Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/33/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpeného: JUDr. Klaudia Hlaďová, advokátka, so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 56958951, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00151866, o vydanie hnuteľnej veci, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C/29/2026-106 zo dňa 06.07.2026, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol že žalobca dňa 03.06.2026 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému vydania veci - motocykla Yamaha XVS1300, VIN: D., ev. č. E. (ďalej aj „predmetný motocykel“) spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného motocykla. Vlastnícke právo nadobudol právnym titulom a spôsobom tak, ako je to uvedené v tejto žalobe. Príslušníci Policajného zboru bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia prevzali tento motocykel dňa 27.05.2026 o 19.00 h a žalobcovi odovzdali potvrdenie o zaistení vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bardejove, odbor kriminálnej polície, operatívne oddelenie, F. XX, XXX XX B., pod č. G./XXXXXX-XXX zo dňa 27.05.2026. Motocykel, ktorého vydania sa žalobca v tomto konaní domáha, našiel žalobca prostredníctvom internetového inzertného portálu Bazos.sk, kde bol zverejnený inzerát na jeho predaj. Predávajúcim bol H. A., ktorý bol v tom čase riadne evidovaný ako vlastník predmetného motocykla. Keďže žalobca mal dlhodobo záujem o nadobudnutie motocykla tohto typu, kontaktoval predávajúceho na telefónnom čísle uvedenom v inzeráte. Po potvrdení, že ponuka je aktuálna, sa žalobca osobne dostavil na miesto určené predávajúcim za účelom obhliadky motocykla. Pri obhliadke motocykel nevykazoval žiadne technické nedostatky ani iné okolnosti, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti o jeho pôvode alebo o vlastníckom oprávnení predávajúceho. Žalobca zároveň preveril, že predávajúci vystupoval ako osoba oprávnená s motocyklom disponovať, pričom motocykel bol riadne evidovaný v evidencii vozidiel Slovenskej republiky a nič nenasvedčovalo tomu, že by mohol pochádzať z protiprávnej činnosti alebo že by vlastnícke právo predávajúceho bolo akýmkoľvek spôsobom spochybnené. Žalobca preto dôvodne vychádzal z presvedčenia, že predávajúci je oprávneným vlastníkom motocykla a je oprávnený ho previesť na inú osobu. Predávajúci pri uzatváraní kúpnej zmluvy predložil žalobcovi okrem ostatných dokladov týkajúcich sa motocykla aj certifikát kontroly originality. Ide o úradný dokument vydávaný oprávneným pracoviskom kontroly originality, ktorého účelom je preverenie identifikačných znakov vozidla a zistenie, či vozidlo nevykazuje znaky neoprávnených zásahov, pozmeňovania identifikačných údajov alebo iných skutočností spochybňujúcich jeho pôvod. Žalobca za predmetný

motocykel predávajúcemu riadne uhradil kúpnu cenu vo výške 5.800,- eur. Vzhľadom na to, že žalobca v tom čase ešte nedisponoval vodičským oprávnením príslušnej skupiny na vedenie predmetného motocykla, predávajúci mu motocykel následne osobne dopravil na adresu jeho trvalého pobytu. Po uzatvorení kúpnej zmluvy a na základe plnej moci udelenej predávajúcim žalobca zabezpečil vykonanie zmeny vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalobca predmetný motocykel nadobudol v dobrej viere, od osoby zapísanej ako vlastník vozidla v príslušnej evidencii, za obvyklých trhových podmienok, pričom v čase nadobudnutia nemal vedomosť o žiadnych skutočnostiach, ktoré by mohli spochybňovať vlastnícke právo predávajúceho alebo zákonnosť pôvodu motocykla. Ako dobromyseľný nadobúdateľ preto dôvodne predpokladal, že nadobúda vec od jej oprávneného vlastníka. Žalobca sa oboznámil s obsahom predloženého certifikátu vydaným dňa 21.03.2013 pod č. DR/BAJ1783312, z ktorého vyplývalo, že motocykel úspešne absolvoval kontrolu originality pri jeho evidovaní na území Slovenskej republiky. Zároveň bolo žalobcovi známe, že predmetný motocykel bol na základe uvedenej kontroly v roku 2013 riadne zaevidovaný príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a následne sa nachádzal v legálnom právnom a faktickom obehu na území Slovenskej republiky. Žalobca zároveň prihliadal aj na skutočnosť, že od vykonania kontroly originality a prvého zaevidovania motocykla na území Slovenskej republiky uplynulo viac ako desať rokov, počas ktorých bol motocykel opakovane prevádzaný medzi jednotlivými vlastníkmi, pričom bol riadne evidovaný v registri vozidiel. Za týchto okolností žalobca nemal žiadny dôvod domnievať sa, že by pôvod motocykla mohol byť sporný alebo že by k nemu mohli uplatňovať práva tretie osoby. Žalobca má vedomosť o tom, že od prvého zaevidovania predmetného motocykla na území Slovenskej republiky v roku 2013 až do jeho zaistenia v roku 2026 bol motocykel vo vlastníctve viacerých osôb. Z informácií, ktoré sa nachádzajú v spise vedenom v súvislosti so zaistením motocykla, vyplýva, že predmetný motocykel mal počas uvedeného obdobia najmenej štyroch vlastníkov, pričom minimálne jeden z predchádzajúcich vlastníkov ho vlastnil po dobu presahujúcu tri roky. Žalobca od okamihu nadobudnutia vlastníctva k vozidlu predmet vlastníctva nerušene užíval a jeho vlastníckemu právu nikto neodporoval. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že by predmetné vozidlo mohlo mať súvis alebo mohlo pochádzať z trestnej činnosti, príp. že by si iná osoba na neho uplatňovala akékoľvek právo. Dňa 27.05.2026 telefonicky kontaktovala žalobcu jeho manželka s informáciou, že pred ich rodinným domom sa nachádza polícia, ktorá žiada umožniť zaistenie motocykla nachádzajúceho sa na ich pozemku. Táto skutočnosť žalobcu nepríjemne prekvapila, keďže nemal vedomosť o žiadnych okolnostiach, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Následne príslušníci Policajného zboru bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia prevzali motocykel dňa 27.05.2026 o 19:00 hod. a žalobcovi odovzdali potvrdenie o zaistení vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bardejove, odbor kriminálnej polície, operatívne oddelenie pod č. G./XXXXXX-XXX zo dňa 27.05.2026. Žalobca bol informovaný, že zaistenie motocykla bolo vykonané na základe dožiadania príslušného G. F. I. F. J., E. E. K. X L., a to z dôvodu údajného vlastníckeho práva uplatňovaného subjektom označeným ako A. M. L. F. E. K. X L.. Motocykel sa v súčasnosti nachádza uskladnený v priestoroch policajného zboru vo N. O.. Žalobca bol zároveň oboznámený so skutočnosťou, že v nadväznosti na predmetné dožiadanie má byť motocykel v najbližšom období prevezený na príslušný policajný útvar v Poľskej republike. Vzhľadom na bezprostredne hroziaci prevoz motocykla do zahraničia a s tým spojené riziko podstatného sťaženia, prípadne úplného zmarenia ochrany práv žalobcu, žalobca navrhuje, aby súd bezodkladne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravia pomery účastníkov a zabráni sa prevozu motocykla až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca poukazuje na to, že v prejednávanej veci doposiaľ nebolo žiadnym súdom rozhodnuté o vlastníckom práve k predmetnému motocyklu. Skutočnosť, že motocykel bol zaistený na základe dožiadania zahraničného orgánu, sama osebe neznamená, že osoba alebo subjekt uplatňujúci si vlastnícke právo je jeho skutočným vlastníkom. Zaistenie veci nemá povahu rozhodnutia o vlastníctve a nemôže nahrádzať súdne konanie, ktorého predmetom je posúdenie vlastníckych nárokov jednotlivých osôb. V predmetnej veci je žalobca konfrontovaný so situáciou, keď má byť motocykel na základe dožiadania zahraničného orgánu odovzdaný do Poľskej republiky z dôvodu tvrdeného vlastníckeho práva zahraničného subjektu. Žalobca však poukazuje na to, že otázka vlastníckeho práva nebola doposiaľ preskúmaná a rozhodnutá príslušným súdom, pričom žalobca vlastnícke právo k predmetnému motocyklu odôvodňuje nielen nadobúdacím titulom, ale aj okolnosťami nasvedčujúcimi nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Z rozhodovacej praxe slovenských súdov vyplýva, že samotná existencia tvrdenia zahraničného subjektu o vlastníctve veci, prípadne existencia medzinárodného pátrania alebo evidenčného záznamu, sama osebe nepostačuje na definitívne odňatie veci osobe, ktorá osvedčuje svoje vlastnícke právo. V prejednávanej veci je pritom nesporné, že žalobca sa dlhodobo považoval za vlastníka motocykla, motocykel riadne užíval a nemal žiadne dôvody pochybovať o svojom vlastníckom práve ani o vlastníckom práve svojich právnych predchodcov. Napriek tomu hrozí, že motocykel bude

