vykonával ťažbu a keďže žalovaný nemal dodávateľa na práce, vykonával tieto práce žalobca na základe dohody so spoločnosťou MM - LES, s.r.o. a následne žalovanému tieto práce dodal prostredníctvom subdodávateľa a fakturoval ich. Pri tejto dohode podľa vyjadrenia žalobcu bol prítomný konateľ žalobcu, konateľ žalovaného a D. E., pričom žalovaný mal štiepku dodať žalobcovi, ale potom žalovaný sa dohodol s iným subjektom na vyššej sume, tak túto štiepku predal inému subjektu, pričom túto samotnú ťažbu ale vykonal žalobca prostredníctvom subdodávateľa. Žalovaný potvrdil, že žalobca mal odkúpiť štiepku, ale vraj s tým, že si ju vyťaží na vlastné náklady. Avšak žalobca nakoniec štiepku neodkúpil a štiepka bola na poliach, ktorých vlastníkom je žalovaný. Následne štiepku žalovaný odpredal ďalšiemu subjektu a rozdiel, ktorý získal nad tú cenu, aká bola dohodnutá v kúpnej zmluve so žalobcom, zaplatil žalobcovi, a to považoval za vlastné náklady ťažby.

21. Súd prvej inštancie sa s takouto argumentáciou žalovaného a s takýmto postupom žalovaného, nestotožnil. Takýto postup považoval za neprípustný a svojvoľný, pretože z ničoho nevyplýva, že táto ťažba mala byť v réžii žalobcu a zároveň z ničoho nevyplýva, že štiepku, ktorú odpredal tretiemu subjektu, že ten rozdiel by mal zaplatiť. V zmysle čl. II zmluvy bola síce dohodnutá cena za dodanie štiepky s tým, že cena sa po vzájomnej dohode upraví v prípade, že dôjde v priebehu zmluvy k výraznejším zmenám. Z uvedeného však nevyplýva, že žalovaný by mal zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi cenou kúpnej ceny, ktorú predá inému subjektu a medzi dohodnutou cenou so žalobcom a zároveň z ničoho ani nevyplýva dohodnutá cena na ťažbe. Súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že kúpnou zmluvou bola samotná dodávka štiepky, ale bez dohody o ťažbe. Súd prvej inštancie skonštatoval, že ťažba, ktorá predstavuje tiež určité náklady, je samostatným zmluvným vzťahom a pokiaľ žalobca vykonával túto ťažbu, z ničoho nevyplýva, že mal znášať svoje náklady a o to viac, pokiaľ žalovaný túto štiepku, ktorú vyťažil žalobca, predal a dodal inému subjektu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca si opodstatnene uplatňuje nárok na náhradu za náklady ťažby. Pokiaľ žalovaný popieral akúkoľvek dohodu o cene za ťažbu, tak vzhľadom na to, že skonštatoval nespornú skutočnosť, že žalobca tú ťažbu skutočne vykonal prostredníctvom iného subjektu, ktorý mu za vykonávané práce fakturoval a následne žalobca ich refakturoval žalovanému, tak pokiaľ by nebola preukázaná dohoda medzi zmluvnými stranami, je podľa názoru súdu prvej inštancie na mieste bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie posúdil za nesporné vykonanie ťažby zo strany žalobcu, pričom z ničoho nevyplýva, že by ju mal vykonať na vlastné náklady. Taktiež to nevyplýva ani z kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že náklady sú rozdiel medzi cenou žalobcu a cenou tretieho subjektu, je to podľa názoru súdu prvej inštancie nelogické, nakoľko v takom prípade by žalovaný nemal vyšší zisk v porovnaní s tým, keby štiepku predal žalobcovi za dohodnutú cenu. Žalobca v tejto súvislosti riadne preukázal faktúry

za ťažbu a tieto práce boli fakturované inou spoločnosťou a žalovaný túto cenu ako cenu bežnú za vykonávanie ťažobných prác žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval a nepreukázal inú sumu ako obvyklú než sumu, ktorú refakturoval žalobca žalovanému.

22. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu boli predložené faktúry vystavené spoločnosťou MM - LES, s.r.o. žalobcovi ako odberateľovi a v daných faktúrach je popis fakturácie, a to za ťažbu a vývoz hmoty na štiepku. Z uvedených faktúr vyplýva cena 20,-- Eur, zároveň aj cena 18,-- Eur, pričom bolo nesporné, že žalobca si refakturoval voči žalovanému iba za samotnú ťažbu vo výške 18,-- Eur za lutrotonu.

23. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že mu bola predložená mailová komunikácia, z ktorej je zrejmá komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, pričom z komunikácie vyplýva, že žalobca predkladal faktúry s výzvou ohľadom úhrad, avšak žalovaný v mailovej komunikácii namietal sumu faktúr ako nesprávnu. Avšak z mailovej komunikácie nevyplýva dôvod tejto námietky. Uvedenie, že suma faktúr v prílohe nie je správna, nie je konkretizované zo strany žalovaného a samotná námietka, že faktúra čo sa týka ceny, resp. sumy fakturovanej, že nie je správna podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje, pretože žalovaný neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý považuje tieto faktúry za nesprávne.

24. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný následne predložil aj ďalšiu mailovú komunikáciu z januára, februára a marca 2023, ako aj z apríla 2023, avšak z mailovej komunikácie vyplýva predovšetkým komunikácia ohľadom kúpnej ceny, kde žalovaný poukazuje na dohodnutú cenu 65,-- Eur s tým, že nesúhlasí s ďalšou navrhovanou cenou 50,-- Eur za tonu. Ďalej z mailovej komunikácie vyplýva, že práve žalobca nariadil zastaviť ťažbu aj vzhľadom na počasie a skutočnosti uvedené v mailovej komunikácii, pričom z komunikácie vyplýva rokovanie ohľadom ceny za dodanú štiepku. Z uvedeného nevyplýva cena za vykonanú ťažbu. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že z mailovej komunikácie vyplýva skutočnosť, že dňa 05.04.2023 žalobca oznámil žalovanému, že mu posiela faktúry za ťažbu a vývoz hmoty na štiepku, na čo žalovaný reagoval mailom zo dňa 05.04.2023, že čo sa týka poznámok k faktúre, kde uvádza, že nie je správne vypočítaná suma, pretože treba počítať krát 13,-- Eur s tým, že uviedol, že boli poposielané vážne lístky. Z uvedenej komunikácie je teda zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o vykonávanej ťažbe a aj o tom, že žalobca si uplatňuje náklady za vykonanú ťažbu, avšak žalovaný bez bližšieho uvedenia uvádza, že suma nie je správne vypočítaná, pretože treba počítať hmotnosť krát 13,-- Eur, ale neuvádza dôvod sumy 13,-- Eur. Uvedené z mailovej komunikácie nevyplýva. Súd prvej inštancie preto nemohol vyvodiť opodstatnenosť tvrdenia žalovaného ohľadom nákladov iba vo výške 13,-- Eur. Pokiaľ žalovaný popieral dohodu so žalobcom o vykonaní ťažby, podľa názoru súdu prvej inštancie predložená mailová komunikácia vyvracia jeho tvrdenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej komunikácii žalovaný nenamietal ťažbu, ale vystavenie faktúr, len tvrdil, že nie sú v správnej sume, avšak bez konkretizovania dôvodu ním tvrdenej nesprávnosti, teda neodôvodnil, prečo mal byť výpočet „x 13,-- Eur“.

25. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobca správne poukázal na to, že z mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný veľmi dobre vedel o situácii na trhu a o páde cien, preto mu žiadny odberateľ nechcel dať za štiepku ním požadovanú sumu. Preto došlo na osobné rokovanie o cene a výsledkom bola dohoda, že od žalovaného štiepku žalobca odkupovať nebude a že žalovaný si štiepku predá sám a zaplatí náklady na spracovanie ťažby a spracovanie dreva subdodávateľom vo výške 18,-- Eur za lutrotonu. Zároveň žalobca predložil sumár dodacích listov drevnej štiepky čo sa týka odberateľa Tehos, s.r.o., avšak správne poukázal, že uvedené nesúvisí s predmetom konania, pretože s firmou Tehos začal žalobca obchodovať až v novembri 2022 a cena štiepky sa za november a december 2022 nezmenila. Aj z listín odberateľa bolo jasné, koľko platil v novembri a koľko v decembri, a to bez rozdielu, o akú štiepku sa jednalo. Fakturovala sa len štiepka. Súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že predmetom nie je cena štiepky, ale predmetom konania sú náklady za vykonanú ťažbu štiepky, ktorá bola následne dodaná zo strany žalovaného tretiemu subjektu. Žalobca riadne preukázal cenu ťažby subdodávateľa, čo následne žalobca prefakturoval žalovaného. Danú cenu možno vzhľadom na argumentáciu strán a na vykonané dokazovanie možno podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za obvyklú.

26. Súd prvej inštancie vykonal navrhované dokazovanie a vo veci sa vyjadril aj žalovaný, ktorý trval na tom, že konal s p. E. v domnienke, že ide o zástupcu žalobcu. Uvedenú skutočnosť preukazoval predložením mailu zasielaného od p. E.. Súd prvej inštancie uviedol, že tu žalobca správne a výslovne zdôraznil, že mail nie je od D. E., na ktorého sa žalovaný odvoláva, ale mail je od F. E., ktorý bol zamestnancom žalobcu. Takže D. E., ktorý konal za spoločnosť MM - LES, s.r.o., nebol zástupcom

a ani žiadnou splnomocnenou oprávnenou osobou konať za žalobcu. Pokiaľ „p. Machník“ konal za žalobcu, tak išlo o F. E., ktorý je ich zamestnancom. Teda nejde o totožné osoby. K uvedenému sa žalovaný napriek svojim predchádzajúcim tvrdeniam už viac nevyjadril. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že skutočne nejde o pravdivé tvrdenie žalovaného, že D. E. je zástupcom žalobcu, pretože ide iba o menovca, čo sa týka priezviska, ale ide o iný subjekt, na ktorý žalovaný poukazoval a snažil sa preukázať svoje tvrdenie aj mailom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že mail bol zasielaný F. E., zamestnancom žalobcu, a nie D. E., ktorý vystupoval za MM - LES, s.r.o., ktorý vykonával ťažbu pre žalobcu a žalobca následne tieto náklady ťažby refakturoval žalovanému. Z predloženého mailu jednoznačne bolo zistené, že mail poslal žalovanému dňa 30.11.2022 F. E. z adresy F. <XXXXXX:XXXXXXXXXXXXX@XXXXXXX.XXX>, ktorý bol v tom čase zamestnancom žalobcu. Súd prvej inštancie preto uviedol, že bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že D. E. je zástupcom žalobcu, čo preukazoval daným mailom, ktorý však bol od F. E. a nie od D. E..

27. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bol vypočutý svedok D. E., ktorý potvrdil tvrdenia žalobcu s tým, že tento svedok uviedol, že bol oslovený treťou osobou, aby nejakým spôsobom pomohol žalovanému. Na základe toho zabezpečil ťažbu a kupujúceho pre žalovaného, avšak nebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ale mal vedomosť o zmluvnom vzťahu, ale nebol pri nej prítomný a nevedel bližšie podrobnosti zo zmluvy. Zároveň svedok potvrdil, že sa zúčastnil rokovania niekedy cca vo februári 2023 na parkovisku pred Hypermarketom v Martine s konateľom žalobcu a s konateľom žalovaného, kde sa dohodli na cene ohľadom ťažby. Uviedol, že nedošlo k písomnému zápisu, avšak žalobca predniesol svoju požiadavku na tie náklady a žalovaný súhlasil, ale všetko bolo verbálne. Najprv im na tom stretnutí na parkovisku pred hypermarketom v Martine oznámil cenu 20,-- Eur, teda dohodli sa na sume 20,-- Eur a následne po tomto stretnutí zistil, že cena je 18,-- Eur, kontaktoval MM-Less a následne na základe toho teda došlo k zmene na 18,-- Eur, čo následne oznámil aj žalobcovi, aj žalovanému. Svedok potvrdil všetky tvrdenia, ktoré uvádzal žalobca, a to aj napriek tomu, že žalovaný ich rozporoval. Svedok potvrdil, že si vysvetlili všetky skutočnosti s tým, že bola dohoda, že kto získa väčšiu cenu štiepky, tak ten to zrealizuje. Ale zároveň ak predá žalovaný sám, tak žalobca uviedol, že si bude požadovať náklady. Nakoniec stretnutie bolo ukončené a došlo k tomu, že žalovaný predal sám. Svedok na otázku, prečo až s takým časovým odstupom žalobca mal fakturovať žalovanému, keďže k ťažbe došlo od októbra do januára 2023, ale k fakturácii došlo až v marci 2023, uviedol, že sa čakalo na podklady od žalovaného, koľko dreva predá. Na dotaz žalovaného voči svedkovi, či určite bola taká komunikácia na tom stretnutí v Martine, keďže žalovaný si toho nie je vedomý, svedok uviedol, že hovoril pravdu. Súd prvej inštancie konštatoval, že svedok potvrdil dohodu o ťažbe a o cene, ktorá sa následne upravila na jeho podnet. Žalovaný potvrdil, že bol prítomný na rokovaniach, ale poprel akúkoľvek dohodu a rokovanie ohľadom nákladov ťažby. Tieto tvrdenia boli v rozpore s tvrdeniami žalobcu a svedok D. E. potvrdil tvrdenia žalobcu. Na základe toho súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode. Súd však opätovne zdôraznil, že pokiaľ by aj nedošlo k dohode o nákladoch za ťažbu, je nesporné, že žalovaný akceptoval realizáciu ťažby prostredníctvom žalobcu, a to bez ohľadu na to, že žalobca túto ťažbu vykonával tretím subjektom, pričom sám žalovaný potvrdil, že on nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou MM - LES, s.r.o.. Keďže nikdy preukázateľným spôsobom nenamietal realizáciu ťažby, súd prvej inštancie mal za to, že je nesporné, že súhlasil s vykonávaním ťažby prostredníctvom žalobcu, avšak popieral dohodu o nákladoch. Súd prvej inštancie znovu zdôraznil, že je neprípustný takýto postup a takáto argumentácia zo strany žalovaného, pretože nebol žiadny dôvod, prečo by mal žalobca vykonávať túto ťažbu pre žalovaného bez nároku na odmenu, resp. za nižšiu než mal skutočné náklady, a to zvlášť o to, keď žalovaný nenamietal vykonávanie tejto ťažby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dal do pozornosti aj to, že pokiaľ by nedošlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným o vykonávaní ťažby, tak v takom prípade s poukazom na všetky tieto skutočnosti by išlo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného na úkor žalobcu, takže aj v takom prípade by bol žalovaný povinný zaplatiť náklady za ťažbu, pričom žalobca riadne preukázal svoje náklady za ťažbu. Tieto náklady neboli zo strany žalovaného rozporované a dokonca bolo zrejmé, že žalobca si neuplatnil v rovnakej výške tieto náklady ako boli fakturované spoločnosťou MM - LES, ale boli ponížené z 20,-- Eur na 18,-- Eur za lutratonu. Súd prvej inštancie si osvojil aj tvrdenia o cene za ťažbu pre prípad bezdôvodného obohatenia ako obvyklej ceny. Súd prvej inštancie skonštatoval hodnovernosť svedka, ktorého tvrdenia boli zhodné so žalobcom a sú aj v logickom slede v súvislostiach. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod pre spochybnenie výpovede svedka.

28. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a napriek tomu, že bol navrhovaný aj výsluch žalobcu, výsluch žalovaného a výsluch svedka, vykonal iba výsluch svedka

a zároveň pred súdom sa vyjadril aj žalovaný, ale nie v zmysle § 195 CSP, nakoľko neboli zistené podmienky pre nariadenie výsluchu. Žalovaný sa však k veci pred súdom vyjadril. Pokiaľ sa žalobca nevyjadril a súd nezistil podmienky v zmysle § 195 CSP na nariadenie jeho výsluchu, súd prvej inštancie zdôraznil, že po vykonaní takéhoto dokazovania strany sporu zhodne uviedli, že nenavrhujú žiadne ďalšie dokazovanie a nezotrvávajú na svojich návrhoch dokazovania, a teda dokazovanie bolo aj zo strany strán sporu považované za dostatočné a nebol dôvod vykonať ďalšie dokazovanie, či pokračovať v ňom.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy všetky vo vzájomnej súvislosti a každý jednotlivo a na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov súd skonštatoval, že medzi stranami bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola dodávka štiepky spolu s dohodnutou kúpnou cenou. Bolo nesporné, že žalobca vykonával pre žalovaného ťažbu a žalovaný to nenamietal a nerozporoval. Žalobca vystavil žalovanému faktúry za vykonanú ťažbu a žalovaný tieto faktúry uhradil iba v časti a bez uvedenia dôvodu a bez akejkoľvek osobitnej námietky, aj keď v mailovej komunikácii namietal správnosť výpočtu faktúr. To znamená, že sám žalovaný pokiaľ na jednej strane tvrdil, že nebola dohodnutá ťažba so žalobcom a ani náklady na túto ťažbu a mal za to, že žalobca si mal túto ťažbu v rámci svojich nákladov sám realizovať, považoval za nelogické a nezmyselné pokiaľ štiepka, ktorú žalobca prostredníctvom subdodávateľa vyťažil, bola odpredaná žalovaným inému subjektu, aby žalobca už vzhľadom na túto skutočnosť tieto náklady nefakturoval žalovanému. Žalovaný vo faktúrach mal jasne uvedené, že ide o náklady za ťažbu a tieto faktúry, čo sa týka samotného obsahu, nenamietal, teda nenamietal samotnú ťažbu. Preto jeho argumentácia pred súdom s poukazom na dané faktúry je podľa názoru súdu prvej inštancie rozporná a javí sa ako účelová. Z mailovej komunikácie iba vyplynulo, že žalovaný namietal správnosť výpočtu, avšak bez bližšej špecifikácie. Bez riadnej argumentácie iba poukazoval na sumu, že mala byť počítaná hmotnosť krát 13,-- Eur, ale dôvod, prečo iba 13,-- Eur, neuviedol a ničím nepreukázal. Tento postup vyplýva iba z nejakej jeho domnienky a z jeho výpočtov, ale zo žiadneho relevantného dôkazu a relevantnej skutočnosti, hoci žalobca preukázal svoje tvrdenie ohľadom 18,-- Eur za lutratonu, čo potvrdil aj predvolaný svedok, ktorého navrhli obidve strany. Zároveň žalovaný poprel akúkoľvek dohodu na 18,-- Eur, či rokovanie o ťažbe, avšak svedok spolu so žalobcom zhodne vyvrátili tieto tvrdenia žalovaného a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že by nedošlo k rokovaniu, a že by nedošlo k nejakej dohode. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami došlo k dohode, že žalobca bude vykonávať ťažbu, avšak toto nebolo v rámci kúpnej zmluvy, ale bolo to samostatným zmluvným vzťahom v ústnej forme medzi žalobcom a žalovaným a dokonca aj za prítomnosti svedka, ktorý konal za MM - LES, s.r.o.. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by namietal samotné náklady, ktoré vznikli žalobcovi. V podstate žalovaný stále poukazoval iba na kúpnu zmluvu, avšak súd prvej inštancie zdôraznil, že tento nárok nevyplýva z predloženej kúpnej zmluvy, pretože predložená zmluva, ktorá bola platne uzatvorená medzi stranami sporu, riešila iba samotnú dodávku štiepky, ale ťažba nebola riešená. Z rokovania medzi stranami sporu vyplynulo, že ťažbu štiepky, ktorú odkúpi žalobca, bude znášať žalobca, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný následne štiepku predal inému subjektu, nebol dôvod, aby tieto náklady si žalobca znášal sám, keďže štiepka nebola predaná jemu. Súd prvej inštancie mal za to, že je nesporné, že žalobca vykonal ťažbu štiepky, ktorú následne žalovaný predal inému subjektu než žalobcovi so súhlasom žalobcu, ale to neznamená, že žalobca mal znášať náklady za vykonanú ťažbu danej štiepky. Žalovaný rozporoval akúkoľvek dohodu, že by žalobca mal vykonávať ťažbu. Dané tvrdenie súd prvej inštancie spochybnil a považoval argumentáciu žalovaného za nehodnovernú, pretože žalovaný svojím konaním nepriamo potvrdil, že akceptoval túto ťažbu vykonávanú zo strany žalobcu prostredníctvom subdodávateľa, keďže potvrdil, že on nemá žiadny zmluvný vzťah so spoločnosťou MM - LES, s.r.o., ktorá vykonávala ťažbu pre žalobcu a žalobcovi fakturovala náklady za túto ťažbu a žalobca ich následne refakturoval žalovanému vo výške 18,-- Eur tak, ako to vyplynulo z rokovania na parkovisku pred hypermarketom v Martine aj za prítomnosti svedka D. E.. Žalovaný nikdy netvrdil, že ustanovenie v kúpnej zmluve je zároveň dohodou o ťažbe štiepky a zároveň ani nič ohľadom ťažby z danej zmluvy nevyplýva. Žalovaný ani netvrdil, že by rozdiel medzi kúpnou cenou štiepky odpredanej tretiemu subjektu a cenou za štiepku dodanej žalobcovi bola cena za ťažbu. Žalovaný v podstate neuviedol dôvodnosť a titul pre úhradu daného rozdielu žalobcovi vo výške 13,-- Eur za lutratonu. Žalovaný len nelogicky poukazoval na čl. II. Kúpnej zmluvy pri určení ceny za ťažbu, avšak súd prvej inštancie uviedol, že dané ustanovenie neupravuje cenu za ťažbu, ani dohodu o ťažbe, ani z ničoho nevyplýva dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia pre nárok žalobcu v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že cena ťažby štiepky je v zmysle kúpnej zmluvy, tak jednak to z kúpnej zmluvy nevyplýva a zároveň si to rozporuje s ďalším záverom vyplývajúcim z dokazovania, nakoľko žiadna strana nerozporovala rokovanie na osobnom stretnutí, na ktorom podľa

zhodného uvedenia žalobcu a svedka D. E. došlo k rokovaniu a dohode o ťažbe a o jej cene, pokiaľ bude ťažba štiepky odpredaná tretiemu subjektu. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že nárok žalobcu je opodstatnený a z toho dôvodu žalobe vyhovel v celom rozsahu.

