Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-26-2023.pdf
PDF · 106.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Gabriely Sedlákovej a JUDr. Miroslavy Körtvélyovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaPO-85665/15840/2023-87022/2023 zo dňa 27.7.2023 takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Dňa 24.7.2023 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/25/2023-386 (ďalej len ,,žiadosť). Žalobca v žiadosti uviedol, že predmetné rozhodnutie krajského súdu mu bolo doručené dňa 12.6.2023.
2. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO-85665/15840/2023-87022/2023 zo dňa 27.7.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z dokladov predložených žiadateľom vyplýva, že uznesením č.k. 19C/14/2022-323 zo dňa 24.1.2023 Okresný súd Prešov rozhodol v ním vedenom spore žalobcu tak, že pribral do konania na ochranu práv žalobcu ako osobitný subjekt ÚNIU SPOTREBITEĽOV SR, pričom súčasťou tohto uznesenia je aj poučenie, že proti nemu nie je prípustné odvolanie. Proti uzneseniu Okresného súdu Prešov podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 20Co/25/2023-386 zo dňa 18.4.2023 tak, že odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu, ktorý chce dovolaním napadnúť uznesenie krajského súdu o odmietnutí odvolania, ide o rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania proti uzneseniu okresného súdu, ktorým súd rozhodol o pribratí osobitného subjektu do konania. Uznesenie okresného súdu je teda procesným rozhodnutím a uznesenie krajského súdu je síce rozhodnutím, ktorým sa rozhodovanie v procesnej veci pribratia osobitného subjektu v rámci súdneho konania v spore o nariadenie neodkladného
opatrenia končí, ale nie je rozhodnutím, ktorým sa skončilo konanie vo veci samej, ktorou je nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorej toho času stále prebieha konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/14/2022. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/25/2023-386 zo dňa 18.4.2023 nie je teda prípustným predmetom dovolania, t.j. nemožno ho preskúmať dovolaním v zmysle § 420 a § 421 CSP, nakoľko nie je ani rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že vec, s ktorou sa na neho žalobca obrátil, je zrejme bezúspešná. Žalobca spolu s predložením tlačiva požiadal aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty na podanie dovolania, pričom ako koniec lehoty označil žalobca deň 12.8.2023. S ohľadom na to, že žalovaný rozhodol o nároku žalobcu na právnu pomoc ešte pred uplynutím žalobcom označenej lehoty, žalovaný nerozhodoval o nároku žalobcu na predbežné poskytnutie právnej pomoci osobitným rozhodnutím, ale mal za to, že predmetná žiadosť je komplexne vyriešená napadnutým rozhodnutím o nepriznaní právnej pomoci. Keďže žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, mal žalovaný za to, že nebolo nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu, preto sa žalovaný týmito dvoma podmienkami nezaoberal.
II.
Správna žaloba
4. Správnou žalobou zo dňa 19.8.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 21.8.2023 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného.
5. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, pričom uviedol, že žalovaný mu zamedzil podať dovolanie a že dvojmesačná lehota na podanie dovolania už uplynula. Žalobca má za to, že splnil všetky podmienky žalovaného, a preto požaduje pridelenie advokáta na celé konanie. Záverom preto žalobca žiada správny súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa k podstate konania – k dôvodom nepriznania nároku na právnu pomoc vôbec nevyjadruje, ale uvádza iba námietky, ktoré s predmetom jeho žiadosti a rozhodnutím vôbec nesúvisia, a teda žalovaný mal za to, že správna žaloba neobsahuje žiadne skutkové a právne dôvody, pre ktoré žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a postup žalovaného za nesprávny (žalobné body). Žalovaný zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia a v súvislosti s posudzovaním zrejmej bezúspešnosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/87/2027 zo dňa 28.3.2018 a rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžk/10/2021 zo dňa 17.2.2023. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
IV.
Replika žalobcu
7. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k žalobe ďalej nevyjadril.
V.
Relevantná právna úprava
8. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
10. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
12. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
13. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.
15. Podľa § 420 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej iste veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
VI.
