Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-22-2026.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Subarea
27P/22/2026
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., t.č. bytom G. XXXX/X, B., a otec - E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletej sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2026 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súčasťou návrhu vo veci samej bol i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú na čas do rozhodnutia vo veci samej do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia.
2. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že sa s matkou spoznali v roku 2021. Bývali spolu v prenajatom byte v H. I., ktorý platil v plnej výške otec, nakoľko matka vôbec nepracovala, nemala žiadny príjem. Otec je živnostník, elektrikár a jeho príjem nebol vždy dostačujúci na ich výdavky. Matka nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie. V roku 2023 sa im z mimomanželského vzťahu narodila dcéra A. B.. Od roku 2024 sa preťahovali do rodinného domu v obci F., ktorý im ponúkli jeho starý rodičia a tým ich podporovali. Ďalšiu podporu mali od jeho rodičov, ktorí mu pomáhali po finančnej aj vecnej stránke. Od rodičov matky žiadnu podporu nedostali, maloletú počas 3 rokov navštívili asi dvakrát. Otec ďalej v návrhu uviedol, že ich vzťah s matkou bol do roku 2026 normálny, kedy začali medzi nimi nezhody. Nakoľko matka nepracovala, celý deň bola doma a ani základné veci v domácnosti väčšinou neriešila, lebo bola náladová a unavená. S mobilným telefónom strávila viac hodín denne. Maloletá navštevovala materskú školu v obci F.. Po viacerých konzultáciách v spoločnej domácnosti sa otec s matkou nevedeli nikdy dohodnúť, aby si matka našla konečne prácu, aby mala príjem, aby sa im ľahšie žilo. Nevedia sa dohodnúť ani ohľadom maloletej dcéry. Dňa 29.06.2026 si matka zbalila svoje osobné veci a veci maloletej a opustila spoločný domov so slovami, že ide s dcérou na dlhý výlet do B. k matke. Odvoz do B. jej zabezpečil otec, s ktorým nemala dlhé roky skoro žiadny vzťah. Počas tejto doby otec viackrát chcel nadviazať kontakt s matkou, nie vždy však ich komunikácia vyšla pozitívne. Preto dňa 12.07.2026 osobne navštívil maloletú dcéru, ktorá je momentálne so svojou matkou vo B.. Matka nemala žiaden záujem o udobrenie vzťahu s otcom a ich rozhovor ukončila slovami, že ich vzťah pominul a je medzi nimi totálne koniec. Napriek tomu sa otec spýtal matky, či by si mohol dcéru zobrať k sebe na pár dní, s čím matka jednoznačne nesúhlasila. Domnieva sa, že vie vykonávať starostlivosť o maloletú lepšie a v lepších podmienkach ako matka. Maloletá je naviazaná na otca a na starých rodičov zo strany otca, preto navrhuje, aby súd neodkladným opatrením do skončenia konania vo veci samej
zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
3. Dňa 13.07.2026 požiadal súd Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda o prešetrenie výchovného prostredia otca a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec na prešetrenie výchovného prostredia matky a aby o tomto prešetrení zaslali tunajšiemu súdu správu.
