Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-117-2026.pdf
PDF · 124.86 KB
Case nature
Subarea
9Co/117/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, proti odporcovi F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11C/26/2026-25 zo dňa 20. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie prvoinštančného súdu potvrdzuje. Navrhovateľke vo vzťahu k odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zdržať sa neoprávnených zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D. E. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra KN- C č. 175, povinnosť zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľke bránil v nerušenom vstupe a užívaní predmetnej nehnuteľnosti a povinnosť vydať kompletný súbor kľúčov od vchodových dverí a všetkých stavieb patriacich k nehnuteľnosti, do 24 hodín odo dňa doručenia tohto uznesenia (I.). Navrhovateľke súd proti odporcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným 20.04.2026 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D. E. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 175, povinnosť zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľke bránil v nerušenom vstupe a užívaní predmetnej nehnuteľnosti a povinnosť vydať kompletný súbor kľúčov od vchodových dverí a všetkých stavieb patriacich k nehnuteľnosti, do 24 hodín odo dňa doručenia tohto uznesenia. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09.06.2025, sp. zn. 9Pc/16/2025, právoplatným 25.06.2025, bolo rozvedené jej manželstvo s odporcom. Počas trvania manželstva nadobudli súbor nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D. E., na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. E. , na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie B. A. a na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie B. A.. Už v čase pred rozvodom navrhovateľka odchádzala zo spoločného plne vybaveného rodinného domu do prázdnej, nevybavenej, neprerobenej garsónky z dôvodu ochrany svojho života a zdravia, keď zo strany odporcu dochádzalo k fyzickým útokom a neustálym spoločným konfliktom a hádkam. Dňa 18.09.2025 navrhovateľka zistila, že odporca bez jej vedomia a súhlasu vymenil zámky na vchodových
dverách spoločného rodinného domu, čím jej úplne zamedzil prístup do jej obydlia, v ktorom má uložené všetky svoje osobné doklady, zdravotnú dokumentáciu, posteľné prádlo, obuv, oblečenie, ošatenie, hygienické potreby a všetok svoj osobný majetok ako sú lyže, bicykel, knihy, spotrebiče a elektronika. Navrhovateľka sa už niekoľko mesiacov nachádza v bytovej núdzi, prebýva v spoločnej garsónke v nevyhovujúcich podmienkach. Prespáva na zemi na matraci, nemôže variť, prať. Nakoľko elektroinštalácia v byte je stará, nie je možné súbežne zapnúť dva spotrebiče, ktoré by si aj tak musela zakúpiť. Rovnako sú nevyhovujúce aj hygienické podmienky. Uvedený stav zdokumentovala aj polícia. Odporca na niekoľko výziev navrhovateľky nereflektoval. Opakovane žiadal o prístup do garsónky, kde nemá žiadny osobný ani spoločný majetok. Navrhovateľka priznáva vlastnícke právo odporcu k tomuto bytu, avšak jeho sprístupnenie by pre ňu znamenalo narušenie bezpečnosti a ochrany svojej osoby a súkromného majetku nadobudnutého po rozvode. Nenapraviteľnosť ujmy spočíva v tom, že navrhovateľka je svojvoľným konaním odporcu zo dňa na deň zbavená možnosti užívať svoj domov. Navrhovateľke je upierané jej ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia a vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Bez okamžitého zásahu súdu bude navrhovateľka vystavená stavu bytovej núdze a nemožnosti užívania svojho osobného majetku.
3. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09.06.2025, sp. zn. 9Pc/16/2025, právoplatným 25.06.2025, bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania.
4. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D. E. mal súd preukázané, že účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súpisným číslom XXX, hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcely registra KN-C č. 177, hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcely registra KN-C č. 181 a garáže bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcely registra KN-C č. 176/2.
5. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala listom zo dňa 14.10.2025 odporcu na umožnenie vstupu do rodinného domu so súpisným číslom XXX. Odporca bol opakovane vyzvaný listom zo dňa 21.10.2025 a následne aj prostredníctvom e-mailových správ zo dňa 31.10.2025, zo dňa 24.02.2026 a zo dňa 17.03.2026. Posledné výzvy navrhovateľky odporcovi sú datované k 06.03.2026 a 16.04.2026. 6. V bodoch 5. až 10. súd poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval a uviedol, že po oboznámení sa s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila existenciu predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom podania návrhu je prakticky ochrana vlastníckeho práva navrhovateľky a z toho vyplývajúce právo na užívanie nehnuteľnosti, ktorá podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D. E. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva už bývalých manželov. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené XX.XX.XXXX, predmetný rodinný dom bol nadobudnutý za trvania manželstva kúpnou zmluvou v roku 2002, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo 25.06.2025. Rovnako bolo osvedčené, že navrhovateľka opakovane žiadala od odporcu odovzdanie všetkých kľúčov umožňujúcich vstup do spoločného rodinného domu, k čomu doposiaľ nepristúpil. Skutočnosť, že sa navrhovateľka z rodinného domu dobrovoľne odsťahovala, z dôvodu konfliktov s odporcom, neznamená, že jej zaniklo právo na užívanie spoločného rodinného domu a to ani po rozvode ich manželstva. Navrhovateľka je až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva stále vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti tak ako odporca, so všetkými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Inak povedané, miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností je zásadne rovnaká a obidvaja požívajú rovnakú právnu ochranu svojho vlastníckeho práva. Až do času, kedy dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva tak majú navrhovateľka aj odporca rovnaké právo spoločné nehnuteľnosti užívať a vstupovať do nich. Konaniu odporcu, ktorý bráni vstupu navrhovateľky do ich spoločnej nehnuteľnosti, naviac, v ktorej má navrhovateľka naďalej svoje osobné veci, nemožno poskytnúť právnu ochranu, lebo nejde o nič iné, ako o svojvoľné zasahovanie do užívacieho práva navrhovateľky. 7. Z uvedených dôvodov súd považoval za nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie. Pre úplnosť dodal, že aj napriek tomu, že to nie je predmetom tohto konania, tak ako má navrhovateľka užívacie právo vo vzťahu k rodinnému domu, tak musí rešpektovať aj užívacie právo odporcu k bytu, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
8. Neodkladné opatrenie časovo vymedzil do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko až týmto okamihom, či už mimosúdnou dohodou alebo rozhodnutím súdu, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi účastníkmi.
9. Súd neuložil navrhovateľke podať v určitej lehote žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko aj Občiansky zákonník v ustanovení § 149 ods. 2 preferuje dohodu bývalých manželov a len za predpokladu, že k tejto dohode nedôjde, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov súd.
10. Navrhovateľka bola plne úspešná, preto jej proti odporcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia.
11. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie odporca. Uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie považuje v celom rozsahu za nesprávne, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Rovnako nebolo zo strany navrhovateľky preukázané a ani osvedčené nebezpečenstvo resp. nebezpečie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti a to rodinného domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D. E., odsťahovala ešte pred rozvodom v roku 2025, opustila spoločnú domácnosť, ako aj nehnuteľnosti v D. E.. Okrem nehnuteľností v D. E. majú s navrhovateľkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie B. A., a to byt číslo XX, nachádzajúci sa na X poschodí, vo vchode X, bytového domu G. H. XX G., súpisné číslo XXXX. Navrhovateľka sa odsťahovala do vyššie uvedeného bytu, ktorý do dnešného dňa užíva výlučne len ona. K tomuto bytu má v celom rozsahu zamedzený z jej strany prístup a užívanie, nemá od neho ani od jeho príslušenstva a tiež vchodu kľúče, nakoľko ich vzala navrhovateľka a do dnešného dňa mu ich neodovzdala, Poprel tvrdenia navrhovateľky, že zo spoločného rodinného domu odchádzala