Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-34-2025.pdf
PDF · 132.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/34/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Porsche Finance Slovakia s. r. o., sídlo: Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 341 438, zastúpený advokátkou: JUDr. Elena Štefančíková, sídlo: Veternicová 1, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Finance LS s.r.o., sídlo: A. B. XXXX/X, XXX XX C. D. B., IČO: 50 250 442, o zaplatenie 1.000,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 43Cb/35/2024 – 108 zo dňa 26. novembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 43Cb/35/2024 – 108 zo dňa 26. novembra 2024.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 43Cb/35/2024 – 108 zo dňa 26. novembra 2024 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.000,78 Eur spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000,78 Eur odo dňa 29.6.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu trov konania spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a 2, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.000,78 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil spôsobom uvedeným v odseku 3.
3. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 12.6.2020 Zmluvu o nájme - operatívny lízing č. 1077324 (ďalej len „Lízingová zmluva“). Súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Všeobecné podmienky zmluvy o nájme
- operatívny leasing (ďalej len „VPZOL“). Na základe povinnosti vzniknutej z predmetného záväzkovo- právneho vzťahu žalobca zabezpečil kúpu žalovaným vybraného vozidla a následne toto poskytol dňa 12.06.2020 žalovanému do užívania, čo preukazuje Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla (ďalej len „Preberací protokol“), a to osobné motorové vozidlo ŠKODA, model: FABIA 1.0 TSI, zdvihový objem: 999 cm3, výkon: 70 kW, VIN: A., farba: strieborná Briliant metalíza (ďalej len „Predmet lízingu“). Povinnosťou žalovaného bolo, okrem iného, v období 36 mesiacov uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 218,15 eur vrátane DPH v zmysle splátkového kalendára.
3.1. Po riadnom ukončení Lízingovej zmluvy odovzdal žalovaný dňa 08.06.2023 predmet lízingu žalobcovi v súlade s článkom VIII. bod 2 VPZOL spoločnosti DEKRA Slovensko s. r. o. na obhliadku
technického stavu vozidla, spísanie prípadných poškodení a nákladov potrebných na zabezpečenie ich opravy a uvedenie vozidla do stavu zodpovedajúcemu veku a počtu najazdených kilometrov. Ako uvádza protokol o prevzatí (vrátení) vozidla č. 151-8886 zo dňa 08.06.2023, výška nákladov potrebných na zabezpečenie nevyhnutných opráv pre žalobcu, neakceptovateľných poškodení na predmete lízingu predstavovala sumu 1.350,78 eur bez DPH. Túto sumu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 23DEK00238 zo dňa 08.06.2023 a splatnou dňa 22.06.2023. Žalovaný v rovnaký deň kontaktoval žalobcu e-mailom a formou reklamácie zo dňa 08.06.2023 namietal fakturovanú sumu. Žalobca na reklamáciu reagoval e-mailom zo dňa 14.06.2023, pričom poukázal nielen na vopred stranami dohodnuté podmienky odovzdania vozidla uvádzané vo VZP, už poskytnutú obchodnú zľavu vo výške 35 % v prospech žalovaného, ale aj na list zo dňa 03.03.2023, v ktorom žalobca vopred upozornil žalovaného na blížiaci sa termín riadneho ukončenia Lízingovej zmluvy (ďalej len „Upozornenie“) a s tým tiež spojenú potrebu prípadných opráv ešte pred samotným odovzdaním vozidla. Žalobca však v rámci zachovania korektných a dobrých vzťahov poskytol žalovanému na už fakturovanú sumu dodatočnú zľavu vo výške 350,00 eur. V tejto spojitosti žalobca vystavil k danej faktúre dobropis č. 23DEK00257 a dňa 14.06.2023 vystavil žalovanému novú faktúru č. 23DEK00258 vo výške 1.000,78 eur, splatnú dňa 28.06.2023.
