Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-87-2025.pdf
PDF · 111.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/87/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: A. B., C. C., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Brezno, D. E. F., 9. mája 2145/36 proti žalovaným: v 1. rade: G. H., C. H., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt I., F. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Martin Ganczner, advokát, AK Nové Zámky, Tajovského 6, IČO: 42 117 097 v 2. rade: G. J., neznámy vlastník, zastúpený zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu, teda žalobkyne so spoluvlastníckym podielom 2/3 k celku, žalovaného v 1. rade so spoluvlastníckym podielom 3/12 k celku a žalovaného v 2. rade so spoluvlastníckym podielom 1/12 k celku k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec Šurany, na liste vlastníctva číslo XXXX, Parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 754/1 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2.
II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu, teda žalobkyne so spoluvlastníckym podielom 2/3 k celku, žalovaného v 1. rade so spoluvlastníckym podielom 3/12 k celku a žalovaného v 2. rade so spoluvlastníckym podielom 1/12 k celku k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec Šurany, na liste vlastníctva číslo XXXX, Parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 754/1 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2 tak, že uvedenú nehnuteľnosť p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva v celosti 1/1 k celku žalovanému v 1. rade G. H., C. H., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/ XXXX, trvalý pobyt I., F. XXX/XX.
III. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 1 236,- eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedeného v I. K. pod číslom IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 10872025.
IV. V zostávajúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
V. Žiadnej zo strán súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre katastrálne územie (ďalej aj k.ú.) a obec I., na liste vlastníctva (ďalej aj LV) číslo 5367, Parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 754/1 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2 (ďalej aj sporná nehnuteľnosť, citovaná nehnuteľnosť,
označená nehnuteľnosť alebo nehnuteľnosť), a to prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanému v 1. rade s uložením mu povinnosti zaplatiť žalobkyni a žalovanému v 2. rade hodnotu ich spoluvlastníckych podielov, čo pri žalobkyni znamenalo 1 500,- eur a pri žalovanom v 2. rade 187,50 eur. Žalobkyňa mala za to, že všeobecná, teda trhová cena citovanej nehnuteľnosti predstavuje 2 250,- eur, čo pri celkovej výmere 145 m2 znamená 15,52 eur/m2 (2 250,-eur/145m2). Konanie bolo začaté dňa 15.10.2025, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu.
1.2 Po začatí konania žalobkyňa na pojednávaní konanom vo forme videokonferencie dňa 16.06.2026 svoju žalobu vzala čiastočne späť, a to v časti o vyplatenie hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 500,- eur z dôvodu, že žalovaný v 1. rade jej uvedenú sumu uhradil dobrovoľne dňa 23.12.2025.
2. Žalovaný v 1. rade so žalobou súhlasil a potvrdil, že po začatí konania dobrovoľne uhradil žalobkyni požadovanú finančnú čiastku 1 500,- eur.
3. Zákonný zástupca žalovaného v 2. rade súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k označenej nehnuteľnosti, a zároveň aj s navrhovaným spôsobom vyporiadania, teda s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanému v 1. rade za primeranú náhradu. Na rozdiel od žalobkyne však mal za to, že všeobecná, teda trhová cena spornej nehnuteľnosti činí 103,- eur/m2 a v tejto súvislosti poukázal na aktuálnu situáciu na realitnom trhu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, výpisu LV č. XXXX, uznesenia OS Banská Bystrica 1D/140/2025-20 zo dňa 16.07.2025 s doložkou právoplatnosti, emailovej komunikácie, listu, podacieho lístku, oznámenia Štátneho archívu v Nitre, pracovisko Nové Zámky, zmlúv a dohôd a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
5.1 Podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. a obec Šurany zo dňa 16.06.2026 sa citovaná nehnuteľnosť nachádza v podielovom spoluvlastníctve strán, keď spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 2/3 k celku, teda 8/12 k celku, žalovaného v 1. rade 3/12 k celku a žalovaného v 2. rade 1/12 k celku. Pri žalobkyni je za titul nadobudnutia uvedené uznesenie 1D/140/2025-20, Dnot 103/2025, právoplatné 16.07.2025, pri žalovanom v 1. rade sú pri titule nadobudnutia uvedené kúpne zmluvy zo dňa 09.02.2017 (V-1274/2017) a zo dňa 11.09.2023 (V-5795/2023). Napokon pri žalovanom v 2. rade je za titul nadobudnutia uvedená kúpnopredajná zmluva č. d. 473/1952. Súd sa obrátil na Štátny archív so snahou zistiť bližšiu identifikáciu osoby žalovaného v 2. rade prípadným zabezpečením spisového materiálu. Listom zo dňa 04.11.2025 však Štátny archív v Nitre, pracovisko Nové Zámky oznámilo súdu, že vo fonde Okresného súdu Nové Zámky sa žiadaný č. d. spis nenachádza.