do prázdnej, nevybavenej a neprerobenej garzónky; rovnako poprel, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti mala byť ochrana jej života a zdravia. Tiež poprel, že malo údajne dochádzať k fyzickým útokom, naopak práve navrhovateľka sa dopúšťala fyzických a verbálnych útokov voči nemu, jedinou pravdou je, že dochádzalo k verbálnym spoločným konfliktom a hádkam. Navrhovateľka sa jedného dňa zbalila a odišla preč, bez akéhokoľvek vysvetlenia. Nie je pravdou, že navrhovateľka chodievala do domu pre svoje osobné veci a preto, že potrebovala prať, variť a žehliť a týmto spôsobom si zabezpečovať svoje základné životné potreby. Nič z tohto totiž nerobila a do rodinného domu chodila len preto, aby mu znepríjemňovala život, narúšala jeho súkromie a obydlie, robila rôzne schválnosti, rozhadzovala čisto opraté veci, pojedla, čo navaril, aj to, čo navaril pre otca, prípadne to znehodnotila. Keď si kúpil ovocie, zobrala si aj z tohto, nahádzala mu zubné kefky do záchodu, brala mu osobné veci, zobrala mu nabíjačku, zdravotnú kartu, ktorú doteraz nemá a ani ju nevrátila. Rozhádzala celú kotolňu, brala mäso z mrazničky, vypínala ističe na chodbe, vypínala zo zásuvky dva mraziaky a vždy po týchto činnostiach odišla preč. Pokiaľ ide o byt, nie je pravda, že tento by bol prázdny, nevybavený a neprerobený. V byte boli za trvania manželstva urobené nové podlahy, všetko bolo nanovo vymaľované, bolo založené nové plastové okno. Predtým, ako tam navrhovateľka odišla, dala do bytu nájomníka, ktorý tam žil a býval, potom sa odsťahoval a nasťahovala sa tam navrhovateľka, ktorá tam býva teraz so svojím priateľom. Navrhovateľka podáva rôzne podnety po všetkých možných úradoch, tiež aj na Obec D. E., kde jej dokonca bola ponúknutá v rámci riešenia veci možnosť spolupráce pri prevzatí vecí, čo veľmi uvítal. Potvrdil, že v dome sa nachádza okrem jeho výlučného majetku, aj spoločný hnuteľný majetok, avšak takýto istý majetok patriaci do BSM sa nachádza aj v byte, ktorý užíva navrhovateľka, od ktorého nemá kľúče, ani od vchodu bytového domu a príslušenstva, pretože navrhovateľka ich vzala a už mu ich nevydala. Od času, ako sa do bytu nasťahovala, mu vstup do bytu neumožnila a rovnako mu neumožnila ani užívanie bytu. Bolo by v rozpore so zásadami spravodlivosti, aby obydlie navrhovateľky v byte bolo chránené a jemu nebola poskytnutá rovnaká ochrana jeho obydlia v dome v D. E.. Súd nariadil neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky, bez toho, aby poznal ďalšie skutkové okolnosti a tvrdenia. Neboli splnené zákonné podmienky a rovnako nebolo preukázané žiadne nebezpečenstvo, resp. nebezpečie žiadnej reálne bezprostredne hroziacej ujmy. Každý z rozvedených manželov užíva jednu nehnuteľnosť. Tiež v danom prípade je potrebné prihliadať aj na spôsob správania sa navrhovateľky voči jeho osobe, nehovoriac aj o osobách z jeho okolia. Jej správanie je neudržateľné, častokrát sprevádzané vulgarizmami, až šikanózne; na jednej strane navrhovateľka tvrdí, že musela odísť z dôvodu obavy o svoj život a zdravie a na druhej strane chce užívať s mím nehnuteľnosť, ktorá je jeho obydlím. Neodkladné opatrenie je neurčité a nevykonateľné.
Zo samotného návrhu navrhovateľky je zrejmé, že táto nemá záujem nehnuteľnosti užívať, ale vstupu a užívania sa domáha len účelovo s cieľom ničiť mu život, súkromie a zasahovať do nedotknuteľnosti jeho obydlia. Návrh navrhovateľky slúži len na to, aby ho donútila zaplatiť v rámci vyporiadania BSM ňou požadovaný výplatok a prevziať všetky úvery, na toto však slúži iné konanie, nie konanie o nariadení neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené označil aj rozhodnutie súdu o priznaní trov navrhovateľke za nesprávne. Domáhal sa preto, aby súd zrušil aj výrok II. uznesenia. Vytýkal, že súd neurčitým spôsobom vymenoval kľúče, ktoré by mali byť odovzdané, bez ďalšieho preniesol len návrh navrhovateľky do súdneho rozhodnutia, čo je neprípustné. Súd dokonca nemal ani osvedčené, že by akékoľvek právo navrhovateľky bolo ohrozené, rovnako nemal preukázané ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak má ísť o spor s užívaním nehnuteľností, na uvedené slúži iný typ žaloby a nie neodkladné opatrenie. Už uvedené jednoznačne preukazuje, že inštitút neodkladného opatrenia bol zneužitý na účel, na ktorý nemôže slúžiť. Uviedol, že dňa 12.06.2026 osobne išiel pred bytový dom, kde býva aktuálne navrhovateľka, kde na ňu čakal, aby si prišla prevziať kľúče, avšak táto sa tam vôbec nedostavila.
