Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_37P-87-2026.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Subarea
37P/87/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka - W., právne zastúpená: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka, so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina a otec - I. o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka dňa 27.05.2026 doručila Okresnému súdu Žilina návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Návrh bol z dôvodu miestnej príslušnosti postúpený na Mestský súd Bratislava II dňa 04.06.2026. Matka sa vo svojom návrhu domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
2. Mestský súd Bratislava II, Uznesením č. k. 37P/87/2026 - 41 zo dňa 16.07.2026 vylúčil z konania návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na samostatné konanie.
3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej netvorili manželský zväzok, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov o určení otcovstva. Matka vo svojom návrhu popísala priebeh zoznámenia sa s otcom a ich nezhody počas spolužitia v spoločnej domácnosti. Uviedla, že o potreby novorodenca sa otec zaujímal len z pozície pozorovateľa, nakoľko si otec hájil iba svoje záujmy, celková starostlivosť o maloletú, domácnosť bola na nej. Uviedla, že zmena postoja otca k maloletej sa nezmenila ani keď maloletá dosiahla vyšší vek ako novorodenec, otec sa nezaujímal o záujmy ani potreby maloletej, nenavštevoval s ňou lekárov, netrávil s ňou čas na voľnočasových aktivitách, otec od narodenia do dňa podania návrhu s dcérou nikdy nestrávil osamote 24 hodín denne. Uviedla, že ju otec psychicky týral, označoval ju za neschopnú matku, ak nedokázala utíšiť plačúce maloleté dieťa, izoloval ju od svojej rodiny, kamarátok a zamestnania. Otec matke uviedol, že môže sa zamestnať iba pod podmienkou, že dosiahne príjem vyšší ako 2.000,- Eur mesačne a jej výkon povolania nijako neovplyvní jej bežné činnosti spojené so starostlivosťou o maloletú a o domácnosť. Uviedla, že iba štyrikrát jej dovolil otec navštíviť svojich rodičov bez jeho osobnej prítomnosti v rodnom meste Žilina za takmer 8 rokov spolužitia s otcom v spoločnej domácnosti. Otec dal do spoločnej domácnosti nainštalovať videokamery takmer do každej miestnosti, pričom prístup k kamerám matka nemala. Všetky elektronické zariadenia (smartfony, počítače, tablety) v spoločnej domácnosti prepojil vzájomne tak, aby všetky zariadenia podliehali kontrole otca a umiestnil matke tagy na lokalizáciu polohy matky na kľúče od spoločného bývania a do peňaženky a okrem iného musela nosiť na rukách smart hodinky, ktoré mu ukazovali polohu matky. S uvedenými krokmi
otca nesúhlasila, avšak bola nútená ich rešpektovať. Otec zamkol osobné doklady matky a dcéry, finančné dary od rodiny matky, ktoré boli adresované maloletej, šperky, ktoré dostala od otca darom do sejfu č. 1, ku ktorému nemala prístup. Uviedla, že pri stravovaní ju otec neustále kontroloval, mohla sa stravovať iba tak, ako jej to otec maloletej povolil. Ich spoločnú domácnosť pomerne nikto nenavštevoval, okrem kamarátov otca maloletej, nakoľko voči každej návšteve mal otec výhrady a každého kritizoval, počas návštev ju nepúšťal k slovu, rozoberal iba tie témy, o ktorých sa výslovne iba on chcel rozprávať. Uviedla, že ak sa kritike opovážila oponovať otec reagoval tak, že začal kričal na matku, že je hlúpa, neschopná, nevzdelaná, a aby vrátila občiansky preukaz, uviedol, že pes má väčšiu hodnotu ako matka. Takéto správanie znášala mnoho rokov, pričom jediné útočisko od vyhrotených situácií si našla v maloletej, nakoľko otec jej nedovolil, aby bez jeho prítomnosti navštívila svojich rodičov. Otec sa nepekne vyjadroval aj na adresu rodičov matky a obviňoval ich z toho, že sa o matku nezaujímajú. Otec často matke počas ich konfliktov uviedol, že je neschopná matka, partnerka, milenka a môže si zbaliť kufre a odísť zo spoločnej domácnosti, pričom nikdy nezabudol zdôrazniť, že maloletú R. nedostane, s poukazom na to, že matka ničí maloletej život a maloletej bude bez matky oveľa lepšie. Ponižovanie a degradovanie osoby matky sa stávalo prakticky bežnou súčasťou jej každodenného života a matka začala pochybovať sama o sebe a stratila sebadôveru, a preto sa rozhodla uvedenú situáciu riešiť odbornou psychoterapeutickou pomocou u MUDr. K., pričom po tretej návšteve nemohla ďalšie sedenia absolvovať, nakoľko si to otec maloletej neželal a spochybnil profesionalitu uvedeného lekára, pričom uviedol, že takéto sedenia sú nadbytočné a bez akéhokoľvek účinku. Správanie otca a verbálne útoky voči matke sa postupne stupňovali, pričom tento stav pripisovala matka čoraz častejšiemu používaniu marihuany otcom. Uviedla, že je držiteľom viacerých zbraní nachádzajúcich sa v sejfe č. 2 v spoločnej domácnosti, do ktorého nemala matka prístup. Prostredie v ktorom maloletá rástla sa stávalo deštrukčným nielen voči matke, ale aj voči maloletej, pričom maloletá si všímala nevhodné správanie otca voči matke a kládla matke často otázky typu, že prečo ocko stále kričí po matke, a prečo ocko neľúbi už matku. Matka popísala priebeh dňa, kedy odišla s maloletou zo spoločnej