5.2 Medzi stranami nie je sporné, že nehnuteľnosť je užívaná výlučne žalovaným v 1. rade, a že všetci mali záujem na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanému v 1. rade za primeranú náhradu; žalobkyňa a ani žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho zákonného zástupcu o označenú nehnuteľnosť záujem nejavili. Nespornou je aj ďalšia skutočnosť, podľa ktorej po začatí konania žalovaný v 1. rade zaplatil žalobkyni sumu 1 500,- eur na úhradu jej spoluvlastníckeho podielu. V konečnom dôsledku žalovaný v 1. rade túto skutočnosť preukazoval aj predložením výpisu zo svojho účtu zo dňa 14.01.2026, vedeného v L. L. G.. Nahliadnutím doň bolo súdom zistené, že dňa 23.12.2025 žalovaný v 1. rade poukázal žalobkyni čiastku 1 500,- eur.
5.3 Žalobkyňa k žalobe pripojila listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené nasledovné. Výpis z LV č. XXXX, k.ú. a obec Šurany zo dňa 13.10.2025 preukazuje tie isté vlastnícke pomery, ako sú uvedené v bode 5.1 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobkyňa svoje podielové spoluvlastníctvo k citovanej nehnuteľnosti 2/3 k celku preukazovala okrem pripojeného listu vlastníctva, aj uznesením Okresného súdu Banská Bystrica - pracovisko Brezno 1D/140/2025-20, Dnot 103/2025 zo dňa 16.07.2025, ktoré podľa pripojenej doložky právoplatnosti, vystavenej Okresným súdom Banská Bystrica, nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2025. Uznesenie bolo vydané v dodatočnom konaní o dedičstve po poručiteľovi M. N., keď jedinou dedičkou bola žalobkyňa, ktorá zdedila, okrem iného, aj spornú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele poručiteľa 1/3 k celku. Listom bez uvedenia dátumu O. A. oslovil žalobkyňu, že zastupuje G. H., ktorý má mať záujem o odkúpenie záhrady, nachádzajúcej sa v k.ú. a obci Šurany na LV č. XXXX, teda mal mať záujem o spoluvlastnícky podiel žalobkyne 2/3 k celku. Nasledovala emailová komunikácia medzi žalobkyňou a O. A. dňa 16.07.2025, ktorá však neviedla k želanému výsledku, pretože O. A. oznámil, že pána H. už nezastupuje. Napokon listom zo dňa 17.07.2025 žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s tým, že svoj spoluvlastnícky podiel by bola ochotná odpredať za cca 15 eur/m2. Zároveň sa vyslovila, že v lehote 15 dní očakáva odpoveď. Podľa pripojeného podacieho lístka žalobkyňa odoslala list žalovanému v 1. rade poštovou prepravou dňa 17.07.2025.
5.4 Zákonný zástupca žalovaného v 2. rade počas konania predložil súdu zmluvu o prevode vlastníctva, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a kúpnu zmluvu s tým, že všetky právne úkony mali byť z roku 2025.
5.5.1 Kúpnou zmluvu č. SMM/5/2025/K zo dňa 27.10.2025 mesto Šurany odpredalo kupujúcemu - obchodnej spoločnosti pozemky, ktoré boli odčlenené z pozemkov v k.ú. I., obec I., zapísaných na LV č. X, parcely registra „C“, parcelné čísla 2369/1 a 2708. Kúpna cena predstavovala 19 120,- eur za pozemky o výmere 113 m2, čo znamená 169,20 eur/m2 (19 120,- eur/113m2).
5.5.2 Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 04677/2025-PKZP-K40644/25.00 bez uvedenia dátumu obsahuje označenie prvej zmluvnej strany Slovenského pozemkového fondu, ako aj druhej zmluvnej strany – fyzickej osoby. Dohoda ďalej zahŕňa označenie nehnuteľnosti v k.ú. a obci Šurany, zapísanej na LV č. XXXX, parcela „E“KN, parcelné číslo 749/101 záhrada o výmere 10 m2 a na LV č. XXXX, parcela „E“KN, parcelné číslo 749/5 o výmere 6m2. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje 103,30 eur/m2.
