Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-11-2026.pdf
PDF · 165.58 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/11/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. K. XXXX/X, XXX XX V., za účasti G. na ochranu občana spotrebiteľa Z. , so sídlom K.. J. X , XXX XX V., H.: XXXXXXXX proti žalovanému: V. CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.400 eur, takto, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10Csp/196/2025
- 117 zo dňa 16.3.2026 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a vo výroku IV. o náhrade trov konania. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd prvej inštancie) v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1400 eur s príslušenstvom rozhodol takto I. Konanie v časti o zaplatenie 200 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 250 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 33,3 % s prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.400 eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že ako spotrebiteľ bol úspešný v predchádzajúcom spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10Csp 1/2024, v ktorom súd vyhovel jeho žalobe o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti 5 zmluvných podmienok. Poukázal na sankčnú a relutárnu funkciu primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že ak má reálne tento inštitút plniť svoj účel a dané funkcie, nemôže byť nárok priznaný len v symbolickej výške. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tak aj keď mu žalovaný schválil úver vo výške 1 500 eur, reálne mu vyplatil sumu 1 284,75 eura a v rámci revolvingu mu vyplatil sumu 678,76 eura. Žalobca vrátil žalovanému sumu 1 687,77
eura. Rozdiel v neprospech žalovaného predstavuje sumu 275,74 eura. Podľa zmluvy však žalovaný od neho požadoval zaplatiť celkovú čiastku vo výške 3 375,54 eura. Nakoľko reálne mu poskytol sumu 1 284,75 eura a úver je bezúročný a bez poplatkov, mienil sa na jeho úkor obohatiť o sumu 2 090,79 eura. Po odpočítaní jeho dlhu 275,74 eura na istinu, ide o sumu 1 815,05 eura. Primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru si uplatňuje vo výške 900 eur, čo je cca 50 % zo sumy, o ktorú by sa žalovaný podľa zmluvy na jeho úkor obohatil. Vo vzťahu k piatim neprijateľným zmluvným podmienkam požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Nárok zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil päť neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si uplatňuje 100 eur.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Popieral uplatňovaný nárok čo do základu a čo do výšky, a zároveň namietal premlčanie žalovaného nároku. Poukázal na to, že žalobca neuhradil ani len to, čo od žalovaného prevzal. Poukázal na to, že v celom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 10Csp 1/2024, nebola sporná základná a podstatná vec, že objektívne nevznikol žiadny dôvod pre vyvolanie uvedeného súdneho sporu, pretože medzi stranami neprebieha ani žiadna komunikácia, vymáhanie nárokov a pod. Postavenie žalobcu nebolo sporné, neisté ani ohrozené. Žalobca teda nebol žiadnymi okolnosťami nútený k podaniu žaloby, pretože nevznikli žiadne také skutočnosti, ktoré by subjektívne pociťoval ako ohrozenie či zneistenie vlastného postavenia. Ak žalobca dospel k záveru o nároku na finančné zadosťučinenie v akejkoľvek spojitosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX mohol a mal si ho uplatniť napríklad už v konaní sp. zn. 19Csp 70/2018 (v ktorom si predsa už uplatňoval nárok na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s úverovým vzťahom XXXXXXXXXX). Primerané finančné zadosťučinenie na základe záveru o bezúročnosti v súvislosti s úverovým vzťahom XXXXXXXXXX pritom podľa žalovaného už bolo žalobcovi priznané v konaní 19Csp/70/2018, pretože dané konanie začaté na základe žaloby žalobcu nadväzovalo na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 31.01.2017 č.k. 15C/420/2015-75 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2017 č.k. 2Co/58/2017-92. Na základe uvedených skutočností je podľa žalovaného prekážka rozsúdenej veci, pretože o nároku na primerané finančné zadosťučinenie prijatom a odkazujúcom na záver