Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-157-2026.pdf
PDF · 129.1 KB
Case nature
Subarea
12CoP/157/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, IČO: 30 794 536, deti rodičov – matka: D. B. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, G. H. - D. I., t. č. J. XXXX/X, G. H., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Radoslava Bencúrová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 1840/20, Dolný Kubín a otec: K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. H., L. M. N. N., O. N., P. B. E. Q. XXXX/XX, G. H., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/45/2026-71 zo dňa 22. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Dočasne zakazuje styk otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX.
Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej u Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 3P/45/2026.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Námestovo, ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“, uznesením č. k. 3P/45/2026-71 zo dňa 22. mája 2026 rozhodol tak, že: Súd návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletými deťmi, doručený dňa 24.04.2026, zamieta. 1.1 Návrhom doručeným dňa 24.04.2026 matka žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/62/2024-99 zo dňa 04.11.2024 vo výroku II., bod II.c, týkajúci sa styku otca s maloletými tak, že otcovi maloletých zakáže styk s maloletými deťmi. Zároveň navrhla, aby súd do právoplatného skončenia veci samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by bol otcovi maloletých styk s maloletými deťmi zakázaný. 1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, § 324 ods. 1, § 360 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, čl. 5 a § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“. 1.3 Z obsahu spisu ako i pripojených spisov sp. zn. 10P/24/2022, sp. zn. 3P/119/2024 a sp. zn. 3P/62/2024 mal preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodnuté v rámci konania o rozvod manželstva, kde medzi matkou a otcom maloletých detí došlo k dohode schválenej rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/62/2024-99 zo dňa 04.11.2024. Na jej základe bol styk otca upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste autobusovej zastávky MHD D. I. a na tejto autobusovej zastávke ich aj odovzdá. Konaniu o rozvod manželstva na tomto súde predchádzalo konanie o uloženie výchovného opatrenia sp. zn. 10P/24/2022, v ktorom bolo uznesením
č. k. 10P/24/2022-51 zo dňa 27.06.2022 obom rodičom maloletých detí uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 30 hodín, zameraného na pomoc a podporu za účelom eliminácie nepriaznivého výchovného pôsobenia na maloleté deti a negatívnych vzorcov správania zo strany rodičov a na efektívnejšiu formu komunikácie medzi rodičmi. Vo vzťahu k matke bol uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10Em/2/2022-14 zo dňa 03.02.2023 nariadený výkon rozhodnutia – uznesenia č. k. 10P/24/2022-51 zo dňa 27.06.2022, na podklade správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín zo dňa 10.10.2022 a zo dňa 07.11.2022 (č.l. 57, 71 spisu sp. zn. 10P/24/2022), v ktorých bolo konštatované, že matka na pracovné stretnutia – prípadové konferencie na úrad nechodila a pri šetrení dňa 05.10.2022 mali pracovníčky úradu, ktoré sa šetrenia zúčastnili dojem, že matka požila alkoholické nápoje. Otec bol v danom čase vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením č. 7Tp/11/2022 zo dňa 08.08.2022. Zo záverečnej správy psychologického poradenstva zo dňa 14.12.2023 (č.l. 68 spisu sp. zn. 3P/62/2024) súd zistil, že účel uloženého výchovného opatrenia sa nepodarilo naplniť z dôvodu dlhodobého trvania konfliktu medzi manželmi a nemožnosti zabezpečiť pravidelnú účasť všetkých členov rodiny na poradenských stretnutiach, pričom rodičom bolo v rámci poradenstva odporúčané nezdržiavať sa dlhodobo v spoločnej domácnosti z dôvodu možného vzniku konfliktnej situácie. 