bez predchádzajúceho súdneho preskúmania otázky vlastníctva prevezený do Poľskej republiky. Takýto postup by mohol podstatne sťažiť alebo dokonca zmariť účinnú ochranu práv žalobcu, najmä ak by sa predmetný motocykel následne nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Žalobca preto zastáva názor, že pokiaľ si zahraničný subjekt nárokuje vlastnícke právo k predmetnému motocyklu, je potrebné, aby tento nárok bol uplatnený a preskúmaný v riadnom súdnom konaní, v ktorom bude možné posúdiť všetky rozhodné skutkové a právne okolnosti, vrátane dobromyseľnosti držby, právneho postavenia jednotlivých právnych predchodcov žalobcu a prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Do času právoplatného vyriešenia tejto otázky je preto nevyhnutné zachovať existujúci stav a zabrániť odovzdaniu motocykla do zahraničia, keďže následky takéhoto postupu by mohli byť pre žalobcu len ťažko napraviteľné. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že samotné zaistenie motocykla orgánmi Policajného zboru ani existencia dožiadania zo strany poľských orgánov nepredstavujú dôkaz o tom, že vlastnícke právo k predmetnému motocyklu patrí subjektu označenému zahraničnými orgánmi. V prejednávanej veci pritom žalobca osvedčuje svoje vlastnícke právo nadobúdacím titulom, dlhodobou dobromyseľnou držbou a okolnosťami nasvedčujúcimi nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, pričom údajný zahraničný vlastník doposiaľ svoje vlastnícke právo v konaní pred slovenským súdom neuplatnil ani nepreukázal. Za tejto situácie nemožno považovať samotné tvrdenia zahraničného subjektu alebo evidenčné záznamy za dostatočný právny základ pre odňatie motocykla žalobcovi alebo jeho odovzdanie do zahraničia bez predchádzajúceho súdneho preskúmania vlastníckych práv. Žalobca má za to, že v predmetnej veci mu bezprostredne hrozí vznik závažnej a len veľmi ťažko napraviteľnej ujmy, ktorá odôvodňuje potrebu okamžitej súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. Zo strany orgánov Policajného zboru mu bolo oznámené, že predmetný motocykel má byť v krátkom čase odovzdaný príslušným orgánom Poľskej republiky. Pokiaľ by k takémuto odovzdaniu došlo ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o vydaní veci - predmetného motocykla, vznikol by stav, ktorého následná náprava by bola mimoriadne komplikovaná, neistá a v konečnom dôsledku možno aj nemožná. V prípade prevozu motocykla mimo územia Slovenskej republiky by žalobca stratil akúkoľvek faktickú možnosť s predmetnou vecou disponovať, kontrolovať jej stav alebo zabezpečiť jej ochranu. Motocykel by sa dostal mimo dosahu slovenských orgánov a mimo dosahu prebiehajúceho súdneho konania. Aj keby následne súd vo veci samej rozhodol v prospech žalobcu, takéto rozhodnutie by mohlo zostať len formálnym potvrdením jeho práv bez reálnej možnosti dosiahnuť navrátenie motocykla do jeho dispozície. Žalobca by bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv v ďalších konaniach, prípadne aj v zahraničí, pričom výsledok takýchto konaní by bol neistý a spojený s neprimeranými časovými, finančnými a procesnými nákladmi. Hroziaca ujma pritom nespočíva len v samotnej strate držby motocykla. Predmetný motocykel žalobca nadobudol v dobrej viere, dlhodobo ho užíval ako vlastný, investoval do jeho prevádzky, údržby a starostlivosti a počas celej doby nemal žiadny dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve ani o vlastníckom práve svojich právnych predchodcov. Motocykel preto pre žalobcu nepredstavuje len vec určitej majetkovej hodnoty, ale aj vec, ku ktorej si počas rokov vytvoril osobný vzťah a ktorú považoval za neoddeliteľnú súčasť svojho majetku. Práve tohto dôvodu nemožno vzniknutú ujmu redukovať len na peňažné vyjadrenie hodnoty motocykla. Žalobca zároveň poukazuje na to, že po prípadnom odovzdaní motocykla do Poľskej republiky nie je možné predvídať jeho ďalší osud. Nie je zrejmé, komu bude motocykel vydaný, kde bude uskladnený, v akom stave sa bude nachádzať a či bude vôbec možné zabezpečiť jeho navrátenie v prípade úspechu žalobcu vo veci samej. Existuje preto reálna obava, že po prevoze motocykla do zahraničia dôjde k vytvoreniu nezvratného skutkového stavu, v dôsledku ktorého sa žalobca už nikdy nebude môcť efektívne domôcť výkonu svojho vlastníckeho práva. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že o vlastníckom práve k predmetnému motocyklu doposiaľ nerozhodol žiadny súd. Napriek tomu hrozí, že motocykel bude fakticky odňatý z dispozície žalobcu a odovzdaný do zahraničia výlučne na základe tvrdení zahraničného subjektu, ktorého vlastnícke právo nebolo v konaní pred slovenským súdom doposiaľ preukázané. Pokiaľ by k takémuto postupu došlo ešte pred rozhodnutím vo veci samej, mohol by byť zmarený samotný účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné posúdenie vlastníckeho práva k predmetnému motocyklu. Za daných okolností preto žalobca považuje nariadenie neodkladného opatrenia za jediný účinný prostriedok ochrany svojich práv. Bez okamžitého zásahu súdu hrozí vznik nenapraviteľnej ujmy spočívajúcej v strate faktickej možnosti domôcť sa výkonu svojho vlastníckeho práva, ako aj vytvorenie nezvratného stavu ešte pred tým, ako bude vlastnícke právo k predmetnému motocyklu riadne preskúmané a právoplatne posúdené príslušným súdom.

3. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd uloží žalovanému a jeho organizačným útvarom zákaz užívať, scudziť, prenajať, zaťažiť, previesť,

odovzdať inej osobe, inému policajnému útvaru alebo inému štátu alebo inak nakladať s predmetným motocyklom.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.06.2026 uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný. Zo žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa domáha uloženia dočasného zákazu nakladania s predmetným motocyklom, najmä zákazu jeho užívania, scudzenia, prenájmu, prevodu, odovzdania inej osobe alebo inému štátu, prípadne iného nakladania s ním, ktorý bol zaistený príslušným útvarom Policajného zboru. K zaisteniu veci malo dôjsť v rámci postupu orgánu verejnej moci pri plnení zákonom zverených úloh v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť obchádzanie alebo nahrádzanie zákonného procesného postupu príslušného orgánu Policajného zboru, ktorý vec zaistil z dôvodov vyplývajúcich z osobitných predpisov. Pokiaľ vec bola zaistená na účely preverenia skutočností významných pre trestné konanie, priestupkové konanie alebo iný zákonom upravený postup, jej vydanie neodkladným opatrením by mohlo zmariť účel zaistenia. Žalovaný preto zastáva názor, že žalobca neosvedčil existenciu takého nároku, ktorému by bolo možné poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia. Žalovaný zastáva názor, že v danej právnej veci ide o nedôvodný nárok, a preto mu nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalovaný zastáva názor, že podmienka potreby „bezodkladnej úpravy pomerov“ v tomto prípade nie je. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej samotné tvrdenie možného vzniku škody nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné nielen pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to z dôvodu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva vzniku ujmy, ktorej možno zabrániť len nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu konkrétnej, reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca svoje tvrdenia zakladá predovšetkým na tom, že predmetný motocykel môže byť vydaný do Poľskej republiky, v dôsledku čoho by sa podľa jeho názoru sťažilo alebo zmarilo budúce vykonanie rozhodnutia vo veci samej. Takéto tvrdenie však samo osebe nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí hodnoverne osvedčiť konkrétne okolnosti, z ktorých vyplýva, že ujma je reálna, bezprostredná a že jej nemožno zabrániť inak. Samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so zaistením alebo má záujem na tom, aby bolo príslušnému orgánu dočasne zakázané s vecou nakladať, nemôže sama osebe založiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako náhradný prostriedok preskúmania zákonnosti postupu Policajného zboru. Žalovaný poukazuje na to, že predmetný motocykel bol zaistený príslušným útvarom Policajného zboru. Podľa predloženého žalobcom potvrdenia o zaistení veci ide o motocykel Yamaha V Star XVS 1300, VIN: D., evidenčné číslo: E.. Zaistenie veci predstavuje zákonom predpokladaný procesný postup, ktorého účelom je zabezpečiť vec pre potreby zistenia skutkového stavu, prípadne pre ďalší postup príslušného orgánu. Žalovaný má za to, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí prihliadnuť aj na povahu zaistenej veci a na dôsledky, ktoré by nariadenie neodkladného opatrenia mohlo vyvolať. Návrh neodkladného opatrenia žalobcu, resp. zákaz nakladania s vecou do právoplatného skončenia konania vo veci samej nemožno posudzovať izolovane od skutočnosti, že ide o vec zaistenú zákonným spôsobom príslušným útvarom Policajného zboru. Navrhované neodkladné opatrenie by fakticky obmedzilo ďalší zákonom predpokladaný postup príslušného orgánu pri nakladaní so zaistenou vecou. Takýto zásah do výkonu zákonných oprávnení orgánu verejnej moci je potrebné zvážiť len za predpokladu, že žalobca hodnoverne osvedčí nielen pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj konkrétnu a bezprostredne hroziacu ujmu, ktorej nemožno zabrániť iným spôsobom. Žalovaný ďalej uvádza, že v predmetnej veci nie je splnená ani podmienka obavy. Žalobca nepreukázal také okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený. Rovnako nie je osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že žalobca má záujem na tom, aby bolo žalovanému dočasne zakázané nakladať so zaistenou vecou, nie je dôvodné na nariadenie neodkladného opatrenia. Zaistenie veci vykonané príslušným orgánom Policajného zboru je zákonom upravený postup, ktorý nemožno považovať za protiprávny zásah iba preto, že žalobca so zaistením nesúhlasí. Žalobca má k dispozícii procesné prostriedky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov upravujúcich postup pri zaistení veci. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako náhradný prostriedok preskúmania zákonnosti alebo dôvodnosti postupu orgánu Policajného zboru. Žalovaný sa nestotožňuje s návrhom a pokladá ho za nedôvodný, pretože zo strany žalobcu neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Okresný súd