o bezúročnosti úveru v súvislosti s úverovým vzťahom XXXXXXXXXX už bolo právoplatne rozhodnuté. Aj v prípade iného názoru ako uvedenej námietky však podľa žalovaného premlčacia doba ohľadne uplatňovania nároku na primerané finančné zadosťučinenie pri závere o bezúročnosti úveru v súvislosti s úverovým vzťahom XXXXXXXXXX by začala plynúť najneskôr prvým dňom po právoplatnosti rozsudku č.k. 15C/420/2015-75, čo nastalo v roku 2017. Pre účely konania postačuje pritom uvažovať s dátumom podania žaloby v konaní 19Csp/70/2018, kedy si žalobca už uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie s odkazom na rozhodnutie č.k. 15C/420/2015-75 a teda premlčacia doba uplynula bezpochyby 3 roky po dátume podania žaloby v konaní 19Csp/70/2018. Žalovaný preto tvrdí, že žalobca mohol nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatniť už v konaní vedenom sp. zn. 19Csp/70/2018 (kde bol právne zastúpeným), čiže 1x si mohol právo uplatniť pri podaní žaloby v konaní 19Csp/70/2018. Nakoľko tak nespravil, jeho právo uplatňované aktuálne žalobou v tomto konaní sa premlčalo dňa najneskôr v roku 2021, pričom žalovaný namieta toto premlčanie. Zásadnou a významnou okolnosťou je ďalej to, že žalobca doposiaľ žalovanému nevrátil v súvislosti s úverovým vzťahom XXXXXXXXXX ani len tú sumu, ktorú od žalovaného reálne prevzal. Celková vyplatená suma bola 1963,01 eur a uhradená suma 1687,77 eur. Okolnosti, na ktoré žalovaný poukazuje, preukazujú zároveň aj to, že požiadavka na zaplatenie jednotlivých súm primeraného finančného zadosťučinenia je neprimeranou, neopodstatnenou a nezákonnou. Zároveň podľa žalovaného je nutné vziať do úvahy aj to, že žalobca v rámci výkonu svojho práva nepodal jednu žalobu (ktorou by si „chcel usporiadať“ so žalovaným vzájomné vzťahy, ale podáva identické žaloby v rovnaký deň - viď konanie pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn,. 29Csp/184/2024, 11Csp/184/2024 a 8Csp/184/2024), o čom je možné jednoznačne tvrdiť, že taký postup nemá a objektívne nemôže mať iný účel ako je len motivácia v podobe trov právneho zastúpenia a následne uplatňované nároky typu, ako v prípade tohto konania. Ak je účelom viacerých konaní len generovanie procesného nároku na náhradu trov konania, potom nejde o výkon práva na súdnu ochranu. Ak by žalobca reálne sledoval ochranu svojich práv, potom by predsa tak robil jednou žalobou podávanou na súde. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca vzal podaním zo dňa 10.02.2026 žalobu v časti o zaplatenie 200 eur vo vzťahu k neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok podľa výroku II. a VI. rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10Csp 1/2024, späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť.
5. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/1/2024, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/10/2025, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 15.3.2013, čiastočným späťvzatie žaloby, obsahom spisu sp. zn. 10Csp/1/2024, obsahom spisu sp. zn. 19Csp/70/2018, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/70/2018, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/8/2020, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.15C/420/2015 zo dňa 31.1.2017, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/58/2017 zo dňa 30.11.2017, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným dňa 15.03.2013 zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola žalobcovi schválená výška úveru 1.500 eur, so splatnosťou 42 mesiacov, so splátkou 80,37 eura mesačne splatnou v 16. deň v mesiaci, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, RPMN vo výške 69,63 %, priemernou RPMN vo výške 47,29 % a celkovou čiastkou, ktorú má zaplatiť, vo výške 3.375,54 eura. Poskytnutá čiastka revolvingu bola vo výške 790,84 eur, pričom celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 1.928,88 eur.
7. Celková vyplatená suma v súvislosti s úverovým vzťahom XXXXXXXXXX bola 1.963,51 eur a zo strany žalobcu bola uhradená suma 1.687,77 eur.
8. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2024 domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom vec bola vedená pod sp. zn. 10Csp 1/2024.
9. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.03.2025, č.k. 10Csp 1/2024-71 rozhodol tak, že cit.: „I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013, je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 uvedenú v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10-tich pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 uvedenú v čl. 14. Sankcie, v znení: „14.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“ „14.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU.“ 8 „14.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
10. Daný právny vzťah bol posúdený ako spotrebiteľský a súd aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ , ako aj to, že v zmluve bola uvedená nesprávna RPMN, preto prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ. Neprijateľnosť zmluvných podmienok odôvodnil ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
11. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výrokom I., III., IV. a V. dňa 13.05.2025. Vo vzťahu k výrokom II., VI. a VII. tohto rozsudku nadobudol rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp 10/2025 zo dňa 15.07.2025 právoplatnosť dňa 27.08.2025.
12. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp 70/2018 zo dňa 02.12.2019 bolo žalobcovi na základe žaloby podanej na súde dňa 19.04.2018 voči žalovanému priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur na tom skutkovom základe, že žalobca bol konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 420/2015 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013 úspešný. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp 8/2020 zo dňa 25.06.2020 dňa 05.07.2020.
13. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil odľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110) . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 108/2024 Z.z.“) každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
19. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
20. Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 200 eur vo vzťahu k neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok podľa výroku II. a VI. rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10Csp 1/2024, ku ktorému došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie, súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
23. Ďalej uviedol, že v predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie strán sporu ako dodávateľa a spotrebiteľa. Žalovaný v pôvodnom konaní vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Aplikujúc režim zákona č. 108/2024 Z. z. je nutné použiť jeho ust. § 3 ods. 1 písm. e), ktorý je v obdobnom znení ako bolo ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2024, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
25. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017)
26. Ten istý záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023, ktorý taktiež uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva, alebo ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (teraz obdobne § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z..
27. Podľa názoru súdu prvej inštancie je základ nároku daný, ak dodávateľ poruší osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne, čo sa v danom prípade nepochybne stalo. Okresný súd Prešov rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp 1/2024 konštatoval porušenie povinností žalovaného, keďže určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň určil neprijateľnosť 5 zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ. Nepochybne je preto základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobcu daný.
28. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017, sp. zn. 4Cdo 298/2020).
29. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie posudzoval konkrétne skutkové okolnosti, prihliadol na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 215/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 58/2019). Dbal pritom na naplnenie jeho základných funkcií, a to satisfakčnej a sankčnej a to tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
30. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré žalobca v konaní od žalovaného požaduje, súd prvej inštancie nepovažoval žalobcom uplatnenú sumu za primeranú. Výška primeraného finančného zadosťučinenia spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, pri stanovení výšky treba, ako už súd vyššie uviedol, vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, resp. povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
31. So zreteľom na uvedené je súd prvej inštancie toho názoru, že pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia za úspech v základnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp 1/2024, považuje za primerané priznanie finančného zadosťučinenia v rozsahu 250 eur (50 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku a 100 eur za výrok o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). Túto sumu
považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý svoje právo úspešne uplatnil žalobou o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Priznané finančné zadosťučinenie je teda určitou satisfakciou za stav, ktorý musel žalobca v dôsledku konania žalovaného trpieť a brániť svoje práva v konaniach pred súdom a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.
32. Súd pri určení výšky zohľadnil, že zo strany žalovaného k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi spočívajúcu v strate finančných prostriedkov, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov (z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí úveru) a zároveň posúdil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku týkajúcu sa majetkovej sféry, konkrétne poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 215,75 eur. Ďalej však musel súd vziať na zreteľ aj tú okolnosť, že žalobca, okrem porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, ktoré bol v spore nútený brániť, netvrdil, ani nepreukázal, že by konanie žalovaného a následné domáhanie sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote.