3.2. V dôsledku neuhradenia vyššie uvedenej faktúry v súlade s článkom VIII. bod 2 VPZOL vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.000,78 eur. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou uvedenej sumy, uplatnil si žalobca voči žalovanému úrok z omeškania v zákonnej výške 13 % ročne zo sumy 1.000,78 eur odo dňa 29.06.2023 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády si žalobca uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40,00 eur.
4. Žalovaný k žalobnému nároku žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom. Pri odovzdaní auta bolo všetko v poriadku. Znalec sa vyjadril, že auto je v dobrom stave, auto nebolo nové a 3 roky používania nemohlo byť auto vrátené v takom stave, ako bolo prebraté. Žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobca si neoprávnene účtuje poplatky a všetko je sporné.
5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku (vo vyjadrení zo dňa 15.05.2024) uviedol, že žalovaný v odpore neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali žalobcom tvrdený a riadne preukázaný nárok. Tvrdenia žalovaného predstavujú domnienky a špekulácie, ktoré žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, ani žiaden dôkaz neoznačil. Žalovaný výslovne nepoprel pohľadávku, čím sa v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP považuje za nespornú. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o údajnom spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu uzavretého so žalobcom. Z obsahu odporu nie je zrejmé, na podklade akej právnej skutočnosti sa žalovaný domnieva, že záväzkový vzťah uzavretý so žalobcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný ako obchodná spoločnosť nemá a ani nemôže mať v súlade s platnou legislatívou postavenie spotrebiteľa, keďže nie je fyzickou osobou - nepodnikateľom.
6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany (vo vyjadrení zo dňa 22.11.2024) uviedol, že motorové vozidlo bolo odovzdané v stave, v ktorom nebolo žiadne úmyselné poškodenie a v stave zodpovedajúcom používaniu. Citujúc žalobcom uvedený druh a rozsah poškodenia a informácie zverejnené na stránke žalobcu o normách opotrebenia a poškodenia, žalovaný považuje všetky chyby za akceptovateľné opotrebenie. Mal za to, že žalobca špekuluje a chce sa na žalovanom bezdôvodne obohatiť. Žalobca podľa neho nepreukázal žiadnym dokladom, že za opravu auta zaplatil sumu, ktorú požaduje od žalovaného. Vozidlo bolo havarijne poistené, sám žalobca sa k tejto skutočnosti vyjadril. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil skutkový stav uvedený v nasledovných odsekoch 7.1 až 7.4.
7.1. Dňa 12.6.2020 uzatvorili strany sporu podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o nájme - operatívny lízing č. 107734, súčasťou ktorej boli Všeobecné podmienky zmluvy o nájme - operatívny lízing. V ten istý deň došlo k odovzdaniu vozidla zn. Škoda Fabia 1.0 TSI 125+ 70kW, EČV: E., ktorá skutočnosť bola potvrdená podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla. Vozidlo bolo zo strany žalovanej vrátené a bola vykonaná obhliadka daného vozidla dňa 8.6.2023.
7.2. V zmysle ustanovenia bodu 2 čl. VIII. VZPON Riadne ukončenie zmluvy: Po uplynutí nájmu je nájomca povinný pristaviť vozidlo v deň riadneho ukončenia Zmluvy podľa ods. 1 tohto článku a to do sídlo prenajímateľa, prevádzky dodávateľa alebo sídla/prevádzky spoločnosti SlovDEKRA alebo inej prenajímateľom poverenej odbornej spoločnosti, ak sa nájomca a prenajímateľ nedohodnú inak. Nájomca je povinný vozidlo vrátiť v stave zodpovedajúcom veku a počtu najazdených kilometrov podľa pravidiel a štandardov koncernu Volkswagen podľa Katalógu počtu najazdených kilometrov (podľa katalógu poškodení - Driver set), je povinný sám a na vlastné náklady zabezpečiť opravu a uvedenie vozidla do zodpovedajúceho stavu v zmysle vyššie uvedeného. O odovzdaní a prevzatí motorového vozidla sa spíše Protokol, v ktorom sa uvedie podrobne technický stav preberaného a odovzdaného motorového vozidla a počet najazdených kilometrov. V prípade, že nájomca pred odovzdaním vozidla nezabezpečí uvedenie motorového vozidla do stavu zodpovedajúcemu veku a počtu najazdených kilometrov v zmysle tejto Zmluvy (katalóg poškodení - Driver set), je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu náhradu škody vo výške sumy potrebnej na opravu predmetu nájmu podľa odborného posudku v záverečnom vyrovnaní.