30. Vzhľadom k tomu, že žalobca vystavil faktúry a žalovaný ich neuhradil riadne a včas, žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom. Súd prvej inštancie preto priznal aj úroky z omeškania žalobcovi tak, ako boli uplatnené.

31. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 369 ods. 1 a 2, § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ich priznal tak, ako vyplývajú z výrokovej časti, nakoľko ich výšku považoval za primeranú a v súlade s platnými právnymi predpismi bez osobitného dokazovania s poukazom na ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

32. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania, tak žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka. Uviedol, že s poukazom na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 01.12.2022 (Vec C-370/21), čl. 6 ods.1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo dňa 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách v spojení s čl. 3 tejto smernice sa má vykladať tak, že ak jedna a tá istá zmluva upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom za každé dodanie alebo poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40,-- Eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie. Nakoľko v danom prípade išlo o 4 faktúry, s úhradou ktorých žalovaný bol v omeškaní, súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 160,-- Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

33. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu voči žalovanému.

34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v celom rozsahu trvá na všetkých svojich argumentoch uvedených v priebehu konania, nakoľko jeho tvrdenia majú základ v písomne podpísanej kúpnej zmluve zo dňa 20.10.2022, jeho tvrdenia vchádzajú s podkladov obvykle medzi stranami konania prebehnutých až do konca roku 2022 s tým, že k zastaveniu ťažby z jeho strany došlo dňa 28.01.2023. Obsah kúpnej zmluvy spolu s vystavovanými faktúrami až do času zakázania ťažby nasvedčuje tomu, že vôbec nie je podstatná skutočnosť, ako si kupujúci, teda žalobca v kúpnej zmluve zabezpečil ťažbu. Práve naopak rozhodnou skutočnosťou je dohoda o tom, že bol ochotný zmluvný záväzok uzavrieť vtedy, ak dostane náhradu za lutrotonu 65,-- Eur. Podľa názoru žalovaného takýto postup zodpovedajúci podpísanej zmluve je odzrkadlený aj vo všetkých účtovných dokladoch medzi zmluvnými stranami, ktoré sa vzťahujú k uzavretej kúpnej zmluve. Preto nepochybne evokujú nutnosť vyhodnocovať daný stav s prihliadnutím aj na obvyklé správanie sa účastníkov. Z uvedeného dôvodu mal za to, že súd prvej inštancie absolútne nelogicky a v rozpore so zákonom posúdil, že v danej veci ide o dva zmluvné vzťahy a nezákonne vyhovel žalobcovi a zaviazal ho na zaplatenie istiny a príslušenstva. Nesúhlasil s takýmto právnym hodnotením súdu prvej inštancie. Namietal, že svedkovia pôsobiaci na strane štatutára žalobcu, pracovníka MM – LES s.r.o. p. E. nie sú vierohodní, nakoľko ich tvrdenia o dohode o výške ťažby majú vážne trhliny v tom, že ich tvrdeniam nezodpovedal reálny priebeh či už ťažby, dovozu alebo štiepkovanie vyťaženej drevnej hmoty. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav veci, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil. Podotkol, že vstúpil iba do jedného zmluvného vzťahu, t.j. so žalobcom a žiadne iné zmluvné vzťahy nevznikli a nikdy ani reálne neprebehli. Tvrdil, že okrem ťažby v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2022 žiadnu zmluvu o ťažbe drevnej hmoty s iným subjektom neuzavrel a žiadna ťažba ani po zákaze ťažby, t.j. po 28.01.2023 na jeho porastoch neprebehla. Poukázal na to, že po termíne 28.01.2023 nastal na strane žalobcu problém s umiestnením štiepky na trhu, pričom poukázal na skutkový priebeh realizácie zmluvného záväzku z kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2022. Zo skutkového priebehu realizácie zmluvného záväzku vyplýva, že i napriek tomu, že mal možnosť uzavrieť zmluvný vzťah na dodanie drevnej hmoty s iným subjektom, po apele zo strany svedka p. E. podpísal kúpnu zmluvu na energetickú štiepku na „pni“. Táto zmluva nerieši otázku ťažby, nakoľko stanovil cenu

