Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73P-106-2026.pdf
PDF · 98.23 KB
Case nature
Subarea
73P/106/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: N.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom S. X, X., a otca: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, X., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1 Dňa 13.07.2026 bol súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletého dieťaťa: I. W., nar. XX.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti, v úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým po predchádzajúcej dohode s matkou, s prihliadnutím na vek maloletého, jeho denný režim, zdravotné a vývinové potreby. Ďalej sa matka domáha, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 350,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom podania návrhu na súd; neodkladné opatrenie má trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2 Návrh matka odôvodnila nasledovnými skutočnosťami: rodičia maloletého nie sú zosobášení, od narodenia maloletého zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o dieťa prevažne matka, ktorá zabezpečuje najmä stravu, hygienu, obliekanie, zdravotnú starostlivosť, návštevy lekára, denný režim, prepravu, emocionálne potreby maloletého. Maloletý je vzhľadom na svoj nízky vek odkázaný na stabilnú a pravidelnú starostlivosť. Rodičia maloletého žili spolu v obci X., bývali v byte patriacom tete otca maloletého, pričom v predmetnom byte žili ako nájomníci. Počas spoločného života bola matka osobou, ktorá zabezpečovala prevažne každodennú starostlivosť o maloleté dieťa, otec maloletého bol pracovne vyťažený a podľa vedomostí matky pracoval často aj počas víkendov, v dôsledku čoho zostávala matka s dieťaťom často sama a zabezpečovala jeho potreby bez každodennej pomoci otca. Dňa 09.07.2026 došlo medzi rodičmi maloletého ku konfliktu, počas ktorého otec maloletého matke uviedol, že keď sa na druhý deň vráti domov, nechce ju tam vidieť (k tejto komunikácii má matka k dispozícii aj zvukovú nahrávku); počas uvedeného konfliktu došlo zo strany otca maloletého aj k správaniu, ktoré matka vnímala ako ponižujúce a neprijateľné - otec ju opľul; pri predchádzajúcom konflikte otec matku sotil. Tieto okolnosti viedli matku k rozhodnutiu opustiť spoločnú domácnosť a zabezpečiť pre seba a maloleté dieťa pokojné prostredie. Od 10.07.2026 sa matka spolu s maloletým nachádza na adrese S. X, X., ide o dočasné bývanie u sestry matky. Matka nemá rodičov ani inú osobu, ktorá by jej vedela poskytnúť aktuálne pomoc. Ďalej uviedla, že odchod zo spoločnej domácnosti nebol uskutočnený s cieľom obmedziť otca v jeho rodičovských právach, otcovi oznámila, kde sa spolu s maloletým nachádza, aby mal vedomosť o mieste pobytu svojho dieťaťa. Matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok, vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa a rozsah osobnej
starostlivosti, ktorú matka zabezpečuje, sú jej možnosti zabezpečiť si okamžitý plnohodnotný pracovný príjem obmedzené. Po náhlom ukončení spoločnej domácnosti zostala matka spolu s maloletým dieťaťom bez vlastného bývania a bola nútená využiť pomoc svojej sestry, ktorá jej poskytla dočasné ubytovanie. Matka musí riešiť zabezpečenie samostatného bývania vhodného pre seba a maloleté dieťa, čo predstavuje významnú finančnú záťaž. Po presťahovaní jej vznikli aj mimoriadne náklady súvisiace najmä s balením osobných vecí, zabezpečením odvozu vecí zo spoločného bydliska v X. do X., cestovnými nákladmi, zabezpečením základných potrieb maloletého po odchode, potrebou zabezpečiť budúce stabilné bývanie. Otec maloletého počas spoločného života neprispieval pravidelne na potreby domácnosti a maloletého dieťaťa, hradil len nájomné za bývanie, pričom opakovane požadoval, aby zabezpečovala aj jeho osobné potreby a v určitých prípadoch od nej požadoval vrátenie finančných prostriedkov. Matka nakúpila zo svojich finančných prostriedkov skrine, kočiar pre ich spoločného syna, ktoré tam nechala, opravy auta, ktoré využívala na potreby tehotenstva, lekárov či následne po pôrode, taktiež náklady od matky spojené so stravou využíval aj jeho prvý syn, ktorý mal súdom danú rodičovskú dohodu - každý druhý týždeň od stredy do nedele. Dňa 12.07.2026 otec maloletého zaslal matke sumu 250,- eur, išlo však o jednorazovú platbu, ktorá nepokrýva pravidelné potreby maloletého dieťaťa. Ďalej uviedla, že otec maloletého je živnostník, pričom matka nemá presnú vedomosť o výške jeho príjmov, keďže jej svoje príjmové pomery počas spoločného života neoznamoval. Podľa vedomostí matky otec vykonáva okrem svojej oficiálnej podnikateľskej činnosti aj ďalšiu zárobkovú činnosť spočívajúcu v preprave jazdených motorových vozidiel - matka nemá informácie o presnom rozsahu tejto činnosti ani o príjmoch, ktoré z nej otec dosahuje. Podľa vedomostí matky otec disponuje dvoma motorovými vozidlami a štvorkolkou. Otec má zároveň ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svojmu približne desaťročnému synovi z predchádzajúceho vzťahu. Podľa názoru matky je v danom prípade potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa, ktoré je vo veľmi nízkom veku a potrebuje stabilné a pokojné prostredie, maloletý je prirodzene naviazaný na matku, ktorá zabezpečuje jeho každodenné potreby a po náhlom ukončení spoločnej domácnosti zostal fakticky v jej osobnej starostlivosti. Bez rozhodnutia súdu existuje neistota ohľadom formálneho určenia osoby, ktorá bude maloleté dieťa dočasne zastupovať v každodenných záležitostiach, zabezpečenia pravidelného finančného príspevku zo strany otca, jasného nastavenia pomerov rodičov po rozpade spoločnej domácnosti. Matka nežiada vylúčenie otca zo života maloletého, naopak, po odchode zo spoločnej domácnosti otcovi oznámila miesto, kde sa maloletý nachádza. Jej návrh smeruje k tomu, aby boli pomery maloletého dieťaťa dočasne a pokojne upravené v jeho najlepšom záujme.