1.4 Podľa súdu je v tomto prípade zrejmé, že medzi rodičmi maloletých detí dlhodobo existuje výrazný konflikt poznamenaný aj rozpormi týkajúcimi sa majetku, zvýraznený konzumáciou alkoholu oboma rodičmi, z ktorého dôvodu bolo u oboch rodičov, v rámci sociálnej práce s rodinou, odporúčané zdržiavanie sa požívania alkoholických nápojov a psychológom referátu poradenských služieb ÚPSVaR B. J. v minulosti odporúčané aj nezdržiavanie sa dlhodobo v spoločnej domácnosti pre hrozbu možného vzniku konfliktu. Nevyriešené nezhody rodičov sa aj v súčasnosti prejavujú tým, že pri akomkoľvek kontakte rodičov (či už osobnom alebo telefonickom) dochádza medzi nimi, aj za prítomnosti maloletých a na verejnosti, k eskalácií konfliktu, ktoré rodičia maloletých častokrát riešia kontaktovaním orgánov činných v trestnom konaní, čo sa podľa tvrdenia matky udialo aj pri posledných stretnutiach otca s maloletými, keď policajnú hliadku raz privolala matka a raz otec. Maloleté deti v minulosti, ako i v súčasnosti, boli svedkami konfliktov rodičov a do týchto sú rodičmi rozličnou formou zapájaní, napr. aj tým, že matka do rozhovoru so sociálnymi pracovníčkami prizvala aj maloletého A., ktorého nabádala, aby potvrdil jej slová (záznam z terénnej sociálnej práce zo dňa 15.10.2021 - č. l. 47 spisu sp. zn. 10P/24/2022), resp. otec vyjadreniami v SMS správach prenáša podiel viny na strate majetku aj na maloletého A. (č. l. 24 spisu). 1.5 Na základe vyššie uvedeného súd považoval za zrejmé, že obe maloleté deti vyrastali v mimoriadne nepokojnom prostredí, charakterizovanom neustálymi verbálnymi a fyzickými útokmi rodičov, riešením útokov v rodine orgánmi činnými v trestnom konaní, vrátane častých návštev policajných hliadok v domácnosti, neustálym sociálnoprávnym dohľadom, požívaním alkoholu rodičmi a pod., a teda, že maloletí boli dlhodobo vystavovaní vnemom negatívne ovplyvňujúcim ich psychický stav, na ktorých sa podieľali svojím správaním obaja rodičia. Podľa názoru súdu existenciu psychického tlaku z konfliktu rodičov na maloletých preukazuje skutočnosť, že maloleté deti sa počas hádok rodičov snažili týmto vyhnúť buď odchodom do svojich izieb alebo von na dvor. 1.6 Za daných okolností, kedy aj samotní maloletí v priebehu poskytovania sociálnoprávnej pomoci uvádzali strach z konfliktu rodičov a opätovných zásahov policajných hliadok, vzniká teda pochybnosť, do akej miery na nimi momentálne prezentovaný strach z otca vplýva, na jednej strane samotné správanie otca a jeho nevhodné vyjadrovanie sa pred maloletými a na druhej hrozba obnovenia ostrých nezhôd rodičov po príchode ich otca z liečenia, a teda ich opätovnému vystaveniu pre nich nepríjemným situáciám. 1.7 Z dôvodu uvedených pochybností, súd považoval za matkou neosvedčené, že na prežívanie maloletých, ich strach z otca, ako i zhoršené výsledky, nesústredenie sa v škole, pôsobí výlučne terajšie správanie sa ich otca a podpálenie domu otcom, a preto mal za to, že na zhodnotenie predpokladov na zákaz styku otca s maloletými je nevyhnutné objasnenie príčin psychickej nepohody maloletých, čo v tomto štádiu konania nie je možné, bez vykonania potrebného dokazovania. 1.8 Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že matka má v súčasnosti veľký vplyv na maloletých, nakoľko títo sú zverení do jej osobnej starostlivosti, s touto bývajú a počas hospitalizácie otca boli výlučne v jej starostlivosti, z čoho teda vyplýva i možná ovplyvniteľnosť ich vyjadrení zo strany matky. Vplyv na súčasné inklinovanie maloletých k matke podľa názoru súdu má i skutočnosť, že maloletí s matkou trávili čas v obdobiach, kedy medzi rodičmi nedochádzalo k vzájomným stretom z dôvodu neprítomnosti otca, a teda počas prežívania relatívne pokojného obdobia iba v jej prítomnosti. Uvedené aj vzhľadom na požiadavku zistenia materiálnej pravdy v konaní, musí byť predmetom hlbšieho dokazovania v ďalšom konaní. 1.9 Napriek tomu, že súd nepovažoval konanie a vyjadrovanie otca, kedy sa pri komunikácií s maloletými zameriava na krivdy z minulosti, ním spáchaný skutok podpálenia domu a jeho vzťah s matkou za vhodné pre zdravý psychický vývin maloletých, mal za to, že korigovanie uvedených nedostatkov v správaní otca je možné dosiahnuť aj menej invazívnym spôsobom ako úplným zákazom jeho styku s maloletými,