za lutrotonu bez ohľadu na náklady súvisiace s vyťažením a odvezením tejto lutrotony odberateľovi žalobcu. Žalobca v znení tejto zmluvy vykonával ťažbu v jeho poraste až do konca roku 2022, kedy sa nikdy v dokumentácii medzi nimi neriešila otázka nákladov na ťažbu, odvozu drevnej hmoty, štiepkovania a pod. Žalobca vo všetkých účtovných dokladoch rešpektoval ním vystavené faktúry, ktoré vychádzali z podkladov žalobcu o váhe odobratého množstva štiepky a dohodnutej ceny za lutrotonu. Žalobca mu nikdy neúčtoval žiadne náklady na ťažbu a ďalšiu dispozíciu s vyťaženou drevnou hmotou. Zažitý stav obchodnej zvyklosti bol premietnutý aj do vzájomných dokladov v účtovníctve. Z týchto dokladov vidieť, že náklady na ťažbu drevnej hmoty nemali žiadny vplyv na zmluvný vzťah a rozhodujúcim prvkom v znení podpísanej zmluvy bola náhrada za lutrotonu k vyťaženej a odobranej drevnej hmote. V zmysle podpísanej zmluvy žalobca nikdy nevykonával žiadnu ťažbu drevnej hmoty po termíne 28.01.2023, t.j. v deň, kedy bola zakázaná ďalšia ťažba z dôvodu požiadavky žalobcu na zníženie kúpnej ceny za lutrotonu, s čím nesúhlasil. Zdôraznil, že aj keď žalobca argumentoval faktúrami č. 2020230049, č. 2020230062, č. 2020230067 a 2020230068, v ktorých uvádzal, že fakturuje ťažbu a vývoz hmoty na štiepku a vo faktúre č. 2020230049 iba vývoz štiepky, tak tieto faktúry čo do označenia dôvodu vystavenia nie sú podľa názoru žalovaného opodstatnené, pretože od 28.01.2023 žiadna ťažba drevnej hmoty na pni neprebiehala. Všetka drevná hmota vyťažená do 28.01.2023 bola umiestnená na odvoznom mieste a jediné náklady, ktoré s drevnou hmotou po tomto termíne vznikli bolo jej odvezenie a štiepkovanie. Preto považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že údajné stretnutie pred obchodným centrom Tulip uskutočnené po 28.01.2023, ako to vyplýva aj e-mailov založených v spise mohlo ovplyvniť ťažbu dreva po tomto dátume. Žalovaný mal za to, že vystavené faktúry boli účelovo žalobcom vyhotovené po období, kedy si žalobca nesplnil povinnosť odobrať vyťaženú drevnú hmotu do 28.01.2023, ktorá pre neho strácala na hodnote tým, že sa znižovala jej váha vysychaním a jej odvoz na odvozné miesto mu znemožňoval uskutočňovanie ďalších pestovných činností na jeho pozemku. Uviedol, že žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy odobrať drevnú hmotu neplnil, argumentoval nemožnosťou umiestnenia na trhu, čo viedlo k jeho iniciatíve, pričom zotrvával na zazmluvnenej cene za lutrotonu a rozdiel, ktorý sa mu podarilo získať suploval povinnosti z uzavretého zmluvného vzťahu za žalobcu a z tohto dôvodu rozdiel nad 65,-- Eur za lutrotonu bol ochotný zaplatiť žalobcovi ako kupujúcemu v zmysle podpísanej kúpnej zmluvy. S ohľadom na písaný skutkový priebeh mal za to, že je absolútne neudržateľné právne stanovisko súdu prvej inštancie, že by vznikli dva zmluvné vzťahy, že by bol objednávateľom diela ťažby drevnej hmoty u zhotoviteľa MM – LES a že by s ním mohol dohodnúť podmienky ťažby drevnej hmoty za obdobie od podpisu zmluvy do 28.01.2023. Preto mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vymedzil dej a nesprávne ustálil vznik dvoch zmluvných vzťahov. Poukázal na to, že faktúry vystavené dodávateľom – žalobcom sú vystavené v období marec a apríl 2023, čo nerozporoval, avšak ťažba bola vykonávaná do konca roku 2022, pričom jeho jednznačným verdiktom bola definitívne ukončená 28.01.2023. Preto mal za to, že vymedzenie dôvodu fakturácie je absolútne neprináležajúce ani účelu, ani obdobiu, ani subjektom, medzi ktorými mala vzniknúť podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o dielo. Preto pokiaľ súd prvej inštancie uveril, že z jednaní pred obchodným centrom Tulip, ktoré prebehli vo februári a v marci 2023, keď následne vystavené faktúry túto skutočnosť rozporujú a faktúry sú medzi žalobcom a ním a nie medzi MM – LES a žalovaným, medzi ktorými k dohode podľa názoru súdu prvej inštancie došlo. Žalovaný vyslovil názor, že tieto časové súvislosti, ako aj pripojené dokumenty, t.j. e-maily a faktúry sú dôkazom toho, že súdom prvej inštancie prijatý záver o vzniku dvoch zmluvných vzťahov je neudržateľný a nesprávny. Poukázal na to, že z prílohy č. 1 zo dňa 30.01.2023, zo dňa 01.02.2023 (2x), zo dňa 07.02.2023, zo dňa 29.03.2023 (3x), zo dňa 05.04.2023 (2x), zo dňa 06.04.2023 (2x), zo dňa 12.04.2023, zo dňa 18.04.2023 (2x) vyplýva, že nikdy prebehnutá komunikácia nehovorila o žiadnom odsúhlasení súdom konštatovanej dohody o ťažbe, a preto považoval prijatý záver súdu prvej inštancie za nesprávny. Poznamenal, že závery súdu prvej inštancie uvedených na č.l. 5, 6, 7 a 8 napadnutého rozsudku nezachytávajú skutočnosť, že ťažba po 28.01.2023 nikdy neprebiehala. Obdobne nezachytil skutočnosť, že stretnutie pred obchodným centrom Tulip, kde malo k dohode dôjsť bolo nepochybne potom, čo ťažba bola zastavená a nebolo dôvodné o nákladoch na ťažbu hovoriť, pretože podľa podpísanej kúpnej zmluvy, náklady na ťažbu žalovaného nikdy nezaujímali. Dôkazom toho, že nikdy k dohode nedošlo je aj e-mail zo dňa 06.04.2023.

35. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný z dôvodu vzniku nového zmluvného vzťahu, žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol svoje logické úvahy a neodvolal sa na žiadne dôkazy, z ktorých vyplýva záver, prečo má platiť za ťažbu dreva uskutočnenú najneskôr dňa 28.01.2023 subjektu, s ktorým uzavrel zmluvu údajne s odstupom minimálne 2 až 3 mesiacov. Mal za to, že súdu prvej inštancie unikla časová súvislosť, ktorá spôsobuje nemožnosť vzniku nového zmluvného vzťahu ústnou dohodou, pričom poukázal na to, že samotná zmluva v čl. VIII. hovorí,

kedy a za akých podmienok je možné túto zmluvu meniť. Ak súd prvej inštancie posudzoval skutočnosť, že kúpna zmluva bola naplnená, mal za to, že v intenciách tejto zmluvy nemohla vzniknúť povinnosť žalovanému platiť za ťažbu drevnej hmoty a jej následné spracovanie. Vyslovil názor, že žalobca nikdy nemohol účtovať do ukončenia ťažby dňa 28.01.2023 náklady na ťažbu a spracovanie drevnej hmoty. Nakoniec žalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je minimálne prekvapivé, nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnené, pretože súd prvej inštancie neuviedol, prečo prihliadol iba na tvrdenia žalobcu a na tvrdenia neobjektívnych svedkov, ktorí boli do veci zainteresovaní. Uviedol, že súd prvej inštancie úplne ignoroval jeho argumentáciu. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh žalobcu zamietol.

36. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí a nestotožňuje sa s ním. Mal za to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by neboli súdom prvej inštancie náležite posúdené a ktoré by mohli viesť k odlišnému záveru o skutkovom stave alebo k zmene prijatých právnych záverov. Žalovaný neuviedol nič, čo by nebolo predmetom posúdenia súdom prvej inštancie. Vyjadril svoj nesúhlas s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní týkajúcimi sa ťažby dreva. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v januári 2023 mal problém s umiestnením štiepky. Poukázal na to, že v januári 2023 nastal prudký pokles cien štiepky. Z tohto dôvodu žalovanému navrhol novú cenu v zmysle bodu II. Kúpnej zmluvy. O skutočnosti, že cena štiepky klesá vedel aj žalovaný, lebo sám navrhoval zníženie cien štiepky. Keďže k dohode o cene medzi nimi nedošlo, zmluvné strany sa dohodli na osobnom stretnutí pred obchodným centrom Tulip v Martine, pričom na tomto stretnutí bola žalovanému navrhnutá nová cena 58,-- Eur za lutrotonu. Keďže sa so žalovaným na cene nedohodli, dohodli sa, že komu sa podarí predať štiepku za vyššiu cenu, ten ju predá. V súvislosti s týmto bol žalovaný oboznámený, že za lutrotonu vyťaženej drevnej hmoty vrátane vývozu fakturuje spoločnosti MM – LES, s.r.o. náklady vo výške 20,-- Eur za lutrotonu. Uviedol, že navrhoval, aby žalovaný kontaktoval priamo spoločnosť MM – LES, s.r.o., pretože v prípade, že si štiepku predá sám, bolo by zbytočné prefakturovať cez neho. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že faktúry za ťažbu a vývoz drevnej hmoty boli účelovo vystavované. Žalovaný sa rozhodol, že štiepku odpredá sám, pričom preberacie protokoly za odpredanú štiepku zasielal žalobcovi. V týchto protokoloch bolo uvedené koľko lutroton odberateľovi štiepky sa dodalo. Žalobca uviedol, že faktúry vystavil až na základe podkladov žalovaného na účet žalovaného. Faktúry sú preto vystavené presne na množstvo, ktoré mu predkladal žalovaný. Uvedené skutočnosti vyplývajú z vykonaného dokazovania, preto žalobca tvrdenia žalovaného v odvolaní považoval za účelové a nepravdivé. Stotožnil sa s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 15. napadnutého rozsudku a tiež s tým, že v konaní bolo nesporné, že ťažbu vykonanú žalobcom žalovaný akceptoval a že z ničoho nevyplývalo, že by žalovaný namietal vykonanie tejto ťažby žalobcom. Žalobca uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku bode 19.. Mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi ním a žalovaným došlo k osobitnému rokovaniu, ktorého výsledkom bola dohoda, podľa ktorej žalobca od žalovaného štiepku odkupovať nebude, že žalovaný si štiepku predá sám a žalobcovi zaplatí náklady na spracovanie, ťažbu a spracovanie dreva žalobcovým subdodávateľom vo výške 18,-- Eur sa lutrotonu. Túto dohodu a dohodnutú cenu ohľadom ťažby potvrdil aj svedok D. E., ktorý bol prítomný na osobnom rokovaní medzi ním a žalovaným. Tento svedok nikde nebol a nie je zamestnancom spoločnosti MM – LES, s.r.o. Preto vyslovil názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že k rokovaniu alebo k dohode nedošlo. Uviedol, že z predložených faktúr vystavených spoločnosťou MM – LES, s.r.o. žalobcovi ako odberateľovi za ťažbu a vývoz hmoty na štiepku vyplýva cena 20,-- Eur a zároveň aj cena 18,-- Eur, pričom bolo nesporné, že si refakturoval proti žalovanému za samotnú ťažbu vo výške 18,-- Eur za lutrotonu. Žalobca mal za to, že riadne preukázal cenu ťažby subdodávateľa, čo následne prefakturoval žalovanému. Súd prvej inšancie preto dospel k správnemu záveru, že danú cenu 18,-- Eur za lutrotonu možno považovať za obvyklú. Žalobca poukázal na to, že v konaní bolo nesporné, že dodal, vykonával ťažbu a keďže žalovaný nemal dodávateľa prác, vykonával tieto práce žalobca na základe dohody so spoločnosťou MM – LES, s.r.o. a následne žalovanému tieto práce dodal prostredníctvom tohto subdovávateľa a fakturoval ich. Zároveň uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že by nedošlo k rokovaniu a že by nedošlo k nejakej dohode. Žalobca preto vyslovil názor, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. CSP a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, odvolanie nie je možné považovať za dôvodné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

37. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu, pričom aj z argumentácie žalobcu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojich úvahách nedostatočne zhodnotil, čo bolo predmetom zmluvy medzi žalobcom a ním, keď prijal záver, že v danom prípade sa jedná o ďalší zmluvný vzťah – zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola ťažba štiepky. Poukázal na predmet kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2022, z ktorého je zrejmé, že táto zmluva nerieši otázku ťažby a náhrady za jej vykonanie, t.j. že predávajúceho nezaujímalo a podľa zmluvy ani nezaujíma, kto vykoná ťažbu a za koľko. Samotná zmluva upravuje iba povinnosť žalovaného dodať kupujúcemu listnatú energetickú štiepku na pni za náhradu 65,-- Eur za jednu lutrotonu. Žiadnym spôsobom neupravuje podmienky ťažby a náklady na jej ťažbu. Uviedol, že nikdy sa nepodieľal na úhradách nákladov na ťažbu, prípadne odvoz drevnej hmoty. Preto nesúhlasil s tým, že by niekedy vykonával úhradu nákladov spojených s ťažbou dreva. Žalovaný nepripustil, že by niekedy uzavrel čo i len v ústnej forme nejakú zmluvu o dielo so subdodávateľom žalobcu, čo preukazujú jednak jeho e- mailové stanoviská k pokusu žalobcu preniesť náklady na ťažbu na neho. Dal do pozornosti, že v januári 2023 došlo k tomu, že na jeho pozemku sa hromadila drevná hmota ťažená žalobcom, a to až do 28.01.2023, pričom bolo nepochybné, že po tomto termíne subdodávateľ žalobcu nikdy žiadne ťažobné práce nevykonal. Preto nemohla vzniknúť na základe samostatnej dohody zmluva o dielo. Poukázal na etapy, za ktorých prebiehala kúpna zmluva na listnatú energetickú štiepku. Prvou etapou bolo podpísanie kúpnej zmluvy na dodanie listnatej energetickej štiepky, druhou etapou bolo vykonávanie ťažobných prác v poraste žalovaného bez hocijakého ujednania, kontraktu alebo dohody žalovaného s realizátorom ťažby, treťou etapou bol odvoz vyťaženej drevnej hmoty na odvozné miesto, štvrtou etapou bol odvoz drevnej hmoty z odberného miesta odberateľovi drevnej hmoty, bez hocijakej súčinnosti žalovaného, piatou etapou bolo predloženie vážneho lístka žalobcu žalovanému na vystavenie faktúry a šiestou etapou bolo vystavenie faktúry zo strany žalovaného žalobcovi v zmysle podkladu – odvozného lístka. Z týchto etáp vyplýva, že okrem prvej, piatej a šiestej etapy sa na procese nijako nepodieľal žalovaný. V prvej etape sa podieľal súhlasom na ťažbu a v piatej a šiestej etape vystavením dokladu za jemu patriacu drevnú hmotu vo výške 65,-- Eur za lutrotonu. Nikde v týchto dokladoch až do ukončenia ťažby sa nehovorilo, neúčtovalo, nepraktizovalo zohľadnenie výdavkov na ťažbu. Uvedené plne napovedá podpísanej kúpnej zmluve, že náhrada za jednu lutrotonu patrí žalovanému vo výške 65,-- Eur. Z týchto etáp procesu ťažby a odberu drevnej hmoty a praktizovania až do zákazu ťažby drevnej hmoty dňa 28.01.2023 teda vyplýva cena za lutrotonu 65,-- Eur, čo bolo nepochybné aj z podpísaného kontraktu. Žalovaný tiež nesúhlasil s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že až do času 28.01.2023 nikdy žalobca proti nemu nepožadoval žiadnu náhradu za ťažbu. Vyslovil názor, že uvedený skutkový stav, ako aj podpísaná kúpna zmluva, prebehnutá e-mailová komunikácia sú dostatočným dôkazom o tom, že právne posúdenie o zmluve o dielo nie je zákonné, že žalobca po zistení, že nevie umiestniť už vyťaženú drevnú hmotu na trhu, pristúpil k praktike zohľadnenia nákladov ťažby vo vzťahu k nemu. Podporu svojho tvrdenia žalovaný videl aj v časovom období, kedy boli faktúry žalobcu na neho vystavené, teda nepochybne potom, čo bola drevná hmota vyťažená žalobcom, odpredaná žalovaným za podmienok, ktoré boli aplikované v zmluvnom vzťahu až do 28.01.2023. Žalovaný súhlasil len s tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o tom, že drevnú hmotu môže predať ten, ktorý ju lepšie umiestni na trhu. Žalovaný preto mal za nepochybné, že aj keď drevnú hmotu ťažil žalobca a aplikoval tým kúpnu zmluvu uzavretú s ním, tak žalobca nevedel túto hmotu na trhu umiestniť a mal záujem zjednávať z dohodnutej ceny stanovenej žalovaným. Žalobca takto vyťaženú drevnú hmotu na jeho škodu ponechával na odvoznom mieste a tým, ho poškodzoval. Žalovaný uviedol, že bol nápomocný len s dojednaním umiestnenia drevnej hmoty k nejakému odberateľovi. Preto bolo pre neho nepochopiteľné posúdenie zo strany súdu prvej inštancie o vzniku nového zmluvného vzťahu, keď súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, čo bolo koho povinnosťou z kúpnej ceny vyplývajúcou. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v januári 2023 nemal problém s umiestnením štiepky, taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobca navrhoval, aby žalovaný kontaktoval priamo spoločnosť MM – LES, s.r.o pri zohľadnení časových súvislostí vykonávania ťažby v januári 2023. Spoločnosť MM – LES, s.r.o. nemohla mu nič fakturovať, lebo ťažba skončila 28.01.2023, pričom žalovaný poukázal na to, že v dohode o tom, že má možnosť štiepku odpredať nebola žiadna dohoda o tom, že náklady na ťažbu budú odpočítavané vo