12. Navrhoval, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11C/26/2026 zo dňa 20.05.2026 v celom rozsahu zrušil a rozhodol tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta a tiež, že mu priznáva voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. 13. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu dôrazne odmietla klamlivé tvrdenie odporcu, že spoločnú nehnuteľnosť a domácnosť v rodinnom dome v D. E. súp. č. XXX opustila „dobrovoľne“. Jej odchod nebol slobodným prejavom vôle, ale vynúteným útekom v záujme zachovania mojej telesnej integrity, života a zdravia pred eskalujúcim fyzickým a psychickým násilím zo strany odporcu. Jej odchod z rodinného domu je výlučne následkom strachu o život, zdravie a osobnú integritu. Detailná fotodokumentácia zranení a modrín, ktoré jej odporca spôsobil, bola konajúcemu súdu riadne predložená v predchádzajúcich súvisiacich podaniach a je súčasťou súdneho spisu. V tejto súvislosti odkázala na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na uznesenie sp. zn. 3Cdo 134/2014. Odporca hrubo i naďalej ignoruje vykonateľné uznesenie sp. zn. 11C/26/2026, ktorým mu súd uložil povinnosť odovzdať jej kompletný súbor kľúčov v 24-hodinovej lehote. Odporca jej nikdy proaktívne nekontaktoval a neposlal jej žiaden návrh ani termín na prevzatie kľúčov. Na ich odovzdanie ho musela v deň vykonateľnosti aktívne a opakovane vyzvať sama, pričom on plnenie súdneho príkazu protiprávne podmienil tým, že mu výmenou odovzdá kľúče od garzónky. Jeho tvrdenie, že čakal pred bytovým domom s cieľom kľúče odovzdať, je preukázateľnou lžou, nakoľko kľúče dodnes nevydal. Irelevantná je jeho odvolacia námietka, že prvostupňový súd nešpecifikoval jednotlivé dvere v nehnuteľnosti. Výrok na vydanie kompletného súboru kľúčov od vchodových dverí a všetkých stavieb bol dokonale určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Súd v civilnom konaní nemá žiadnu povinnosť zisťovať presný počet dverí či zámkov v nehnuteľnosti účastníkov. Je právne a procesne neprípustné, aby odporca pred políciou tvrdil, že v dome nemá žiadne osobné veci, a následne ju pred odvolacím súdom obviňoval z poškodzovania majetku a vyzýval ju, aby si po svoje veci prišla v sprievode polície. Skutočným pôvodcom chaosu a devastácie spoločného majetku je samotný odporca, čo v celom rozsahu dokladovala priloženými fotografiami extrémneho neporiadku, ktorý v dome robil ešte v období, kedy k nemu mala prístup. Tvrdenia odporcu o nutnosti ochrany domu pred jej osobou sú úplne absurdné aj vo svetle faktu, že odporca do spoločného rodinného domu bez jej súhlasu voľne vodí tretie neoprávnené osoby – svoju milenku s jej maloletým dieťaťom. Fotodokumentácia zanedbaného interiéru domu jednoznačne preukazuje, že odporca sa o spoločný majetok nestará, znehodnocuje ho a bezplatne ho poskytuje na užívanie cudzím osobám, čo len potvrdzuje jej naliehavý a legitímny záujem na kontrole a ochrane majetku v BSM. Procesným zlyhaním odporcu je skutočnosť, že k odvolaniu priložil fotografie interiéru garzónky, hoci zároveň tvrdí, že od nej nemá kľúče. Odporca navyše hrubo zavádza súd o „luxusne zrekonštruovanom stave“ tohto bytu. Za rekonštrukciu označuje len základnú výmenu okna a podlahy, pričom celkový stav obydlia je havarijný: plesnivé jadro, hrdza a chýbajúce vybavenie, zanesené odpadové rúry, havarijná elektroinštalácia, strop poškodený vytopením od susedov. V ostrom neprípustnom kontraste voči jej materiálnej tiesni stojí odporca, ktorý v spoločnom rodinnom dome bezplatne a exkluzívne využíva nadštandardné vybavenie v BSM. Rodinný dom chce plnohodnotne užívať, čo jasne preukázala už pred viacerými inštitúciami a svoj zámer osvedčila mnohonásobnými proaktívnymi požiadavkami o sprístupnenie domu. Vo výzvach boli predložené jasné a exaktné argumenty, že jej nejde o formálne získanie kľúčov od nehnuteľnosti, ale práve naopak – o reálne a nevyhnutné využívanie rodinného domu spolu s celým jeho vybavením a vnútorným zariadením. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v žiadnom prípade neslúži na predčasné vyporiadanie
