Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

80Ek/83/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., D. X, XXX XX E. - A. F. G. A., IČO: 35 864 001 práv. zast.: ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO:35 975 016 proti povinnému: 1.) A. A., H.: XX.X.XXXX, I. E., XXX XX I. E., a povinnému: 2.) J. A., H.: XX.X.XXXX, I. E., XXX XX I. E. spol. práv. zast.: Havlát & Partners – advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Rudnayovo nám. 4549/1, 811 01 Bratislava, IČO: 55 474 853 o vymoženie 91 006,24 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Farkašová, so sídlom exekútorského úradu Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 35 655 666, pod sp. zn. 035EX 28/26, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 123,00 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinným voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 784,16 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinných, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.01.2026 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 91 006,24 Eur na podklade Rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. zo dňa 20.01.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2026 a vykonateľnosť dňa 03.02.2026 (ďalej aj ako len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 19.01.2026 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Andrea Farkašová, so sídlom exekútorského úradu Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 35 655 666, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 035EX 28/26. 3. Súdny exekútor dňa 06.05.2026 postúpil súdu podanie povinného (návrh na zastavenie exekúcie). Z obsahu podania povereného súdneho exekútora vyplýva doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1.) dňa 21.04.2026 a povinnému 2.) dňa 29.01.2026, návrh na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 24.04.2026. 4. Povinní prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie namietajú, že exekúcia bola začatá na podklade nevykonateľného exekučného titulu, keďže výrok VII rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 20.01.2025 bol podľa ich názoru vzájomne závislý od určovacích výrokov II, III a IV, ktoré boli napadnuté odvolaním, a preto v zmysle nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť samostatne skôr než tieto výroky. Poukazujú na to, že pôvodne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti výroku VII s dátumami právoplatnosti 20.02.2025 a vykonateľnosti 25.03.2025 bola následne Okresným súdom Pezinok opravená tak, že výrok VII nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2026 a vykonateľnosť až dňa 03.02.2026. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané už 19.01.2026, povinní tvrdia, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani v čase vydania poverenia neexistoval vykonateľný exekučný titul, a preto

mal byť návrh podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietnutý a v súčasnosti je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súčasne uvádzajú, že až po právoplatnosti výroku VII im začala plynúť 30-dňová lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, pričom dňa 03.02.2026 uhradili sumu 40 000 Eur a následne v dňoch 09.03.2026 a 10.03.2026 uhradili aj zvyšok pohľadávky oprávneného. Z toho vyvodzujú, že ak by bol návrh na vykonanie exekúcie podaný až po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, existoval by zároveň dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu následného zániku vymáhaného nároku splnením. Namietajú tiež, že oprávnený ich pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nevyzval na dobrovoľné plnenie, jeho postup považujú za účelový a rozporný s dobrými mravmi a nesúhlasia ani s jeho následným nárokom na úroky z omeškania. Záverom žiadajú, aby súd exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie povinných aj exekútora. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie namieta predovšetkým oneskorenosť návrhu, keď uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 1/ prevzal dňa 29.01.2026, zákonná 15-dňová lehota podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku mu preto uplynula dňa 13.02.2026, avšak návrh na zastavenie exekúcie bol podaný až dňa 22.04.2026, pričom za právne irelevantné považuje tvrdenie, že povinná 2/ si upovedomenie prevzala až dňa 21.04.2026, keďže ide o manželov a exekúcia sa týka majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vo veci samej oprávnený nesúhlasí s tvrdením, že exekúcia bola začatá bez vykonateľného exekučného titulu, pričom zdôrazňuje, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti má iba deklaratórny charakter a samotná neskoršia oprava dátumov právoplatnosti a vykonateľnosti nemala za následok zánik, zmenu ani zrušenie exekučného titulu, ale iba zosúladila evidovaný údaj so skutočným stavom. Podľa oprávneného bol rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. v spojení s opravným uznesením a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave právoplatne skončený, exekučný titul naďalej existuje, je formálne aj materiálne vykonateľný a nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bránila jeho vymáhateľnosti podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený zároveň tvrdí, že pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie konal dobromyseľne a nemohol predvídať neskoršiu opravu doložky, pričom pochybenie súdu pri jej pôvodnom vyznačení nemožno vykladať v jeho neprospech. Nesúhlasí ani s aplikáciou § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, keď poukazuje na to, že exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie preskúmal, rozpor s Exekučným poriadkom nezistil a poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Ďalej namieta, že povinní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali zrušenie, zmenu ani odklad vykonateľnosti exekučného titulu, pričom naopak sami na vymáhaný nárok plnili, a to sumou 40 000 EUR dňa 03.02.2026, sumou 40 000 EUR dňa 09.03.2026 a sumou 11 815,42 EUR dňa 10.03.2026, teda celkovo 91 815,42 EUR, pozostávajúcich z vymáhaného nároku a trov oprávneného v exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhuje návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť, pokračovať vo výkone exekúcie a priznať mu trovy exekučného konania v rozsahu 100 %. 6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 7. Podľa Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul, podľa súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 8. Podľa Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť. 9. Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 10. Podľa Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. 11. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. 12. Podľa Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený,