výške 18,-- Eur za lutrotonu. Uvedené potvrdzuje aj komunikácia medzi ním a žalobcom nachádzajúca sa v spise. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že faktúry za ťažbu a vývoz drevnej hmoty neboli účelovo vystavované, pričom základ pre ich vystavenie existuje len v právnom výklade kúpnej zmluvy. Na záver žalovaný uviedol, že je neprijateľné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že nebola dohodnutá samotná ťažba dreva v kúpnej zmluve. Táto súdom prvej inštancie zistená pochybnosť nikdy nebola sporná medzi účastníkmi zmluvy až dočasu, kedy nevedel žalobca vyťaženú a zakúpenú drevnú hmotu odpredať a zaplatiť žalovanému. Nikdy nevykonal žalobca pre neho ťažbu dreva prostredníctvom svojho subdodávateľa. Nikdy subdodávateľ na jeho pozemok nevstúpil po 28.01.2023. Žalovaný vyslovil názor, že práve naopak svojim jednoznačným postojom dal žalobcovi najavo, že ťažbu je potrebné zastaviť a následne jednoznačne žalobcovi uviedol v e-mailových správach, že nesúhlasí so znížením ceny 65,-- Eur za lutrotonu a práve z toho dôvodu čiastočne uhradil faktúry, ktoré zodpovedali podpísanej kúpnej zmluve. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako nezákonný zrušil a žalobu žalobcu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

38. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí a že v celom rozsahu trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 16.12.2025. Konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení iba opakoval tvrdenia uvedené v odvolaní, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal a že ani v tomto štádiu konania žalovaný nepredložil žiadne nové skutkové tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Zotrval na tom, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu samostatného zmluvného vzťahu ústnou formou, a to zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola ťažba drevnej hmoty na porastoch žalovaného, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval. Žalovaný ním vykonávanú ťažbu prostredníctvom subdodávateľa akceptoval, nikdy ju nenamietal, umožnil jej realizáciu a následne vyťaženú štiepku sám odpredal tretiemu subjektu. Bez vykonania tejto ťažby by žalovaný nebol objektívne schopný štiepku dodať inému odberateľovi, čo sám svojim konaním potvrdil. Odmietol tvrdenie žalovaného, že v januári 2023 mal mať problém s umiestnením štiepky na trhu. Toto tvrdenie žalovaného považoval za účelové, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Taktiež nesúhlasil s námietkou žalovaného, že náklady na ťažbu neboli nikde výslovne uvedené, pričom túto námietku žalobca považoval za právne aj vecne irelevantnú. Uviedol, že náklady na ťažbu a vývoz drevnej hmoty sú neoddeliteľnou súčasťou kalkulácie ceny za lutrotonu na lokalite „peň“, rovnako ako náklady na štiepkovanie a dopravu štiepky k odberateľovi. Bez ohľadu na to, kto štiepku odpredal, tieto náklady vždy znáša predávajúci. Poukázal na to, že na osobnom stretnutí v Martine bol žalovaný jednoznačne oboznámený s nákladmi, ktoré za ťažbu a vývoz fakturuje spoločnosť MM – LES, s.r.o.. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok D. E., ktorý bol na rokovaní osobne prítomný. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by k takémuto rokovaniu alebo dohode nedošlo. Žalobca sa tiež ohradil proti tvrdeniam žalovaného o účelovom vystavovaní faktúr. Tieto boli vystavené výlučne na základe podkladov, ktoré mu poskytol sám žalovaný, a to konkrétne preberacích protokolov, v ktorých uvádzal množstvo štiepky dodanej tretím osobám. Preto považoval za nelogické, aby žalovaný na jednej strane poskytoval podklady pre fakturáciu a na druhej strane tvrdil, že faktúry boli vystavené neoprávnene. Zároveň uviedol, že žalovaný jednotlivé faktúry čiastočne uhrádzal bez uvedenia dôvodu, prečo neuhradil zvyšnú časť, čím uznal existenciu svojho záväzku. Skutočnosť, že neuhradil celú sumu zjavne súvisí s jeho snahou kompenzovať si reálne zníženie ceny štiepky na trhu, čím sám potvrdil, že k zníženiu ceny došlo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

39. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

40. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

41. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

42. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

43. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

44. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 5.538,48 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za vykonané ťažobné práce a vývoz štiepky. Žalobca súdu predložil faktúry, ktorými žalovanému fakturoval cenu za vývoz a za ťažbu a vývoz hmoty na štiepku, a to faktúru č. 2020230049 zo dňa 22.03.2023, so splatnosťou 14.04.2023 na sumu 6.652,80 Eur; faktúru č. 2020230062 zo dňa 05.04.2023, so splatnosťou 20.04.2023 na sumu 4.545,07 Eur; faktúru č. 2020230067 zo dňa 12.04.2023, so splatnosťou 22.04.2023 na sumu 522,72 Eur a faktúru č. 2020230068 zo dňa 12.04.2023, so splatnosťou 10.05.2023 na sumu 8.217,94 Eur.

45. Z detailného výpisu pohľadávok zo dňa 29.11.2023, ako aj z výpisov z účtu žalobcu založených v spise vyplýva, že žalovaný žalobcovi čiastočne uhradil faktúru č. 2020230049 zo dňa 22.03.2023, so splatnosťou 14.04.2023 na sumu 6.652,80 Eur vo výške 804,80 Eur; faktúru č. 2020230062 zo dňa 05.04.2023, so splatnosťou 20.04.2023 na sumu 4.545,07 Eur vo výške 3.282,55 Eur; faktúru č. 2020230067 zo dňa 12.04.2023, so splatnosťou 22.04.2023 na sumu 522,72 Eur vo výške 377,52 a faktúru č. 2020230068 zo dňa 12.04.2023, so splatnosťou 10.05.2023 na sumu 8.217,94 Eur vo výške 5.935,18 Eur.