33. Rovnako bolo pri určení výšky finančného zadosťučinenia nutné prihliadnuť aj na správanie samotného žalobcu a jeho prístup k plneniu jeho zmluvnej, ale aj zákonnej povinnosti splácať úver. Žalobca neuhradil ani len istinu úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej boli dojednané predmetné neprijateľné zmluvné podmienky. Uvedené tvrdenia žalovaného o neuhradení istiny žalobca nerozporoval, preto súd vychádzal z danej skutočnosti ako nespornej (§ 151 ods. 1 CSP) a napokon uvedené vyplývalo aj z obsahu samotnej žaloby.
34. S ohľadom na uvádzané okolnosti prípadu, okolnosti porušenia práva, na zohľadnenie princípu proporcionality, či na samotný zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, považoval súd za primeranú sumu 250 eur (50 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. 3 x 50 /vo vzťahu k zvyšným 2 neprijateľným zmluvným podmienkam bola žaloba vzatá späť/ a 100 eur za určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). V prevyšujúcej časti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného, túto považoval súd za nedôvodnú. Nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bol totiž uplatnený v trojročnej premlčacej dobe, ktorá ako vyplýva z § 101 OZ, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a týmto dňom je deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp 1/2024.
36. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp 1/2024 zo dňa 19.03.2025 nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výrokom I., III., IV. a V. dňa 13.05.2025. Vo vzťahu k výrokom II., VI. a VII. tohto rozsudku nadobudol rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp 10/2025 zo dňa 15.07.2025 právoplatnosť dňa 27.08.2025. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku v jeho jednotlivých častiach, teda 14.05.2025, resp. 28.08.2025, pričom do podania žaloby dňa 13.11.2025 jednoznačne nestihla trojročná premlčacia doba uplynúť.
37. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/324/2020 z 13.12.2022 cit.: „V danom prípade dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného rozhodnutia súdu, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri súdnej ochrane svojich práv i povinností úspešný; teda v danom prípade okamihom právoplatnosti (4. júla 2014) rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 20Co 39/2013 zakladajúceho okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu o priznanie primeraného zadosťučinenia na súd (actio nata).“
38. Námietky žalovaného, že nárok je premlčaný, lebo si nárok mohol uplatniť už v súvislosti s úspechom v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vedenom pod sp. zn. 19Csp 70/2018, t.j. už v roku 2018, sú s poukazom na tieto závery nedôvodné. Súd pritom pripomína, že považuje za právne významný výklad Smernice 93/13/EHS rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-511/17 z 11.3.2020. Z uvedeného rozhodnutia nesporne vyplýva, že čl. 6 ods. 1 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe podanej spotrebiteľom o určenie nekalej povahy určitých podmienok
uvedených v zmluve, ktorú tento spotrebiteľ uzavrel s predajcom alebo dodávateľom, nie je povinný ex offo a individuálne preskúmať všetky ostatné zmluvné podmienky, ktoré neboli uvedeným spotrebiteľom napadnuté, aby overil, či ich možno považovať za nekalé, ale má preskúmať len tie, ktoré súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili účastníci konania, hneď, ako má vnútroštátny súd k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel, prípadne doplnené opatreniami na vykonanie dokazovania.
39. Čo sa týka žalobcom vznesenej námietky res iudicata v súvislosti s jeho poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 19Csp 70/2018, súd prvej inštancie uviedol, že v danom spore o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bol za základ nároku považovaný úspech žalobcu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 420/2015 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 15.03.2013. V uvádzanom spore sp. zn. 15C 420/2015 bolo teda predmetom sporu posudzovanie Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom v konaní sp. zn. 10Csp 1/2024 boli žalobou uplatnené nároky týkajúce sa samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5800022692 z 15.03.2013 (bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru, ako aj existencia neprijateľných zmluvných podmienok). Išlo tak po skutkovej, ako aj právnej stránke odlišné nároky, o ktorých bolo aj napokon rozhodnuté v samostatných konaniach (sp. zn. 15C 420/2015 a sp. zn. 10Csp 1/2024), preto nepovažoval súd námietku prekážky rozhodnutej veci za opodstatnenú.
40. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Mal za to, že pomer úspechu žalobcu a úspechu žalovaného predstavoval 33,3 %. Súeasne vzal do úvahy aj skutoenos?, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v easti o zaplatenie 200 Eur (zodpovedajúcemu požadovanému primeranému zados?ueineniu z a dva neprijate3né zmluvné podmienky) a preto priznal žalobcovi, ktorý bol procesne úspešnejší náhradu trov konania v rozsahu 33,3 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne pod3a § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie.
41. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolanie ani žalovaný a to včas a to proti výroku II. a výroku IV zo dňa 16.03.2026 a to z dôvodu nesprávnych skutkových záverov a pre nesprávne právne posúdenie ako aj pre nepreskúmateľnosť rozsudku a žiadal, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Uviedol, že v 1. rade súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalobca nevrátil žalovanému ani sumu, ktorú od neho prevzal a v čase rozhodovania súdu o určení bezúročnosti v konaní 10 Csp/1/2024 a v čase rozhodovania súdu v tomto konaní z pohľadu žalobcu žiadna strata finančných prostriedkov žalobcovi ani nehrozila ani nemohla hroziť. Preto záver súdu i súdu o možnosti vzniku ujmy na strane žalobcu nemajú ani skutkové ani právne opodstatnenie.
42. Ďalej uviedol, že napadnutým výrokom II. rozsudku súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,00 EUR ako primerané finančné zadosťučinenie. Túto sumu určil tak, že za každý výrok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa rozsudku 6Csp/4/2025 určil ako primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 50,00 EUR. Z celého rozsudku nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie dospel k určeniu sumy 100,00 EUR pri rozhodnutí o bezúročnosti úveru a ďalej ako a na základe čoho určil paušálne sumu 50,00 EUR vo vzťahu k výrokom o určení neprijateľných zmluvných podmienkach. Samotná paušalizácia sumy zadosťučinenia je podľa žalovaného v rozpore so zákonnou požiadavkou na primeranosť zadosťučinenia a tiež je v rozpore aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR. Ten v rozhodnutí 7Cdo/91/2020 uviedol, že „preto (aj) odpoveď na otázku žalobcu aká má byť správna výška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (ktorých výpočet nie je právnou normou určený, pozn.) musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach.“
43. Z napádaného rozsudku nevyplývajú žiadne dôvody ani k tomu, na základe čoho súd za každý výrok priznal samostatne finančné zadosťučinenie. Len zo skutočnosti, že súd v rozsudku č.k. 10Csp/1/2024 nezahrnul jednotlivé zmluvné podmienky do jedného výroku ale rozdelil do viacerých nevyplýva, že by žalobcovi mal vzniknúť nárok v počte, ktorý je násobkom počtu výrokov. Všetky zmluvné podmienky
vyplývajú z jedného zmluvného vzťahu a preto nárok na primerané zadosťučinenie nemal by priznaný 3x 50,- EUR, ale len 1x.
44. Taktiež uviedol , že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal aj s uplatnenou námietkou premlčania. V konaní nebolo sporné, že v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX si žalobca už uplatnil požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie. Išlo o konanie vedené pod sp. zn, 19Csp/70/2018, kde bol žalobca právne zastúpeným. Predpokladom pre uplatňovanie zadosťučinenia pritom nebolo žiadne predchádzajúce súdne rozhodnutie, čo je skutočnosť potvrdená aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie z 25. mája 2022 sp. zn. 3Cdo/31/2020 cit. „euro-konformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým je taký výklad, pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej).“Žalobca si mohol nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatniť už v konaní vedenom sp. zn. 19Csp/70/2018 (kde bol právne zastúpeným), čiže 1x si mohol právo uplatniť pri podaní žaloby v konaní 19Csp/70/2018. Nakoľko tak nespravil, jeho právo uplatňované aktuálne žalobou v tomto konaní sa premlčalo dňa najneskôr v roku 2021.
45. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, pretože sa dostatočne zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom nevyporiadal s postupom žalobcu, ktorý v rámci výkonu svojho práva nepodal jednu žalobu (ktorou by si „chcel usporiadať“ so žalovaným vzájomné vzťahy, ale podáva identické žaloby v rovnaký deň , o čom je možné jednoznačne tvrdiť, že taký postup nemá a objektívne nemôže mať iný účel ako je len motivácia v podobe trov právneho zastúpenia a následne uplatňované nároky typu, ako v prípade tohto konania. Ak je účelom viacerých konaní len generovanie procesného nároku na náhradu trov konania, potom nejde o výkon práva na súdnu ochranu. Ak by žalobca reálne sledoval ochranu svojich práv, potom by predsa tak robil jednou žalobou podávanou na súde. Okrem toho, že vedenie niekoľkých samostatných konaní nemalo a nemá žiadne vecné zdôvodnenie a opodstatnenie, tak v takýchto prípadoch samotné začatie / vedenie súdneho konania nemôže byť ani dôvodom pre rozhodovanie o výške finančného zadosťučinenia. Pri viacerých takto začatých sporoch nie je možné hovoriť ani o psychickom vypätí spojeného s opakovaným vyvolávaním sporu, a ani ako „odmena“ za to, že sa spotrebiteľ pustil do súdnych sporov s dodávateľom.
46. Žiadal, preto aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
47. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril, ale vyjadril sa vedľajší účastník Združenie na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS. Uviedol že reálne žalobcovi bola vyplatená suma vo výške 1936,51 eur a on zaplatil 1687,70 eur, pričom rozdiel na istine 248,74 eur, avšak on sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a netýka sa to istiny, ale len jej príslušenstva. Celkovú čiastku podľa zmluvy žalovaný požadoval, čo sa týka klasické časti úveru 1284,75 eur, ktorá mu bola vyplatená aj keď dohodnutá bola suma 1500 eur a potom 3375,54 čo na príslušenstve predstavuje sumu 2090,79 eur za revolivngovú časť úveru. Spolu sa tak žalovaný mienil na jeho úkor podľa zmluvy obohatiť o sumu 3282,83 eur a primerané finančné zadosťučinenie za takéto porušenie spotrebiteľského práva vo výške 100 eur je len symbolické. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný v bode 4 bod 1 odvolania poukazuje aj na absenciu zmluvy alebo aspoň potenciálnej ujmy a jej nepreukázania odôvodnenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Cdo 127/2017 z 30.01.2019.
48. Taktiež sa vyjadril k námietke žalovaného v článku 4 bod 2 odvolania k výške PFZ vo vzťahu k jednej z neprijateľných zmluvných podmienok a poukázal na viaceré rozsudky Krajského súdu Prešov, ako aj Krajského súdu Košice.
49. Ďalej sa vyjadril k bodu 4 bod 3 odvolania, kde žalovaný vyslovil názor, že ak bola jednou žalobou uplatnená neprijateľnosť viacerých zmluvných podmienok ide o 1 nárok a má byť priznané len PFZ 50 eur za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie 30 x 50 eur . Poukázal, že každá zmluvná podmienka má samostatný skutkový základ a súd poukazuje neprijateľnosť každej zmluvnej podmienky individuálne. Na druhej strane nie každá zmluvná podmienka určená súdom za
neprijateľnú má z hľadiska intenzity porušenia spotrebiteľského práva rovnaký význam pre určenie výšky nadväzujúceho uplatnenia PFZ. Nakoľko každá neprijateľná zmluvná podmienka predstavuje konkrétne individualizované porušenie spotrebiteľského práva z hľadiska kvantity a kvality tohto porušenia spotrebiteľského práva tak z logiky potom vyplýva aj nárok na PFZ za každé takéto individuálne porušeniu spotrebiteľského úveru.
