Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-4-2021.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 421 749 02, proti povinnému: T. V., Z. P. XXXX/XX, XXX XX U.Á. Ľ., IČO: 44 273 207, o vymoženie 1.785,27 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/198/2011-11 zo dňa 28.06.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.785,27 Eur od 04.11.2010 do zaplatenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu prvej inštancie dňa 20.05.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti povinnému T. V., U. Ľ. o vymoženie sumy 1.785,27 Eur s príslušenstvom.
2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/198/2011-11 zo dňa 28.06.2011 rozhodol tak, že cit.: „Súd z a s t a v u j e exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 785,27 eur od 4.11.2010 do zaplatenia.
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej 127,34 eur.
Súd n e p r i z n á v a trovy exekučného konania v zastavenej časti súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 44 ods. 2; 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 265 Obchodného zákonníka.
4. Konštatoval, že rozhodcovským súdom priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne nemá oporu v dohode účastníkov konania. Žiaden zmenkový úrok si strany nedohodli, resp. z predloženej zmluvy o úvere žiaden takýto úrok nevyplýva. Ak tento má predstavovať úrok z omeškania, tak v zmysle bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení, čo predstavuje v danom prípade 9 % ročne. Rozhodcovským rozsudkom priznaný úrok predstavuje po prepočte 91,25 % ročne, teda ide podľa názoru súdu aj o plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného
styku. Za jeden rok takýto úrok dosahuje takmer výšku istiny. Výška takýchto úrokov je absolútne neprimeraná, je na hranici úžery a takéto úroky nepožívajú právnu ochranu. Súd preto zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 785,27 eur od 4.11.2010 do zaplatenia v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona, a to aj bez návrhu účastníka. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, v súlade s cit. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní má súd právo preskúmať ho vo vyššie uvedených medziach a v prípade zistenia, že ide o plnenie právom nedovolené, resp. v rozpore s dobrými mravmi (poctivým obchodným stykom), má súd možnosť zastaviť exekučné konanie v časti, v ktorej takýto rozpor zistí. Tomuto podľa názoru súdu nebráni ani skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe oprávneným predloženej zmenky, najmä ak oprávnený vypísal zmenku aj na príslušenstvo, ktoré v zmluve s povinným nemal dohodnuté.
5. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zároveň zistil, že oprávnený žiada vymôcť aj trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 191,01 Eur.
6. Oprávnený má v zmysle § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku nárok na trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku. Ako však vyplýva z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, musí ísť o účelné trovy, teda o trovy skutočne potrebné na vymáhanie svojho nároku. Trovami, ktoré si oprávnený v exekučnom konaní môže uplatniť v zmysle § 200 ods. 1 druhá veta zák. č. 233/1995 Z.z., sú aj trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Aj tieto však musia spĺňať kritérium účelnosti ich vynaloženia.
7. Súd pri posudzovaní účelnosti týchto trov vychádzal z toho, že ide o trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ktoré vznikli počas exekučného konania a v súvislosti s ním (mimo úkonu príprava a prevzatie zastúpenia, ktorý z logických dôvodov je uskutočnený pred začatím konania). veta zák. č. 233/1995 Z.z. Oprávnený pritom nedoložil žiaden doklad o jej vyhotovení a doručení povinnému, teda žiaden doklad preukazujúci, že bola skutočne vyhotovená a zaslaná povinnému.
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dospel k záveru, že vymáhanie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní nad sumu 127,34 Eur (t.j. nad sumu zahrňujúcu odmenu za dva úkony právnej pomoci, každý vo výške 54,78 Eur s DPH a 2 režijné paušály á 8,89 Eur s DPH) od povinného je v rozpore so zákonom, preto v zmysle cit. § 44 ods. 2 EP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
9. O trovách exekučného konania v zastavenej časti rozhodol súd analogicky podľa § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekučného konania v zastavenej časti, pretože žiadne trovy mu nevznikli. Trovy exekúcie v prevyšujúcej časti budú vymožené postupom podľa Exekučného poriadku pri vymáhaní zvyšku dlžnej sumy.
10. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o zastavení exekúcie v časti vymoženia zmenkového úroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Oprávnený v odvolaní vecne argumentoval tým, že súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy (§ 52 OZ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Občianskeho zákona (v časti upravujúcej ochranu spotrebiteľa) a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. V prejednávanej právnej veci je povinný podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Ustanoveniami § 52 ods. 4 OZ a § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch boli do právneho poriadku Slovenskej republiky transponované viaceré predpisy komunitárneho práva (Smernica Rady 93/13/EHS. Smernica Rady 85/577/EHS a ďalšie). Samotná skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa a to, že úver mu poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti, samo osebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom. Spotrebiteľom je podľa uvedených ustanovení právneho poriadku len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb napr. manželky,
detí a pod., pričom zároveň platí, že tento cieľ konania musí byť v posudzovanom právnom vzťahu výraznejší ako iné zámery konajúcej osoby. V prípade, ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úvere použije na podnikateľské účely (rozmnoženie zisku) a nie na vlastnú spotrebu.
12. Pokiaľ ide o posúdenie právneho vzťahu ako zmenkového právneho vzťahu, súd uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, ak obsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky (§ 10 zákona č. 191/1950 Zb. ). Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom (povinný z exekučného konania - zmenkový dlžník) a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Súd síce poukazuje na existenciu zmenky (blankozmenky) a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikuje príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve. Teda aj prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný z exekučného konania) právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti (ex officio) sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.
13. V dôsledku odvolania bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením č. k. 6CoE/119/2011-24 zo dňa 25.10.2011 rozhodol tak, že cit.:
„I. V r a c i a vec prvostupňovému súdu na vykonanie dokazovania - výsluchu povinného a obchodného zástupcu oprávneného na otázky, kto vypĺňal formulár zmluvy č. 705900016, či si povinný žiadal vyznačiť účel úveru na "podnikanie", či mali díleri v tomto smere nejaké pokyny, či mohol živnostník namietať označenie úveru na "podnikanie".
II. Dáva podnet na zastavenie exekúcie.“
14. Postupujúc podľa pokynu odvolacieho súdu, súd prvej inštancie predvolal na výsluch oprávneného a povinného. Povinný sa na výsluch nedostavil. Súd z výsluch Tomáša Kuzára zistil, že celú zmluvu vypisoval on, okrem podpisu žiadateľa o úver. Povinný nežiadal vyznačiť ako účel úveru „na podnikanie“ a na základe ďalšieho zisťovania jeho príjmov a jeho zamestnania bolo zistené, že je živnostníkom a účel úveru bol vyplnený „na podnikanie“. Na základe pokynu z pobočky v Spišskej Novej Vsi, ak bol žiadateľ o úver živnostníkom, bol automaticky vyplňovaný účel úveru na podnikanie, pretože si to spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. takto vyžadovala. Živnostník mohol namietať účel úveru „na podnikanie“, ale nikdy nikto nenamietal, čím vypočúvaný nevedel ďalší postup, keby bolo namietané označenie účelu úveru.
15. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
16. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia dopĺňa ďalšie dôvody.
17. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
18. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
19. Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch. O takýto prípad ide aj v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní („ZRK“), ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť, ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.
20. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie čl. 6 Dohovoru v prípade, že zo závažných dôvodov došlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne súdom judikovanej (porov. § 64 rozsudku Zehentner v. Rakúsko).
21. Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZoRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.
22. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh [§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK].
23. Zákon teda výslovne počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a z ustanovenia nemožno vylúčiť ani prípady zastavenia exekúcie v celom rozsahu.
24. Aj odvolací súd sa stotožňuje s prvoinštančným súdom, že ide o zjavne neprimeraný úrok, ktorý v prepočte na rok (per anum) predstavuje 91,25 %. Niet sa ani čo čudovať, že pri tak astronomickom úroku prvoinštančný súd skonštatoval rozpor s dobrými mravmi a bez ďalšieho exekučné konanie v tejto časti zastavil. Aj to dostatočne vystihuje postoj súdu prvej inštancie a odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacími námietkami oprávneného. Európska komisia dokonca v jednom zo znepokojujúcich listov vláde Slovenskej republiky na margo tak vysokého úroku vyjadruje pochybnosti, že sotva by útvary komisie uverili tomu, že by bol niekto schopný považovať poplatky v takýchto rozmeroch za platné (http:// ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html).
