Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-40P/116/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa (ďalej tiež „otec“): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, proti manželke, ktorá návrh nepodala (ďalej tiež „matka“): H. I. C., J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G., zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Michal Vavrík, advokát, so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: 1. B. C., nar. XX.XX.XXXX, 2. L. C., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, o odvolaní manželky/matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 16. októbra 2025 č. k. B3-40P/116/2022-560, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. a v závislom výroku V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. na čas po rozvode manželstva zveril mal. B. a mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a upravil ako budú rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť počas bežného roka, počas jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných školských prázdnin a vianočných školských prázdnin s tým, že miestom odovzdania a prevzatia je školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú, ak sa nenachádza maloleté dieťa v školskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom III. otcovi uložil prispievať na výživu mal. B. sumou 150 eur mesačne a na výživu mal. L. sumou 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. rozhodol, že rodinné prídavky bude poberať a daňový bonus si bude na maloleté deti uplatňovať matka. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 5, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 26, § 28 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1, § 31 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, keď na základe vyhodnotenia všetkých skutkových a právnych záverov jednoznačne dospel k záveru, že táto striedavá forma starostlivosti o maloleté deti je v ich najlepšom záujme. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že za predpokladu, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa a majú záujem o jeho osobnú starostlivosť, môže súd zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov len v tom prípade, ak zistí, že takáto forma osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa

a zároveň že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho - dobro dieťaťa a chránené jeho práva a oprávnené záujmy (čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojem najlepší záujem dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali všetky ústavou a medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Takéto prostredie majú v tomto prípade možnosť a schopnosť poskytnúť obaja rodičia. Okrem úpravy v bežnom roku v týždenných intervaloch súd stanovil aj rozdelenie prázdnin a sviatkov v znení výroku rozsudku medzi oboch rodičov tak, aby mali maloleté deti umožnené tráviť s oboma rodičmi rovnaký čas. S námietkou matky, ktorá nesúhlasila so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu komplikovanej komunikácie rodičov, sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal už odvolací súd, ktorý uviedol, že otázka kvality vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je síce otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie súdu, či maloleté dieťa zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z nich, pretože zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do vzájomných problémov, avšak ide len o jednu z množstva ďalších relevantných otázok, ktoré pri tomto posúdení súd musí zvažovať. Z uvedeného teda vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa a lepšie zabezpečenie jeho potrieb musí súd zisťovať a posudzovať komplexne, a nie izolovane v nadväznosti na jednu čiastkovú otázku - v danom prípade otázku vzájomnej komunikácie medzi rodičmi dieťaťa. Pri posudzovaní tejto otázky súd zohľadnil aj skutočnosť, že medzi rodičmi aktuálne prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ukončenie ktorého bude výraznou premennou pri zlepšení komunikácie rodičov. Konflikt týkajúci sa vyporiadania majetku označil aj terapeut úradu kolízneho opatrovníka za hlavný dôvod súčasného komunikačného napätia medzi rodičmi. Súd však upravuje vzťahy rodičov a maloletých detí na čas po rozvode, na obdobie odteraz do nadobudnutia plnoletosti maloletých detí tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletých detí s perspektívou do budúcna, a preto nemôže byť limitovaný súčasným stavom nezhôd, prameniacim ani nie tak z otázky starostlivosti o maloleté deti, ako z vyporiadania BSM. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka z vlastnej iniciatívy poskytovala otcovi väčší priestor na starostlivosť o deti, ako to bolo doteraz vymedzené v doterajšej úprave neodkladným opatrením, preto sa súdu dôvodne javí, že voči samotnej starostlivosti otca o maloleté deti nemá žiadne zásadné výhrady a jediným argumentom matky proti striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zostáva ich komunikácia, ktorá je podľa matky nedostatočná pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti. Obe maloleté deti boli vypočuté sudkyňou na pôde školy, ktorú navštevujú, obe komunikovali pozitívny a vrúcny vzťah k obom rodičom, rovnako sa vyjadrili aj pred kolíznym opatrovníkom. Obaja rodičia sú schopní poskytnúť maloletým deťom bytové aj materiálne podmienky na riadnu realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Preto aj súčasná napätá komunikácia medzi rodičmi nemôže byť jediným kritériom pre posudzovanie spôsobu rozhodnutia súdu, ale je treba ju vnímať v širšom kontexte a v spojení s ostatnými skutkovými a právnymi závermi relevantnými pre rozhodnutie súdu. Záujem maloletých detí je prvoradým a zásadným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o spôsobe starostlivosti rodičov o maloleté detí na čas po rozvode. Maloletý B. má XX J., maloletá L. X J., obe navštevujú Základnú školu s materskou školou, I. M. X, F. G., kde matka spolu s deťmi býva, a teda deti chodia do školy v mieste bydliska matky. Otec býva v N., zatiaľ v byte vo vlastníctve svojej partnerky, ale po vyporiadaní BSM si plánuje zadovážiť vlastný byt. Aj počas týždňa, kedy bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, vie deti bez problémov doviezť do školy, pričom cesta autom z N. do F. G. trvá asi 20 minút, pretože ide o opačný smer ako do N., nie sú ráno ani dopravné zápchy. Deti preto nebudú obmedzované ani príliš skorým ranným vstávaním do školy. Rovnako ako matka, aj otec sa o deti plnohodnotne stará, zabezpečuje im jedlo, oblečenie, prípravu do školy a voľnočasové aktivity. Zo školy neboli signalizované ani z výsledkov detí podľa edupage nie sú evidované žiadne výkyvy ani rozdiely v čase, počas ktorého sa o deti stará otec, deti dosahujú kontinuálne výborné študijné výsledky. Súd nezistil jediný skutkový dôvod, pre ktorý by mal rozhodnúť o starostlivosti rodičov o maloleté deti inak ako formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obaja rodičia, otec aj matka, sú rovnocennými rodičmi a žiaden z nich nemá privilegované právo