Konanie pred správnym súdom
20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
21. Správny súd v predmetnej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní dňa 14.7.2026, ktoré sa konalo na základe žiadosti žalobcu uvedenej v správnej žalobe, a pojednávanie správny súd vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
22. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil podaním zo dňa 2.7.2026 doručeným súdu toho istého dňa z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. O odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
VII.
Právny názor správneho súdu
23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KaPO-85665/15840/2023-87022/2023 zo dňa 27.7.2023, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
24. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, t.j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
25. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP).
26. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Žalobca v preskúmavanej veci v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo možné preskúmať rozhodnutie žalovaného a vyvodiť záver o jeho nezákonnosti. Z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného a takto formulované žalobné body neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.
27. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V časti správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých je napadnuté rozhodnutie žalovaného založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná).
28. Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať.
29. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
30. Zákonodarca v zákone o poskytovaní právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd má za to, že cieľom zákonodarcu
bolo zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb všetkým fyzickými osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie, založenej na akomkoľvek dôvode. Zákonodarca ale zároveň ustanovil kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa tak predišlo jej zneužívaniu. V zákone o poskytovaní právnej pomoci sú obsiahnuté základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci. Je v ňom tiež zakotvený postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. V ustanovení § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci je obsiahnutý účel tohto zákona, ktorým je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na slovné spojenie „v rozsahu ustanovenom týmto zákonom“, čo len potvrdzuje vyššie uvedené.
31. Primárnou úlohou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdiť, či žalovaný pre potreby priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi správne vyhodnotil, že v danom prípade nebola splnená podmienka, že sa nejedná o zrejme bezúspešný spor, teda či žalovaný správnym spôsobom aplikoval ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci na ním prejednávanú právnu vec. V ustanovení § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci sú príkladmo (viď konštrukcia zákonného textu s použitím častice „najmä“, na základe čoho sú prípustné ďalšie varianty) upravené situácie, na ktoré je žalovaný povinný prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Ide napr. o zánik práva uplynutím času, premlčanie práva a podobne. Zo znenia ustanovenia § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci má správny súd za to, že zákon na tomto mieste umožňuje žalovanému právne posúdiť budúci úspech, či neúspech žiadateľa v spore, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci, a tak do istej miery aj prejudikovať rozhodnutie súdu. Avšak vždy len pre potreby rozhodovania o poskytnutí právnej pomoci. Rozhodnutím žalovaného žiadateľovi nezanikajú práva vyplývajúce mu z iných právnych predpisov, napr. právo podať žalobu a podobne. Negatívne rozhodnutie žalovaného z dôvodu konštatovania zrejmej bezúspešnosti sporu však môže byť pre žiadateľa určitým signálom, aby prehodnotil svoje rozhodnutie napr. iniciovať súdne konanie. Na základe uvedeného je žalovaný oprávnený prihliadať nielen na už zmienené premlčanie, ale nepochybne napr. aj na neprípustnosť podania opravného prostriedku alebo mimoriadneho opravného prostriedku, ktorej dôsledkom je odmietnutie odvolania či dovolania. Správny súd tak nepovažoval za nezákonný postup žalovaného, ktorý pre vyhodnotenie zrejmej bezúspešnosti sporu v predmetnej veci zohľadňoval prípustnosť dovolania.
32. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil na zistení, že v danom prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, a to z dôvodu, že proti uzneseniu, proti ktorému žalobca mienil podať dovolanie, nie je dovolanie prípustné.
33. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žiadal o pridelenie advokáta na spísanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/25/2023-386 zo dňa 18.4.2023, ktorým krajský súd odmietol odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C/14/2022-323 zo dňa 24.1.2023 z dôvodu, že odvolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Okresný súd citovaným uznesením rozhodol, že priberá do konania osobitný subjekt, išlo teda o rozhodnutie procesného charakteru. Krajský súd vyššie označeným uznesením odmietol odvolanie žalobcu z dôvodu jeho neprípustnosti, nerozhodoval teda vo veci samej a týmto jeho rozhodnutím sa ani neskončilo konanie vo veci samej. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove teda nie je možné v zmysle § 420 a § 421 CSP podať dovolanie, preto žalovaný správne posúdil, že vec, s ktorou sa žalobca na neho obrátil, je zrejme bezúspešná.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.