4. Podľa správy zo šetrenia výchovného prostredia matky vykonaného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“) dňa 15.07.2026 vyplýva, že v spoločnej domácnosti na adrese G. XXXX/X, B. žije matka C. D., s maloletou A., stará matka maloletej F. D., sestra matky J. D. a jej dcéra maloletá J. F. G. a ďalší súrodenci matky K. D. a L. D.. Rodina obýva trojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve starej matky maloletej. Pozostáva z kuchyne, kúpeľne, toalety a troch izieb. Jednu samostatnú izbu obýva matka spoločne s maloletou A.. Zariadenie domácnosti je štandardné, zachovalé, účelové. Elektrická energia a voda sú v domácnosti zabezpečené. Vykurovanie je zabezpečené centrálnym kúrením bytového domu. Hygiena a čistota v domácnosti boli na primeranej úrovni. Náklady na domácnosť tvorí poplatok do bytového družstva v sume 308,- Eur mesačne a zálohová platba za elektrickú energiu v sume 25,- Eur mesačne. Uvedené výdavky hradí v plnej miere stará matka maloletej, F. D.. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok, bolo zistené, že matka nie je poberateľkou štátnych sociálnych dávok. Stará matka, F. D., je zamestnaná ako kvetinárka v kvetinárstve Cála vo B. a jej príjem činí sumu cca 915,- Eur mesačne. Matka maloletej sa počas sociálneho zisťovania vyjadrila, že o podanom návrhu otca maloletej, E. B., ohľadne nariadenia neodkladného opatrenia nevedela. S návrhom však v celom rozsahu nesúhlasí. Podľa jej názoru by sa otec o maloletú A. nevedel postarať, nakoľko jej vždy starostlivosť zabezpečovala ona. Zo spoločnej domácnosti odišla pred asi dvoma týždňami. Otec maloletej dlhodobo užíval omamné látky, mal výkyvy nálad, čoho bola svedkom aj maloletá A.. K matke sa tiež nesprával dobre, ale násilný nikdy nebol. Rodinní príslušníci zo strany otca sa mali matke vyhrážať, že jej maloletú A. zoberú. Odkedy opustila spoločnú domácnosť, bol otec maloletej jedenkrát na návšteve. Jednorazovo jej zaslal sumu 50,- Eur po jej urgenciách, že potrebuje peniaze na lieky pre maloletú. V domácnosti mala matka pre maloletú A. zabezpečený dostatok ošatenia, hygienické potreby, hračky a potravinové zásoby v dostatočnom množstve. Počas sociálneho zisťovania sa v domácnosti nachádzala aj maloletá A.. Bola čisto, vhodne oblečená, nejavila známky zanedbávania, resp. týrania. Hrala sa s hračkami. Navštevuje Materskú školu v obci F., avšak odkedy odišli zo spoločnej domácnosti, v materskej škole nebola. Matka plánuje maloletú prepísať do Materskej školy na M. N. C. B.. Pediatrickú starostlivosť maloletej A. zabezpečuje MUDr. Zuzana Nagyová v Dunajskej Strede, rovnako plánujú prepísať maloletú k pediatrovi vo B. alebo v K.. Úrad na základe hore uvedených skutočností konštatoval, že podmienky v domácnosti matky sú vytvorené v súlade s potrebami maloletej.
5. Podľa správy zo šetrenia výchovného prostredia otca vykonaného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len „kolízny opatrovník“) dňa 14.07.2026 vyplýva, že otec maloletej býva v 4 izbovom rodinnom dome, ktorý prenajíma od svojej prababky. Nájomné na dom činní 300,- Eur mesačne. Hygiena a poriadok v dome bol počas šetrenia na veľmi dobrej úrovni. Dom je priestranný, vkusne a účelne zariadený. Detská izba je moderne zariadená v štýle princeznej, bielo – ružová. Maloletá mala všetky veci osobnej potreby zabezpečené a vytvorené vhodné podmienky pre spokojný spánok. Otec maloletej je živnostník - elektrikár jeho príjem je cca 2000 – 2800,- Eur mesačne. Celkové výdavky otca činia 800,- Eur mesačne. Otec maloletej uviedol, že matka maloletej odišla zo spoločnej domácnosti dňa 29.06.2026 s tým, že ona s ním už nevie žiť a na druhý deň ráno sa matka pobalila a odišla s maloletou do B. k svojej rodine. Otec maloletej ďalej uviedol, že vo B. matka s maloletou býva so svojou matkou v 2 izbovom byte, kde v domácnosti bývajú spoločne siedmi v skromnejších podmienkach, kde im vypli aj plyn, z dôvodu, že ho nevedeli platiť. Matka maloletej je momentálne nezamestnaná, nemá žiadny príjem, len to čo jej posiela otec maloletej. Otec maloletej ďalej uviedol, že jej matka maloletej aj teraz pred návštevou kolízneho opatrovníka volala, aby jej poslal 50,- Eur lebo ona nemá peniaze. Otec maloletej bol vo B. cez víkend v 29. týždeň. Chcel sa s matkou maloletej porozprávať, vyjasniť si veci, udobriť sa, ale matka nemala záujem. Otec maloletej sa neskôr pokúsil dohodnúť s matkou ohľadne styku s maloletou, ale matka povedala, že sa nechce dohodnúť, nech rozhodne súd. Otec mal snahu maloletú doniesť domov k nemu na pár dní, kde predtým žili v spoločnej domácnosti, ale matka povedala, že čo je nad 60 km tam ju už nemôže odniesť, a maloletá si musí zvyknúť na nové prostredie. Otec ďalej uviedol, že maloletá chodila do škôlky v F. a pediatra má v Dunajskej Strede, navštevujú ambulanciu
Juvenalia s.r.o.. Otec maloletej ďalej uviedol, že ako bolo aj v návrhu napísané aj naďalej žiada zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti.
6. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z., záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákon č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ust. § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa ust. § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
12. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa ust. § 367 ods. 4 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
14. Podľa ust. § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4).
15. Podľa čl. 4 druhá veta CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej
16. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o
neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje.
17. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho určí súd. Obsah tohto neodkladného opatrenia súvisí s otázkou výchovy mal. dieťaťa. Výchova mal. dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý má v Zákone o rodine normatívne vyjadrenie. To neplatí o pojme starostlivosť o dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia je inštitútom procesného práva. Jeho úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení. Preto odovzdanie mal. dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo osobe, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré v zásade neovplyvňuje otázku budúcej výchovy.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
19. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, správou kolízneho opatrovníka a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o prešetrení pomerov a ustálil nasledovný skutkový stav:
20. Maloletá A. B. sa narodila z mimomanželského vzťahu navrhovateľa – otca E. B. a matky C. D.. Spôsob výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej nebol doposiaľ súdnym rozhodnutím upravený. Zo správy zo šetrenia výchovného prostredia matky vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyplýva, že matka spolu s maloletou bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starých matky maloletej, vo B. spoločne s ďalšími 5 rodinnými príslušníkmi. Zariadenie domácnosti je štandardné, zachovalé a účelové, počas šetrenia bola hygiena a čistota v domácnosti na primeranej úrovni. Elektrická energia, voda a kúrenie sú v domácnosti zabezpečené. Maloletá s matkou majú v domácnosti vyhradenú jednu samostatnú izbu. Matka maloletej je nezamestnaná, nie je poberateľkou štátnych sociálnych dávok. Náklady na domácnosť v plnej miere hradí stará matka maloletej. Matka maloletej sa počas šetrenia úradu vyjadrila, že by sa podľa jej názoru otec maloletej nevedel o maloletú postarať, nakoľko starostlivosť o maloletú zabezpečovala vždy ona. Zo spoločnej domácnosti odišla pred dvoma týždňami. Podľa vyjadrenia matky otec dlhodobo užíval omamné látky, mal výkyvy nálad a nesprával sa k matke dobre, hoci násilný nikdy nebol. Otec po opustení spoločnej domácnosti matkou bol u maloletej raz na návšteve a po jej urgenciách zaslal raz sumu 50,- Eur na lieky maloletej. Maloletá bola v čas vykonaného šetrenia čisto a vhodne oblečená, nejavila známky zanedbávania alebo týrania. Maloletá má v domácnosti zabezpečené dostatok ošatenia, hygienické potreby, hračky a potravinové zásoby v dostatočnom množstve. Kolíznym opatrovníkom bolo vykonané šetrenie aj u otca maloletej, pričom zistil, že otec maloletej býva v 4-izbodovom rodinnom dome, ktorý prenajíma od svojej prababky. Maloletá má v domácnosti otca samostatnú moderne zariadenú izbu. Počas šetrenia bol v dome poriadok a hygiena na veľmi dobrej úrovni. Maloletá má u otca všetky veci osobnej potreby a zabezpečené a vytvorené vhodné podmienky pre pokojný spánok. Otec je elektrikár s mesačným príjmom do 2.800,- Eur mesačne. Výdavky na domácnosť činia sumu 800,- Eur mesačne.