BSM, na čo riadne využila inštitút mimosúdnych dohôd a následne podala žalobu o vyporiadanie BSM (vedenú na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20C/48/2026), ako aj žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie domu (vedenú na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/48/2026). Neodkladné opatrenie o kľúčoch preto rieši čisto akútnu časovú tieseň, nakoľko riadny súdny spor o BSM a neoprávnené užívanie bude trvať roky a ona nemôže byť po celý ten čas držaná v materiálnej a bytovej núdzi bez prístupu k vlastnému oblečeniu, spotrebičom a dokladom. Striktne a v celom rozsahu odmietla požiadavku odporcu na náhradu trov konania a žiadala, aby súd odporcovi uložil povinnosť nahradiť všetky trovy konania jej, a to vrátane trov za jej právne zastupovanie. 14. Navrhovala, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu ako správne potvrdil.
15. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Uviedol, že navrhovateľka naďalej užíva výlučne sama (aj so svojím priateľom) náš byt v B. A. patriaci do BSM. O užíva dom v D. E.. Poprel tvrdenia navrhovateľky, že jej odchod z domu mal byť vynúteným útekom v záujme zachovania jej telesnej integrity, života a zdravia pred údajným eskalujúcim fyzickým a psychickým násilím. Účelovosť vyjadrení navrhovateľky preukazuje aj skutočnosť, že na jednej strane sa domáha užívania domu, ktorý užíva a je jeho obydlím a na druhej strane jeho užívacie právo k bytu popiera a nemá záujem toto jeho právo rešpektovať. Tendenčnosť vyjadrení navrhovateľky preukazuje ďalej aj skutočnosť, že na jednej strane tvrdí a navodzuje (nepravdivo) stav ohrozenia jej osoby a vystavovanie údajnému fyzickému a psychickému násiliu, na druhej strane sa domáha užívania domu. Pokiaľ navrhovateľka predložila fotodokumentáciu jej údajných zranení a modrín, z čoho sa ho snaží obviňovať, tvrdí, že jej ich mal spôsobiť, tieto tvrdenia navrhovateľky označil za nepravdivé. Navrhovateľka sa stavia do pozície obete, ktorou však nie je, avšak obeťou jej správania a vyčíňania je okrem neho, aj celé jeho okolie. Pozornosti nemôže uniknúť, že navrhovateľka, ako údajná obeť fyzického a psychického násilia, ktorá má údajne strach a podobne, nemá strach užívať rodinný dom, z ktorého musela údajne utiecť. Už len takéto správanie a vyjadrenie navrhovateľky preukazuje úplnú účelovosť a tendenčnosť jej vyjadrení a správania. Po doručení napadnutého uznesenia navrhovateľke oznámil, že jej kľúče odovzdá, dokonca ju čakal aj pred bytovým domom, kde ale vôbec neprišla. Súčasne navrhovateľku požiadal aj o odovzdanie kľúčov od bytu, ku ktorému má rovnako právo užívania. Správanie, konanie a útoky navrhovateľky dosahujú takú intenzitu, že s ňou nekomunikuje jej vlastný syn, jej vlastná matka, jej sestra a ani ostatná rodina. Odvolaciemu súdu navrhol, aby sa oboznámil s dôkazmi, najmä správami a mailovými správami, ktoré písala navrhovateľka, ktoré sú plné vulgarizmov, vyhrážania a útokov. Poprel tvrdenia navrhovateľky o „fyzickom napadnutí ženy“, „opakovaných brutálnych útokoch na jej osobu“, „svojvoľnú výmenu zámok“ a podobne. Tieto vyjadrenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde. Z jej strany nejde o úprimnú snahu dom užívať, ale cieľom je atakovať a útočiť na jeho osobu. Už na prvom mimosúdnom rokovaní v 09/2025 navrhovateľke navrhol, že on pôjde do bytu a ona do domu, čo kategoricky odmietla. Poukázal, že navrhovateľka sa ďalším návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala aj zamedzenia jeho prístupu k bytu, kde jej súd neodkladné opatrenie zamietol v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 15C/52/2026. Spis by sa aktuálne mal nachádzať podľa informácií z informačného centra Okresného súdu Liptovský Mikuláš na odvolacom súde. Žiadal odvolací súd, aby sa s týmto spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 15C/52/2026 oboznámil, ako aj s odvolacím spisom, ktorý sa v tejto veci nachádza na krajskom súde. Sama navrhovateľka vie, že s ňou nechce a nebude zdieľať byt a to isté nechce ani ona. Zo strany navrhovateľky došlo k opusteniu spoločnej domácnosti na základe jej vlastného a slobodného rozhodnutia, každý užíva jednu nehnuteľnosť patriacu do BSM, za okolností popísaných v odvolaní a tomto vyjadrení. 