5.5.3 Zmluva o prevode vlastníctva č. 04684/2025-PKZP-K40645/25.00, bez uvedenia dátumu obsahuje označenie predávajúceho Slovenského pozemkového fondu a kupujúcich – dvoch fyzických osôb, manželov. Predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť v k.ú. a obci Šurany, zapísaná na LV č. XXXX, parcela „E“KN, parcelné číslo 748/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, pričom všeobecná hodnota bola stanovená na úrovni 103,28 eur/m2.
6. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
Podľa § 16 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
7.1 Ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.
7.2 Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu(záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti. Reálnym rozdelením sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozumie reálne rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. Reálnym rozdelením nie je, ak sa viac samostatných vecí rozdelí bez ďalšieho medzi účastníkmi (porovnaj rozsudok NS ČR zo 6.12.2005, sp. zn. 22Cdo 2631/2005). Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenie výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Ak vec možno takto rozdeliť, nemôže súd skúmať účelné využitie veci, ktoré ostatne nie je rozhodujúce, a navyše sa toto kritérium uplatňuje len pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. Reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy najmä v prípade nezastavených pozemkov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi). Reálne rozdelenie veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov. Pri rozdelení pozemku sa súd nezaobíde bez odborných znalostí znalca z odboru geodézie ani bez geometrického plánu. Bez geometrického plánu, ktorý musí byť potvrdený správou katastra, sa súd nezaobíde preto, že v katastri nehnuteľností sú zapísané všetky nehnuteľnosti s uvedením druhu pozemku, výmery a spôsobu užívania a zapisujú sa i čísla parciel.
7.3 Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci , možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, solventnosť účastníkov a pod.).Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve.
7.4 Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd zvolí tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva - nariadi predaj veci a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo 31/2018 zo dňa 15. 04. 2019 uviedol: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom uznesení (bod 52.) rovnako uviedol: „Priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. slovenským pozemkovým fondom...“ (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 11/2016). Napokon Najvyšší súd SR uviedol, že „Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam .
9.1 V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k citovanej nehnuteľnosti, vrátane navrhovaného spôsobu je dôvodná. Na citovanom LV je za podielového spoluvlastníka so spoluvlastníckym podielom 1/12 k celku uvedený aj G. J.. V prípade tejto osoby sa jedná o neznámeho vlastníka, a preto súd pri ňom musel prihliadať jednak na ustanovenie § 34 ods. 14 k §§ 8 ods. 1, 13 a 16 zákona č. 330/1991 Z.z. a jednak aj na stanovisko, ktoré bolo zaujaté v uznesení Najvyššieho súdu SR 8Cdo 1/2018 zo dňa 15.04.2019, v podrobnostiach špecifikované v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku. V súdenej veci to znamená, že žalovaný v 2. rade ako neznámy vlastník je zo zákona zastúpený zákonným zástupcom, ktorým je Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava.