pričom posúdenie vhodného opatrenia, o ktorom môže byť rozhodnuté aj z úradnej moci súdu, bude predmetom ďalšieho konania súdu. Súd pri svojich úvahách prihliadol aj na vyjadrenie psychológa B. J., u ktorého sa maloletí podrobujú psychologickému poradenstvu, o nezáujme maloletých na stretávaní sa s otcom, kým nezmení prístup k spoločne trávenému času a nebude do rozhovorov prinášať témy súvisiace s minulosťou, čo podľa názoru súdu nasvedčuje tomu, že maloletí sú otvorení ďalšiemu kontaktu s otcom pri splnení určitých požiadaviek vo vzťahu k otcovi, ktorých naplnenie je podľa názoru súdu možné dosiahnuť práve zvolením vhodného opatrenia na úpravu vzťahov v rodine (napr. spôsobom navrhnutým kolíznym opatrovníkom - nariadením psychoterapií u klinického psychológa otcovi), teda iným spôsobom ako zákazom styku otca s maloletými. 1.10 Podľa súdu textové správy predložené matkou, ktoré obsahujú nevhodné vyjadrenia otca na adresu maloletého A., súd vzhľadom k tomu, že nemá k dispozícií celú komunikáciu medzi maloletým a otcom, len správy otca, z dôvodu ich vytrhnutia z kontextu (tak, ako uviedla samotná matka), teda bez objasnenia celkového pozadia ich komunikácie, nepovažuje za dostatočné na osvedčenie závažného negatívneho vplyvu výlučne na vývin maloletého A. len zo strany otca. Rovnako súd nemôže ako osvedčujúce splnenie podmienok na zákaz styku otca s maloletými považovať citlivé vnímanie udalosti maloletým A. a to požiaru záhradnej chatky, nakoľko matka nepreukázala, že toto bolo spôsobené otcom. 1.11 Vykonanie ďalšieho dokazovania pre potreby tohto konania, a to zhodnotenie liečby alkoholizmu otca a jeho vplyv na bezpečie maloletých (pri zohľadnení vplyvu konania otca v minulosti - pokusu o samovraždu otca, pri ktorom podpálil rodinný dom), tak i kompletného odborného zhodnotenia osobnosti otca vo vzťahu k maloletým, je podľa názoru súdu potrebné i na potvrdenie, prípadne vyvrátenie matkou tvrdenej hrozby nebezpečenstva - alkoholizmu otca a narcistického správania vo vzťahu k maloletým deťom. Súd mal totiž za to, že matka len odvolaním sa na výsledky znaleckého dokazovania vo vyššie uvedenom trestnom konaní týkajúcom sa podpálenia rodinného domu otcom, dostatočne neosvedčila existenciu a tiež vplyv uvedených skutočností na záujmy maloletých z dôvodu, že posúdenie osobnosti otca znalcom v trestnom konaní bolo vykonané pre potreby trestného konania, nie pre potreby tohto konania, v ktorom konaní je potrebné vzhľadom na závažnosť zákazu styku otca s maloletými preukázať, že matkou uvedené skutočnosti predstavujú pre maloleté deti takú hrozbu, ktorú nemožno odstrániť menej obmedzujúcim spôsobom. Z uvedeného dôvodu predloženie článkov týkajúcich sa všeobecnej charakteristiky narcistickej osobnosti a tiež poukázanie na dojmy maloletých ohľadom stavu ich otca počas stretnutí, súd nepovažoval za dostatočný dôkaz pre rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletými deťmi. 1.12. Zároveň zdôraznil, že dlhodobá nepriaznivá situácia v rodine maloletých podľa jeho názoru vyžaduje komplexné riešenie narušených vzťahov, najmä medzi rodičmi navzájom tak, aby svoje nezhody neprenášali na maloletých a následne vzťahu medzi rodičmi a maloletými. V súvislosti s tým nepovažoval za prospešné pre nápravu resp. stabilizáciu vzťahov v rodine, pristúpenie k zákazu styku otca s maloletými, keďže mal za to, že pri narušených vzťahoch medzi maloletými a ich otcom, ich dlhšom odlúčení počas liečenia otca a tiež výlučnom vplyve matky, ktorá je voči otcovi mimoriadne negatívne nastavená, hrozí úplné odlúčenie maloletých od ich otca, čo nezodpovedá záujmu maloletých na ďalšom udržaní rodinných väzieb. 1.13. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že matkou nebola dostatočne osvedčená potreba neodkladného zásahu súdu formou zákazu styku otca s maloletými tým, že matka neosvedčila, že na celkový psychický stav maloletých negatívne vplýva len konanie otca, kde na zistenie skutočného skutkového stavu je nutné vykonať ďalšie dokazovanie a tiež, že na ochranu záujmu maloletých vo vzťahu k správaniu otca voči nim, možno využiť miernejšie prostriedky nápravy. Preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie zo dňa 03.06.2026. Mala za to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je dôvodný, s výrokom rozhodnutia súdu nesúhlasí a považuje ho za nesprávny, odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, g/ CSP v spojení s § 366 CSP a v spojení s § 63 CMP, § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. 