16. Navrhovateľka vo vyjadrení k podaniu odporcu uviedla, že zakladá svoju odvolaciu argumentáciu na tendenčnom tvrdení, že pomery účastníkov sú stabilizované, nakoľko navrhovateľka užíva spoločný byt a on rodinný dom. Rodinný dom v D. E. je nehnuteľnosťou v režime BSM, kedy navrhovateľka disponuje rovnakým, plnohodnotným civilným a ústavným právom túto nehnuteľnosť užívať. Odporca jej však v realizácii tohto užívacieho a vlastníckeho titulu od septembra 2025 až do dnešného dňa svojvoľne, protiprávne a za použitia mechanických zábran aktívne bráni. Odvolací súd nemôže akceptovať stav havarijnej garzónky o výmere 20 m2 ako ekvivalent plnohodnotného zabezpečenia bytovej potreby spoluvlastníka. Tento obmedzený priestor nie je prejavom slobodnej vôle navrhovateľky na trvalé bývanie, ale predstavuje výhradne dočasné núdzové útočisko, do ktorého bola nútená v stave núdze bezvýchodiskovo utiecť, aby si pred fyzickými napadnutiami (ako zo dňa 05.06.2024) zachránila vlastné zdravie. Trhová hodnota rodinného domu spolu s kompletným hnuteľným majetkom, zariadením a spotrebičmi nadobúdanými počas 26 rokov manželstva predstavuje sumu minimálne 130.000,- eur, zatiaľ čo hodnota havarijného bytu dosahuje sotva 70.000,- eur. Navrhovateľka sa neodkladným
opatrením domáha obnovenia elementárnej spoluvlastníckej parity tak, ako je to v zmysle konštantnej judikatúry bežné u rozvedených manželov pred vyporiadaním BSM – t. j. užívaním nehnuteľnosti s možnosťou uzamknutia vybraných izieb a zabezpečenia výlučne osobného majetku. Navrhovateľka v tomto zmysle predložila odporcovi množstvo konkrétnych písomných návrhov, ktoré však odporca bez vecnej argumentácie neakceptoval. Je právne a morálne neprípustné, aby bola navrhovateľka nútená znášať enormné finančné náklady na zabezpečenie základných životných potrieb (stravovanie v reštauračných zariadeniach z dôvodu absencie kuchyne v garsónke, realizácia prania u známych a príbuzných), zatiaľ čo odporca bezodplatne a exkluzívne užíva nadštandardne vybavený rodinný dom, kompletné zariadenie a priľahlú záhradu. Odporca v konaní o vyporiadanie BSM (vedenom na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20C/48/2026) a v mimosúdnych vyjadreniach opakovane a systematicky devalvuje hodnotu spoločného majetku, pričom rodinný dom označuje za starý a jeho kompletné zariadenie za veci bez akejkoľvek hodnoty. Potom neexistuje žiadny legitímny, logický ani právny dôvod, pre ktorý tak rigidne, agresívne a za asistencie zábran bráni navrhovateľke v jeho užívaní a prístupe k nemu. Odporca k svojmu odvolaniu doložil prepisy starých SMS správ a e-mailov navrhovateľky s úmyslom vytvoriť dojem jej aktuálnej agresie. Tieto správy preukázateľne pochádzajú z obdobia trvania manželstva (ďaleko pred rozvodom v júni 2025) a vznikli bezprostredne potom, ako si odporca našiel mimomanželský vzťah (milenku) a protiprávne ju infiltroval do spoločnej domácnosti účastníkov. Predložené SMS správy sú tak v skutočnosti exaktným dôkazom dlhodobého psychického násilia a nátlaku páchaného odporcom a dokumentujú stav absolútneho zúfalstva a psychickej traumy, do ktorého odporca navrhovateľku svojím konaním uvrhol. Tieto správy nemajú žiadnu relevanciu k súčasnému právnemu stavu v roku 2026. Odporca do zápisnice v trestnom konaní oficiálne vyhlásil, že navrhovateľka v rodinnom dome nemá žiadne osobné veci, no civilnému súdu posiela fotky neporiadku a tvrdí, že mu tam rozhadzuje veci. Tieto fotografie pritom zachytávajú stav