3 K návrhu matka pripojila listinné dôkazy: rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o prechodnom pobyte matky a maloletého na adrese S. X, X. zo dňa 13.07.2026. Ostatné dôkazy, ktoré matka v návrhu označila, ako napr. výpis z bankového účtu (platba otca vo výške 250,- eur zo dňa 12.07.2026), zvuková nahrávka komunikácie medzi rodičmi zo dňa 09.07.2026, komunikácia medzi rodičmi po odchode zo spoločnej domácnosti, bankové výpisy a pod., neboli priložené k návrhu.
4 Z obsahu návrhu súd zistil, že maloletý sa aktuálne nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa dňa 10.07.2026 presťahovala s maloletým z obce X., kde bývala s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, do X. a aktuálne sa matka s maloletým zdržiavajú na adrese S. X, X.. Ďalej súd zistil, že dňa 13.07.2026 matka podala na tun. súd návrh vo veci samej, vedený pod sp. zn. 73P 105/2026, ktorým sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I.. Lustráciou maloletého v súdnom registri súd zistil, že o maloletom dieťati nebolo doposiaľ tun. súdom rozhodované.
5 Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6 Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7 Podľa § 324 ods. 1 - 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8 Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9 Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejme, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10 Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11 Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13 Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14 Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15 Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16 Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17 Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj ako „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18 Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19 Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná formulácia neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom súd musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia
tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, zdravie, prípadne iné dôležité záujmy (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky).
20 Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná dočasná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.
21 Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti súd vydá neodkladné opatrenie vtedy, ak má za to, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, napr. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ, pričom súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
22 Výživné určené neodkladným opatrením sa určuje len v nevyhnutnej miere, t. j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby. Výživné určené neodkladným opatrením má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladným opatrením súd nerozhoduje o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného a ani podľa celkových odôvodnených potrieb oprávneného maloletého dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí.
23 Súd, po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel v intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že za daného skutkového stavu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu. Z obsahu podaného návrhu nevyplýva, že by v súčasnosti bol život, zdravie, zdravý vývin, výchova, výživa, resp. akýkoľvek iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa bezprostredne ohrozený a preto súd návrh matky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Z obsahu návrhu má súd za osvedčené, že matka od narodenia maloletého fakticky zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, preto nie je daný dôvod na to, aby táto skutočnosť musela byť potvrdená aj súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia, k nariadeniu ktorého pristupuje súd len veľmi ojedinele, vo výnimočných prípadoch a po splnení všetkých
zákonných podmienok, čo nie je tento prípad. Čo sa týka návrhu matky na úpravu styku maloletého s otcom súd uvádza, že ide o právo otca a preto sa ho musí domáhať otec a nie matka maloletého, pričom zároveň súd uvádza, že návrh matky je v tejto časti materiálne nevykonateľný (rozumej neurčitý). Ohľadom návrhu matky na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi súd konštatuje, že matka v návrhu tvrdí, že otec jej po odchode zo spoločnej domácnosti poslal na účet 250,- eur, čo znamená, že svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému si aktuálne riadne plní a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by tomu malo byť v budúcnosti inak.
24 Súd v tomto prípade nezistil, že by matkou uvádzané dôvody predstavovali také závažné skutočnosti, pre ktoré by bol, v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nevyhnutný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa. Inak povedané súd v tomto prípade nevzhliadol také výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, úpravu styku otca s maloletým či uloženie vyživovacej povinnosti otcovi, a už vôbec nie formou neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným (!) procesným inštitútom a ktoré súd vydá len vtedy, ak má riadne osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad
- t.j. keď je priamo ohrozená jeho výchova, výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy maloletého dieťaťa (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky, nevyhnutná potreba poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti a pod.). Súd zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov, čo v tomto prípade súd nepovažuje za splnené a čo má za následok zamietnutie podaného návrhu.
25 Pokiaľ ide o maloleté dieťa, záujem ktorého sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že by bol momentálne ohrozený jeho život, zdravie, výživa, výchova či iný dôležitý záujem a keďže inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletého dieťaťa, z tohto dôvodu súd nemohol podanému návrhu vyhovieť, majúc za to, že nenariadením neodkladného opatrenia nebude podľa názoru súdu ohrozený žiaden dôležitý záujem na strane maloletého dieťaťa. Až v konaní vo veci samej bude mať súd vytvorený dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci, t. j. ktorý z rodičov, resp. či obaja rodičia spĺňajú predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, aké sú príjmové, výdavkové a majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V uvedených súvislostiach súd zdôrazňuje, že rozhodnutie vo veci samej nemožno nahrádzať rozhodnutím o neodkladnom opatrení, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa vykonáva iba tzv. skrátené dokazovanie spočívajúce v osvedčení základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov. Inštitút neodkladného opatrenia teda neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletých detí a sú splnené všetky zákonné podmienky na jeho vydanie, čo podľa názoru súdu nie je tento prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia
26 Nakoľko súd v tomto konkrétnom prípade nevzhliadol potrebu okamžitej úpravy pomerov tak, ako žiada matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že v čase rozhodovania súdu nie je osvedčená hrozba akejkoľvek ujmy na strane maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, rozhodol súd, v intenciách vyššie uvedeného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
27 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, s poukazom na to, že žiadnemu účastníkovi konania doposiaľ nevznikli žiadne trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.