2.1 Matka vytýkala súdu, že nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil aktuálnu situáciu týkajúcu sa maloletých detí, ktorá nastala po podpálení rodinného domu otcom a jeho návrate z väzby a ústavnej psychiatrickej liečby. Otec z dôvodu, že podpálil rodinný dom, aktuálne býva v zariadení sociálnych služieb: Nocľaháreň STOP–ŠANCA–KOTVA, ul. M. R. Štefánika 1850/50, Dolný Kubín, t. j. v zariadení pre osoby bez domova. Neustálym domáhaním sa styku s deťmi vrátane nedôvodných opakovaných trestných oznámení na matku – podľa neho pre marenie styku, najnovšie pre domnelé porušovanie mravnej výchovy detí, t. j. otcom vykonštruované trestné oznámenia na matku, ktorými vplýva na psychickú pohodu matky a detí, vypisovaním neprimeraných správ deťom aj matke, v ktorých dookola vsugerúva „svoje pravdy“, prekrúca realitu, obviňuje matku, dokonca aj maloleté deti za vzniknutú situáciu, neustále rieši minulosť, pripomína samovraždu, podpálený dom atď., zvyšuje napätie a odpor
u maloletých detí, ako aj tým narúša donedávna pokojnú, bezproblémovú atmosféru v domácnosti matky, ktorej sú maloleté deti zverené do výlučnej osobnej starostlivosti. 2.2 Ďalej matka uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil situáciu v bode 22. odôvodnenia, nakoľko v danom prípade po rozvode manželstva v novembri 2024 ku konfliktu, resp. eskalácii konfliktu za prítomností detí, ktorý súd pri svojich úvahách nesprávne predpokladal, nedochádzalo pretože možným konfliktom matka predchádzala tým, že neprichádzala do osobného ani telefonického styku s otcom za prítomnosti maloletých detí, okrem niektorých výnimiek. S otcom teda nie je v osobnom ani telefonickom kontakte, pričom otec využíva (zneužíva) písomnú komunikáciu cez SMS/WhatsApp, pričom, keď sa písomné správy otca, adresované matke, stávali neúnosnými, matka svoj telefón blokovala a odblokovávala len na nevyhnutný čas – pred a počas termínov styku otca s maloletými deťmi. Aj toto blokovanie telefónu (mimo termínov styku otca s maloletými deťmi) jej bolo vytknuté, hoci tým len chránila svoje psychické zdravie. Otec ju v správach uráža, prekrúca realitu. Zo samotného dokazovania (bod 17. odôvodnenia) je pritom zrejmé a preukázané, že voči otcovi bolo z dôvodu jeho správania voči matke vedených niekoľko trestných konaní a konaní o priestupkoch. 2.3 Pokiaľ otec prenáša podiel viny na strate majetku aj na maloletého A., je to práve on, ktorý týmto nepriaznivo vplýva na psychiku dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda na skutočnosť, že matka sa za prítomnosti maloletých detí s otcom od opustenia spoločnej domácnosti v auguste 2024, resp. rozvodu manželstva v novembri 2024, dlhodobo nestretáva ani si s ním netelefonuje za prítomnosti maloletých detí, neobstoja pochybnosti súdu uvedené v bode 24. odôvodnenia. Viac než rok mali v domácnosti matky - matka, ako aj deti - relatívny pokoj (narúšaný z dôvodu neprimeraných – nevhodných správ otca, resp. nevhodného nátlaku otca na deti, aby sa aj s matkou vrátili k nemu do domu), avšak aktuálne problémy, resp. aktuálna akútna situácia nastala až po návrate otca z väzby a psychiatrického pobytu v Hornooravskej nemocnici v Trstenej, teda po podpálení domu, keď sa otec začal domáhať styku s maloletými deťmi, pričom tento nechápe, resp. nedokáže pochopiť, že deti majú strach v jeho prítomnosti pre to, čo vykonal, boja sa jeho skratového konania pod vplyvom alkoholu. Otec si neuvedomuje dôsledky svojho konania (podpálenie domu), čo to v psychike maloletých detí zanechalo a neuvedomuje si a nechápe ani prekrúcanie reality, manipuláciu ani ďalšie narcistické obrany, ktoré tento praktizuje. Otec neustále klame všetkých naokolo, zavádza, prekrúca realitu, jeho vyjadrenia sú pre uvedené nedôveryhodné. Ani samotné deti otcovi nedôverujú, pretože sami vidia, ako otec realitu prekrúca. Čo sa týka citlivého vnímania podpálenej záhradnej chatky u maloletého A., matka len chcela poukázať na to, že ako hlboko podpálenie domu otcom nepriaznivo zapôsobilo na psychiku