Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoCsp-46-2020.pdf
PDF · 91.34 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., zastúpeného: Centrum správnej pomoci Košice, so sídlom Tomášikova 3, 040 01 Košice - sever, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 7.872,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.07.2020, č. k. 5Csp/53/2019-134, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Konanie v časti zaplatenie sumy 5.242,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.242,47 Eur od 21.06.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Citoval ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3,4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľoch (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 40 ods. 1, § 43c ods. 1 a 2, § 54a, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu postavil na skutkovom tvrdení, že medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. postúpená na žalobcu. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah, ktorý bol založený Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty, vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, ako vzťahom spotrebiteľským a vzťahujú sa naň ustanovenia
§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň ZoSÚ a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ. Mal preukázané, že žalovaný vyplnil Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty R., pričom podľa čl. XII žiadosti v spojení s čl. II bod 2 Obchodných podmienok veriteľ informuje dlžníka o uzavretí zmluvy vydaním potvrdzujúceho listu o schválení žiadosti, pričom potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy. Konštatoval, že žalobca potvrdzujúci list súdu nepredložil, teda nepreukázal, aby veriteľ schválil žiadosť žalovaného a následne ho o tom informoval potvrdzujúcim listom. Teda zmluva o vydaní pôžičkovej karty nebola uzatvorená, keďže v konaní nebolo preukázané, aby veriteľ postupoval pri schválení žiadosti žalovaného o vydanie a používanie kreditnej karty v zmysle citovaných ustanovení žiadosti a obchodných podmienok a teda, aby pri schválení žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty veriteľ dodržal písomnú formu. V dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto zmluva neplatná v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z výpisu z pôžičkovej karty R. zistil, že veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej výške 3.690 eur, pričom žalovaný pred podaním žaloby vykonal úhrady vo výške 1.060 eur. Z uvedeného vyplynulo, že do úplného vydania bezdôvodného obohatenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.630 eur. Súd prvej inštancie sa vyrovnal s námietkou premlčania, ktorú v priebehu konania vzniesol žalovaný. Konštatoval, že trojročná objektívna premlčacia doba postupne uplynula vo vzťahu k jednotlivým plneniam a dňom 16.08.2019 uplynula vo vzťahu k poslednému plneniu vo výške 120 eur zo dňa 16.08.2016, čím došlo k premlčaniu celkového bezdôvodného obohatenia vo výške 3.690 eur. Žaloba o zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov bola podaná na súd až dňa 29.07.2019, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, súd prvej inštancie v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol žalobe o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých z neplatného právneho úkonu vyhovieť a preto žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.630 eur s úrokom z omeškania zamietol.
4. V zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP mal žalovaný plný vecný, resp. procesný úspech vo veci, preto súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania a domáhal sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobnému návrhu vyhovené. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Považoval za nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nedošlo. Už zo samotného označenia „predschválený úverový rámec“ je zrejmé, že tento bol určený už v čase podania žiadosti o úver žalovaným zo základnými parametrami úveru. K prijatiu žiadosti došlo právnym predchodcom dňa 11.07.2015 bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Zo všeobecných obchodných podmienok jasne vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená riadne v písomnej forme, žalovaný úver čerpal, pričom uvedenú skutočnosť ani nerozporoval a preto nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ÚS 640/2014. Podľa názoru žalobcu neexistuje zákonný dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za absolútne neplatný právny úkon.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poprel vyjadrenia žalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a mal zato, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a nim vynesený rozsudok je vecne správny. Zotrval na všetkých jeho predchádzajúcich písomných aj ústnych vyjadreniach a tvrdeniach v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu, sú tu aj ďalšie dôvody na zamietnutie žaloby žalobcu, a to možný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zároveň zotrval na vznesenej námietke premlčania celého žalobcom uplatňovaného nároku, ktorú vzniesol v konaní pred prvoinštančným súdom. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v celom napadnutom rozsahu.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
10. Ako ďalší odvolací dôvod namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Právnym posúdením v zmysle tohto odvolacieho dôvodu je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
14. Predmetom nároku žalobcu bolo po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie sumy 2.630 eur s príslušenstvom. Žalobca sa nároku na zaplatenie dlžnej sumy domáhal na základe skutočnosti, že žalovaný dňa 17.06.2015 podpísal žiadosť o aktiváciu pôžičkovej R., ktorú následne dňa 11.07.2015 podpísal žalobca. V žiadosti žalovaný požiadal o úver vo výške 3.600 eur, ktorý by splácal v mesačných splátkach 120 eur.