z obdobia, kedy mala navrhovateľka k domu prístup, a neporiadok je výsledkom konania odporcu. Uvedené bolo potvrdené aj prítomnou príslušníčkou PZ SR dňa 06.07.2026, ktorá uviedla, že v dome evidentne nikto trvalo nebýva, nakoľko sa v ňom nachádza extrémny, dlhodobý neporiadok, neobývateľný chaos a nánosy špiny. O skutočnosti, že odporca sa v rodinnom dome reálne nezdržiava, svedčí aj ním predložený balík 10 listov výpisov za dodávku elektrickej energie. Navrhovateľka zotrváva na svojom procesnom vyhlásení, že od 05.09.2025 jej bola poštová korešpondencia odporcom úmyselne zadržiavaná, respektíve bola vedome vystavovaná riziku odcudzenia a zničenia tretími osobami, nakoľko poštová schránka na rodinnom dome nie je odporcom uzamknutá a navrhovateľka k nej nedisponuje prístupom. Hoci si navrhovateľka dňa 06.07.2026 za asistencie polície prevzala väčšie množstvo doručovacích lístkov, priamo do zápisnice v trestnom konaní exaktne preukázala, že podstatná časť korešpondencie – najmä nedoporučene doručovaná pošta z novembra 2025 – nenávratne chýba. Odporca sa snaží bagatelizovať dôkazy o domácom násilí a fotografie zranení označuje za irelevantné. Závažné fyzické útoky zo strany odporcu, rozsah hematómov a vytrhaných vlasov sú však exaktne popísané a procesne zaistené v oficiálnej výpovedi navrhovateľky v prebiehajúcom trestnom konaní pre trestný čin bránenia v užívaní nehnuteľnosti a majetku. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľke umožňoval slobodné prevzatie osobných vecí, je popreté priebehom asistencie dňa 06.07.2026. K odovzdaniu základných osobných potrieb navrhovateľky bol odporca donútený až po tom, čo ho osobne kontaktovala vyšetrovateľka PZ SR na základe výpovede navrhovateľky. Osobné veci a majetok navrhovateľky boli ním v interiéri domu zámerne rozhádzané a znehodnotené. Správanie odporcu vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva, kedy sa snaží legitímnu právnu obranu navrhovateľky na štátnych inštitúciách označiť za šikanu s cieľom zakryť vlastnú protiprávnu činnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/134/2025, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 134/2014, zhodne aj sp. zn. 5Cdo/30/2021). 17. Navrhovala, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil a priznal navrhovateľke trovy prvoinštančného a odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia, v rozsahu 100 %.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoištančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností tak, ako boli osvedčené navrhovateľkou v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, pokiaľ jej návrhu vyhovel. V preskúmavanej veci prvoinštančným súdom nariadené neodkladné opatrenie slúži na úpravu pomerov medzi stranami sporu ako bývalých manželov vo vzťahu k ich nehnuteľnostiam tak, ako sú zapísané
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D. E. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra KN- C č. 175, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi vydania kľúčov po tom, čo odporca vymenil zámky a znemožnil jej voľnému vstupu do týchto nehnuteľností. 20. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že podľa § 146 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
21. Podľa § 146 ods. 2 OZ, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželom alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
22. To znamená, že počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho zániku má každý z manželov rovnaké práva aj povinnosti k spoločnému majetku. Pri výkone svojho vlastníckeho práva je každý z nich obmedzený rovnakým právom druhého manžela, to znamená, že obidvaja manželia majú k týmto veciam rovnaké vzťahy a rovnaké možnosti veci užívať a spravovať ich. 23. Ak sa manželia vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva nedohodnú, právomoc na rozhodovaní sporov plynúcich zo správy spoločného majetku má v zmysle tohto ustanovenia súd.