na starostlivosť o deti vo väčšom rozsahu ako druhý. Vo výroku II. postupom podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí aj pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádzal zo zásadného nepomeru v príjmoch dosahovaných otcom a matkou, keď otec dosahuje čistý mesačný zárobok v sume 4.255 eur a matka v sume 2.537 eur; t. j. rozdiel tvorí suma 1.718 eur. Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, stanovené v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine neznamená, že výživné má byť určené v takej výške, aby príjmy rodičov po zohľadnení výživného boli rovnaké, t. j. súd nemôže len matematicky určiť výživné vo výške polovice rozdielu príjmov oboch rodičov, ale okrem zohľadnenia oprávnených výdavkov rodičov musí vychádzať aj z odôvodnených potrieb detí a z toho, ako rodičia tieto potreby zabezpečujú. Pre určenie vyživovacej povinnosti popri striedavej osobnej starostlivosti je tiež dôležité, ktorý z rodičov nakupuje pre deti oblečenie, obuv, hračky, platí platby za stravu v škole, poistné a podobne. V posudzovanom prípade si rodičia všetky mimoriadne výdavky delia na polovicu. Súd stanovil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. L. v sume 150 eur a na mal. B. v sume 150 eur, vychádzajúc z nákladov vyčíslených matkou, keď na mal. B. stanovila mesačné náklady nasledovne: pomerná časť nákladov na domácnosť 202 eur, drogéria 15 eur, hračky 10 eur, knihy 60 eur, krúžky (španielčina, futbal) 144 eur, voľnočasové aktivity 15 eur, lieky 8 eur, oblečenie 45 eur, pomerná časť pripadajúca na pohonné hmoty 90 eur, potraviny 100 eur, stravovanie v reštauráciách 60 eur, dovolenky a výlety 60 eur, záhrada 35 eur, škola 5 eur, anglický program v škole 75 eur (matka uhrádza v polovici, celá suma 150 eur); spolu 884 eur, keď súd vyhodnotil ako nedôvodný náklad 35 eur mesačne na údržbu záhrady a do základu ho nezarátal, pretože matka stanovila sumu 202 eur ako pomernú časť nákladov na bývanie, kde sa predpokladá zahrnutie údržby záhrady. V prípade stanovenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov po rozdelení tejto sumy na 442 eur súd z tejto sumy vychádzal a otca zaviazal na platenie výživného v sume 150 eur, čo pomerne zodpovedá rozdielu príjmu rodičov. Rovnako postupoval aj v prípade mal. L., kde matka špecifikovala tieto mesačné náklady: pomerná časť nákladov na domácnosť 202 eur, drogéria 15 eur, hračky 10 eur, knihy 10 eur, krúžky 144 eur, voľnočasové aktivity 15 eur, lieky 8 eur, oblečenie 45 eur, pomerná časť pripadajúca na pohonné hmoty 90 eur, potraviny 100 eur, stravovanie v reštauráciách 60 eur, dovolenky a výlety 60 eur, záhrada 35 eur, škola 5 eur, anglický program v škole 52 eur (matka uhrádza v polovici, celá suma 104 eur); spolu v sume 811 eur, kde súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodný náklad 35 eur mesačne na údržbu záhrady a do základu ho nezarátal, pretože matka stanovila sumu 202 eur ako pomernú časť nákladov na bývanie, kde sa predpokladá zahrnutie údržby záhrady. V prípade stanovenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov po rozdelení tejto sumy na polovicu vo výške 405,50 eur súd z tejto sumy vychádzal a otca zaviazal na platenie výživného v sume 150 eur, čo pomerne zodpovedá rozdielu príjmu rodičov; s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vo výroku IV. určil, že rodinné prídavky bude poberať a daňový bonus si bude na maloleté deti uplatňovať matka, pričom v tejto otázke nebola medzi rodičmi nezhoda. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých ktorá navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť platiť výživné na mal. B. vo výške 600 eur mesačne a na mal. L. vo výške 500 eur mesačne, a tiež priznať zročné výživné. Poukázala na to, že z predloženej záverečnej správy z ambulantnej formy spolupráce z 1.9.2025 vyplýva, že stretnutia poukázali na vysokú mieru konfliktu pretrvávajúcu v ich vzťahu, spojenú s rozvodom, emočnými zraneniami a sklamaniami. Rodičia sa preto pri psychologickom vedení nedokážu dohodnúť na základných rysoch komunikácie o ich deťoch. Primárnym dôvodom zakladajúcim nedostatočnú komunikáciu rodičov preto nie je vyvolané súdne konanie o vyporiadanie BSM. Skutočnosť, že zákonná sudkyňa vypočula maloleté deti, a tieto jej zhodne komunikovali pozitívny a vrúcny vzťah k obom rodičom neznamená, že na výchove detí nie je možné pozorovať rozvíjajúci sa veľký konflikt lojality u maloletých, ktoré nepochybne vnímajú existenciu súdneho konania. Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť v danom prípade nie je vhodná a poukázala na to, že v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, súd vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti zisťuje prostredníctvom nariadeného znaleckého skúmania, čo bolo zo strany súdu zamietnuté. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia maloletých detí. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.3.2014 sp. zn. 11CoP/8/2014, z ktorého vyplýva, že dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti napr. nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto náročných situáciách naďalej traumatizované. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, ak rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach. Sú tu dôvodné pochybnosti, či by výchovné prostredie založené

autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Mala za to, že dôvodné pochybnosti naďalej pretrvávajú. Neustále sťahovanie detí a celkový vplyv otcovej rodiny je pre maloleté deti nevhodný a nežiadúci najmä však pre zdravý a ničím nerušený vývin. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 11.10.2023 sa kolízny opatrovník vyjadril, že pre striedavú osobnú starostlivosť nie je splnená podmienka aktívnej komunikácie rodičov a je vytvorený rodičovský konflikt, pričom na pojednávaní dňa 21.5.2024 kolízny opatrovník priznal, že problém komunikácie medzi rodičmi sa ešte viac prehĺbil. Uvedený záver vyplynul aj z predloženej správy Centra pre deti a rodiny pri SVLS Senec. Uviedla, že esenciálnym predpokladom pre úspešné fungovanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov je ich schopnosť sa dohodnúť, ktorá musí vyplývať z ich aktívnej komunikácie, čo v danom prípade absentuje. V danom prípade nie sú splnené zákonné podmienka na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov bola toho názoru, že zverenie detí do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletých detí na starostlivosť oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť o deti taktiež nie je v záujme maloletých detí, a to už iba z dôvodu nespôsobilosti otca sa o deti osobne starať, z dôvodu ovplyvňovania názorov detí na styk a starostlivosť s otcom, resp. starými rodičmi, ktorých vplyvu ich otec sústavne vystavuje. Rodičia sa nedokážu dohodnúť na dôležitých rozhodnutiach výchovy detí. Súd prvej inštancie na jednej strane poukazuje na dostatočnú vzájomnú komunikáciu rodičov, na strane druhej v podstate opomína prihliadať na komunikáciu otca, ktorý ju v každej správe obviňuje z nedostatočnej komunikácie. Otec dlhodobo odmieta podporovať maloleté deti v ich záľubách a aktivitách. Mala za to, že zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti taktiež nebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa a to už iba z dôvodu, že otec vytvára voči matke trvalo nepriateľské prostredie, účelovo mení dohody rodičov ohľadom maloletých, rozhoduje o deťoch bez rešpektovania jej názoru. Maloleté deti si na režim upravený neodkladným opatrením zvykli, rodinné prostredie majú vytvorené u matky, pričom sú v pravidelnom kontakte s otcom. Súčasný režim považovala za dostatočný a žiadala, aby ho odvolací súd ponechal. Vo vzťahu k skúmaniu podmienok vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti podľa jej názoru súd prvej inštancie úplne rezignoval. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti uviedla, že ak je vyživovacia povinnosť na základe potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi konania určená vo vyššej sume, ako bolo priznané meritórnym rozhodnutím, predmetné rozhodnutie v časti úpravy výživného je v danom prípade neodôvodnené a arbitrárne. Otec na základe neodkladného opatrenia trávil s deťmi necelých 10 plných dní, pričom vyživovaciu povinnosť mal stanovenú vo výške 370 eur. Poukázala na to, že v súčasnosti nepoberá daňový bonus, ktorý nie je priamo vyplácanou dávkou, pričom toto bolo zohľadnené aj v rámci neodkladného opatrenia pri určovaní výživného. V súčasnosti má od začiatku roka znížený príjem o 300 eur v podobe daňového bonusu na maloleté deti, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že podľa najnovšej judikatúry konflikt rodičov a komunikácia medzi nimi nie je dôvodom nenariadenia striedavej osobnej starostlivosti, keďže dané by znamenalo, že jeden z rodičov môže mariť nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nekomunikáciou alebo vyhrotenou komunikáciou. Súd správne uviedol, že konflikt rodičov je primárne spojený s vyporiadaním BSM a majetkovými otázkami, nie s neschopnosťou rodičov postarať sa o deti. Majetkové otázky súvisiace s BSM sú vyriešené dohodou medzi rodičmi, ktorú dosiahli aj tým, že je vyriešená bytová otázka otca a otázka vzdialenosti bydlísk. Matka sa z rodinného domu, v ktorom býva, vysťahuje a za vyplatené peniaze zo strany otca si kúpi nehnuteľnosť v blízkosti rodinného domu, do ktorého sa nasťahuje otec. Trval na tom, že rodičia vedia spolu komunikovať, čo preukazuje veľké množstvo e-mailov a komunikácie. Matka svoje tvrdenia o jeho nespôsobilosti osobne sa starať o deti vyvracia aj tým, že deti mu dáva do starostlivosti (zdravé aj choré). Uviedol, že postup súdu prvej inštancie bol plne súladný s právnym názorom odvolacieho súdu. Zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti je súladné s vykonaným dokazovaním a aj s vôľou detí. Zmena výšky výživného oproti neodkladnému opatreniu je plne vysvetlená, keď režim starostlivosti sa zmenil na striedavú osobnú starostlivosť a on reálne zabezpečuje deti v polovici času, bežné náklady počas jeho týždňa znáša priamo, všetky ostatné náklady detí si rodičia delia na polovicu.

5. Opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že je nevyhnutné, aby maloleté deti mali stabilitu, čo im rozsudok súdu prvej inštancie poskytuje.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na dôvodoch svojho odvolania. Poukázala na to, že negociácia dohody o vyporiadaní BSM bola uskutočnená výlučne cez právnych zástupcov, nakoľko rodičia v dôsledku pretrvávajúceho rodičovského konfliktu neboli schopní medzi sebou nájsť spoločnú dohodu. Absolútna nefunkčnosť komunikácie medzi rodičmi a neschopnosť dohodnúť sa na zásadných otázkach výchovy vyplýva už aj z tak nespočetne veľkého množstva návrhov na vydanie neodkladných opatrení zo strany otca. Mala za to, že otec sa v predmetnom konaní snaží bagatelizovať potreby detí a odmieta sa primerane podieľať na ich rozvoju.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že až následne vo veci uzavretie dohody o vyporiadaní BSM komunikovali právni zástupcovia, ale to neznamená, že títo môžu uzatvoriť dohodu bez súhlasu klientov. Poukázal na to, že obsahom dohody je, že matka získa od neho vyplatenie sumy vo výške 135.000 eur, zatiaľ čo on preberá na seba všetky spoločné dlhy – hypotekárny úver aj súkromnú pôžičku v celkovej výške cca 360.000 eur. Dohoda tiež obsahuje ustanovenie, že deti budú aj naďalej navštevovať základnú školu v F. G. a matka si nájde ubytovanie v blízkosti. Podporuje rozvoj mal. L. a nikdy jej nezakázal navštevovať mimoškolské aktivity. Maloletá s ním pláva, korčuľuje a zmysluplne trávi čas. Mal. B. navštevuje stolný tenis. Vyjadrenie, že deti ostávajú bez krúžkov pre jeho finančnú neochotu, je nepravdivé a zavádzajúce. Bolo preukázané, že matka mu zveruje deti do jeho starostlivosti i mimo rámca stanoveného neodkladným opatrením – a to v zdraví i v chorobe. Nesúhlasil s tvrdením matky, že súčasný režim styku je dostatočný. Maloleté deti sa u neho cítia doma, sú zvyknuté na väčší styk a opakovane vyjadrujú želanie tráviť s ním viac času. Odmietol charakterizáciu jeho životného štandardu ako nadštandardného, či luxusného.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B. a mal. L. na čas po rozvode.