7.3. Zo strany žalobcu došlo k uplatneniu náhrady škody podľa daného protokolu vo výške 1.350,78 Eur so splatnosťou faktúry dňa 22.06.2023. Po e-mailovej komunikácii medzi stranami sporu zo strany žalobcu bola žalovanému poskytnutá dodatočná zľava vo výške 350,- Eur a bol vystavený dobropis na uvedenú sumu, t. j. faktúra žalobcu č. 23DEK00258 uplatnená v tomto konaní bola na sumu vo výške 1.000,78 Eur splatná dňa 28.06.2023.
7.4. Náklady na opravu pri zohľadnení veku a počtu najazdených kilometrov boli vyčíslené zo strany odbornej spoločnosti vo výške 2.078,13 Eur, po zohľadnení veku a počtu najazdených kilometrov vo výške 1.350,78 Eur. Uvedené vyčíslenie bolo podložené zo strany žalobcu tak protokolom o obhliadke, ako aj fotodokumentáciou s uvedením o akceptácií resp. neakceptácií daných poškodení.
8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 269 ods. 2, § 369 ods. 1, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 149, § 151 ods. 1 a 2 a § 153 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1 a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
9. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie primárne poukázal na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v § 52 OZ. Súd považoval za zrejmé, že dotknutá zmluva o nájme bola uzatvorená v rámci podnikateľskej činnosti tak žalobcu ako aj žalovaného. Na daný právny vzťah nie je možné použiť ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy a teda uvedená zmluva nemohla obsahovať ani neprijateľné podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ.
9.1. Strany sporu podpísaním Zmluvy o nájme - operatívny lízing č. 1077324 a VZPON vyjadrili súhlas s právami a povinnosťami ustanovenými tak v Zmluve o nájme ako aj vo VZPON, ktorú skutočnosť potvrdili aj podpísaním uvedených dokumentov dňa 12.6.2020. Žalobca postupoval pri danom právnom vzťahu v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu dôkazov, resp. účinnému popretiu pohľadávky žalobcu. S prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu konania, súd nemusel prihliadať na vyjadrenie žalovanej doručenej súdu v deň ústneho pojednávania vo veci, avšak aj s prihliadnutím na dané vyjadrenie, súd konštatoval, že v ňom uvedené tvrdenia nepredstavujú žiadne skutočnosti, ktoré by účinne popreli žalobcom predložené dôkazy. Protokol o vykonanej obhliadke jasne definuje poškodenia v zmysle metodiky žalobcu aj s prihliadnutím na vek a počet najazdených km vozidla. Zo strany žalovaného tento iba odkázal na dokument sprístupnený na webovej stránky žalobcu „Driver set“ a mal za to, že poškodenia vozidla sú v zmysle uvedeného dokumentu akceptovateľné, pričom však žalobca relevantným spôsobom preukázal obhliadku vozidla v zmysle VZPON aj s riadnym vyčíslením nákladov na opravu. Obrana žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal uhradenie ním požadovanej sumy na opravu, nemá vplyv na zmluvné dojednanie strán.
9.2. Súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania neexistencie žalobcom uplatneného nároku voči nemu. Zo strany súdu boli uplatnené pohľadávky žalobcovi priznané aj s úrokmi z omeškania od prvého dňa omeškania so splatnosťou faktúry.
