Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-21-2026.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Subarea
3S/21/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: obec Záhradné, so sídlom: Tulčícka 271/2, 082 16 Záhradné, IČO: 00 328 022, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad školskej správy v Prešove, IČO: 54 131 472, so sídlom Tarasa Ševčenka 11, Prešov, právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, Prešov, za účasti: 1./ obec Malý Slivník, so sídlom: Malý Slivník 48, IČO: 00 327 433, 2./ obec Demjata, so sídlom: Demjata 129, IČO: 00 326 950, 3./ obec Terňa, so sídlom: Hlavná 58, Terňa, IČO: 00 327 867, 4./ obec Tulčík, so sídlom: Tulčík 178, IČO: 00327913, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. RÚŠSPO- OsÚ-2026/0212/23 zo dňa 27. marca 2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 26. mája 2026 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. RÚŠSPO-OsÚ-2026/0212/23 zo dňa 27. marca 2026 (ďalej aj ,,napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný podľa § 44 ods. 4 zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon č. 321/2025“) určil verejný školský obvod pre deti 1. – 3. ročníka s trvalým alebo obvyklým pobytom na území obce Malý Slivník takto: a ) súpisné čísla 1 až 81 – Základná škola, Demjata 57, Demjata, b) súpisné čísla 82 až 98 – Základná škola, Hlavná 90/46, Záhradné, c) súpisné čísla 99 až 141 – Základná škola s materskou školou, Tulčík 116, Tulčík, a to s účinnosťou od 01. septembra 2026.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“). Návrh žalobca odôvodnil najmä tým, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy podľa § 185 písm. a) SSP. Túto ujmu vidí v zmarení základného ústavne garantovaného práva spočívajúceho v nemožnosti plnenia povinnej školskej dochádzky detí s trvalým pobytom v obci Záhradné, ako aj v ohrození plnenia dochádzky detí zo školského obvodu tejto školy (vrátane obce Malý Slivník). Žalobca poukázal na to, že Základná škola Záhradné objektívne nedisponuje reálnou kapacitou na prijatie detí (voľná kapacita na prvom stupni pre školský rok 2026/2027 predstavuje 0 voľných miest), zatiaľ čo napadnuté opatrenie vychádza z nereálneho predpokladu voľnej kapacity pre 22 žiakov. Podľa žalobcu by výkon opatrenia mal bezprostredný a závažný negatívny dosah na fungovanie školy, jej personálne, priestorové a technické možnosti, pričom by ho nútil budovať nové triedy a prijímať pedagogických zamestnancov bez existencie zákonného a vecného rámca. Žalobca uviedol, že napadnuté opatrenie je vo svojej podstate nevykonateľné a hroziaca ujma má nezvratný charakter. Ďalej zdôraznil, že začatím školského roka by vznikol nový faktický a právny stav, ktorý by bolo možné v prípade úspechu žaloby odstrániť len ďalšími zásadnými krokmi, opätovným presúvaním maloletých žiakov a destabilizáciou výchovno-vzdelávacieho procesu.
3. Hroziaci následok je preto vážny a prakticky nenapraviteľný, keďže zasahuje do stability a kontinuity vzdelávania maloletých detí, čo je v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa a požiadavkou právnej istoty. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný bude musieť reálne priestorové a kapacitné možnosti škôl vo všetkých obciach posúdiť ešte pred začiatkom školského roka 2026/2027, t. j. k 01. septembru 2026, a to najmä v obci Terňa, ktorú chcú deti z obce Malý Slivník prioritne navštevovať. Bez priznania odkladného účinku by podľa žalobcu došlo ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu k vzniku právneho a faktického stavu s ťažko napraviteľnými následkami pre žalobcu, školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ako aj pre maloletých žiakov a ich zákonných zástupcov.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. júla 2026 k správnej žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že navrhuje súdu návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietnuť, keďže by to od 01. septembra 2026 znemožnilo vzdelávanie žiakov 1. až 3. ročníka z obce Malý Slivník. Žalovaný zdôraznil, že napadnutým opatrením iba plnil povinnosti v oblasti desegregácie a inkluzívneho vzdelávania v súlade s právoplatnými súdnymi rozhodnutiami (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/34/2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16Co/4/2024). Rozdelenie 34 žiakov z obce Malý Slivník medzi tri základné školy v obciach Demjata, Záhradné a Tulčík (konkrétne na ZŠ Záhradné pre súpisné čísla 82 až 98) nepredstavuje pre žalobcu žiadnu hrozbu ani závažný zásah do jeho samosprávnej pôsobnosti či výchovno-vzdelávacieho procesu. Kým štát týmito krokmi napĺňa právo marginalizovaných skupín na nesegregované vzdelávanie, dotknuté obce sa podľa žalovaného integrácii neoprávnene bránia s odkazom na údajné ohrozenie ostatných žiakov. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním, rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je kumulatívne splnenie štyroch podmienok. Dve majú procesný charakter (podanie návrhu a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve hmotnoprávny charakter (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
11. V predmetnej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
13. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP skutočne hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, ktorá má spočívať v ohrození plnenia povinnej školskej dochádzky u detí s trvalým pobytom v obci Záhradné, ako aj ostatných detí zo školského obvodu Základnej školy v obci Záhradné. Dôvodom je, že základná škola v obci Záhradné objektívne nedisponuje kapacitou pre prijatie detí na plnenie povinnej školskej dochádzky tak, ako to vymedzuje správnou žalobou napadnuté opatrenie. Žalobca uviedol, že reálne voľná kapacita je 0 miest. Žalobca by tak mal prijať deti na plnenie povinnej školskej dochádzky nad rámec kapacity základnej školy, v dôsledku čoho by bol nútený prijať opatrenia na technické a personálne zabezpečenie vytvorenia podmienok pre povinnú školskú dochádzku aj detí z obce Malý Slivník. Z uvedeného vyplýva, že žalobca jednak namietal, že bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikne ujma tým, že bude ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky v obvode základnej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu, nakoľko táto škola reálne nemá voľnú kapacitu deklarovanú napadnutým rozhodnutím. Zároveň namietal aj to, že v dôsledku bezodkladného výkonu rozhodnutia bude nútený pristúpiť k organizačným a personálnym zmenám, aby zabezpečil plnenie zákonných povinností zriaďovateľa školy v súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky deťmi v jej školskom obvode. V tomto prípade bude žalobca nútený vynaložiť finančné prostriedky na zabezpečenie tried a rozšírenie pedagogického zboru. Súd v prvom rade poukazuje na to, že aj keď žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku argumentuje nedostatočnou kapacitou základnej školy na to, aby bolo možné zvýšiť počet žiakov v základnej škole, rozšírením školského obvodu základnej školy o deti z obce Malý Slivník, túto svoju argumentáciu nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali reálne priestorové usporiadanie a funkčné členenie objektu základnej školy (vrátane reálne vymedzeného priestoru jednotlivých tried v m2), ktoré by umožnili objektívnym spôsobom dospieť k záveru o skutočnej kapacite jednotlivých tried a ani fotodokumentácia tvoriaca prílohu žaloby sama o sebe neumožňuje správnemu súdu prijať akýkoľvek záver o (ne)dostatočnosti deklarovanej kapacity. Zároveň súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce počet žiakov, ktorí v nasledujúcom školskom roku (2026/2027) budú navštevovať jednotlivé ročníky základnej školy, ani skutočný počet žiakov z obce Malý Slivník, ktorí by mali nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole v zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu (v členení podľa ročníkov). Rovnako v súvislosti s hrozbou finančnej ujmy vyplývajúcej z technického a personálneho zabezpečenia vyučovania pre zvýšený počet žiakov žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce aké opatrenia bude nevyhnutné vykonať, ich špecifikáciu, či finančný dopad na žalobcu. Zo všeobecne formulovaných námietok žalobcu tak súd nemá za osvedčenú reálnu hrozbu ujmy na jeho strane, ktorá by mala vzniknúť v súvislosti s bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že samotné uvádzanie tvrdení v návrhu nepostačuje; tieto tvrdenia musia byť aj osvedčené, teda podložené konkrétnymi dokladmi, z ktorých jednoznačne vyplývajú.
14. Nemalú časť argumentácie žalobca venoval tomu, že v prípade zrušenia napadnutého opatrenia bude obtiažne napraviť skutkový a právny stav, ktorý vznikne reálnym výkonom napadnutého opatrenia.
V súvislosti s týmito námietkami súd uvádza, že v uvedených dôvodoch absentuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody, či inej ujmy (ktorú, ako bolo uvedené vyššie, žalobca dostatočným spôsobom nešpecifikoval a neosvedčil) a bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia. Následky, ktoré žalobca v tejto časti opisoval sa viažu k prípadnému zrušeniu správnou žalobou napadnutého opatrenia, nie k jeho výkonu.
15. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
16. Vo svetle vyššie uvedeného, nakoľko žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že mu hrozí zákonom predpokladaný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
17. Aj napriek tomu, že súd v predchádzajúcom texte konštatoval nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda nepreukázanie zákonom predpokladaných následkov v podobe značnej škody alebo inej ujmy u žalobcu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že v prejednávanej veci nemá za splnenú ani poslednú hmotnoprávnu podmienku, teda neexistenciu rozporu s verejným záujmom. Predmetom napadnutého opatrenia je určenie verejného školského obvodu pre 1. – 3. ročník pre deti s trvalým pobytom alebo obvyklým pobytom na území obce Malý Slivník. Vzhľadom k tomu, že obec Malý Slivník nemá zriadenú základnú školu a medzi touto obcou a inými obcami nedošlo k uzatvoreniu dohody o určení verejného školského obvodu podľa § 44 ods. 3 zákona č. 321/2025 Z. z., odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť k ohrozeniu riadneho plnenia povinnej školskej dochádzky u detí z obce Malý Slivník. Umožnenie plnenia povinnej školskej dochádzky deťom z tejto obce súd považuje za verejný záujem na naplnení ústavou garantovaného práva na vzdelanie. Ohrozenie tohto verejného záujmu zároveň súd považuje za závažný zásah do ústavou garantovaných práv maloletých detí s pobytom v obci Malý Slivník, kde priznanie odkladného účinku správnej žalobe by predstavovalo významný zásah do tohto práva. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku by bolo v prejednávanej veci v rozpore s vyššie uvedeným verejným záujmom.
18. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).