c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 13. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 14. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu 15. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 16. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený (resp. oprávnení) právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného (oprávnených), ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 17. Súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na konanie exekúcie spolu s predloženými prílohami. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinných vymoženia sumy 91 006,24 Eur na podklade rozhodnutia - Rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. zo dňa 20.01.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2026. Oprávnený k predmetnému rozhodnutiu predložil potvrdenie o vykonateľnosti v zmysle § 46 Exekučného poriadku, no v chybne vyznačenej dobe nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že predpokladom na vykonanie exekúcie je spôsobilý exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Súd z úradnej povinnosti počas celého exekučného konania skúma vykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. „Súdna exekúcia musí byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“ (R 58/1997). Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu je potrebné posudzovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol exekučný titul vydaný. Existencia exekučného titulu je nevyhnutná podmienka exekučného konania. Absencia exekučného titulu má za následok zastavenie exekučného konania v každom jeho štádiu.

18. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, jeho príloh a ostatných listín súdneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil ako exekučný titul nie je formálne vykonateľné rozhodnutie súdu, pretože sa nestalo v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vykonateľným, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase predchádzajúcom nadobudnutia vykonateľnosti predmetného exekučného titulu. Vykonateľnosť exekučného titulu je elementárna vlastnosť exekučného titulu, bez ktorej nemožno v žiadnom prípade hovoriť o spôsobilom exekučnom titule. Vzhľadom na to, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha od povinných vymoženia nároku, avšak na podklade rozhodnutia, ktoré v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol exekučným titulom, exekučný súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 45 a nasl. Exekučného poriadku. Súd zároveň dodáva, že v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Preto rozhodnutie, ktoré oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil (ktoré nie je opatrené potvrdením o vykonateľnosti, pričom oprávnený ich vykonateľnosť nepreukázal), nie je exekučným titulom. 19. Na dôvažok má súd potrebu poukázať na skutočnosť v rámci ktorej v prvom rade považoval za rozhodujúce, že pôvodne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti pri výroku VII rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. nezodpovedala skutočnému procesnému stavu. Okresný súd Pezinok po právoplatnom skončení odvolacieho konania vyhotovil dňa 13.01.2026 doložku, podľa ktorej mal výrok VII nadobudnúť právoplatnosť dňa 20.02.2025 a vykonateľnosť dňa 25.03.2025, hoci tento výrok bol vzhľadom na svoju vzájomnú závislosť od výrokov II až IV podľa (ďalej aj ako len „CSP“) spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť až spolu s nimi. Na podnet povinných Okresný súd Pezinok predmetný nesprávny údaj opravil a dňa 16.04.2026 vyhotovil novú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, doručenú povinným dňa 17.04.2026, z ktorej vyplýva, že výrok VII nadobudol právoplatnosť až dňa 03.01.2026 a vzhľadom na súdom určenú tridsaťdňovú paričnú lehotu vykonateľnosť až dňa 03.02.2026. Oprava doložky pritom nevytvorila nový právny stav ani spätne nezmenila účinky rozsudku, ale iba deklaratórne zosúladila pôvodne nesprávne vyznačený údaj so stavom, ktorý nastal priamo zo zákona. Práve deklaratórna povaha doložky, na ktorú poukazuje aj oprávnený, preto nemôže viesť k záveru v jeho prospech. Ak doložka sama osebe vykonateľnosť nezakladá, potom ani jej pôvodné nesprávne vyznačenie nemohlo založiť vykonateľnosť v čase, keď zákonné predpoklady vykonateľnosti objektívne splnené neboli. Ako bolo už vyššie uvedené (bod. 18 odôvodnenia rozhodnutia) podľa Exekučného poriadku je exekučným titulom iba vykonateľné rozhodnutie súdu, a preto rozhodnutie, ktoré v čase začatia exekučného konania ešte vlastnosť vykonateľnosti nenadobudlo, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Keďže exekučné konanie sa podľa Exekučného