10. Rozsudkom z 21. mája 2024 č. k. B3-40P/116/2022-132 súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a manželky, ktorá návrh nepodala: H. I. C., J. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 19.10.2013 pred Matričným úradom Rajecké Teplice, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Rajecké Teplice, vo zväzku 8, ročník 2013, na strane 36, pod poradovým číslom 48, rozviedol; výrokom II. na čas po rozvode zveril mal. B. a mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom upravil ako budú rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti; výrokom III. určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; výrokom IV. uložil otcovi prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 200 eur mesačne, ktoré je povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 21.5.2024; výrokom V. rozhodol, že rodinné prídavky bude poberať a daňový bonus si bude na maloleté deti uplatňovať matka a výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. V dôsledku odvolania manželky/matky Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 21. januára 2025 sp. zn. 11CoP/158/2024 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. na čas po rozvode manželstva zveril mal. B. a mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a upravil ako budú rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť počas bežného roka, počas jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných školských prázdnin a vianočných školských prázdnin s tým, že miestom odovzdania a prevzatia je školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú, ak sa nenachádza maloleté dieťa v školskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko odovzdávajúceho rodiča.

Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom III. otcovi uložil prispievať na výživu mal. B. sumou 150 eur mesačne a na výživu mal. L. sumou 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. rozhodol, že rodinné prídavky bude poberať a daňový bonus si bude na maloleté deti uplatňovať matka. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. a v závislom výroku V.

14. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, keď súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

16. Podstatou odvolacích námietok odvolateľky je, že rodičia nie sú schopní aktívnej a zmysluplnej komunikácie týkajúcej sa výchovy maloletých detí, v dôsledku čoho striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery, ktoré vyslovil v uznesení z 21. januára 2025 sp. zn. 11CoP/158/2024, ktorým bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom možno konštatovať, že súd prvej inštancie z týchto záverov vychádzal.

18. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že otázka kvality vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je síce otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie súdu, či maloleté deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z nich, pretože zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať deti do vzájomných problémov, avšak ide len o jednu z množstva ďalších relevantných otázok, ktoré pri tomto posúdení súd musí zvažovať. Z uvedeného teda vyplýva, že záujem maloletých detí a lepšie zabezpečenie ich potrieb musí súd zisťovať a posudzovať komplexne, a nie izolovanie v nadväznosti na jednu čiastkovú otázku - v danom prípade otázku vzájomnej komunikácie medzi rodičmi detí. Otázka kvality vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je okolnosťou, ktorú súd musí zohľadniť pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti, avšak táto otázka sama osebe a izolovane nie je natoľko rozhodujúca pre meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré vychádza z komplexného posúdenia ďalších relevantných skutočností a okolností určujúcich najlepší záujem maloletých detí. V záujme detí je predovšetkým to, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju ich osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované ich práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

19. Súd prvej inštancie sa zaoberal tak kvalitou vzájomnej komunikácie rodičov a komplexne posúdil všetky ďalšie relevantné skutočnosti a okolnosti určujúce najlepší záujem maloletých detí, na základe čoho dospel k správnemu záveru o dôvodnosti zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, bez potreby ich opakovania (najmä body 31.-34.). Za správny považoval odvolací súd rozsah starostlivosti počas bežného roka, ako aj počas sviatkov a prázdnin, keď bol rešpektované rovnocenné postavenie oboch rodičov.

20. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o úprave vyživovacej povinnosti otca počas trvania striedavej osobnej starostlivosti podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, na ktoré dôvody odvolací súd poukazuje (body 36. a 37.).

21. K námietke odvolateľky, že súdom prvej inštancie určené výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je nižšie ako bolo výživné určené neodkladným opatrením, odvolací súd udáva, že na základe neodkladného opatrenia bol upravený styk otca s deťmi v podstatne nižšom rozsahu, teda v podstatne väčšom rozsahu sa na starostlivosti o deti podieľala matka, čo sa prejavilo v určení vyššieho výživného. Vzhľadom na zverenie detí do rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti sa každý z rodičov bude podieľať na starostlivosti o deti v rovnakom rozsahu, a preto aj výživné bolo otcovi určené v nižšej výške s prihliadnutím k súdom prvej inštancie zisteným zákonným kritériám.

22. Správne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP aj o trovách konania, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v závislom výroku V. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).