Bardejov návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku zamietol.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 123, § 124, § 126 Občianskeho zákonníka v spojení s § 21 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o policajnom zbore.

6. Vo vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako kupujúci dňa 18.06.2024 uzatvoril s H. A. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo

- motocykel Yamaha Vstar XVS 1300, VIN: D.. Vlastníctvo žalobcu k predmetnému motocyklu bolo riadne zaevidované. Dňa 26.05.2026 prevzalo Okresné riaditeľstvo PZ Bardejov, odbor kriminálnej polície žiadosť Prezídia policajného zboru, Národná ústredňa SIRENE zo dňa 26.05.2026, ktorou bolo okresné riaditeľstvo požiadané o vykonanie previerky a prípadných ďalších potrebných úkonov vo vzťahu k predmetnému motocyklu, po ktorom bolo poľskými orgánmi dňa 14.05.2026 vyhlásené pátranie z dôvodu, že sa ho týka prípad sprenevery viacerých motocyklov. Z uvedených dôvodov Prezídium policajného zboru zároveň požiadalo o zaistenie predmetného motocykla ako dôkazu v trestnom konaní. Predmetný motocykel bol príslušníkmi OR PZ v Bardejove vypátraný dňa 27.05.2026 na adrese C. XXX a uvedeného dňa došlo zároveň k jeho zaisteniu v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona o policajnom zbore, o čom bolo žalobcovi vydané potvrdenie. Následne bol predmetný zaistený motocykel uložený v objekte E. F. - A. O..

7. Podľa súdu prvej inštancie žalobca odôvodnil podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že je vlastníkom predmetného motocykla na základe predloženej kúpnej zmluvy a pre prípad jej neplatnosti sa stal vlastníkom predmetného motocykla na základe vydržania. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán odôvodnil tým, že v predmetnej veci mu bezprostredne hrozí vznik závažnej a len veľmi ťažko napraviteľnej ujmy. Zo strany orgánov Policajného zboru mu malo byť oznámené, že predmetný motocykel má byť v krátkom čase odovzdaný príslušným orgánom Poľskej republiky, čím by podľa jeho názoru vznikol stav, ktorého následná náprava by bola mimoriadne komplikovaná, neistá a v konečnom dôsledku možno aj nemožná. V prípade prevozu motocykla mimo územia Slovenskej republiky by žalobca stratil akúkoľvek faktickú možnosť s predmetnou vecou disponovať, kontrolovať jej stav alebo zabezpečiť jej ochranu. Motocykel by sa dostal mimo dosahu slovenských orgánov a mimo dosahu prebiehajúceho súdneho konania. Žalobca by bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv v ďalších konaniach, prípadne aj v zahraničí, pričom výsledok takýchto konaní by bol neistý a spojený s neprimeranými časovými, finančnými a procesnými nákladmi. Hroziaca ujma pritom nespočíva len v samotnej strate držby motocykla. Motocykel pre žalobcu predstavuje vec, ku ktorej si počas rokov vytvoril osobný vzťah a ktorú považoval za neoddeliteľnú súčasť svojho majetku. Po prípadnom odovzdaní motocykla do Poľskej republiky žalobca nemôže predvídať jeho ďalší osud. Nie je zrejmé, komu bude motocykel vydaný, kde bude uskladnený, v akom stave sa bude nachádzať a či bude vôbec možné zabezpečiť jeho navrátenie v prípade úspechu žalobcu vo veci samej. Podľa žalobcu hrozí, že motocykel bude fakticky odňatý z dispozície žalobcu a odovzdaný do zahraničia výlučne na základe tvrdení zahraničného subjektu, ktorého vlastnícke právo nebolo v konaní pred slovenským súdom doposiaľ preukázané. Pokiaľ by k takémuto postupu došlo ešte pred rozhodnutím vo veci samej, mohol by byť zmarený samotný účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné posúdenie vlastníckeho práva k predmetnému motocyklu.

8. Žalovaný sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bránil najmä tým, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Ďalej sa žalovaný bránil tým, že v zmysle žiadosti o vykonanie previerky zo dňa 26.05.2026 Národná ústredňa SIRENE prijala dňa 14.05.2026 informáciu o stotožnení záznamu v Schengenskom informačnom systéme (SIS) so záznamom v IS EVO, ktorá sa týkala aj motocykla zn. YAMAHA, VIN: D.. Motocykel bol evidovaný v IS EVO pod EČV: E. na meno žalobcu. Pátranie po motocykli za účelom jeho zaistenia ako dôkazu v trestnom konaní bolo do SIS vložené dňa 14.05.2026. Príslušníci Policajného zboru vykonali dňa 27.05.2026 na adrese C. XXX, G. B., previerku motocykla. Pri previerke bolo zistené, že VIN číslo na motocykli sa zhoduje s VIN číslom vloženého v SIS. Následne bol motocykel dňa 27.05.2026 zaistený podľa § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore. Dňa 28.05.2026 bol motocykel odovzdaný do úschovy v objekte E. J. F. I. F., A. O.. Tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný motocykel má byť odovzdaný poľským orgánom nie je pravdivé a nie je ani ničím preukázané. Postup spočívajúci v zaistení motocykla podľa § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore bol zákonný, primeraný

a zodpovedal účelu uvedeného ustanovenia. Zaistenie motocykla nebolo svojvoľné, bezdôvodné ani nezákonné. Išlo o zákonom predpokladaný postup orgánu Policajného zboru pri preverovaní veci. Nakoľko príslušný útvar Policajného zboru postupoval pri zaistení aj úschove vozidla v súlade so zákonom, teda nemožno v tomto prípade hovoriť o neoprávnenom zadržiavaní veci. Zaistenie motocykla a jeho úschova bolo nevyhnutným zákonným krokom, nakoľko v zmysle žiadosti o vykonanie previerky zo dňa 26.05.2026 bolo pátrané po motocykle za účelom jeho zaistenia odo dňa 14.05.2026. Práve v prípade, ak by príslušný útvar Policajného zboru uvedené nevykonal, dopustil by sa nesprávneho úradného postupu. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o práve na vec, nemôže ich odstraňovať orgán Policajného zboru. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť obchádzanie alebo nahrádzanie zákonného procesného postupu príslušného orgánu Policajného zboru, ktorý vec zaistil z dôvodov vyplývajúcich z osobitných predpisov. Pokiaľ vec bola zaistená na účely preverenia skutočností významných pre trestné konanie, priestupkové konanie alebo iný zákonom upravený postup, jej vydanie neodkladným opatrením by mohlo zmariť účel zaistenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu konkrétnej, reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Takéto tvrdenie však samo osebe nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí hodnoverne osvedčiť konkrétne okolnosti, z ktorých vyplýva, že ujma je reálna, bezprostredná a že jej nemožno zabrániť inak. Samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so zaistením alebo má záujem na tom, aby bolo príslušnému orgánu dočasne zakázané s vecou nakladať, nemôže sama osebe založiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Návrh neodkladného opatrenia žalobcu, resp. zákaz nakladania s vecou do právoplatného skončenia konania vo veci samej nemožno posudzovať izolovane od skutočnosti, že ide o vec zaistenú zákonným spôsobom príslušným útvarom Policajného zboru. Navrhované neodkladné opatrenie by fakticky obmedzilo ďalší zákonom predpokladaný postup príslušného orgánu pri nakladaní so zaistenou vecou. Žalobca nepreukázal také okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený. Rovnako nie je osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že žalobca má záujem na tom, aby bolo žalovanému dočasne zakázané nakladať so zaistenou vecou, nie je dôvodné na nariadenie neodkladného opatrenia. Zaistenie veci vykonané príslušným orgánom Policajného zboru je zákonom upravený postup, ktorý nemožno považovať za protiprávny zásah iba preto, že žalobca so zaistením nesúhlasí. Žalobca má k dispozícii procesné prostriedky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov upravujúcich postup pri zaistení veci. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako náhradný prostriedok preskúmania zákonnosti alebo dôvodnosti postupu orgánu Policajného zboru. O spornom práve na vec rozhoduje výlučne súd v civilnom konaní. Poukázal na to, že zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na § 21 zákona o policajnom zbore a § 126 Občianskeho zákonníka nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie predmetnej veci.