9.2 Zo zhodných tvrdení žalobkyne, žalovaného v 1. rade a zákonného zástupcu žalovaného v 2. rade, ako aj z LV č. XXXX, k. ú. a obec Šurany je preukázané, že sporná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to pri žalobkyni v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku, pri žalovanom v 1. rade 3/12 k celku a pri žalovanom v 2. rade 1/12 k celku. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je uvedená zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Rešpektovaním tejto zásady je potrebné skonštatovať, že žalobe na zrušenie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti bolo potrebné vyhovieť. Zároveň bol súd povinný riešiť aj otázku vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom vychádzal jednak z toho, že v tomto konaní nie je viazaný žalobou a jednak z toho, že poradie a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je určený zákonom a to v § 142 ods. 1 OZ. Prvým spôsobom je reálna deľba, ktorá v zásade prichádza do úvahy v prípade nezastavaných pozemkov. Zároveň muselo byť prihliadnuté na špecifické okolnosti veci. Nehnuteľnosť je pozemok a súd má za to, že nie je reálne deliteľný. Vznikom malých parciel nevhodného tvaru by praktické využitie bolo otázne. Reálnym rozdelením pozemku by tak vznikli nové pozemky malej výmery, ktoré by neslúžili svoju účelu v prospech žiadnej zo strán. Tým pádom nie je splnená požiadavka na reálnu deľbu, ktorou je účelnosť a následné využitie citovanej nehnuteľnosti doterajšími podielovými spoluvlastníkmi a to obzvlášť, keď žalobkyňa a súčasne aj žalovaný v 2. rade ako neznámy vlastník prostredníctvom svojho zákonného zástupcu o užívanie nemajú vôbec záujem. Po vylúčení prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zvážil druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie celej veci za primeranú náhradu niektorému z podielových spoluvlastníkov. V rámci tejto skupiny vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo prihliadnuté nielen na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale aj na ďalšie kritéria, akými sú účelné využitie veci, reálny záujem účastníkov o užívanie a zhodnocovanie veci. Súd zvyčajne skúma aj ďalšie kritéria, ako násilné správanie sa niektorého z podielových spoluvlastníkov, ktoré kritérium je však v tomto konaní bezpredmetné. Súd však nemohol opomenúť, a teda neprihliadnuť na skutočnosti, podľa ktorých reálne užívanie nehnuteľnosti a jej udržiavanie v spôsobilom stave zabezpečuje výlučne žalovaný v 1. rade, ktorý má záujem v tomto trende pokračovať naďalej. Ide o skutočnosti, ktoré súd presvedčili, že najvhodnejším spôsobom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude prikázanie celej veci žalovanému v 1. rade do jeho výlučného vlastníctva, a to za primeranú náhradu. Pod pojmom primeranej náhrady sa má na mysli všeobecná, teda trhová cena zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľnosti. Tá sa určuje napríklad znaleckým posudkom, prípadne zistením stanoviska z realitnej kancelárie, alebo porovnaním predajov obdobnej nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Žalovaný v 2. rade súdu predložil listinné dôkazy uvedené v bodoch 5.5.1, 5.5.2 a 5.5.3 odôvodnenia tohto rozsudku, teda kúpnu zmluvu č. SMM/5/2025/K zo dňa 27.10.2025, kde kúpna cena predstavovala 169,20 eur/m2, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 04677/2025-PKZP- K40644/25.00 bez uvedenia dátumu, kde všeobecná hodnota nehnuteľnosti tvorila 103,30 eur/m2 a napokon zmluvu o prevode vlastníctva č. 04684/2025-PKZP-K40645/25.00, bez uvedenia dátumu, kde všeobecná hodnota bola stanovená na úrovni 103,28 eur/m2. V neposlednom rade bolo prihliadnuté aj na, v konečnom dôsledku zhodné postoje žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, respektíve jeho zákonného zástupcu v tom, že všeobecná, teda trhová cena za 1 m2 nehnuteľnosti je vo výške 103,-eur/m2. Pri rešpektovaní týchto skutočností bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu 1/12 k celku na depozitný účet jeho zákonného zástupcu, teda Slovenského pozemkového fondu, celkovú čiastku 1 236,- eur nasledovne: z celkovej výmery 145 m2 predstavuje spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade 12 m2 (145 m2/12). Uvedenú výmeru 12 m2 súd vynásobil sumou 103,- eur/m2, čo znamená výsledných 1 236,- eur.
9.3 Pri žalobkyni je náhrada za jej spoluvlastnícky podiel 2/3 k celku vyhodnotená inak, ako pri žalovanom v 2. rade, a to predovšetkým vo vzťahu k dispozičnému úkonu žalobkyne, ktorý pozostáva z čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti, a ktoré bez akýchkoľvek pochybností bolo vykonané na pojednávaní dňa 16.06.2026. Žalobkyňa totiž svoju žalobu v časti o zaplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel označenej nehnuteľnosti vzala späť z dôvodu, že po začatí konania jej žalovaný v 1. rade dobrovoľne uhradil ňou v žalobe požadovanú čiastku 1 500,- eur, čo bolo napokon aj preukázané výpisom z účtu žalovaného v 1. rade zo dňa 14.01.2026, ktorý osvedčuje jeho plnenie v prospech žalobkyne vo výške 1 500,- eur dňa 23.12.2025. Súdu tak nezostávalo nič iné, ako konanie v tejto časti zastaviť podľa § 145 ods. 2 C. s. p..
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože každá zo strán sa tohto nároku vzdala.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.