maloletého A., že aj pri horení inej nehnuteľnosti (záhradnej chatky) mu opäť táto udalosť pripomenula, čo jeho otec vykonal. Ona ani nepreukazovala ani netvrdila, že záhradnú chatku mal podpáliť otec. 2.4 Ďalej matka uviedla, že odmieta nesprávne úvahy súdu o tom, že by ovplyvňovala, resp. mala ovplyvňovať maloleté deti pri ich vyjadrovaní, či ich postojoch voči otcovi. Deti zbalí, aj ich podnecuje k tomu, aby išli s otcom aspoň na tú zmrzlinu do mesta (čo otec od nich požaduje), no deti to absolútne odmietajú. Skutočnosť, že deti s otcom odmietajú odísť spred bytovky, potvrdila matke aj suseda, ktorá jej povedala, že videla pred bytovkou, ako otec pristupoval k deťom a oni od neho cúvali. 2.5 Hoci v bode 29. odôvodnenia uznesenia súd uvádza, že zhodnotenie liečby alkoholizmu otca a jeho vplyv na bezpečie maloletých ako i kompletného odborného zhodnotenia osobnosti otca vo vzťahu k maloletým je potrebné, matka sa nestotožňuje s názorom súdu, že výsledky znaleckého dokazovania vo vyššie uvedenom trestnom konaní dostatočne neosvedčili existenciu a vplyv uvedených skutočností na záujmy maloletých. Výsledky zistení B. D. sú minimálne dostatočné na osvedčenie nevyhnutnosti riešiť aktuálnu akútnu situáciu formou neodkladného opatrenia, ktorým súd styk otca s maloletými zakáže, príp. minimálne obmedzí na asistovaný styk za prítomnosti tretej osoby na neutrálnom mieste, napr. ÚPSVaR Dolný Kubín, príp. CDR Istebné, pracovisko Dolný Kubín. 2.6 Ďalej matka uviedla, že styk otca s maloletými deťmi podľa aktuálne platného rozsudku, v aktuálnej situácii nie je možné realizovať, jednak z dôvodu, že deti pociťujú z otca strach, čo verbalizujú matke, otcovi, psychológovi (B. J. z ÚPSVaR Dolný Kubín neodporučil aktuálne obnovovať styk detí s otcom pre nespracované udalosti, ktoré otec spôsobil), kolíznej opatrovníčke, nevlastným bratom, ako aj iným osobám, pre ktorý sa s otcom nechcú stýkať a jednak z dôvodu nezabezpečeného bezpečného a vhodného miesta u otca na prespanie detí, hoci aj v prípade, keby mal otec zabezpečené miesto pre maloleté deti na prespanie, tak maloleté deti k nemu nechcú a nepôjdu prespať, kvôli obavám detí z otca, predovšetkým z dôvodu jeho nepredvídateľného skratového správania pod vplyvom alkoholu, ktorý otec naďalej požíva, napriek uloženej ambulantnej psychiatrickej a protialkoholickej liečbe. 2.7 Ak súd poukazuje na to, že v minulosti obaja rodičia požívali alkohol, matka uviedla, že ona tento problém mala v spoločnej domácnosti s otcom (psychické a fyzické násilie zo strany otca voči jej osobe), ktorú však opustila v auguste 2024. Odvtedy absolvovala protialkoholickú liečbu ambulantnou formou
u B. G., Dolný Kubín a alkoholu sa vyhýba. ÚPSVaR Dolný Kubín, ktorý robí šetrenia rodinných pomerov, nezistil odvtedy žiadne pochybenie na jej strane, rovnako ani jej posledný zamestnávateľ (pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe z dôvodu, že keď ju prijímali do zamestnania, povedali jej, že nebude robiť nočné zmeny, tieto však následne od nej požadovali, avšak uvedené odmietla vzhľadom na to, že maloleté deti sú jej zverené do výlučnej osobnej starostlivosti a nemohli byť v noci samé doma). Zhoršené známky u maloletého A. matka rieši zabezpečením doučovania. 2.8 U otca v prípade požívania alkoholu je však nutné poukázať na jeho nepredvídateľné správanie, čo konštatoval aj súd, konkrétne v trestnom konaní, keď bol po podpálení domu vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Tp/17/2025 zo dňa 17.08.2025. Napriek predchádzajúcim odsúdeniam sa otec znovu dopúšťa ďalšieho protiprávneho konania, a to pod vplyvom alkoholu, ktorý evidentne požíva vo zvýšenej miere, a preto je evidentné, že doteraz uložené tresty u neho nesplnili svoj výchovný účel. Matka ani deti nemajú žiadnu záruku, že otec nebude piť alkohol, kedy v opitom stave je jeho správanie nepredvídateľné. 2.9 Vzhľadom na situáciu v rodine s poukazom na uvedené odborné stanovisko Asociácie manželských a rodinných poradcov apeluje matka na to, aby bol názor detí a ich psychické prežívanie brané na zreteľ, psychické zdravie detí má mať prednosť pred formálnym udržaním rodinných väzieb s otcom, ktorý dokonca odmietol aj stretnutie rodinného kruhu za účelom obnovenia vzťahov v rodine. 