9. V súvislosti s plnením úloh, ktoré Policajnému zboru zveruje ust. § 2 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, má policajt oprávnenie na zaistenie veci. Ide o oprávnenie intenzívne zasahujúce do vlastníckych práv a práv oprávnenej držby dotknutých osôb. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti sa ustanovujú presné podmienky za splnenia ktorých je možné vec odňať a súčasne sa upravuje nasledujúci postup policajta v súvislosti s týmto dočasným obmedzením majetkových (vlastníckych práv a práv oprávnenej držby) dotknutých osôb. Nie je vylúčené, že po zániku dôvodov zaistenia vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec skutočne patrí osobe, ktorej bola zaistená alebo inej osobe, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec. V tomto prípade nie je možné vydať vec ani jednej z týchto osôb. Policajný zbor je povinný zabezpečiť úschovu tejto veci (uloží ju do úschovy) a následne túto skutočnosť oznamuje v písomnej forme osobám, ktoré si uplatňujú práva k zaistenej veci. Útvar Policajného zboru nie je oprávneným orgánom na riešenie sporov týkajúcich sa vlastníckych práv k veci. V písomnom oznámení preto odporúča osobám, ktoré si uplatňujú vlastnícke právo k zaistenej veci, aby si v lehote do 60 dní od jej doručenia uplatnili svoje práva k veci na príslušnom súde. Ak tak urobí osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na útvare Policajného zboru, je povinná v rovnakej lehote (t. j. v lehote do 60 dní od doručenia písomného oznámenia) túto skutočnosť (že si uplatnila práva k veci na príslušnom konkrétnom súde) oznámiť útvaru Policajného zboru. Je nutné počkať, kým nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o určení vlastníckych práv k zaistenej veci a o jej vrátení, a následne sa táto vec oprávnenej osobe vracia. Oprávnená osoba je následne povinná útvaru Policajného zboru uhradiť všetky potrebné náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou veci, ak nerozhodne súd inak.

10. Po oboznámení sa s dôvodmi podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru o jeho nedôvodnosti v celom rozsahu.

11. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, tu súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Naproti tomu, pasívna vecná legitimácia je daná vtedy, keď ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. V prejednávanej veci žalobca tvrdí a osvedčuje svoje vlastnícke právo k predmetnému motocyklu a domáha sa jeho ochrany pred neoprávneným zásahom žalovaného. Podmienka aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu tak je splnená. V konaní zároveň bolo osvedčené, že žalovaný predmetný motocykel zaistil, čo v konečnom dôsledku znamená jeho odňatie z dispozície žalobcu a znemožnenie jeho ďalšieho užívania. Súd tak považoval za pasívne vecne legitimovaného žalovaného, ktorý má podľa tvrdení žalobcu nezákonným zaistením zasahovať do výkonu jeho vlastníckeho práva.

12. Žalobca sa domáha uloženia zákazu nakladania s predmetným motocyklom žalovanému a následne vydania predmetného motocykla od žalovaného, ktorý ho má zadržiavať nezákonne. Žalobca sa tak domáha preskúmania postupu polície, a má za to, že existujú dôvody na vydanie zaistenej veci osobe, ktorej bola zaistená (§ 21 ods. 3 Zákona o Policajnom zbore). Súd poukazuje na to, že polícia vydá zaistenú vec podľa predmetného ustanovenia vtedy, ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1 Zákona o Policajnom zbore. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetný motocykel bol žalobcovi zaistený, nakoľko ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu z dôvodu vedeného trestného konania, v ktorom je predmetný motocykel potrebný na účely dokazovania. Žalobca netvrdil a neosvedčil to, že po jeho zaistení došlo k pominutiu dôvodu zaistenia predmetného motocykla, opak nevyplynul ani z vyjadrenia žalovaného a ani z listín, ktoré predložil súdu.

13. Po zaistení predmetného motocykla ďalší postup polície vyplýva z ust. § 21 ods. 2 veta druhá Zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého zaistenú vec, po ktorej pátra polícia iného štátu, odovzdá policajt polícii iného štátu. Za významné súd považuje v prejednávanej veci poukázať v prvom rade na to, že dôvodom zaistenia predmetného motocykla je podľa predložených listín jeho potreba na účely dokazovania v trestnom konaní, ktoré je vedené v cudzine (žiadosť PPZ, ústredie SIRENE zo dňa 26.05.2026). V danom prípade je spoľahlivo osvedčené, že predmetný motocykel bol zaistený dňa 27.05.2026 a od tohto dňa plynie lehota v rozsahu maximálne 90 dní, počas ktorej môže byť predmetný motocykel zaistený (§ 21 ods. 1 zákona o policajnom zbore). Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že samotná skutočnosť, že motorové vozidlo je zapísané v medzinárodnej policajnej evidencii SIRENE nie je dôkazom o tom, zaistená vec patrí inej osobe ako žalobcovi. Zákon o Policajnom zbore však neobsahuje okruh subjektov, ktorým nemôže byť vec zaistená. Z uvedeného vyplýva, že nie je vylúčené, aby bola vec zaistená jej vlastníkovi. Po zaistení veci, po ktorej bolo vyhlásené pátranie políciou iného štátu, je podľa Zákona o Policajnom zbore povinnosťou príslušných slovenských orgánov zaistenú vec odovzdať polícii iného štátu, a to v rámci zákonnej 90 dňovej lehoty na jej zaistenie. Táto lehota uplynie slovenským orgánom ohľadom predmetného motocykla dňa 26.08.2026. Už z uvedeného dôvodu mal súd za to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný predčasne.

14. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore so zásadou proporcionality predstavovalo nedôvodný zásah do vykonávania zákonných povinností Policajného zboru SR v súvislosti s trestným konaním vedeným v zahraničí, v ktorom je predmetný motocykel potrebný na účely dokazovania bez ohľadu na to, že za vlastníka predmetného motocykla sa považuje v tomto konaní subjekt odlišný od žalobcu.

15. Za takto osvedčeného skutkového stavu súd dospel prvej inštancie k záveru, že dňa 27.05.2026 došlo v súlade s § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore k zaisteniu predmetného motocykla na základe žiadosti Prezídia Policajného zboru, ústredňa SIRENE z dôvodu, že po predmetnom motocykli bolo vyhlásené pátranie zahraničným policajným orgánom, nakoľko je potrebný na účely dokazovania v trestnom konaní. Predmetný motocykel je v súčasnosti uložený v areáli E. J. F. N. F.. V súčasnosti je povinnosťou polície vydať predmetný motocykel príslušným orgánom zahraničnej polície, ktorá pátranie po predmetnom motocykle vyhlásila, a to výhradne v zákonnej maximálnej 90 dňovej lehote zaistenia, ktorá doposiaľ neuplynula. Vydanie predmetného motocykla žalobcovi v súčasnosti prichádza do úvahy len v prípade, ak by pominuli dôvody na zaistenie veci, čo nebolo v konaní žalobcom tvrdené ani

osvedčené. Súd z predložených listín a tvrdení strán má za to, že postup polície v súvislosti so zaistením predmetného motocykla je zákonný a neodôvodňuje nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Podaný návrh tak súd posúdil ako podaný predčasne, pričom prípadné nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by prakticky znamenalo to, že súd prejudikuje budúci postup polície ako nezákonný, čo súd považuje za neprípustné.

16. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu tým, že mu malo byť oznámené, že predmetný motocykel bude odovzdaný zahraničnému policajnému orgánu, čo žalovaný popiera, tu súd prvej inštancie uvádza, že skutočnosť, či žalobcovi bolo, resp. nebolo oznámené, že predmetný motocykel má byť odovzdaný na konanie do zahraničia nič nemení na tom, že v prejednávanej veci má polícia povinnosť vydať zaistené vozidlo zahraničnému policajnému orgánu na účely dokazovania v trestnom konaní (§ 21 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore). Prirodzene, v prípade splnenia zákonnej povinnosti polície vydať predmetný motocykel zahraničným orgánom sa toto vozidlo dostane do dispozície zahraničných orgánov vykonávajúcich úkony trestného konania súvisiaceho s predmetným motocyklom. Skutočnosť, že o vydanie predmetného motocykla bude po jeho prípadnom odovzdaní poľským orgánom potrebné žiadať zahraničné orgány síce môže žalobca objektívne vnímať ako sťaženie uplatnenia jeho vlastníckeho práva, avšak nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by popieralo zmysel cezhraničnej spolupráce policajných orgánov pri objasňovaní trestnej činnosti. Inak povedané, pokiaľ by v každom prípade, kedy má byť zaistená vec odovzdaná do zahraničia na účely trestného konania bolo nariadené navrhované neodkladné opatrenie, bolo by vylúčené objasňovanie cezhraničnej trestnej činnosti. Súd opätovne zdôrazňuje, že vychádzajúc zo žiadosti PPZ, národná ústredňa SIRENE, je predmetný motocykel potrebný na účely dokazovania v trestnom konaní v cudzine. Skutočnosť, že si na predmetný motocykel mala uplatniť právo iná osoba sama o sebe neznamená (a z predložených listín ani nevyplýva), že by mal byť predmetný motocykel tejto osobe priamo odovzdaný, pričom § 21 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore takýto postup ani neumožňuje. Predmetný motocykel môže byť vydaný výlučne polícii iného štátu.

