Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_38P-32-2021.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Krajčovicovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého P. A., J.. XX.XX.XXXX, maloletý bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky G. A., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., Y.. Č.. G. G. G., Y. XX a otca F. Y., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, Y..Č.. G. S. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom podaným osobne na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 12.03.2021, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2021, domáhal zníženia výživného na maloletého P. A., J.. XX.XX.XXXX, a to zo sumy 90 eur na sumu minimálneho výživného. Otec v podanom návrhu okrem iného uviedol, že si uvedomuje, že 90 eur nie je veľa, no jeho finančná situácia je zlá a jeho pomery sa značne zmenili. Žije s družkou, s ktorou majú maloletú dcéru a čakajú ďalší prírastok. Žijú v rodinnom dome spolu s jej deťmi z predošlého vzťahu, jeho družka poberá rodičovský príspevok, rodinné prídavky a výživné. Od minulého mesiaca je zamestnaný ale zatiaľ len na pár hodín do týždňa ako pomocný pracovník, jeho mesačný príjem je 160 eur. Uvedomuje si, že na výchove maloletého sa nijako nepodieľa, ani nijako nepomáha. Zanedbal aj platenie výživného, za čo si odpykal trest vo väzení. Chce svoje chyby z minulosti napraviť a poriadne platiť výživné. Tiež by bol rád, keby mu bol umožnený kontakt s maloletým. Mrzí ho, že roky tieto veci zanedbával ale snaží sa byť lepším človekom a otcom. Hneď, ako si nájde lepšie platenú prácu, bude posielať viac peňazí. Svoje chyby napraví, no momentálne viac ako minimum platiť nevie, dlh mu opäť narastá a do väzenia sa vrátiť nemôže.
2. Matka sa k návrhu otca na zníženie výživného nevyjadrila.
3. Opatrovník maloletého vo vyjadrení zo dňa 13.05.2021 odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko nie je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Na deň 22.06.2021 súd nariadil termín pojednávania, na ktorom sa osobne zúčastnili matka maloletého, otec maloletého a opatrovník maloletého - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
5. Súd vykonaným dokazovaním, a to výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením listinných dôkazov a pripojením spisov sp. zn. 32P/273/2014 a sp. zn. 36P/154/2016 zistil tento skutkový stav:
6. Z opatrovanského spisu maloletého súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/273/2014-30 zo dňa 13.11.2014 súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 25.06.2014 a zároveň súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach. Výživné na maloletého P. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36P/154/2014 zo dňa 20.03.2017, ktorým bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť na maloletého z pôvodných 50 eur na 90 eur mesačne.
7. Otec na pojednávaní dňa 22.06.2021 zotrval na písomne podanom návrhu na zníženie výživného. Uviedol, že žiada znížiť výživné na minimum, pokiaľ si nenájde prácu. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplní od augusta 2020, na maloletého neprispieva ani iným spôsobom. Nepoberá žiadne sociálne dávky, chce sa zaevidovať na úrade práce. Momentálne nemá žiadny príjem. Vie si privyrobiť, keď sú nejaké fušky, za deň aj 20 eur, ale to je málokedy, do mesiaca si vie privyrobiť najviac 100 až 120 eur. Takýto nízky príjem má asi 5 rokov. Uviedol, že má základné vzdelanie a prax v murárskych prácach. Posledný zamestnávateľ ho prepustil, nemal mu dať akú robotu. Pokúša sa nájsť si zamestnanie, pýta sa po firmách, či nemajú nejakú prácu, potvrdenie o tom však nemá. Neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz. Nemá žiadne zdravotné obmedzenie, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii a neužíva pravidelne žiadne lieky. Býva v dome s priateľkou a jej dvoma deťmi, s ich spoločnou dcérou N. Y., ďalšie dieťa sa im má narodiť 14.07.2021. Na domácnosť dá všetko, čo zarobí. S maloletým P. sa nestretáva, naposledy ho videl pred rokom, keď išiel do výkonu trestu, deklaroval však záujem sa so synom stretávať.