50. Taktiež sa vyjadril k odvolaniu článku 4 v bode 4 odvolania, kde žalovaný vytýka nevysporiadanie sa s námietkou premlčania a z tohto dôvodu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9 Cdo 324/2020 z 13.12.2022, z ktorého vyplýva, že právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného rozhodnutia súdu, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri súdnej ochrany svojich práv a povinností úspešný. Poukázal aj na ďalšie viaceré rozhodnutia Krajského súdu Prešov, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. US 420/25. Žiadal, preto aby prvoinštančný súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
51. K tomuto vyjadreniu sa už žalovaný nevyjadril.
52. Krajský súd v Prešov ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP ( Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. ďalej iba "CSP“, platný od 01.07.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP ( a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
53. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva následovné :
54. Odvolací súd pripomína, že predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie úrokoch II. a IV, ktorým súd v žalobe v časti vyhovel a rozhodol o náhrade trov konania. Rozsudok vo výroku I., v ktorom bolo konanie zastavené a vo výroku III. v prevyšujúcej časti, ktorej žaloba bola zamietnutá , odvolaním žalovaného napadnutý nebol.
55. Žalovaný podal odvolanie proti výroku II. a výroku IV rozsudku zo dňa 16.3.2026 z dôvodov nesprávnych skutkových záverov, vyvodil nesprávne právne posúdenie a pre nepreskúmateľnosť rozsudku a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého inštancie.
56. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania a napadnutých výrokov rozsudku konštatuje, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
57. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 CSP, § 193 CSP a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
58. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery.
59. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo vyhovujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
60. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2024 a podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2024 a v zhode so súdom prvej inštancie považuje priznané finančné zadosťučinenie vo výške 250 € za primerané s ohľadom na kritériá, ktoré súd zohľadnil pri určovaní tejto výšky.
61. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného.
62. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenom rozsahu a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:
63. Podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
64. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024, každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
65. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít (R NS SR zo dňa 30.01.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, NS SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015) odvolací súd konštatuje, že možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
66. Pre posúdenie základu predmetu sporu (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia) bolo preto podstatné, či sú splnené zákonné predpoklady pre požadované priznanie nároku, a to, či si spotrebiteľ uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, a či bol úspešný.
67. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.
68. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.
69. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo preukázané a táto otázka nebola medzi stranami sporu sporná, že žalobca sa v osobitnom súdnom konaní sa domáhal ochrany svojich práv v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. 850022692 zo dňa 15.3.2013 a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp 1/2024 - 71 bolo rozhodnuté , že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy zo dňa 15.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov a súčasne v ďalších výrokoch bolo určené o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výrokom I., III., IV. a V dňa 13.03.2025 a vo vzťahu k výrokom II, VI. VII tohto rozsudku nadobudol rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov a spisovej značky 16 Co Csp 10/2025 zo dňa 15.07.2025 právoplatnosť dňa 27.08.2025. Taktiež bolo zistené, že rozsudkom súdu prvej inštancie spisovej značky 19Csp 70/2008 zo dňa 02.12.2019 bolo žalobcovi na základe žaloby podanej na súde dňa 19.04.2018 voči žalovanému priznané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur na tom skutkovom základe, že žalobca bol v konaní vedenom na súde prvej inštancie podpis značkou 15C 420/2015 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. zo dňa 13.03.2013 úspešný a rozsudok prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešove sp. zn. 11Cocsp/8/2020 zo dňa 25.06.2020 zo dňa 05.07.2020.
70. Žalobca tak splnili predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 a zák. č. 108/2024 Z.z. v § 3 ods. 1 písm. e/ vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie.
71. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcom predložením rozsudku, v ktorom bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a ktorým boli judikované konkrétne nároky z porušenia práva, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zamietnutie celej podanej žaloby v zmysle odvolacieho petitu žalovaného.
72. Odvolací súd zastáva názor, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa nevyžaduje vznik ujmy, či už materiálnej alebo nemateriálnej, postačuje hrozba vzniku ujmy a postačí, že spotrebiteľ na podklade spotrebiteľskej zmluvy má plniť to, čo veriteľovi práve pre rozpor so zákonom nepatrí.
73. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci táto ujma preukázaná aj bola. Žalobca bol totiž povinní plniť viac, ako žalovanému v súlade so zákonom patrilo, a po dobu, dokiaľ nedošlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi, vznikla žalobcovi škoda minimálne v rozsahu možného zhodnotenia týchto finančných prostriedkov , s ktorými nemohol po dobu, po ktorú boli zadržiavané žalovaným, žiadnym spôsobom nakladať, či už ich použiť na zabezpečenie vlastných potrieb, zhodnotenie svojho majetku alebo vytvoriť z nich úspory a tieto zhodnotiť získaním úroku.
74. Určenie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu a súd určí, aká výška finančného zadosťučinenia je primeraná vždy s ohľadom na okolnosti danej veci. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že nemôže ísť o úvahu svojvoľnú, pričom túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť tak, aby bolo zrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje za primerané finančné zadosťučinenie v danej konkrétnej veci.
75. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z nasledujúcich kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa, t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom, na ktoré dodávateľ nemal právny nárok, 6/ odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia práv spotrebiteľa, 7/ odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie obetí trestných činov). Súd má teda k dispozícii širokú škálu hodnotiacich kritérií a okrem vyššie uvedených kritérií to môžu byť aj iné okolnosti konkrétnej prejednávanej veci.
76. V prejednávanej veci aj odvolací súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal z kritérií, ako sú: vzniknutá ujma, rozsah, v akom žalovaný porušil svoje povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým žalovaný získal na úkor žalobcu, nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní
a tým spôsobený zásah do súkromného života žalobcu ako spotrebiteľa. Súd poukazuje aj na to, že žalobca sa úspešne domohol voči žalovanému uplatnenia porušenia hneď viacerých svojich práv, medzi inými tiež vydania bezdôvodného obohatenia a prihliadol na výšku sumy 1.687,77 €, ktorú žalobca reálne plnil nad rámec istín, pričom len na príslušenstve žalovaný požadoval sumu 1.192,04 eur, suma 1982,88 eur , ktorú požadoval žalovaný tak predstavovala reálnu ujmu na strane žalobcu. Bolo potrebné zohľadniť aj to, že dôsledkom porušenia práv žalobcu bola vyslovená bezúročnosť úveru a 6 neprijateľných zmluvných podmienok. Súd zároveň prihliadol aj na priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v iných obdobných prípadoch a zohľadniac tieto kritériá, považoval sumu 250 € za primeranú okolnostiam prejednávanej veci a prihliadol tak aj na funkciu reparačnú, ako aj sankčnú.
77. Priznaná výška finančného zadosťučinenia je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná výške vzniknutej ujmy, okolnostiam prejednávanej veci, ako aj peňažnej satisfakcii priznávanej v obdobných prípadoch, na ktoré výstižne poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ odvolateľ túto komparáciu namietal poukazujúc pritom na potrebu individualizácie každej konkrétnej veci, odvolací súd poukazuje na to, že práve vzájomnou konzistentnosťou s už judikovanými vecami sa zároveň napĺňa požiadavka jednotného posudzovania porovnateľných prípadov, vyplývajúca z ústavne chránenej rovnosti pred zákonom a právnej istoty, zahŕňajúca v sebe (tiež) potrebu náležitého odôvodnenia výraznejších odchýlok od riešení v typovej judikatúre.
78. Zohľadniac všetky vyššie uvedené kritériá, považuje odvolací súd finančné zadosťučinenie vo výške 250 Eur za primerané a bude viesť žalovaného ako silnejšiu zmluvnú stranu nezneužívať jeho dominantné postavenie v právnom vzťahu a k takému konaniu a správaniu, aby nedochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľa.
79. Odvolací súd preto má za to, že odvolacie dôvody uplatňované žalovaným naplnené neboli, a preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti proti výroku II a IV o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.
80. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
81. Obdobne , v odvolacom konaní malo úspech Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vystupovalo na základe poverenia žalobcu , plný úspech a preto odvolací súd mu v súlade s ustanovením § 255 ods.1 CSP, § 262 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol.
82. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).