17. Ani argumentácia žalobcu o tom, že bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia by stratil akúkoľvek faktickú možnosť s predmetnou vecou disponovať, kontrolovať jej stav alebo zabezpečiť jej ochranu nie je spôsobilá zmeniť záver súdu o nedôvodnosti podaného návrhu. Samotný inštitút zaistenia veci podľa ust. § 21 Zákona o Policajnom zbore zahŕňa tieto žalobcom uvádzané dôsledky, ktoré sú logicky spojené s podstatou inštitútu zaistenia veci a ktoré zákonne trvajú aj v súčasnosti. Rovnako súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú aj argumentáciu žalobcu tým, že bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia by sa predmetný motocykel mohol dostať mimo dosah orgánov Slovenskej republiky. Súd v tejto súvislosti poukazuje práve na to, že uvedené opätovne logicky vyplýva z ust. § 21 ods. 1, ods. 2 Zákona o Policajnom zbore. V prípade, ak je vec zaistená z dôvodu, že ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu, je povinnosťou polície odovzdať zaistenú vec polícii iného štátu. Súd prvej inštancie vníma žalobcom deklarovaný pozitívny vzťah k predmetnému motocyklu, avšak ani tento vzťah nemá podľa názoru súdu vplyv na tú skutočnosť, že Policajný zbor predmetný motocykel zaistil zákonným spôsobom a jeho vydanie polícii iného štátu je jeho zákonnou povinnosťou.

18. Pokiaľ sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému užívať, scudziť, prenajať, zaťažiť, previesť predmetný motocykel alebo inak s ním nakladať s výnimkou jeho vydania inej osobe, inému policajnému útvaru alebo inému štátu, k tomu súd prvej inštancie nad rámec uvedeného k nedôvodnosti podaného návrhu dodáva, že žalobca netvrdil ani neosvedčil to, že by žalovaný mienil s predmetným motocyklom uvedeným spôsobom nakladať, pričom žalovanému z právneho poriadku takéto oprávnenia vo vzťahu k zaistenej veci ani nevyplývajú.

19. Aj keď je pravdou, že zákon predpokladá vydanie predmetného motocykla polícii iného štátu, a to v zákonnej 90 dňovej lehote a jeho vydaním by došlo k ohrozeniu vymáhania nároku, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, nie je vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie v súčasnosti možné posúdiť postup polície za nezákonný, pričom predpokladanie nezákonnosti ďalšieho políciu v aktuálnom štádiu konania nie je možné. Súd prvej inštancie tak podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

20. Proti uvedenému uzneseniu ako celku podal žalobca včas odvolanie a z dôvodov uvedených v § 365 písm. b), d), f), g), h). CSP.

21. Žalobca zdôraznil, že dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spochybňovanie samotného zaistenia motocykla Policajným zborom, ale potreba predísť vzniku nenapraviteľného právneho a faktického stavu, ktorý nastane okamihom jeho odovzdania príslušným orgánom Poľskej republiky. Žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že po odovzdaní motocykla mimo územia Slovenskej republiky sa výkon prípadného úspešného rozsudku vo veci samej výrazne skomplikuje, prípadne sa stane fakticky nevykonateľným, keďže predmet sporu sa bude nachádzať mimo dispozície orgánov Slovenskej republiky. Išlo pritom o hlavný argument návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý priamo súvisel s existenciou bezprostredne hroziacej ujmy.

22. V ďalšom žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR, keď túto situáciu prirovnal k dobrovoľnej dražbe, kedy sa prechodom vlastníctva na tretiu osobu právo navrhovateľa sťažuje natrvalo a realizácia dobrovoľnej dražby už navrátenie do pôvodného stavu by nebolo možné a vytvoril by sa trvalo nezvratný stav. Analogicky, premiestnenie motocykla do Poľska vytvorí stav, v ktorom bude následný úspešný rozsudok slovenskej justície vykonateľný len cez mimoriadne zdĺhavé mechanizmy cezhraničného výkonu rozhodnutia.

23. Žalobca nie je povinný preukázať absolútnu vlastnícku istotu, zákon vyžaduje len hodnoverné osvedčenie – t.j. miera pravdepodobnosti úspechu, ktorá musí byť vyššia než miera jej zamietnutia. Riziko zmarenia exekúcie je tu objektívne a nevyžaduje sa preukázanie úmyslu žalovaného škodiť. Podstatný je faktický následok.

24. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie s touto argumentáciou vôbec nevysporiadal, keď po odovzdaní motocykla do Poľskej republiky vznikne stav, ktorého následná náprava bude mimoriadne komplikovaná alebo dokonca nemožná.

25. Žalobca ďalej namietal absenciu posúdenia proporcionality navrhovaného opatrenia, keď súd prvej inštancie neposudzoval intenzitu tohto zásahu vo vzťahu k intenzite zásahu do vlastníctva práva žalobcu. Súd prvej inštancie nevedel prečo má mať ochrana administratívneho postupu orgánov verejnej moci absolútnu prednosť pred ochranou vlastníckeho práva osoby, ktorá si svoje vlastnícke právo uplatňuje v riadnom civilnom konaní.

26. Zdôraznil, že sledoval výlučne dočasné zachovanie existujúceho skutkového a právneho stavu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, aby nedošlo k odovzdaniu motocykla mimo územia Slovenskej republiky, t.j. k vytvoreniu prakticky nezvratného stavu.

27. Žalobca namietal, že súd uprednostnil výkon oprávnení Policajného zboru pred ústavne chráneným vlastníckym právom žalobcu, ktorý ak bude v konaní vo veci samej úspešný, bude nútený domáhať sa ochrany svojho práva prostredníctvom ďalších konaní vedených v zahraničí.

28. Žalobca od samého počiatku konania jednoznačne tvrdil, že orgány Policajného zboru pripravujú odovzdanie predmetného motocykla príslušným orgánom Poľskej republiky po uplynutí zákonnej lehoty podľa Zákona o Policajnom zbore. Práve táto skutočnosť predstavuje bezprostredne hroziacu ujmu, na ktorú žalobca opakovane poukazoval.

29. Napriek tomu však súd prvej inštancie bez ďalšieho uzavrel, že žalobca neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Takýto záver však z vykonaného osvedčovania nijako nevyplýva. Naopak, samotný súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení konštatuje, že predmetný motocykel má byť po uplynutí zákonnej lehoty vydaný príslušným orgánom Poľskej republiky. Ak teda súd prvej inštancie túto skutočnosť považoval za preukázanú, nemožno zároveň skutkovo uzavrieť, že žalobca neosvedčil existenciu bezprostredne hroziaceho zásahu do svojich práv. Uvedené skutkové závery si navzájom odporujú.

30. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, keď uviedol, že nikdy netvrdil, že dôvody zaistenia veci pominuli ani na tejto skutočnosti svoj návrh nezakladá. Predmetom návrhu nebolo preskúmanie zákonnosti zaistenia motocykla ani tvrdenie, že Policajný zbor nemal oprávnenie predmetný motocykel zaistiť. Žalobca sa domáhal výlučne dočasnej ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu hroziaceho odovzdania motocykla do zahraničia. Skutočnosť, či dôvody zaistenia trvajú alebo netrvajú, preto vôbec

nepredstavovala rozhodujúcu okolnosť pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie tak založil svoje rozhodnutie na skutkových záveroch, ktoré jednak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, jednak vychádzajú z nesprávneho identifikovaného predmetu sporu. V dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne premietol aj do svojich právnych záverov o nesplnení podmienok pre naradenie neodkladného opatrenia.

31. Podľa odvolateľa súd ust. § 325 ods. 1 CSP vyložil neprimerane reštriktívnym spôsobom, keď podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov prakticky stotožnil s požiadavkou, aby už boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie motocykla žalobcovi. Takýto výklad však z ust. § 325 CSP nevyplýva a popiera samotný účel neodkladného opatrenia. Predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nie je konečné posúdenie dôvodnosti žaloby ani definitívne rozhodnutie o existencii vlastníckeho práva žalobcu, ale výlučne posúdenie, či je potrebné dočasne zachovať existujúci stav do rozhodnutia vo veci samej.

32. Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať aj záver súdu, podľa ktorého neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako prostriedok preskúmania zákonnosti postupu Policajného zboru. Žalobca sa totiž nikdy nedomáhal preskúmania zákonnosti zaistenia motocykla ani nenamietal nezákonnosť postupu žalovaného.

33. V predmetnej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie predovšetkým na závere, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný predčasne, keďže zákonná 90-dňová lehota na zaistenie predmetného motocykla podľa Zákona o Policajnom zbore v čase rozhodnutia ešte neuplynula. Takýto záver však súd prvej inštancie nijakým spôsobom bližšie právne neodôvodnil a nevysvetlil, prečo samotná existencia tejto lehoty automaticky vylučuje potrebu poskytnutia dočasnej súdnej ochrany.

34. Práve naopak, účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť účastníkovi konania bezodkladnú ochranu ešte pred vznikom stavu, ktorý môže mať nezvratné alebo ťažko napraviteľné následky. Žalobca od začiatku konania tvrdil, že bezprostredne hroziacou ujmou nie je samotné zaistenie motocykla, ale jeho pripravované odovzdanie príslušným orgánom Poľskej republiky po uplynutí zákonnej lehoty. Súd prvej inštancie však bez ďalšieho uzavrel, že návrh je predčasný, hoci práve počas plynutia predmetnej lehoty existuje jediný priestor na poskytnutie účinnej preventívnej ochrany. Ak by mal žalobca čakať až do momentu odovzdania motocykla zahraničným orgánom, neodkladné opatrenie by už nemohlo splniť svoj účel, pretože stav, ktorému malo zabrániť, by už nastal. Takýto záver súdu popiera samotnú podstatu inštitútu neodkladného opatrenia.

35. Závery prvoinštančného súdu o predčasnosti podaného návrhu priamo popierajú preventívnu povahu neodkladných opatrení. Návrh podaný pred uplynutím zákonnej lehoty na odovzdanie veci jediným logickým a včasným krokom žalobcu. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom koncipovaným práve na elimináciu nebezpečenstva, ktoré bezprostredne hrozí v budúcnosti, nie na odstránenie následkov, ktoré už nastali. Ak by sa čakalo na uplynutie 90-dňovej lehoty a reálne odovzdanie motocykla podľa Zákona o PZ, ochrana poskytnutá súdom by už bola iluzórna.

36. Napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil otázku zákonnosti zaistenia predmetného motocykla Policajným zborom s otázkou splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 CSP. Ide pritom o dve samostatné právne otázky, ktoré sledujú odlišný účel, najmä rozdielny právny základ a ich posúdenie podlieha odlišným kritériám.

37. Žalobca nespochybňoval samotné oprávnenie Policajného zboru zaistiť predmetný motocykel, v predmetnom konaní nebolo preskúmanie zákonnosti postupu Policajného zboru ani uloženie povinnosti žalovanému vydať predmetný motocykel žalobcovi. Žalobca sa domáhal výlučne poskytnutia dočasnej súdnej ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva formou zákazu odovzdať predmetný motocykel do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, aby nedošlo k vytvoreniu stavu, ktorý by mohol podstatne sťažiť alebo znemožniť výkon budúceho rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie napriek tomu svoje rozhodnutie postavil predovšetkým na úvahe, že zaistenie motocykla bolo vykonané zákonným spôsobom, že Policajný zbor postupuje v súlade so zákonom a že plní svoje zákonné povinnosti pri medzinárodnej policajnej spolupráci. Z týchto skutočností následne

vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Takýto záver je však nesprávny. Skutočnosť, že orgán verejnej moci postupuje v súlade so zákonom, sama osebe nevylučuje možnosť poskytnutia civilnoprávnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. Civilný súd pri rozhodovaní o návrhu podľa § 325 CSP neposudzuje správnosť alebo zákonnosť postupu správneho orgánu, či Policajného zboru, ale skúma výlučne splnenie zákonných podmienok na poskytnutie dočasnej ochrany tvrdenému subjektívnemu právu žalobcu. Predmetom jeho úvah preto malo byť najmä posúdenie pravdepodobnosti uplatneného nároku, existencie bezprostredne hroziacej ujmy a potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Otázka, či Policajný zbor pri zaistení motocykla postupoval zákonne, nebola rozhodujúcou právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie však svoje právne úvahy sústredil takmer výlučne na zákonnosť postupu Policajného zboru, pričom prakticky opomenul preskúmať samotné podmienky ustanovené v § 325 CSP.

38. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Bratislave sp.zn. 4Co/188/2016 v prípade pochybností o vlastníckom práve k zaistenej veci podľa § 21 ods. 1 a § 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore nie je policajný orgán oprávnený tieto pochybnosti autoritatívne odstraňovať vlastným dokazovaním ani rozhodovať o tom, komu vec patrí. Právomoc rozhodnúť o vlastníckom práve prináleží výlučne civilnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nezasahuje do zákonných právomocí Policajného zboru ani ich nenahrádza. Naopak jeho účelom je zachovať existujúci právny stav a zabrániť tomu, aby ešte pred právoplatným rozhodnutím civilného súdu o vlastníckom práve došlo k vydaniu alebo premiestneniu zaistenej veci, či by mohlo dôjsť k nenávratnému zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Pokiaľ si nárok na zaistenú vec robia viaceré subjekty, vrátane zahraničného orgánu požadujúceho jeho vydanie, ide o typický prípad pochybností podľa § 21 ods. 9 Zákona o Policajnom zbore, pri ktorom má byť vec ponechaná v úschove až do právoplatného rozhodnutia civilného súdu. Neodkladné opatrenie preto nevstupuje do trestného ani administratívneho konania, nepreskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov ani nenahrádza ich rozhodovaciu činnosť, ale výlučne zabezpečuje ochranu súkromnoprávneho nároku a zachovanie predmetu sporu do času, kým bude otázka vlastníckeho práva autoritatívne vyriešená v civilnom konaní.

39. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom východisku, keď nesprávne stotožnil zákonnosť zaistenia predmetného motocykla s dôvodnosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým sa odklonil od predmetu konania a podmienok ustanovených v § 325 CSP, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

40. Napadnuté uznesenie vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci aj v časti týkajúcej sa splnenia podmienky osvedčenia nároku žalobcu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval na žalobcu neprimerane prísne kritériá, ktoré zodpovedajú požiadavkám na úplné preukázanie nároku v konaní vo veci samej, a nie kritériám ustanoveným pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení podľa CSP.

41. Žalobca v prejednávanej veci predložil súdu rozsiahly okruh listinných dôkazov, ktorými hodnoverne osvedčil pravdepodobnosť svojho tvrdeného vlastníckeho práva k predmetnému motocyklu. Osvedčil spôsob jeho nadobudnutia na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy, jeho následnú dlhodobú dobromyseľnú držbu, riadnu evidenciu motocykla v registri vozidiel Slovenskej republiky, vykonanie kontroly originality, technických kontrol, uzatvorenie povinného zmluvného poistenia, ako aj ďalšie okolnosti preukazujúce, že počas celej doby vystupoval ako vlastník predmetnej veci. Zároveň žalobca podrobne odôvodnil, že aj v prípade prípadných pochybností o platnosti nadobúdacieho titulu existuje vysoká pravdepodobnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním na základe jeho dlhodobej dobromyseľnej držby.

42. Napriek uvedenému súd prvej inštancie uvedené skutočnosti právne nevyhodnotil z pohľadu požiadavky osvedčenia nároku, ale fakticky od žalobcu požadoval úplné odstránenie všetkých pochybností o existencii jeho vlastníckeho práva. Takýto postup je však v rozpore s účelom konania o neodkladnom opatrení. V štádiu rozhodnutia o návrhu podľa § 325 CSP totiž súd nemá prejudikovať konečné rozhodnutie vo veci samej ani vykonávať úplné dokazovanie, ale posudzuje len mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku. Pokiaľ existujú existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva, je splnená podmienka jeho osvedčenia bez ohľadu na to, že konečné posúdenie vlastnícke práva bude predmetom dokazovania vo veci samej.

43. Nesprávny právny prístup súdu sa prejavil aj tým, že rozhodujúci význam prisúdil samotnej existencii zahraničného pátrania po motocykli a zákonnému postupu Policajného zboru, pričom okolnosti svedčiace v prospech dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom a jeho prípadného nadobudnutia vydržaním prakticky nevyhodnotil. Takýto postup však podľa žalobcu nerešpektuje procesnú povahu konania o neodkladnom opatrení, v ktorom sa nevyžaduje odstránenie všetkých právnych pochybností, ale iba hodnoverné osvedčenie pravdepodobnosti existencie nároku.

44. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je vnútorne rozporné, keď súd v bodoch 59., 61. a 62. odôvodnenia jednoznačne konštatuje, že predmetný motocykel bol zaistený podľa § 21 zákona č. 171/1993 Z.z., pričom po uplynutí zákonnej lehoty je povinnosťou Policajného zboru odovzdať zaistenú vec príslušným orgánom Poľskej republiky na účely trestného konania. Rovnako súd výslovne uvádza, že po odovzdaní motocykla sa tento dostane do dispozície zahraničných orgánov a žalobca bude nútený domáhať sa ochrany svojich práv vo vzťahu k zahraničným orgánom. V bode 65. napokon samotný súd konštatuje, že vydaním motocykla polícii iného štátu dôjde k ohrozeniu vymáhania nároku, ktorý si žalobca uplatňuje v konaní vo veci samej. Tieto závery pritom plne korešpondujú s argumentáciou žalobcu uvedenou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

45. Napriek uvedenému však súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Takýto záver je však v priamom rozpore s vlastnými skutkovými zisteniami súdu. Pokiaľ totiž súd sám konštatuje, že po uplynutí zákonnej lehoty dôjde k odovzdaniu motocykla orgánom cudzieho štátu a zároveň pripúšťa, že tým môže dôjsť k ohrozeniu výkonu nároku uplatneného žalobcom vo veci samej, potom tým zároveň potvrdzuje existenciu bezprostredne hroziacej ujmy ktorú žalobca vo svojom návrhu od začiatku tvrdil. Nie je preto logicky ani právne udržateľné, aby súd na jednej strane existenciu hroziaceho následku výslovne konštatoval a na druhej strane uzavrel, že potreba neodkladnej ochrany nebola osvedčená.

46. Zároveň žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v závere bodu 65. odôvodnenia výslovne uvádza, že „je pravdou, že zákon predpokladá vydanie predmetného motocykla polícii iného štátu ... a jeho vydaním by došlo k ohrozeniu vymáhania nároku, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej.“ Týmto konštatovaním podľa žalobcu súd fakticky potvrdil všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu, na ktorých bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založený. Súd teda sám pripúšťa, že po uplynutí zákonnej lehoty dôjde k vydaniu motocykla orgánom Poľskej republiky, že vydanie motocykla môže ohroziť uplatnený nárok žalobcu a že tým dôjde k sťaženiu možnosti domôcť sa účinnej ochrany vlastníckeho práva v prebiehajúcom civilnom konaní.

47. Napriek týmto jednoznačným záverom však súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zamietol.

48. Ďalej žalobca dôvodnil, že súd sa právne nevysporiadal s dôsledkami vydania motocykla do Poľskej republiky, keď sa vôbec nezaoberal týmito právnymi následkami, ktoré nastanú po odovzdaní predmetného motocykla orgánom Poľskej republiky, hoci práve tieto okolnosti tvorili podstatu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca zdôvodnil, že okamihom odovzdania motocykla orgánom cudzieho štátu dôjde k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, keďže predmet sporu sa dostane mimo faktickej dispozície orgánov Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na to, že v prípade úspechu vo veci samej bude výkon rozhodnutia slovenského súdu podstatne sťažený, prípadne bude potrebné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom ďalších konaní vedených pred orgánmi cudzieho štátu.

49. Súd mal podľa žalobcu posúdiť, či odovzdanie motocykla orgánom Poľskej republiky nebude mať za následok také právne a faktické dôsledky, ktoré podstatným spôsobom sťažia alebo znemožnia výkon prípadného úspešného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca sa mal zaoberať otázkou, či po vydaní motocykla do zahraničia zostane zabezpečená efektívna vykonateľnosť budúceho rozhodnutia slovenského súdu, akým spôsobom bude možné domôcť sa vydania motocykla späť na územie Slovenskej republiky, prípadne či žalobca nebude nútený iniciovať ďalšie konania podľa právneho poriadku cudzie štátu. Uvedené otázky však súd úplne opomenul, hoci práve ony predsa rozhodujúce kritériá pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov podľa CSP.

50. Podľa žalobcu právne významný je aj to, že samotný súd v bode 65. odôvodnenia pripustil, že vydaním motocykla orgánom cudzieho štátu môže dôjsť k ohrozeniu vymáhania nároku žalobcu uplatneného vo veci samej. Napriek tomuto zisteniu však nijako nevysvetlil, prečo takto identifikované riziko neodôvodňuje potrebu dočasnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia však v tejto časti neobsahuje žiadnu právnu úvahu, ktorá by vysvetľovala, prečo aj napriek súdom konštatovanému ohrozeniu výkonu budúceho rozhodnutia nie sú splnené podmienky ustanovené v CSP.

51. Súd sa preto nezaoberal rozhodujúcou právnou otázkou predmetného konania, ktorou nebola zákonnosť postupu Policajného zboru, ale potreba zabezpečiť efektívnu a účinnú súdnu ochranu žalobcu ešte pred vznikom stavu, ktorý môže podstatne sťažiť výkon budúceho rozhodnutia vo veci samej. Tým, že túto otázku opomenul a svoje rozhodnutie založil výlučne na konštatovaní zákonného postupu Policajného zboru, vec nesprávne právne posúdil.

52. Podľa odvolateľa sa súd vôbec nezaoberal tým, akým spôsobom sa ním citované princípy efektívnosti, proporcionality a preventívnej ochrany uplatňujú na konkrétne skutkové okolnosti tejto veci. Neposudzoval, či vydanie motocykla do Poľskej republiky predstavuje vznik nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu, hoci práve túto okolnosť žalobca označil za hlavný dôvod podania návrhu. Rovnako nehodnotil, či po vydaní motocykla mimo územia Slovenskej republiky zostane zachovaná efektívnosť budúceho rozhodnutia vo veci samej, ani či navrhované opatrenie predstavuje primeraný zásah do práv žalovaného. Napriek tomu, že sám uviedol tieto kritériá ako rozhodujúce pre posúdenie návrhu, v samotnom rozhodnutí ich vôbec nevyhodnotil.

53. Na základe uvedených skutočností odvolateľ v rámci odvolacieho návrhu žiadal, odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že mu neodkladným opatrením uloží vydať predmetný motocykel. Následný podaním žalobca uviedol, že v dôsledku chyby tlačiarne zaslal nesprávnu verziu a žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že neodkladné opatrenia v pôvodne navrhovanom znení a nariadi, alternatívne, aby predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

54. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a v celom rozsahu zotrvával na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Napadnuté uznesenie považoval za vecne správne, keď žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na vnútornú rozpornosť návrhov žalobcu, keď jednak tvrdil, že predmetom jeho pôvodného návrhu nebolo uloženie povinnosti žalovanému vydať predmetný motocykel žalobcovi. Napriek tomu žalobca až v odvolacom petite navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovanému uloží povinnosť vydať žalobcovi motocykel. Odvolací petit tak obsahovo nezodpovedá žalobcovmu vymedzeniu pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa v odvolaní fakticky domáha vydania iného nariadenia neodkladného opatrenia, pričom zmena návrhu až v odvolacom konaní nie je prípustná. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

55. Žalobca svojím odvolacím petitom žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že mu neodkladným opatrením uloží vydať predmetný motocykel. Nakoľko však následným podaním uviedol, že v dôsledku chyby v písaní zotrváva na pôvodnom návrhu neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval o zmene petitu v odvolacom konaní.

56. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pri ktorom zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP], v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 373 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

57. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo a objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by zásadne postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s námietkami žalobcu, dopĺňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu ďalšie dôvody.

58. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

59. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

60. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

61. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možne strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

62. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť strany sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobré možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (prípadne nemusia byť neodkladne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia je výnimočným ustanovením, slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav.

63. Úvodom je potrebné uviesť, že skôr, ako sa súd prvej inštancie začal zaoberať samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, mal skúmať jeho prípustnosť, nakoľko žalobca sa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada žalovanému uložiť zákaz nakladania s hnuteľnou vecou (motocyklom), domáha vo veci samej na žalovanom vydania veci. V civilnom procesnom práve sú akcesorita a subsidiarita neodkladného patrenia vo vzťahu k veci samej kľúčovými zásadami. Akcesorita znamená, že neodkladné opatrenie nemôže existovať samostatne a je spojené s hlavným nárokom (konaním vo veci samej) a v zmysle § 324 a nasl. CSP je neodkladné opatrenie inštitútom akcesórnym (závislým) a subsidiárnym (pomocným). Jeho výlučným účelom je dočasne ochrániť stav do momentu, kým súd nerozhodne vo veci samej. Žalobca žaluje Ministerstvo vnútra SR o vydanie veci (rei vindicatio) podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Vlastnícka žaloba však vyžaduje, aby žalovaný, v tomto prípade jeho organizačná zložka, vec zadržiaval neoprávnene. Útvar žalovaného (Policajný zbor) zadržiava motocykel na základe legitímneho zákonného dôvodu, ktorým je režim úschovy podľa § 29 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Polícia nekoná protiprávne; plní si verejnoprávnu povinnosť uloženia veci do úschovy pri existencii pochybností komu vec patrí.

64. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je, že žalobca musí osvedčiť svoj nárok vo veci samej. Žaloba o vydanie veci (rei vindicatio) smeruje voči žalovanému, ktorého organizačná zložka však nie je neoprávneným držiteľom, ale vec uložila do úschovy na základe zákona (§ 29 ods. 9 Zákona o Policajnom zbore). Keďže žaloba vo veci samej je voči žalovanému

zjavne neopodstatnená a bude zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie, nie je splnená základná podmienka osvedčenia nároku. Súd nemôže chrániť neodkladným opatrením nárok, ktorý v hlavnom konaní nemôže uspieť. Žalovaný, ani útvar policajného zboru nie je účastníkom súkromnoprávneho (civilného) vzťahu k motocyklu. Polícia si k motocyklu neuplatňuje vlastné vlastnícke právo. Ak existuje spor medzi dvoma osobami, tak ako tomu je v prejednávanej veci medzi slovenským držiteľom a zahraničným pátrajúcim subjektom, vlastnícke právo si musia vyriešiť medzi sebou. Polícia plní len funkciu zákonného uschovávateľa. Žalovaným v konaní (a teda aj druhou osobou, voči ktorej má smerovej neodkladné opatrenie) musí byť táto druhá osoba, ktorá si na vec robí nárok.

65. Rovnako ako vyššie uvedená absencia osvedčenia nároku absentuje v prejednávanej veci potreba bezodkladnej úpravy pomerov, resp. absencia obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený (§ 325 ods. 1 CSP). Žalobca tvrdí, že má obavu, že polícia motocykel odovzdá do zahraničia osobe, na základe ktorého bolo po ňom vyhlásené pátranie. V tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenie § 21 ods. 9 Zákona o Policajnom zbore, že ak polícii je riadne a včas oznámený civilný spor, polícia má zákonnú povinnosť ponechať vec v úschove a nesmie ju vydať žiadnej zo sporových strán kým súd nerozhodne. Hrozba, že polícia svojvoľne prevedie motocykel na inú osobu je preto vylúčená priamo zákonom. Neodkladné opatrenie je duplicitné a bezpredmetné, nakoľko ochranu pred prevodom veci zabezpečuje samotný zákonný režim policajnej úschovy.

66. Je potrebné poukázať, že Zákonom o Policajnom zbore nastáva mechanizmus lehoty 60 dní, ktorú má osoba, ktorej vec bola zadržaná, na podanie žaloby. Tento mechanizmus plne chráni integritu zaistenej veci. Obchádzanie tohto postupu podávaním žaloby o vydanie veci voči štátnemu orgánu (Ministerstvu vnútra SR, pod ktoré polícia ako organizačná zložka patrí) a vynucovanie si zákazov prostredníctvom neodkladných opatrení je preto v priamom rozpore s účelom citovaného zákona.

67. Odvolací súd zároveň konštatuje úplnú absenciu dôvodov obavy a hrozby, kedy neodkladné opatrenie vyžaduje existenciu reálneho bezprostredného rizika, že organizačná zložka žalovaného (polícia) s motocyklom naloží tak, že zmarí neskorší výkon rozsudku. Ustanovenie § 21 ods. 3 Zákona o Policajnom zbore zakladá polícii striktnú povinnosť, že akonáhle jej účastník v 60-dňovej lehote preukáže, že inicioval civilný proces ex lege (zo zákona), zákaz s vecou nakladať a musí ju prenechať v úschove až do právoplatného rozhodnutia civilného súdu. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom tvrdená obava, že polícia motocykel prevedie na inú osobu, je v prípade podanej žaloby o určenie jeho vlastníckeho práva vylúčená. Integrita a zaistenie motocykla v úschove sú týmto momentom garantované priamo imperatívnou normou verejného práva (Zákon o Policajnom zbore). Vydanie neodkladného opatrenia by bolo procesne duplicitné, nadbytočné a predčasné, keďže zákonná ochrana status quo by už nastala zo zákona doručením oznámenia polícii o podaní žaloby. Súd nemôže formou neodkladného opatrenia zakázať štátnemu orgánu niečo, čo mu generálne zakazuje samotný zákon. Polícia v tomto vzťahu nevystupuje ako súkromnoprávny subjekt (zmluvná strana alebo delikvent), ale ako orgán mocenského aparátu štátu, ktorý realizuje administratívno-bezpečnostné zaistenie veci. Všeobecný civilný súd nemá v kompetencii prostredníctvom inštitútov Civilného sporového poriadku, kam neodkladné opatrenie patrí, zasahovať do prebiehajúceho verejnoprávneho postupu polície, ak tento postup striktne kopíruje zákonný rámec § 21 ods. 9 Zákona o Policajnom zbore. Ak má žalobca pocit, že polícia zaistila vec nezákonne, prostriedkom ochrany nie je civilná žaloba a neodkladné opatrenie, ale správna žaloba proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej moci podľa Správneho súdneho poriadku, prípadne opravné prostriedky v trestnom konaní.

68. Napokon, ak by sa žalobca dôsledne oboznámil s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4Co/188/2016, na ktorý poukazoval v ním podanom odvolaní, a ktorý dospel k zhodným záverom ako odvolací súd v tejto veci, vyhodnotil by, že postup žalovaného nemožno charakterizovať ako neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva alebo ako dodržiavanie veci v rozpore s platným právom, a ktorý zhodne so záverom odvolacieho súdu v tejto veci konštatoval, že „základným predpokladom žaloby na vydanie veci je, že iná osoba neoprávnene, teda bez právneho dôvodu, zadržuje vec patriacu vlastníkovi, a súčasne ju odmieta vydať, pričom v posudzovanej veci takáto situácia nenastala, pretože žalovaní (Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava) postupovali v súlade so zákonom aj pri zaistení veci, aj v prípade, keď ju nevydali žalobcovi, nakoľko vznikli pochybnosti o tom, či mu zaistená vec patrí“. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie mal v právnej veci, na ktorú žalobca poukazoval vo svojom odvolaní, za to, že žalovaní nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, keďže

povinnosť vydať žalobcovi predmetné motorové vozidlo by im vznikla až vtedy, ak by žalobca predložil právoplatný rozsudok, ktorým bolo určené jeho vlastnícke právo k tomuto vozidlu.

69. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje jednak nesprávnosť typu žaloby (o vydanie veci), keď žalobca v prípade spornosti svojho nároku sa mal domáhať žalobou vo veci samej určenia vlastníckeho práva k motocyklu, ako aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalobcovi už z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 27.05.2026 muselo byť zrejmé, že tento motocykel bol zaistený na základe vlastníctva A. M. L., E. K. X, L., ako právnickej osoby so sídlom v Poľsku, resp. priamo žalobou vo veci samej proti Poľskej republike. Je zrejmé, že uvedená zahraničná právnická osoba, resp. Poľská republika nebola v tomto spore sporovou stranou ani pokiaľ sa týka neodkladného opatrenia a ani žaloby vo veci samej. Už aj s poukazom na zákonné ustanovenia Zákona o Policajnom zbore, nie je možné vydať v prípade spornosti motocykel len jednej z týchto strán bez toho, aby v súdnom konaní vyvolanom medzi domnelým vlastníkom vozidla, v ktorom by žalobca nemusel preukazovať naliehavý právny záujem, keďže by išlo o žalobu v zmysle zákonného zmocnenia bolo určené, ktorý z nich je vlastníkom motorového vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci uloženej do úschovy v zmysle § 21 ods. 1 a 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore totiž neodstraňuje policajný orgán samotným dokazovaním a nemôže ich odstrániť ani súd v tomto konaní o vydanie veci, pokiaľ nie je stranou sporu ani druhý domnelý vlastník motocykla, ktorého práva nemožno obísť rozhodnutím v konaní, ktorého sa nezúčastňuje. Keďže k podaniu takejto žaloby nedošlo (aspoň zo spisu a ani z odvolania žalobcu to nevyplýva), bola žaloba o vydanie veci podaná predčasne, nakoľko táto žaloba by bola dôvodná len v prípade, ak by žalobcovi súdom priznané vlastnícke právo proti osobe, na základe žiadosti ktorej bola vec zaistená.

70. Keďže žalobca v konaní vo veci samej žaluje o vydanie veci Ministerstvo vnútra SR, ktorého útvar Policajného zboru vec zadržiava z titulu zákonnej úschovy podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z., ktorý nie je neoprávnený držiteľ, nie je preto v zmysle zákona pasívne legitimovaný a žaloba vo veci samej by bola zjavne neúspešná. Navyše zákonná úschova sama o sebe bráni nakladaniu s vecou, čím odpadá dôvod obavy z ohrozenia, tak ako ich v petite špecifikoval žalobca, ktorý žiadal uložiť žalovanému zákaz vec užívať, scudziť, prenajať, zaťažiť, previesť, odovzdať inej osobe, inému policajnému útvaru alebo štátu alebo inak s ňou nakladať, čím zároveň odpadá aj dôvod obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa § 325 CSP, a preto napadnuté uznesenie, aj keď čiastočne z iných dôvodov, ako to uviedol súd prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

71. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným ustanovením nerozhodol o trovách tohto odvolacieho konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

73. Senát Krajského súdu v Prešove uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (Článok I., § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).