Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8P-106-2026.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Subarea
8P/106/2026
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloleté deti A., B. C., nar. XX.XX.XXXX, A. D., nar. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, deti rodičov matky F. F. A., G. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom H. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, advokátska kancelária so sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B a otca C. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Indickej republiky, bytom H. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.06.2026 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou 350 Eur, na maloletého A. sumou 300 Eur a na maloletú E. sumou 250 Eur. Matka svoj návrh zdôvodnila tým, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 8P/89/2025 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov, pričom dňa 12.05.2025 otec uviedol, že má záujem na zachovaní manželstva a preto účastníkom bolo odporučené odborné poradenstvo a pojednávanie bolo odročené neurčito. Matka sa vyjadrila, že otec sám uviedol, že od odchodu z domácnosti na maloleté deti neprispieva ani finančne ani vecne, celá ťarcha domácnosti je na matke. Matka uviedla, že očakávala, že otec bude prispievať dobrovoľne, neočakávala, že otec sa bude dožadovať udržania manželstva, keď doposiaľ nevyvinul žiadnu iniciatívu v tomto smere. Navrhovateľka sa vyjadrila, že odborné poradenstvo znamená ďalšie plynutie času bez akéhokoľvek finančného prispenia otca a jej možnosti sú takmer vyčerpané. Navrhovateľka záverom uviedla, že otec uhradil v mesiaci jún 2026 výživné vo výške 900 Eur spolu na všetky maloleté deti - z čoho usúdila, že je zrejmé, že otec je zamestnaný a má príjem. Zároveň uviedla, že vzhľadom na jeho platbu výživného navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie. Navrhovateľka k návrhu nepriložila žiadne prílohy, odkázala na to, že aktuálne pomery detí a výdavky matky sú uvedené v jej návrhu na rozvod (v konaní sp. zn. 8P/89/2025).
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
5. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
7. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
8. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
9. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie.
11. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia.
12. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 203/2011, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 298/2008). Všeobecný súd teda zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/5/2012 z 28. novembra 2012)
13. Pri prijímaní takéhoto (neodkladného) opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.
14. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu. Subjekt navrhujúci vydanie neodkladného opatrenia musí preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa rozumie stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
15. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný
okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.
16. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 379/2010).
17. Podľa článku 5 písm. c), g) h) Dohovoru o právach dieťaťa, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny a podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
18. Všetky pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúce skutočnosti zisťuje všeobecný súd z návrhu a jeho príloh. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia prvoinštančným súdom dokonca bez procesnej účasti ostatných účastníkov konania. Z uvedeného, prirodzene, vyplýva potreba, aby samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. dôvody v ňom uvedené boli objektívne presvedčivé a argumentačne dostatočné, čo kladie zvýšené nároky na samotného navrhovateľa (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 527/2024-14 z 2. októbra 2024).
19. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/89/2025 (rozvod manželstva a úprava práv a povinností k maloletým deťom), ako aj s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný pre absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov a absenciu osvedčenia bezprostrednej hroziacej ujmy/škody vyplývajúcich zo skutočností navrhovateľkou tvrdených. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a slúži na riešenie situácií, ktoré skutočne neznesú odklad a nemá sa ním obchádzať, či nahrádzať konanie vo veci samej.
20. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, preto je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti (§ 326 ods. 1 a 2 CSP). Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej škody/ujmy nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu skutočne hroziacej konkrétnej škode/ujme potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/40/2024 zo dňa 30.01.2025).
21. Súd konštatuje, že chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej škody/ujmy nemožno ničím nahradiť (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/40/2024 zo dňa 30.01.2025), a spôsob rozhodovania o neodkladnom opatrení … vylučuje vykonávanie dokazovania v tomto procesnom štádiu (Rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 20/2025 zo dňa 14.01.2025). Zároveň platí, že predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale je postačuje, ak je osvedčený nárok (Rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 110/2019 zo dňa 12.11.2019.
22. Súd konštatuje, že matka v žiadnom smere neosvedčila, že sú dané vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úprave pomerov – bezodkladnej potrebe uloženia povinnosti otcovi platiť výživné, resp. že bez bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí by výživa detí bola ohrozená. Matka vo svojom návrhu neuviedla, či je zamestnaná, aký má príjem, aké sú výdavky maloletých detí – pokiaľ poukazuje na konanie o rozvod manželstva, súd konštatuje, že návrh matky je z 19.06.2025, teda pre potreby
posúdenia bezodkladnosti úpravy súčasných pomerov pre súd irelevantný, neuviedla, či pracuje kde (z lustrácie matky v Sociálnej poisťovni zo spisu sp. zn. 8P 89/2025 – konanie o rozvod manželstva súd zistil, že matka je resp. bola (?) zamestnaná s príjmom cca.3 100 Eur mesačne netto), zároveň sama navrhovateľka – matka uviedla, že otec za mesiac jún 2026 zaplatil výživné na maloleté deti spolu vo výške 900 Eur, pričom matka v rovnakom mesiaci podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Len skutočnosť, že otec uhradil výživné a je teda zamestnaný, nepreukazuje potrebu naliehavej úpravy pomerov účastníkov konania, na druhej strane je však možné konštatovať (ak do tejto doby otec výživné nehradil – avšak matka sa za toto obdobie nedomáhala nariadenia neodkladného opatrenia), že otec – pokiaľ je zamestnaný, výživné pre maloleté deti hradiť bude. Zároveň súd upozorňuje, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere, spravidla v sume blízkej sume životného minima pre maloleté dieťa (stanovenej zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 155/2026 Z. z., účinného od 1. júla 2026 vo výške 134,80 Eur); súd by teda svojím rozhodnutím určil výživné pravdepodobne nižšie, ako otec sám dobrovoľne zaplatil.
23. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keď súd nemal osvedčenú potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov, návrh matky zamietol
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a ) neboli splnené procesné podmienky, b ) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c ) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d ) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f ) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g ) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h ) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.