8. Matka na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. O maloletého sa stará výhradne ona a jej priateľ. Maloletý sa s otcom nestretáva, len niekedy sa vidia a pozdravia, keď idú na návštevu k tete, otec maloletého býva o pár domov vyššie. Stretávali sa, keď bol maloletý ešte bábätko, keď mal 3 - 4 mesiace, odvtedy sa však nestretávajú. Otec naposledy uhradil výživné na maloletého z výkonu trestu v sume 32,12 eur dňa 16.09.2020, od prepustenia z výkonu trestu na maloletého neprispieva. Uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s priateľom, s maloletým P. a s dvoma ich spoločnými deťmi, dcérou Z., J.. XX.XX.XXXX a synom S., J.. XX.XX.XXXX. Mesačný príjem má v sume 554 eur, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku, z prídavkov na deti a z výživného, ktoré vypláca úrad namiesto otca. V novembri dostane posledný rodičovský príspevok na maloletú Z., od decembra bude poberať rodičovský príspevok na maloletého S., ale ten už bude nižší. Jej partner je živnostník, má príjem podľa zákaziek, v čistom je to cca 700 eur mesačne. Poplatky v súvislosti s bývaním hradia s partnerom spoločne, za nájom platia 550 eur spolu s energiami, strava ich vyjde do 200 eur mesačne vrátane hygienických potrieb. Čo sa týka výdavkov na maloletého, na začiatku roka doplácali 30 až 40 eur, zvyšok zaplatili z príspevku od štátu v sume 100 eur. Na začiatku roka tiež zaplatili maloletému P. 20 eur za školské pomôcky. Matka ďalej platí maloletému stravu v škole mesačne 20 eur, družinu 20 eur a ďalšie výdavky v súvislosti so školskými pomôckami a aktivitami v sume cca 15 eur mesačne. Na obuv a oblečenie pre maloletého minie mesačne cca 50 eur, v budúcnosti chce maloletý chodiť na box, kde sa bude platiť 10 až 20 eur na mesiac, avšak zatiaľ na tento krúžok nechodí. Maloletý je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, neužíva žiadne lieky. Matka uviedla, že suma minimálneho výživného, ktoré chce otec platiť je veľmi nízka a nesúhlasí, aby bolo výživné na maloletého akokoľvek znížené. Návrh na zvýšenie výživného na maloletého nepodávala len z dôvodu, že má vedomosť o tom, v akej situácii sa momentálne nachádza otec maloletého.
9. Opatrovník maloletého na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení s tým, že na základe sociálneho zisťovania nezistil v starostlivosti o maloleté dieťa žiadne nedostatky. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 90 eur mesačne s prihliadnutím na odôvodnené potreby a vek maloletého dieťaťa, súčasne poukázal na to, že súčasná vyživovacia povinnosť otca je pod úrovňou sumy rovnajúcej sa životnému minimu na neplnoleté dieťa, zároveň sa otec nijakým spôsobom nepodieľa na výchove a starostlivosti o dieťa a taktiež si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti opatrovník odporučil súdu, aby návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, nakoľko nie je v záujme maloletého dieťaťa.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 11.05.2021 okrem iného vyplýva, že otec maloletého žije v S. na adrese E. XX so svojou družkou, ich spoločnou dcérou N. Y., s ďalšími dvomi synmi jeho družky a očakávajú ďalší prírastok. V čase sociálneho zisťovania bol otec zamestnaný
ako pomocný pracovník v spoločnosti G-TRANSIT s.r.o., kde mal pracovný čas 40 hodín týždenne s dohodnutou mzdou 160 eur. Jeho družka poberá rodičovský príspevok v sume 370 eur, prídavky na deti v sume 77 eur a výživné na maloleté deti v sume 180 eur. Náklady na domácnosť predstavujú výdavky na energie v sume 56 eur, internetové poplatky v sume 15 eur, TV 15 eur, výdavky na stravu v sume 400 eur, vreckové deťom a poplatky za cestovné na autobus v sume 100 eur.