9.3. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že vo veci mal plný úspech žalobca, preto mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote (rozsudok doručený 20.12.2024, 6.1.2025 – štátny sviatok, odvolanie doručené emailom dňa 7.1.2025 a poštou v dodatočnej lehote podľa § 125 ods. 2 CSP) súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie konkrétne odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 10.1 až 10.3.
10.1. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom súd tento odklon nijako nezdôvodnil. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 79/02, čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, nález ÚS SR sp. zn. 407/2010 a sp. zn. I. ÚS 402/08. Hodnotenie dôkazov podľa odvolateľa nemá racionálny základ. Z hľadiska hospodárnosti konania bol postup súdu svojvoľný a neakceptovateľný. Súd uprednostnil nároky žalobcu nehľadiac na zásady spravodlivosti a nezaoberal sa námietkami a dôkazmi žalovaného.
10.2. Tiež poukázal na obsah základného práva na súdnu ochranu (odkaz na judikatúru ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05 a pod.).
10.3. Dodal, že vozidlo bolo odovzdané v stave, v ktorom nebolo žiadne úmyselné poškodenie a v stave zodpovedajúcom používaniu. Podľa popisu na stránke žalobcu a fotiek (nachádzajúcich sa v spise), žalovaný splnil všetky podmienky pre to, aby boli chyby hodnotené ako akceptovateľné. Súd sa tým vôbec nechcel zapodievať. Žalobca chce mať pekné auto, aby ho mohol prenajímať ďalej a chce sa na žalovanom bezdôvodne obohatiť. Žalobca podľa názoru odvolateľa neuniesol dôkazné bremeno.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a riadne odôvodený. V odvolaní žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, skutkové či právne, ktoré by relevantne spochybňovali žalobcom tvrdený a riadne preukázaný nárok a na podporu svojich tvrdení nepredložil a ani neoznačil žiadne nové relevantné dôkazy.
11.1. Podľa jeho názoru v odvolaní nie je zo strany žalovaného uvedený jediný odvolací dôvod tak, ako to ukladá § 365 CSP, čo predstavuje neodstrániteľnú vadu odvolania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v konaní. Navrhol preto odvolanie odmietnuť.
11.2. V odvolaní žalovaný uvádza zjavne účelové a zmätočné tvrdenia, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a skutkovému stavu. Odvolanie je odôvodnené tvrdeniami, ktoré predstavujú spleť domnienok, či dokonca úplne nepravdivých tvrdení, ktoré nemajú žiaden právny význam vo vzťahu k meritu veci. Žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali žalobcom tvrdený a riadne preukázaný nárok, výslovne, riadne a včas nepoprel v konaní uplatňovanú pohľadávku, čím sa táto v súlade s § 151 ods. 1 CSP považuje za nespornú. Žalovaný sa snaží obsahom odvolania sanovať svoju nedostatočnú aktivitu v spore a pasivitu v preukazovaní vlastných tvrdení. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal konajúci súd na tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní prihliadať.
11.3. Žalovaný prostriedky svojej procesnej obrany predložil konajúcemu súdu až v deň nariadeného pojednávania vo veci samej, napriek tomu, že tak mohol celkom zjavne učiniť už vo svojom odpore voči platobnému rozkazu. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR týkajúcu sa včasnosti uplatňovania prostriedkov procesného útoku či procesnej obrany, v zmysle ktorej predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.
11.4. Opätovne poukázal na obhliadku technického stavu, resp. zistenie prípadných poškodení pri odovzdaní vozidla žalobcovi a na Protokol o obhliadke č. 151-8886, obsahom ktorého boli zistené viaceré nedostatky v exteriéri i interiéri. Navyše žalobca konštatuje, že samotné ustanovenia Driver set-u (s obsahom ktorého bol Žalovaný oboznámený na začiatku zmluvného vzťahu pri odovzdaní vozidla tak, ako preukazuje Protokol o odovzdávaní a prevzatí vozidla zo dňa 12.06.2020), na ktoré poukazuje sám žalovaný, spoľahlivo preukazujú poškodenia odovzdaného vozidla v rozsahu prevyšujúcom poškodenia definované v Driver set-e ako akceptovateľné. Argumentácia žalovaného
týkajúca sa nákladov uplatnených žalobcom na opravu vozidla a spochybňovania ich dôvodnosti v odvolaní, neobstojí. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o údajnom spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Odvolateľ uplatnil prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd pristúpil k meritórnemu prieskumu odvolania.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.