25. Tak vysoký úrok znamená pre povinného takmer 100%-né navýšenie dlhu za rok. Oprávnený nijako rozumne neobhájil opodstatnenosť tak vysokého úroku (porov. článok Pôžička - zabezpečovací prevod práva - dobré mravy v Bulletine SAK 7-8/209 <https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/bulletin/ archiv>. Podľa prevažujúcich názorov súdnej praxe i právnej literatúry možno pod pojmom „dobré mravy“ rozumieť pravidlá morálneho charakteru. V autoritatívnom diele prvej republiky k poznaniu vtedajšieho slovenského obyčajového práva Komentár k obecnému zákonníku občanskému autori Vladimír Fajnor a Peter Záturecký uvádzajú, že slovenské právo je zhodné s ustanovením § 879 ods. 1 vtedajšieho všeobecného občianskeho zákonníka platného v českých krajoch, ktoré bolo čo do obsahu v podstate
zhodné s dnešným ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. V citovanom diele sa k obsahu tohto ustanovenia uvádza, že dobré mravy uznali za dobré príslušná spoločnosť a sudca. Rozhodujúce sú kultúrne normy národa, kde platí právny poriadok, obsahujúci odkaz na dobré mravy. Na základe dovtedajšej judikatúry bolo možné vyčleniť v zásade šesť oblastí rozporu s dobrými mravmi: zmluvy urážajúce sexuálnu morálku; zmluvy ohrozujúce inštitút manželstva a rodičovstva; zmluvy dotýkajúce sa náboženstva; zmluvy nadmerne obmedzujúce osobnú alebo hospodársku slobodu jednotlivca; zmluvy, ktoré viažu konanie, trpenie alebo opomenutie na peňažné plnenie, hoci na také viazanie podľa dobrých mravov niet miesta; iné prípady, medzi ktoré vtedajšia súdna prax zaradila napr. dohodnutú premrštenú províziu (rozsudok NS sp. zn. Rv I 1607/22, uverejnený vo Vážneho zbierke pod č. 2548), ktorú v danom prípade súdy videli v dojednaní provízie o 200 % vyššej ako obvyklej.
26. Z citovaných prameňov možno vysledovať, že právna prax na území Slovenskej republiky prijímala ako súčasť dobrých mravov okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a najmä z posledné uvedeného rozhodnutia možno tiež vyvodiť, že súčasťou dobrých mravov je aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného.
27. Oprávnený nemôže s úspechom obstáť s tak extrémnym úrokom ani s poukazom na princípy zmenkového práva. Odvolací súd nijako nespochybňuje význam zmenky vrátane blankozmenky. Zmenka je tiež len inštitútom súkromného práva a ustanovenie § 45 ZRK prikazuje súdu zastaviť exekučné konanie, ak by išlo inter alia o vymáhanie plnení v rozpore s dobrými mravmi.
28. Odvolací súd bežne vybavuje obdobnú agendu a len sotva by uveril, že tak drobné sumy si úverujú solventné subjekty a vôbec už nie podnikatelia. Práve naopak z okolností jednotlivých prípadov je zrejmé, že drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci. Akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami veľmi vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. Je preto neprijateľné aj pre odvolací súd, aby len ako keby mal ,,odklepnúť“ vymáhanie nemravných plnení priznaných arbitrom, a to plne platí aj pre neuveriteľný 91,25 %-ný úrok vrátane jeho obsiahnutia v rámci subsidiárneho zabezpečovacieho zmenkového inštitútu. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stála súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami a v rámci pravidiel verejného poriadku (pre porov. čl. 50 uznesenie súdneho dvora C-76/10; ,,vždy za každých okolností“).
29. Oprávnený v odvolaní ďalej uvádza, že ,,povinný uviedol, že poskytnutý úver bol určený na podnikanie, resp. výkon inej zárobkovej činnosti a z toho dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský úver a spotrebiteľský právny vzťah“. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na vyjadrenie dealera, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak bol dlžník živnostníkom, oprávnený vyžadoval, aby sa v zmluve označil ako účel úveru „na podnikanie“, čo je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku.
30. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu pravidiel súdnej kontroly vo svetle princípu dobrých mravov. Odvolací súd považuje za nesprávne, ak by mal súd najprv v rozpore s právom Európskej únie (Charta základných práv EÚ) pripustiť poškodenie osoby so zreteľom na abstraktné prvky zmenky a po poškodení následne mu poskytnúť ochranu. Takáto prax by bola zjavne v rozpore s princípom prednosti práva EÚ (rozsudok Simmenthal).
31. Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53)“.
32. Pochybnosti o tom, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, vyplynuli z veci, pričom v rámci iných konaní spotrebitelia signalizovali, že sa v núdzi podrobujú neprimeraným tlakom obchodných zástupcov, aby sa vyznačil účel úveru na podnikanie bez ďalšieho len preto, že spotrebiteľ je držiteľom živnostenského listu. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie OS Prešov vo veci 17C 45/2011 o povinnosti oprávneného zdržať sa nekalej obchodnej praktiky pri vnucovaní účelu úveru záujemcom o úver.
33. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
34. Preto odvolací súd rozhodnutie v jeho napadnutej časti v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).