24. Ochrany podľa tohto ustanovenia sa možno domáhať nielen v prípade, keď došlo k nezhode v rámci spoločného užívania veci, ale aj v prípade, ak jeden z manželov svojvoľne bráni druhému v užívaní spoločnej veci.
25. V prejednávanej veci bolo navrhovateľkou tvrdené a odporcom nevyvrátené, že bráni navrhovateľke v rovnocennom užívaní nehnuteľností tak, ako ich špecifikovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a výmenou kľúčov na vstupných dverách do týchto nehnuteľností zamedzil jej vo voľnom prístupe do nich.
26. Ani skutočnosť, že navrhovateľka sa ešte pre rozvodom manželstva z nehnuteľnosti odsťahovala, nasťahovala sa do spoločného bytu účastníkov, neznamená, že odporca mal akékoľvek oprávnenie bez zásahu a rozhodnutia súdu svojvoľne pristúpiť ku krokom, ktorými eliminoval navrhovateľku z užívania nehnuteľností, a preto správne prvoinštančný súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
27. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namietal, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov a zároveň existencia hrozby vzniku škody, prípadne inej majetkovej ujmy na strane navrhovateľky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo skutočností tak, ako vyplývajú z obsahu spisu, jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka v súčasnej dobe býva v garsónke o výmere 20 m2, ktorá nie je spôsobilá plnohodnotne uspokojovať jej bytové potreby. Podľa jej tvrdenia nemá prístup k vlastným veciam, ktoré zostali v nehnuteľnostiach, prespáva na zemi na matraci, nemôže variť a prať, pričom odporca podmieňoval vydanie kľúčov od nehnuteľnosti navrhovateľke vydaním kľúčov do garsónky, kde momentálne navrhovateľke býva. Ani skutočnosť, že navrhovateľka odmieta odporcovi vydať kľúče od garsónky, nie je dôvodom, ktorý by bránil vyhovieť jej návrhu na vydanie kľúčov od označených nehnuteľností, nakoľko nič nebráni odporcovi požiadať súd o poskytnutie ochrany v tomto smere, prípadne do vyporiadania BSM účastníkov sa domáhať ochrany podľa § 146 OZ, ak sú na to dané zákonné predpoklady.
28. V žiadnom prípade však nemožno akceptovať, aby bez rozhodnutia súdu odporca svojvoľne, svojpomocne bránil navrhovateľke v užívaní týchto nehnuteľností ako spoločných vecí patriacich do BSM. 29. Naliehavosť potreby súdu zasiahnuť do právnych pomerov účastníkov odvolací súd vzhliadol nielen v tom, že bolo porušené právo navrhovateľky svojvoľným konaním odporcu na nerušené užívanie spoločných vecí, ale i najmä v tom, že podľa stavu tak, ako bol zistený prvoinštančným súdom, po výmene zámkov bolo zamedzené navrhovateľke vo vstupe do obydlia, v ktorom má uložené osobné veci, doklady, zdravotnú dokumentáciu, hygienické potreby, oblečenie, bicykel, knihy atď. Prebýva síce
v spoločnej garsónke, avšak bola svojvoľným správaním odporcu zbavená možnosti užívať svoj vlastný domov. Bolo porušené jej právo na nedotknuteľnosť obydlia a vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
30. Vo väzbe na uvedené, stotožniac sa v ostatnom s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne, postupom podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
31. Za splnenia zákonných predpokladov ani jednému z účastníkov nič nebráni do právoplatného rozhodnutia v konaní o vyporiadanie BSM podať žalobu podľa § 146 OZ.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)