2.10 Ďalej matka uviedla, že súd nesprávne nezobral pri svojom rozhodnutí do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa priklonil k jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletými deťmi do právoplatného skončenia veci. Rovnako nesprávne vyhodnotil vyjadrenie B. J. – psychológa ÚPSVaR Dolný Kubín, ktorý odporučil nepracovať na obnovení vzťahu maloletých detí s ich otcom pre nespracované posledné udalosti v rodine. 2.11 Ak súd nepovažoval konanie a vyjadrovanie otca maloletých za vhodné pre zdravý psychický vývin a mal za to, že korigovanie nedostatkov v správaní otca je možné dosiahnuť aj menej invazívnym spôsobom ako úplným zákazom jeho styku s deťmi, pričom posúdenie vhodného opatrenia, o ktorom môže súd rozhodnúť aj (z úradnej moci), bude predmetom ďalšieho konania súdu, mala matka za to, že súd tak už mal z úradnej moci rozhodnúť v tomto neodkladnom opatrení, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia možno usudzovať, že aj súd považuje situáciu za vážnu, keď poukazuje na ďalšie dokazovanie v konaní – zhodnotenie liečby alkoholizmu otca, kompletné odborné zhodnotenie osobnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom. Minimálne sú tak dané dôvody na menej závažný zásah do úpravy styku – obmedzenie styku, o čom súd mal a mohol rozhodnúť z úradnej moci. 2.12 Ak by odvolací súd vzhliadol dôvody na obmedzenie styku, matka navrhla alternatívne rozhodnúť o obmedzení styku otca s maloletými deťmi, a to na asistovaný styk s treťou osobou (nie matkou) na ÚPSVaR Dolný Kubín alebo CDR Istebné, pracovisko Dolný Kubín uvádzajúc ich úradné/pracovné hodiny. 2.13 V rámci odvolacieho návrhu matka tak navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým styk otca s maloletými deťmi zakáže do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, alternatívne, aby v prípade, ak z obsahu spisu bude mať odvolací súd za osvedčené, že záujem maloletých detí je možné zabezpečiť menej závažným spôsobom – obmedzením styku otca s maloletými deťmi, teda, ak napriek osvedčeným skutočnostiam a doposiaľ predloženým dôkazom nevzhliadne dôvodnosť dočasného zákazu styku otca s maloletými deťmi do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ale vzhliadne dôvodnosť obmedzenia styku otca s maloletými deťmi s poukazom na to, že súd môže v danom prípade rozhodnúť aj bez návrhu, t. j. z úradnej moci, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým styk otca s maloletými deťmi upraví, obmedzí na asistovaný styk za prítomnosti tretej osoby (nie matky) na pôde ÚPSVaR Dolný Kubín alebo v CDR Istebné, pracovisko Dolný Kubín, dvakrát za mesiac po dobu jednej hodiny nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu stredu v kalendárnom mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR Dolný Kubín na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Dolný Kubín až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej alebo otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu stredu v kalendárnom mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti pracovníka CDR Istebné na pracovisku CDR Istebné, P. K. R. XXXX/X, XXX XX G. H., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
3. Otec na odvolanie matky reagoval mailom zo dňa 17.06.2026 označeným ako „Doplnenie podnetu pre podozrenie zo spáchania trestných činov podľa § 208, § 248, § 360, § 211, § 374, § 233, § 239 a § 345 Trestného zákona páchaných organizovanou skupinov. V rámci podania žiadal pre súd: Aby štát po zistení hlavnej podozrivej zabezpečil prevzatie chlapcov otcom v ich známom domácom prostredí, bez nutnosti ich sťahovania do azylových domov.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) z nasledovných dôvodov:
6. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodnuté v rámci konania o rozvod manželstva, kde medzi matkou a otcom maloletých detí došlo k dohode schválenej rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/62/2024-99 zo dňa 04.11.2024, právoplatným dňa 19.11.2024. Na jej základe bol styk otca upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste autobusovej zastávky MHD D. I. a na tejto autobusovej zastávke ich aj odovzdá.