15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, keď veriteľ nepreukázal, že postupoval pri schválení žiadosti žalovaného o vydanie a používanie kreditnej karty v zmysle príslušných ustanovení žiadosti a obchodných podmienok, keď súdu nepredložil potvrdzujúci list, teda nepreukázal, že schválil žiadosť žalovaného a následne ho o tom informoval potvrdzujúcim listom. V dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto zmluva neplatná v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu tak išlo o plnenie bez právneho dôvodu vo výške 2.630 eur, ktorú sumu síce žalovaný uhradil len v časti 1.060 eur, no prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania a žalobu žalobcu zamietol. Žalobca v odvolaní trval na tom, že zmluva
bola uzatvorená riadne a platne, nakoľko vznikla akceptáciou zo strany banky, pričom potvrdzovací list nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy.
16. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne posúdil uzatvorenú zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľskú v zmysle ZoSÚ. Uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku medzi stranami nebola ani spornou.
17. Predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal vzniknúť na základe žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty R., pričom touto žiadosťou ešte zmluva nevzniká; tá vznikne až schválením žiadosti bankou a zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom podpísania zmluvy bankou, pričom potvrdzujúci list má byť súčasťou zmluvy, ktorý však žalobca k zmluve a k žalobe nepripojil. Nie je zrejmé, či a kedy prípadná akceptácia žiadosti bola žalovanému doručená, a teda či a kedy sa žalovaný dozvedel o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože len vyjadrenie súhlasu s obsahom určitého návrhu má účinky prijatia návrhu. Pokiaľ mal byť proces uzatvorenia zmluvy zavŕšený naviac aj vydaním potvrdzujúceho listu, žalobca nepreukázal ani existenciu a doručenie tohto listu žalovanému. Poukazujúc na obchodné podmienky veriteľa, úverový rámec stanovuje predovšetkým banka, ktorá stanovuje výšku splátky a zrejme aj všetky ostatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ZoSÚ. Pokiaľ už samotným prijatím a schválením zmluvy o používaní karty došlo zároveň aj k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorou mal byť čerpaný úver, uvedené nemôže viesť k platnému uzavretiu úverového vzťahu, pretože žalovaný nemohol v čase podpisovania žiadosti byť podrobne oboznámený s obchodnými podmienkami banky a v spleti obchodných spoločností
- banky, Consumer Finance Holding a.s - je len veľmi ťažké sa vyznať, kto je veriteľom a kto za koho koná a teda žalovaný nemohol vedieť podstatné údaje ako je úroková sadzba, nemohol poznať platnosť mesačných splátok, ktoré nie sú ani v žiadosti uvádzané jasne a zrozumiteľne. Zmluva tak nevznikla platným spôsobom a vzhľadom na mechanizmus uzatvárania zmluvy táto je neplatná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože k jej uzavretiu v písomnej forme podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ nedošlo.
18. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu o prílišnom formalistickom posúdení vzťahu súdom prvej inštancie, pretože znenie listinných dôkazov predložených samotným žalobcom je v uvedenom smere jednoznačné a určité. V konečnom dôsledku uzatvorená zmluva je formulárovou, jej znenie bolo plne v kompetencii žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.
19. V intenciách uvedených skutočností sú preto správne úvahy súdu prvej inštancie, že plnenie, ktoré pôvodný žalobca poskytol žalovanému, je plnením bez právneho dôvodu a nárok žalobcu na jeho vydanie od žalovaného nie je nárokom z titulu čerpaného úveru. Súd prvej inštancie prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania a žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.630 eur s príslušenstvom zamietol, pričom žalobca tento záver súdu prvej inštancie v odvolaní nenamietal.
20. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaceho výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnému žalovanému v rozsahu 100 %, ktorý podal vyjadrenie voči odvolaniu žalobcu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).