domácnosti otca so svojimi rodičmi do X. tak, že v obave o život matky zavolali rodičia matky, ktorí prišli za matkou do Bratislavy, policajnú hliadku a v sprievode svojich rodičov a pod dohľadom policajnej hliadky opustila matka s maloletou spoločnú domácnosť, z ktorej ju otec mnohokrát vyhadzoval. V dôsledku vážnej a opodstatnenej obavy o svoj život a život maloletej sa matka odmieta vrátiť do Bratislavy, chce žiť v X., uviedla, že v meste X. sa môže spoľahnúť na pomoc rodičov, nakoľko zastáva názor, že otec má bohatú sieť kontaktov, o ktorých jej opakovane hovoril v meste Bratislava. Uviedla, že nemá žiadne blízke osoby v meste Bratislava, nakoľko otca maloletej spoznala počas štúdia na vysokej škole v 5. ročníku v Bratislave. Jej aktuálny psychický stav v dôsledku sústavnej obavy o svoj život a zdravie si vyžaduje psychologickú intervenciu, pričom za účelom jej poskytnutia kontaktovala občianske združenie Žena v tiesni, ktoré jej odporúčalo intenzívne sedenia. Správu z poskytnutej súčinnosti priložila do spisu ako listinný dôkaz preukazujúci jej tvrdenie. Otec maloletej pravidelne navštevuje mesto X., minimálne raz do týždňa pretože prevádzkuje parkovisko na K. ulici. V závere svojho podania uviedla, že vyhovením podaného návrhu nedochádza k nijakému zásahu do rodičovských práv otca, ale naopak k uprednostneniu práv a záujmov maloletého dieťaťa, ktoré sú správaním otca dlhodobo ohrozené. Na základe týchto skutočností žiada súd, aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletá zverí do dočasnej osobnej starostlivosti matky a v merite veci žiada, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky, zaviaže otca na výživne v mesačnej sume 500,- Eur a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Matka priložila k svojmu návrhu rodný list maloletej, intervenciu z organizácie Žena v tiesni zo dňa 21.05.2026
4. Mestský súd Bratislava II, Uznesením č. k. 37P/87/2026 - 39 zo dňa 16.07.2026 ustanovil za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava na zastupovanie maloletej v konaní sp. zn. 37P/87/2026 na tunajšom súde.
5. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
15. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o
realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Súd preštudovaním spisového materiálu sp. zn. 37P/87/2026 a listinných dôkazov založených v súdnom spise dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, a preto súd rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd zastáva názor, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, keďže maloleté dieťa sa v súčasnej dobe fakticky nachádza v starostlivosti matky. Súd mal preukázané, že matka sa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti otca z Bratislavy do Žiliny, a to za účasti policajnej hliadky a fyzickej prítomnosti otca. Dôvod jej odchodu bol ten, že otec psychicky atakuje matku maloletej a matka maloletej má strach o seba a o maloletú. Súd uvádza, že v tomto konaní sa zaoberá najlepším záujmom maloletej a nerieši vzniknuté konflikty medzi rodičmi. Súd ďalej uvádza, že nemal preukázane, žeby voči maloletej sa otec dopúšťal akéhokoľvek fyzického alebo psychického násilia. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že matka neosvedčila existenciu takej naliehavej situácie, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu, formou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nebolo v tomto konaní osvedčené, žeby sa maloletá ocitla bez akejkoľvek starostlivosti, ani žeby jej zdravie, priaznivý psychický či fyzický vývoj boli vážne ohrozené, nakoľko maloletá sa fakticky nachádza s matkou maloletej. Súd zastáva názor, že na vydanie rozhodnutia o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti je potrebné prihliadnuť aj na názor maloletej, ako aj vykonať riadne dokazovanie, vykonať šetrenie pomerov v domácnosti za účasti orgánu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, avšak z časového hľadiska, ktoré je podmienené lehotou na vydanie neodkladného opatrenia nie je možné takéto úkony vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je potrebné konať vo veci samej. Súd akceptuje názor matky, že z dôvodu obavy o svoj život, zdravie odišla matka spoločne s maloletou zo spoločnej domácnosti, avšak okrajovo súd dodáva, že odsťahovaním sa zo spoločného bydliska z Bratislavy do X. došlo k časti znemožneniu realizácie výkonu rodičovských práv a povinností otca voči maloletej, a to s ohľadom na značnú vzdialenosť, nakoľko právo otca na styk s maloletým dieťaťom predstavuje významnú súčasť rodičovských práv a povinností a zároveň je dôležitým predpokladom pre zachovanie a rozvíjanie citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Na záver súd uvádza, že rodičia maloletej by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojho dieťaťa, mali by v prvom rade spolu riadne a slušne komunikovať s ohľadom na vek maloletej a na jej sociálny, morálny a psychologický vývoj.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a súd dodáva, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bude ďalej pokračovať.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V Bratislave, dňa 17.07.2026
JUDr. Zuzana Lohnertová sudkyňa