poriadku začína už doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu a poverenie bolo v predmetnej veci vydané už dňa 19.01.2026, je nepochybné, že tak návrh na vykonanie exekúcie, ako aj následné poverenie časovo predchádzali okamihu vykonateľnosti výroku VII dňa 03.02.2026. Oprávnený teda v rozhodnom okamihu nepredložil spôsobilý exekučný titul v zmysle Exekučného poriadku, ale rozhodnutie, ktoré sa exekučným titulom stalo až následne. Neskoršie nadobudnutie vykonateľnosti pritom nemôže spätne konvalidovať nedostatok základného materiálneho predpokladu exekučného konania existujúci už pri jeho začatí. Oprávnený ako subjekt, ktorý disponuje návrhom na začatie exekučného konania a volí okamih jeho podania, nesie procesné riziko, že v čase iniciovania núteného výkonu disponuje titulom, ktorý je nielen právoplatný, ale aj skutočne vykonateľný. Jeho prípadná dobrá viera založená na pôvodne nesprávne vyznačenej doložke nemôže nahradiť zákonnú podmienku vykonateľnosti ani dodatočne legalizovať exekučné konanie začaté bez spôsobilého exekučného titulu. Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje objektívny predpoklad prípustnosti exekúcie, ktorý je exekučný súd povinný skúmať ex officio (z úradnej povinnosti) počas celého exekučného konania, teda nielen pri prvotnom preskúmaní návrhu podľa Exekučného poriadku. Ak následne vyjde najavo, že rozhodnutie v čase začatia exekučného konania vykonateľné nebolo a poverenie bolo vydané na základe nesprávne vyznačenej vykonateľnosti, ide o inú skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, na ktorú musí súd prihliadnuť ex officio a exekúciu zastaviť bez ohľadu na to, že predmetné rozhodnutie vlastnosť vykonateľnosti nadobudlo až v priebehu už začatého exekučného konania. 20. Súd preto exekúciu podľa Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil, keďže exekúcia je vedená v rozpore s Exekučným poriadkom, a to z dôvodu, že oprávnený nepredložil exekučný titul spolu s potvrdením o vykonateľnosti v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, čo predstavuje inú skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorá má za následok obligatórne zastavenie exekúcie (I. výrok).

21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 26. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 27. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa súd. 28. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 29. Podľa prvá veta , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 30. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 31. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 32. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinným zaviazal oprávneného. Súd uvádza, že zastavenie exekúcie je možné prečítať práve oprávnenému, ktorý v konaní nepredložil exekučný titul v súlade s , Exekučného poriadku, čo bolo dôvodom pre postup súdu v zmysle Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov súd podľa Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 100, Eur podľa ustanovenia č. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 23,00 Eur (20 % z 30,00 Eur) podľa Exekučného poriadku, oprávneného (II. výrok). 33. Podľa Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 34. Podľa Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 35. Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 36. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a. návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b. odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c. ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e. ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f. návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 37. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 38. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 39. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd účastníkovi konania - povinným, ktorí mali plný úspech vo vzťahu k výsledku exekučného konania (zastavenie exekúcie pre existenciu iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, t.j. z iného dôvodu ako z dôvodu vymoženia alebo splnenia pohľadávky oprávneného), ktoré potreboval na bránenie práva proti účastníkovi - oprávnenému, ktorý úspech nemal, priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. 40. Povinní si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sú vyčíslené v súlade s ustanovením , , a . Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, povinnému priznal nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 784,16 Eur (odmena za 2 právne úkony – príprava a prevzatie zastupovania a písomné podanie

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.