11. Z potvrdenia o príjme posledného zamestnávateľa otca, spoločnosti G-TRANSIT s.r.o., IČO: 51 487 837 vyplýva, že za obdobie 02/2021 - 17/05/2021 otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume 113,23 eur. Z predloženého pracovného posudku zo strany zamestnávateľa ďalej vyplýva, že otec si plnil pracovné úlohy ako pomocný stavebný robotník k spokojnosti zamestnávateľa, k práci pristupoval zodpovedne a premyslene. V posledných týždňoch nastal zlom, keď otec nenastúpil do zamestnania, nereagoval na telefonáty zamestnávateľa ani svojich kolegov a zamestnávateľovi sa viac neozval. Zamestnávateľ s ním z uvedeného dôvodu rozviazal pracovný pomer k 17.05.2021, pričom otcovi nevznikol nárok na odstupné.
12. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplýva, že matka poberá prídavky na maloleté deti, na každé dieťa v sume 25,50 eur, je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 378,10 eur a poberateľkou náhradného výživného od novembra 2017 na maloletého P. A. v sume 90 eur. Otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných dávok sociálnej pomoci, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy v roku 2011.
13. Z oznámení Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka ani otec nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, nepoberajú nemocenské, dôchodkové, ani úrazové dávky.
14. Lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že otec ani matka maloletého nie sú vlastníkmi nehnuteľností na území Slovenskej republiky.
15. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
20. Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne, najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých súd vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, na základe objektívnych a subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov. To znamená, tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov. Pritom, hoci zákon o rodine v § 78 ods. 1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolnosti majúcich vplyv na posúdenie osobných, majetkových pomerov účastníkov, ale musí ísť o zmenu, ktorá je závažnejšieho, trvalejšieho rázu a ktorú možno podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov.
21. Výška vyživovacej povinnosti otca bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 36P/154/2016 zo dňa 20.03.2017, podľa ktorého otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 90 eur mesačne. V čase určovania výšky výživného predmetným rozhodnutím bol otec maloletého nezamestnaný, vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Otec v tom čase pre nedostatok finančných prostriedkov na maloletého neprispieval, privyrábal si brigádnickou činnosťou, ktorou zarobil 100 až 200 eur mesačne. Žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou a so svojím bratom, rodina žila aj z vdovského dôchodku matky otca vo výške 220 eur a z prídavku na brata otca v sume 23,52 eur. V súčasnosti je otec maloletého rovnako nezamestnaný, a to od 17.05.2021, pričom nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Od februára 2021 do 17.05.2021 bol otec zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti G-TRANSIT s.r.o., s hrubým mesačným príjmom 160 eur. Hoci sa otec na pojednávaní vyjadril, že dostal výpoveď z dôvodu, že pre neho zamestnávateľ už nemal prácu, z pracovného posudku zamestnávateľa otca vyplýva, že pracovný pomer bol s otcom maloletého rozviazaný z dôvodu, že tento bezdôvodne nenastúpil do zamestnania, nereagoval na telefonáty zamestnávateľa ani svojich kolegov. Skutočnosť, že otec podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti nemá žiaden príjem, tak nastala len pre správanie otca, ktorý bezdôvodne prestal pracovať a dobrovoľne sa tak vzdal hoci len minimálneho príjmu. Na strane otca preto v tomto smere nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcu zníženie výšky výživného. Objektívna zmena pomerov na strane otca však nastala v tom smere, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči jeho maloletej dcére N. (pričom v blízkej budúcnosti podľa vyjadrenia otca očakávajú s družkou narodenie ďalšieho dieťaťa). Súd je však toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax a dopyt na trhu práce, dosahovať príjem vo výške, z ktorej dokáže hradiť náklady na odôvodnené potreby maloletého P., a to najmenej v aktuálnej výške výživného stanoveného rozhodnutím súdu. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec súdu nepreukázal právne relevantným dokladom svoju neschopnosť byť zaradený do pracovného pomeru (práve naopak, súd mal preukázané, že otec sa dobrovoľne vzdal zamestnania, kde dosahoval aspoň minimálny príjem), súdu taktiež nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že otec si reálne hľadá zamestnanie, ani žiadny dôkaz preukazujúci negatívny zdravotný stav otca, ktorý by mu bránil pracovať v rámci jeho možností. Skutočnosť, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému nie je dôvodom, pre ktorý by mal súd znížiť otcovi vyživovaciu povinnosť. Práve naopak, otec by mal vyvinúť maximálne úsilie nájsť si adekvátne zamestnanie, z ktorého bude schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému P., resp. aj k svojím ďalším maloletým deťom.
22. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom matka maloletého poberala rodičovský príspevok v sume 202 eur a prídavky na maloletého v sume 23,52 eur, privyrábala si tiež na základe dohody o pracovnej činnosti, kde dosahovala čistý mesačný príjem 100 až 150 eur. V súčasnosti matka žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, maloletým P. a ďalšími dvomi maloletými deťmi. Je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 378,10 eur, prídavkov na tri maloleté deti a poberá tiež náhradné výživné na maloletého P. v sume 90 eur. Na strane matky došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v tom smere, že jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej Z., J.. XX.XX.XXXX a k maloletému S., J.. XX.XX.XXXX.
23. Maloletý P. je od posledného rozhodnutia súdu o výživnom vekovo starší o štyri roky, má sedem rokov, je žiakom základnej školy, kde nepochybne existujú odôvodnene vyššie výdavky v súvislosti s jeho výchovou a výživou. Všetky výdavky v súvislosti s bývaním, stravou, výchovnovzdelávacími a záujmovými aktivitami, drogériou, oblečením a obuvi znáša matka maloletého. Celkové odôvodnené mesačné výdavky na maloletého v súčasnosti predstavujú sumu najmenej cca 250 eur (pomerne výdavky na bývanie, stravu a hygienické potreby podľa počtu osôb v domácnosti, t.j. v sume 150 eur, oblečenie + obuv 50 eur, výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou 50 eur /družina + strava v škole + výdavky na pomôcky a záujmovú činnosť/). Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku maloletého, avšak nesporne prirodzeným rastom maloletého, zabezpečením bežných potrieb, sa náklady na maloletého od poslednej úpravy výživného, t.j. za obdobie štyroch rokov, zvýšili.
24. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Na maloleté dieťa teda rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, vynakladá prostriedky v oveľa vyššej miere, než rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará. Otec maloletého sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletého. Je preto jeho povinnosťou podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu ako matka, od ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala kompletnú 24-hodinovú starostlivosť o maloletého, ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu ako otec. Záverom súd zdôrazňuje, že otcom navrhovaná výška zníženého výživného na sumu minimálneho výživného (29,42 eur) nezodpovedá ani právu maloletého dieťaťa mať výživným zachované aspoň životné minimum, ktoré od 01.07.2020 predstavuje sumu 98,08 eur.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo tak na strane otca, ako aj na strane matky a zároveň aj na strane maloletého. Vzhľadom na zistené skutočnosti je súd toho názoru, že návrh otca na zníženie výživného voči maloletému P. je nedôvodný. Práve naopak, na strane maloletého existujú dôvody, pre ktoré by bolo na mieste zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému. Maloletý oproti poslednému rozhodnutiu súdu o výživnom je o štyri roky starší, nastúpil na základnú školu, čím nepochybne výdavky na jeho výživu odôvodnene vzrástli. Avšak vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, zvýšením vyživovacej povinnosti otca voči maloletému P. by mohlo dôjsť k zníženiu životnej úrovne jeho dcéry N., čo by bezpochyby nebolo v jej záujme. Z uvedeného dôvodu súd o zvýšení výživného na maloletého P. nerozhodoval.
26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na odporúčanie opatrovníka maloletého rozhodol súd tak, že návrh otca na zníženie výživného voči jeho maloletému synovi P. ako nedôvodný zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
28. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa matka a opatrovník maloletej vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).