Od času, kedy matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť sa otec pokúšal s matkou dohodnúť na úprave styku, avšak bezvýsledne.
21. Právo rodičov vychovávať svoje dieťa a starať sa oň je garantované článkom 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ak je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva Štrasburgu zdôrazňuje, že „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj napriek rozpadu vzťahu zostávajú rodičmi maloletej a tieto rodičovské vzťahy je potrebné zachovať. Rola oboch rodičov v živote maloletej ich rozchodom neskončila, pretože z hľadiska uspokojovania potrieb maloletej je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a výchova dieťaťa oboma rodičmi. Uvedené vyplýva aj z čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ ako aj čl. 18 ods. 1 „rodičia alebo zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa“.
22. Po preskúmaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako i celého obsahu spisového materiálu, tunajší súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, ktorým žiadal zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti a zaviazať matku na platenie výživného. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Súd musí pri akomkoľvek opatrení, ktoré sa týka maloletého dieťaťa prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia má byť skôr výnimkou ako pravidlom. Ide o životné situácie, keď záujmy maloletého dieťaťa sú tak vážne narušené alebo ohrozené, že je nevyhnutné a priam nutné, aby súd aj bez náležitého zistenia skutočného stavu veci iba na základe osvedčených tvrdení rozhodol o statuse maloletého dieťaťa.
23. Otec ako hlavný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia uvádza opakované zlyhávanie komunikácie medzi rodičmi, v dôsledku čoho nie sú schopní dospieť k dohode o úprave styku otca s maloletou. Samotná neschopnosť rodičov konsenzuálne komunikovať o otázkach styku s maloletou však bez ďalšieho nezakladá dôvod na taký radikálny a zásadný zásah do doterajšieho usporiadania vzťahov, akým je zmena osobnej starostlivosti prostredníctvom neodkladného opatrenia. Otec v návrhu ďalej poukazuje na skutočnosť, že disponuje lepšími materiálnymi, bytovými a výchovnými podmienkami na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo záverov o šetrení výchovného prostredia u oboch rodičov. Súd k tomuto argumentu uvádza, že skutočnosť, že jeden z rodičov má objektívne lepšie alebo komfortnejšie podmienky (či už bytové, finančné alebo rodinné), nemôže byť sama o sebe legitímnym dôvodom pre odňatie dieťaťa z prostredia druhého rodiča formou neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma, ktorý z rodičov dokáže dieťaťu zabezpečiť „nadštandardnejšie“ podmienky, ale skúma, či je v doterajšom prostredí vážne ohrozený vývin alebo bezpečnosť dieťaťa. Z predloženej správy o šetrení pomerov v mieste aktuálneho bydliska matky nevyplýva, že by bol život, zdravie, psychický, fyzický alebo celkový priaznivý vývin maloletého dieťaťa u matky akýmkoľvek spôsobom narušený, zanedbávaný alebo bezprostredne ohrozený. Matka preukázateľne zabezpečuje pre maloletú stabilné prostredie a riadnu každodennú starostlivosť. Keďže v danom prípade absentuje stav bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa či iná mimoriadna okolnosť vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, neboli naplnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že otec sa súbežne podaným návrhom vo veci samej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Práve v tomto riadnom konaní vo veci samej bude vytvorený dostatočný procesný priestor na vykonanie komplexného a rozsiahleho dokazovania. Až po takto vykonanom dokazovaní a spoľahlivom zistení skutočného stavu veci bude môcť súd vydať meritórne rozhodnutie, ktoré v plnom rozsahu zohľadní a trvalo usporiada pomery maloletého dieťaťa v súlade s jeho najlepším záujmom.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentov rozhodol tunajší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.