7. Okresný súd návrh matky, ktorým sa v konaní o zákaz styku otca s maloletými deťmi domáhala vydania neodkladného opatrenia žiadajúc styk otca s deťmi zakázať, zamietol. Dospel k záveru, že matkou nebola dostatočne osvedčená potreba neodkladného zásahu súdu formou zákazu styku otca s maloletými tým, že matka neosvedčila, že na celkový psychický stav maloletých negatívne vplýva len konanie otca, kde na zistenie skutočného skutkového stavu je nutné vykonať ďalšie dokazovanie a tiež, že na ochranu záujmu maloletých vo vzťahu k správaniu otca voči nim, možno využiť miernejšie prostriedky nápravy.
8. Matka v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie nedostatočné vyhodnotenie aktuálnej situácie maloletých detí, ktorá nastala po podpálení rodinného domu otcom a jeho návrate z väzby a ústavnej psychiatrickej liečby. Namietala, že otec sa napriek domáhaniu sa styku s maloletými nedokáže vyrovnať s tým, že deti majú z jeho osoby strach v dôsledku jeho predchádzajúceho konania, obávajú sa jeho skratového správania pod vplyvom alkoholu a nedôverujú mu, keďže podľa jej tvrdení prekrúca realitu a neprijíma zodpovednosť za svoje konanie. Tvrdila tiež, že otec naďalej požíva alkoholické nápoje napriek uloženej ambulantnej psychiatrickej a protialkoholickej liečbe. Podľa matky navyše v súčasnosti nie je možné realizovať styk ani z dôvodu, že otec nemá zabezpečené vhodné a bezpečné podmienky na prespanie maloletých detí. Zdôraznila potrebu prihliadnuť na názor maloletých detí a ich psychické prežívanie. Poukazovala na stanovisko psychológa neodporúčajúceho obnovovanie styku a namietala, že súd prvej inštancie neprikladal náležitý význam ani stanovisku kolízneho opatrovníka, ktorý podporil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň uviedla, že aj keby neboli splnené podmienky na zákaz styku, súd mohol z úradnej moci rozhodnúť aspoň o jeho dočasnom obmedzení na asistovaný styk.
9. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenie je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých strán sporu nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu spisu a odvolacích námietok matky dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, keďže neboli okresným súdom správne posúdené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Zo spisového materiálu vyplýva, že po podpálení rodinného domu otcom, jeho väzobnom stíhaní a následnej ústavnej psychiatrickej liečbe došlo k zásadnej zmene pomerov oproti obdobiu, z ktorého vychádzala doterajšia úprava styku. Uvedená udalosť objektívne predstavovala mimoriadne závažný zásah do života maloletých detí, ktorý nemožno považovať iba za ďalší prejav dlhodobého konfliktu medzi rodičmi. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní venoval značnú pozornosť dlhodobému konfliktu rodičov existujúcemu ešte počas ich spolužitia a okolnostiam predchádzajúcim rozvodu manželstva, avšak nedostatočne prihliadol na aktuálny stav veci, ktorý nastal po uvedenej udalosti. Práve tieto nové okolnosti zásadným spôsobom ovplyvnili psychické prežívanie maloletých detí a ich súčasný postoj k otcovi. Uvedené skutočnosti predstavujú podstatnú zmenu pomerov oproti stavu existujúcemu v čase rozhodovania o úprave styku, ktorú bolo potrebné pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadniť.
12. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie, že rozhodujúcou príčinou psychickej nepohody maloletých môže byť predovšetkým dlhodobý konflikt rodičov. Hoci nemožno poprieť, že vzťahy medzi rodičmi boli konfliktné už pred rozvodom manželstva, zo spisu vyplýva, že po rozvode rodičov maloleté deti žili s matkou v pokojnejšom prostredí a k zásadnej zmene ich psychického prežívania došlo až po skutku otca spočívajúcom v podpálení rodinného domu, jeho väzobnom stíhaní a následnej psychiatrickej liečbe. Uvedené okolnosti nemožno pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opomenúť.
13. Za významné pre rozhodnutie odvolací súd považuje, že maloleté deti (vo veku 13 a 9 rokov) kontakt s otcom odmietajú a svoje obavy neprezentovali iba matke, ale aj odborným pracovníkom. Zo stanoviska B. J., psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, vyplýva odporúčanie, aby sa v súčasnom období nepristupovalo k obnove vzťahu maloletých detí s otcom, keďže traumatické udalosti, ktoré deti prežili, doposiaľ nemajú spracované. Rovnako nemožno opomenúť ani stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý podporil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na ktoré okresný súd bezdôvodne neprihliadol.