19. K námietke žalobcu, že odvolanie je potrebné odmietnuť s ohľadom na absenciu povinných náležitostí, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. V danom prípade odvolateľ odvolacie dôvody vymedzil uvedením zákonných ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP (tieto sú zvýraznené tučným typom písma) a navyše v závere strany 2 odvolania odvolateľ uvedené odvolacie dôvody uviedol aj slovným vyjadrením. V ďalšom obsahu odvolania tiež bližšie špecifikoval, v čom vidí pochybenie súdu vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom. Odvolateľ teda v odvolaní uviedol, z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (§ 373 CSP).
20. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne, preto ich postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi stranami sporu nie je možné aplikovať predpisy spotrebiteľského práva, keďže o vzťah spotrebiteľ – dodávateľ sa v danom prípade nejednalo. Právnu úpravu pojmu spotrebiteľ a pojmu spotrebiteľská zmluva obsahuje ustanovenie § 52 OZ, ktorý bol súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku citovaný. Zmluvnými stranami dotknutej zmluvy o nájme (uzatvorenej ako nepomenovaný typ zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObZ) pritom boli preukázateľne (zmluva je súčasťou súdneho spisu) obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom registri – podnikatelia, teda žalovaný vystupoval v právnom vzťahu ako právnická osoba a podnikateľ. Žalovaný sa teda nemôže dovolávať právnej úpravy upravujúcej spotrebiteľskú oblasť právnych vzťahov.
22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu konštatuje, že žalovaný bol v konaní na súde prvej inštancie vo veľkej miere pasívny. V odpore proti platobnému rozkazu namietal, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, že auto bolo počas prehliadky pri odovzdaní v poriadku a znalec sa vyjadril, že je v poriadku (neuviedol ani nenavrhol však v tejto súvislosti žiadny dôkaz) a len všeobecne uviedol, že žaloba je nedôvodná. Po postúpení veci upomínacím súdom súdu prvej inštancie, bol žalovaný poučený o procesných právach (v rámci nich aj o koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP) a vyzvaný na vyjadrenie sa k podaniu žalobcu v lehote 15 dní od doručenia s upozornením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadať. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 06.06.2024. Žalovaný až dňa 01.10.2024 požiadal po vytýčení termínu pojednávania (predvolanie mu bolo doručené dňa 11.07.2024) ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní, pričom súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 26.11.2024 (predvolanie si žalovaný prevzal dňa 04.10.2024). Žalovaný dňa 26.11.2024 (v deň pojednávania) doručil súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom zároveň uviedol v zásade iba vyššie uvedené skutočnosti (odseku 6 tohto rozhodnutia).
23. Podľa názoru odvolacieho súdu teda žalovaný mal v konaní na súde prvej inštancie možnosť a vytvorený priestor uplatňovať svoje procesné práva (všetky podania žalobcu mu boli riadne doručené), avšak ich dostatočne nevyužil.
24. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca pred ukončením platnosti zmluvného vzťahu (ku ktorému malo dôjsť dňa 11.06.2023), listom zo dňa 03.03.2023 oznámil žalovanému blížiaci sa termín ukončenia zmluvy a upozornil ho na povinnosti z toho vyplývajúce a postup týkajúci sa odovzdania vozidla. Žalovaným nebolo doručenie tejto písomnosti v konaní popreté. Žalovaný bol v citovanom liste inštruovaný na odovzdanie vozidla spoločnosti DEKA Slovensko s.r.o., bol upozornený na potrebu a možnosť opraviť prípadné poistné udalosti a poškodenia pred vrátením vozidla, s poukazom na Driver set obsahujúci špecifikáciu akceptovateľných a neakceptovateľných poškodení. Žalovaný bol upozornený, že v zmysle VPZOL (ktoré na znak súhlasu podpísal pri uzatvorení zmluvy, čo vyplýva
z obsahu súdneho spisu) je žalobca oprávnený poškodenia vozidla zistené pri vrátení žalovanému refakturovať v hodnote vyčíslených nákladov potrebných na opravu. Žalobca v konaní predložil zápis z odovzdania vozidla nájomcom spoločnosti DEKA Slovensko s.r.o., od ktorého sa odvíjala žalobou uplatnená suma (po zohľadnení poskytnutej zľavy). Tvrdenie žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, že počas prehliadky bolo všetko v poriadku, ostalo podľa odvolacieho súdu bez predloženia alebo navrhnutia dôkazu na preukázanie tvrdenej skutočnosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca postupoval pri vymáhaní nároku od žalovaného v súlade so zmluvnými dojednaniami.
25. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že na skutočnosti uvedené a dôkazy predložené vo vyjadrení zo dňa 22.11.2024 (doručených súdu dňa 26.11.2024), nemusel prihliadať s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania (na zákonnú úpravu ktorej súd poukázal v odseku 31. odôvodnenia rozsudku). Zároveň však súd konštatoval, že ani tvrdenia uvedené v danom vyjadrení nepredstavujú účinné popretie žalobcom predložených dôkazov.
26. Odvolací súd dopĺňa, že skutočnosť, či poškodenia vozidla boli úmyselné alebo neúmyselné, nemá podľa VZPON na vyčíslenú škodu, žiadny vplyv. Žalovanému bol postup pri ukončení právneho vzťahu v súvislosti s vrátením vozidla, jasný už pri podpise zmluvy. Je logické, že ak predmetom podnikania žalobcu je prenájom vozidiel, je v jeho záujme, aby mu nájomca po ukončení platnosti nájomnej zmluvy, vrátil vozidlo v určitom kvalitatívnom stave, pričom bližšie podmienky týkajúce sa uvedeného boli vopred zmluvnými stranami dohodnuté v nájomnej zmluve a jej prílohách.
27. Tvrdenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 22.11.2024, že všetky chyby považuje v zmysle popisu a fotiek v zverejnenom Driver sete za akceptovateľné, odvolací súd rovnako vyhodnotil ako všeobecné tvrdenie, ktoré nemožno považovať za účinné popretie žalobcom uvedených tvrdení. Žalobca v konaní svoj nárok opieral o konkrétne vady vozidla, ktoré boli dokumentované a demonštrované fotografiami (uvedené žalobca predložil už v žalobe) a údajmi v zápise z obhliadky (vady sa týkali ľavých predných dverí - deformácia, predného nárazníka – škrabance, prednej kapoty – deformácia, pravých predných dverí – deformácia, disku kolesa – škrabance, ľavých zadných dverí – škrabance, volantu – škrabance, výplne dverí – škrabance, interiéru – znečistenie), pričom výpočet nákladov na opravu zohľadňoval vek a počet km. Žalovaný však v konaní na súde prvej inštancie nepoprel účinným spôsobom tvrdenia žalobcu. Na účinné popretie tvrdení strany sú v CSP kladené určité požiadavky. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: 1. vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, 2. iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, 3. iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé (spravidla, ak ich strana sporu nevie uviesť, pretože ich nepozná). Platí pritom, že predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Tak tomu zo strany žalovanému nebolo, keďže žalovaný len všeobecným spôsobom k skutkovým tvrdeniam žalobcu uviedol, že auto bolo v poriadku, resp. že všetky chyby spadali v zmysle Driver setu žalobcu do kategórie akceptovateľných. Tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania (okrem toho, že predložil výňatky z Driver setu žalobcu). V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odseku 32. odôvodnenia rozsudku uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
28. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok nepovažuje za spravodlivý, odvolací súd uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (uvedené vyplýva napr. z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).
29. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok dostatočne odôvodnil, odôvodnenie spĺňa všetky náležitosti § 220 ods. 2 CSP a vysporiadal sa so všetkými relevantnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že neúspech žalovaného spočíval v neunesení dôkazného bremena.
30. V konaní podľa CSP je súd v zásade limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a samotné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy (súd nezisťuje skutočnú pravdu). Prostriedky procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácia konania (§ 149 až § 154 CSP) sú právnymi inštitútmi, ktorými sa realizuje prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú v zásade obmedzované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd v zásade nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Súd nevyhľadáva dôkazy namiesto strán sporu a sám od seba nedokazuje. Výnimkou súd v tomto smere najmä spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne spory, o ktoré sa však v danom prípade nejednalo. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili. Úspech v spore je závislý od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Tá je nútená konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas. V opačnom prípade jej hrozí, že procesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii konania neúčinné (súd prvej inštancie pritom napriek tomu, že sám konštatoval, že nemusel prihliadať na vyjadrenie žalovaného doručené až v deň pojednávania, avšak napriek tomu sa s v ňom uvedenými skutočnosťami vysporiadal). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti (kvalifikovaným spôsobom). Pre úspech žalovaného sa vyžaduje kvalifikované popretie, ktoré musí byť (rovnako ako prostriedky procesného útoku žalobcu) podložené dôkazmi.
31. Odvolateľ v odvolaní opätovne zopakoval svoje tvrdenia predostrené už v konaní na súde prvej inštancie, že na stránke žalobcu je presne v Driver sete rozpísané, čo sa považuje za opotrebenie a čo je akceptovateľné a že podľa zverejneného popisu a fotiek žalovaný spĺňa podmienky pre uznanie chýb vozidla za akceptovateľné. K tomu odvolací súd udáva, že samotná skutočnosť, že žalovaný považuje zistené chyby v zmysle Driver setu za akceptovateľné, nie je bez ďalšieho postačujúce pre vyvrátenie tvrdení a dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou. Žalobca okrem predloženej fotodokumentácie ku každej vade odovzdaného vozidla, predložil zápis, v ktorom je vo vzťahu ku každej vade uvedený druh poškodenia a vyčíslená výška škody resp. náklady na opravu. Žalovaný teda súdu nekonkretizoval presne vo vzťahu ku každej jednotlivej vytýkanej vade vozidla (zistenej žalobcom poverenou spoločnosťou), v čom konkrétne považuje zistenia žalobcu za nesprávne a z akého dôvodu (na základe akého dôkazu). Žalovaný teda pre prípadný úspech v konaní bol povinný relevantne vyvrátiť tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a nielen všeobecným spôsobom konštatovať, že podľa jeho názoru boli zistené vady podľa Driver setu v tolerovanej miere. Nie je pritom v zmysle CSP úlohou súdu nahrádzať v tomto smere aktivitu žalovaného (najmä vyhľadávať dôkazy a vykonávať stranou sporu nenavrhnuté dôkazy).
32. Odvolací súd dodáva, že v zmysle § 380 CSP je odvolacími dôvodmi uvedenými odvolateľom v zásade viazaný (s výnimkou skúmania procesných podmienok), pričom viazanosť je daná zákonným vymedzením odvolacieho dôvodu, ale aj zdôvodnením v odvolaní. Odvolací súd teda svoju prieskumnú činnosť orientuje voči napadnutému rozhodnutiu len v rozsahu odvolacích dôvodov formulovaných odvolateľom a nepreskúmava rozhodnutie a činnosť súdu prvej inštancie mimo a nad rámec odvolania (s výnimkou skúmania procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, ktorých nedodržanie odvolací súd v danom prípade nezistil). Pri rozhodovaní o podanom odvolaní teda môže odvolací súd prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. V prejednávanom spore však odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolateľom uplatnených odvolacích dôvodov.
33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalobcu, priznal mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).