46. Z čl. I. kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim zo dňa 20.10.2022 vyplýva, že žalovaný ako predávajúci sa zaviazal žalobcovi ako kupujúcemu dodať listnanú energetickú štiepku na lokalite „Peň“. Množstvo podľa možností predávajúceho a kupujúci sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu podľa čl. II. tejto zmluvy. Z čl. II. kúpnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na cene 65,-- Eur za každú dodanú lutrotonu bez DPH s tým, že v prípade, že dôjde v priebehu zmluvy k výraznejším zmenám ceny (+-3 %), cena sa po vzájomnej dohode upraví. Žalobca sa v tomto článku zároveň zaviazal, že do konca roku 2022 bude od dodávateľa (žalovaného) odobrané množstvo min. za 30.000,-- Eur. V čl. VIII. kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že zmluvu je možné meniť, alebo zrušiť iba obojstranným písomným prejavom zmluvných strán.

47. Žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočným spôsobom odôvodnené, nakoľko súd prvej inštancie svoje právne závery a svoje rozhodnutie vo veci samej nedostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III.ÚS 78/07, IV.ÚS 115/03).

48. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tu odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

49. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o existencii nároku žalobcu na zaplatenie ceny za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku.

50. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

51. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

52. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

53. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

54. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

55. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

56. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 20.10.2022 uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bola dodávka listnatej energetickej štiepky na lokalite „Peň“. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bola dodávka štiepky, pričom v článku II. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 65,-- Eur za lutrotonu bez DPH. Žalobca si však v predmetnom konaní proti žalovanému uplatnil nárok vyplývajúci z vývozu a ťažby hmoty na štiepku, t.j. z iného nároku, ako vyplýva z kúpnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že z obsahu spisu, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní bolo nesporné, že žalobca pre žalovaného vykonal ťažbu prostredníctvom subdodávateľa MM – LES, s.r.o., pričom žalovaný túto skutočnosť ani žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Žalovaný zároveň čiastočne uhradil faktúry vystavené žalobcom za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom nachádzajúcej sa v spise síce vyplýva, že žalovaný v nej namietal nesprávnosť výpočtu ceny za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku, avšak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuviedol žiadny konkrétny dôvod, ani žiadnu námietku, pre ktoré by bolo možné považovať fakturáciu žalobcu za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku za nesprávnu. Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný v nej len poznamenal, že suma mala byť vypočítaná z hmotnosti krát 13,-- Eur, pričom nijakým spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal, na základe čoho dospel k takejto cene za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku. Odvolací súd sa tiež stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný aj napriek tomu, že z faktúr vystavených žalobcom vyplýva, že žalobca týmito faktúrami žalovanému fakturoval cenu za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku, nenamietal samotnú ťažbu. Preto aj odvolací súd má za to, že námietka žalovaného, že fakturácia zo strany žalobcu za ťažbu sa javí ako účelová a že je nedôvodná.

57. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie na základe nesprávne zisteného skutkového stavu predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že medzi ním a žalobcom došlo

k uzavretiu dvoch zmluvných záväzkov, a to kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu bola písomne uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bola dodávka listnatej energetickej štiepky na lokalite „Peň“. Z tejto kúpnej zmluvy však nevyplýva, že by jej predmetom bol aj vývoz a ťažba hmoty na štiepku, ktorého zaplatenia sa žalobca proti žalovanému domáha v tomto konaní, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval, ani nepreukázal. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie však vyplýva, že medzi stranami sporu došlo aj k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo na osobnom stretnutí pred hypermarketom v Martine za účasti konateľa žalovaného, konateľa žalobcu a p. D. E., ktorý konal za spoločnosť MM – LES, s.r.o.. Z tohto stretnutia zároveň vyplynulo, že v prípade, ak štiepku odkúpi žalobca, náklady na ťažbu bude znášať žalobca a v prípade, pokiaľ žalovaný odpredá štiepku vyťaženú žalobcom tretiemu subjektu, náklady na ťažbu drevnej hmoty bude znášať žalovaný. Nakoľko žalovaný štiepku predal inému subjektu, ako žalobcovi, súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebol dôvod, aby náklady na ťažbu žalobca znášal sám. Na tomto stretnutí došlo aj k dohode na cene za ťažbu drevnej hmoty vo výške 18,-- Eur za lutratonu, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu túto cenu je možné považovať ako obvyklú cenu aj v prípade, ak by nedošlo k dohode o nákladoch za ťažbu. Zároveň bolo v konaní zrejmé, že na tomto stretnutí si žalobca so žalovaným dohodli, že ťažbu v prospech žalovaného vykoná žalobca prostredníctvom svojho subdodávateľa, a to spoločnosti MM – LES, s.r.o., ktorý bude fakturovať náklady na ťažbu žalobcovi a že žalobca ich následne prefakturuje žalovanému. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu samostatného zmluvného vzťahu, ktorého predmetom bola ťažba hmoty na štiepku, t.j. ústna zmluva o dielo.

58. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal hodnovernosť výpovede svedka p. D. E., odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neexistoval žiadny dôvod, ktorý by spochybnil výpoveď svedka, nakoľko tvrdenia svedka boli zhodné s tvrdeniami žalobcu a súčasne boli v logickom slede v jednotlivých súvislostiach. Z výpovede svedka a štatutárneho zástupcu žalobcu totiž zhodne vyplynulo, že došlo k stretnutiu medzi žalobcom a žalovaným pred hypermarketom v Martine, na ktorom došlo k ústnej dohode o ťažbe hmoty na štiepku a že v prípade, ak žalovaný odpredá štiepku inej osobe, ako žalobcovi, žalobca si bude voči žalovanému uplatňovať náklady na ťažbu vo výške 18,-- Eur za lutrotonu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsluch svedka vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou žalobcu a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Zároveň z ich zhodných výpovedí vyplýva, že sa dohodli aj na cene za ťažbu vo výške 18,-- Eur za lutrotonu. Vzhľadom na to, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 191 ods. 1 CSP, keď pri hodnotení svedeckej výpovede svedka p. D. E. prihliadol na zhodné výpovede tohto svedka, ako aj žalobcu týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ako aj dohody o cene za ťažbu. Odvolací súd preto považoval námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na výpoveď svedka za nedôvodnú.

59. Odvolací súd sa stotožnil aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný akceptoval realizáciu ťažby hmoty na štiepku žalobcom, ktorý ju vykonával prostredníctvom svojho subdodávateľa MM – LES, s.r.o.. Uvedené vyplýva aj so žalovaným vykonaných čiastočných úhrad faktúr za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku. Žalovaný zároveň žiadnym spôsobom nespochybnil realizáciu ťažby hmoty na štiepku, za ktorú žalobca fakturoval žalovanému náklady faktúrami, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Žalovaný aj vo svojich e-mailových podaniach len namietal výšku fakturovanej sumy s tým, že nesprávnosť jej výšky žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Preto odvolací súd považoval aj námietku žalovaného, že žalobca prostredníctvom svojho subdodávateľa vykonával ťažbu aj po 28.01.2023, t.j. po dni, ako bola ním zakázaná ďalšia ťažba, za neopodstatnenú.

60. Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo a že nárok žalobcu na zaplatenie za vývoz a ťažbu hmoty na štiepku je opodstatnený.

61. Žalovaný odvolaním napadol aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný však neuviedol žiadnu odvolaciu námietku, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Žalovaný teda osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislej druhej výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania

súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.

62. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď z vyššie uvedených dôvodov žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

63. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi voči žalovanému, nakoľko žalobca mal voči žalovanému v odvolacom konaní úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

64. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).