14. Zo spisu nevyplýva, že by odmietanie styku maloletými deťmi bolo výsledkom účelového konania matky smerujúceho k odcudzeniu maloletých detí od otca ale opak, že matka sa snažila rešpektovať existujúcu úpravu styku, avšak k jeho realizácii nedochádzalo predovšetkým z dôvodu odmietavého postoja maloletých detí, ktoré z otca pociťujú pre jeho správanie strach. Takto prezentovaný postoj maloletých je podporený odbornými stanoviskami a nemožno ho bez ďalšieho prisúdiť výlučne negatívnemu postoju matky voči otcovi.
15. Odvolací súd zároveň považuje za vnútorne rozporné závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých je na jednej strane potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, najmä zhodnotenie liečby alkoholovej závislosti otca, odborné posúdenie jeho osobnosti vo vzťahu k maloletým deťom a posúdenie, či jeho správanie nepredstavuje pre maloleté deti riziko, avšak na druhej strane ponechať až do vykonania uvedeného dokazovania v platnosti doterajšiu úpravu styku, ktorú naviac v bydlisku otca ani nie je možné realizovať, nakoľko tento aktuálne býva v zariadení sociálnych služieb. Pokiaľ samotný súd prvej inštancie považoval za potrebné zisťovať, či otec vzhľadom na svoj zdravotný stav, absolvovanú psychiatrickú liečbu, uloženú ambulantnú psychiatrickú a protialkoholickú liečbu, ako aj okolnosti skutku, ktorého sa dopustil, nepredstavuje pre maloleté deti riziko, potom je namieste poskytnúť maloletým dočasnú ochranu práve prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Účelom vydaného neodkladného opatrenia nie je konečné vyriešenie pomerov účastníkov, ale poskytnutie bezodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých v období, počas ktorého ešte nie sú všetky rozhodujúce okolnosti spoľahlivo objasnené. Pre jeho nariadenie sa nevyžaduje úplné preukázanie skutkového stavu, postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností.
16. V prejednávanej veci má odvolací súd za osvedčené, že vzhľadom na aktuálny psychický stav maloletých detí, ich pretrvávajúci strach z otca, odporúčanie odborného pracovníka nepristupovať v súčasnosti k obnove vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi, ako aj potrebu ďalšieho odborného dokazovania vo veci samej, nie je pokračovanie styku podľa doterajšej úpravy v ich najlepšom záujme. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je ich priaznivý psychický vývin, pocit bezpečia a stabilita ich životného prostredia. Právo rodiča na styk s maloletým dieťaťom síce predstavuje významnú súčasť rodičovských práv, nie je však právom absolútnym a v prípade kolízie ustupuje najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Nútená realizácia styku za situácie, keď maloleté
deti v dôsledku prežitých udalostí pociťujú z otca pretrvávajúci strach, kontakt s ním odmietajú a obnovenie ich vzťahu v súčasnosti nie je odporúčané, by bola podľa odvolacieho súdu v rozpore s princípom najlepšieho záujmu maloletých detí. Menej invazívne opatrenia (napr. styk za prítomnosti tretej osoby alebo na verejnom mieste) nepostačujú pretože v danom prípade je ohrozený život, zdravie ako aj psychická integrita detí nakoľko otec požíva alkoholické nápoje aj napriek uloženej ambulatnej psychiatrickej a protialkoholickej liečbe a jeho správanie vykazuje znaky straty reality a nepredvídateľnosti. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR hovorí, že právo rodčia na styk s dieťaťom musí ustúpiť, ak je v stávke zdravie a bezpečnosť dieťaťa.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý vec nesprávne právne posúdil zmenil tak, že nariadil neodklané opatrenie, ktorým dočasne zakazuje styk otca s maloletými deťmi. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej u Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 3P/45/2026.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza ku konečnému vyriešeniu otázky styku otca s maloletými deťmi. Ide iba o dočasnú úpravu pomerov do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom bude po vykonaní potrebného dokazovania možné komplexne posúdiť, či sú vytvorené podmienky na obnovenie styku, prípadne za akých podmienok bude možné tento styk realizovať. Za súčasného stavu však ochrana psychického zdravia, pocitu bezpečia a priaznivého vývinu maloletých detí prevažuje nad záujmom na zachovaní výkonu styku podľa doterajšej úpravy.
19. Nakoľko v danom prípade nejde o konečné rozhodnutie vo veci, odvolací súd o trovách konania nerozhodoval, keď o trovách celého konania (vrátane odvolacieho) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).