Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-1-2026.pdf
PDF · 152.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/1/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Bieloruská republika, cestovný doklad č. C., toho času bytom na A., D. B., E. X, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Michalská 372/9, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-180-21/2025-Ž zo dňa 04.03.2026 takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 27.04.2026 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 29.04.2026 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-180-21/2025-Ž zo dňa 04.03.2026 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
administratívne rozhodnutie
2. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-180-21/2025-Ž zo dňa 04.03.2026 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol tak, že žalobcovi sa:
- neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o azyle alebo zákon č. 480/2002 Z. z.);
- neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle;
- neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle;
- neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 15.11.2025 žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z politických dôvodov a z obavy z nástupu na základnú vojenskú službu po doručení povolávacieho rozkazu. V rámci vstupného pohovoru uviedol, že v krajine pôvodu (Bielorusko) nebol členom žiadnej politickej strany, nečelil žiadnym problémom zo strany polície, armády alebo iných štátnych orgánov a nikdy nebol trestne stíhaný alebo väznený. Z krajiny pôvodu vycestoval dňa 10.10.2021 legálne autobusom na základe platného
cestovného pasu a národného víza SR typu D, vydaného dňa 09.10.2021, a to do Varšavy a následne na Slovensko. V roku 2022 bol prijatý na bakalárske štúdium na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Po ukončení bakalárskeho štúdia, v roku 2025, bol prijatý na inžinierske štúdium, v ktorom dodnes pokračuje. Žalovaný ďalej uviedol, že o medzinárodnú ochranu na území Slovenska sa žalobca, ako uvádza rozhodol požiadať z dôvodu možného uväznenia v súvislosti so svojou účasťou na protivládnych protestoch v období od augusta do novembra 2020. Týchto sa mal zúčastňovať spolu so svojím otcom, ktorý bol za to dňa 29.10.2020 na 10 dní zadržaný. Žalobca ako ďalší dôvod uviedol, že v októbri 2024 mu bolo do miesta bydliska v Bielorusku doručené predvolanie na Vojenský komisariát v Minsku. V uvedenom liste mu bolo oznámené, že má zákaz vycestovať z krajiny v súvislosti s neúčasťou na podujatiach týkajúcich sa povinnej vojenskej služby. Predvolania na výkon povinnej vojenskej služby v apríli a v septembri 2025, ktoré prevzala jeho matka s upozornením, že v prípade neúčasti bez vážnych dôvodov môže byť stíhaný, vníma ako hrozbu. V tejto súvislosti uviedol, že nastúp na vojenskú službu odmieta z dôvodu možného núteného zapojenia sa do ozbrojených a vojenských aktivít. Nechce sa podieľať ani na prípadnej podpore vojenských operácii na strane Ruskej federácie (ďalej aj „Rusko“), i keď Bielorusko priamo nie je zapojené do vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Taktiež uviedol, že sa obáva konania skupiny F., pôsobiacich na území Bieloruska, ktorí podľa jeho tvrdenia vyvíjajú činnosť, smerujúcu k príprave mladých mužov na boj. Zároveň poukázal na skutočnosť, že platnosť jeho cestovného dokladu uplynie v roku 2027, pričom jeho vybavenie mimo územia Bieloruska nie je možné a v prípade návratu do Bieloruska by mohol byť podrobený kontrole zo strany bieloruských štátnych orgánov. Na Slovensku študuje a spolu s priateľkou sa plánujú presťahovať do Bratislavy a založiť si rodinu. Iné dôvody neuviedol. Žalobca okrem svojej výpovede na podporu svojich tvrdení do konania doložil USB kľúč, ktorý obsahuje fotky a videá z protestov v Bielorusku. Počas pohovoru predložil aj svoj bieloruský cestovný pas a povolenie na pobyt na území Slovenska, čím hodnoverne preukázal svoju totožnosť.
3. K neudeleniu azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na to, aby mohol byť žiadateľovi priznaný azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd. Žalovaný pokračoval, že v prípade žalobcu nemožno opomenúť skutočnosť, že z krajiny pôvodu odišiel v októbri 2021, výlučne za účelom štúdia, keďže bol prijatý na vysokoškolské štúdium na Technickú univerzitu v Košiciach. O tom, že krajinu pôvodu neopustil z dôvodu bezprostredne hroziaceho prenasledovania alebo vážneho bezprávia svedčí aj skutočnosť, že o udelenie azylu nepožiadal bezodkladne po príchode na Slovensko v októbri 2021, ale až 15.11.2025. Keďže strach z prenasledovania u neho nastal až po odchode z G., kedy mu boli za jeho neprítomnosti doručené predvolania na výkon povinnej vojenskej služby a zároveň sa u neho začali prehlbovať obavy súvisiace aj s jeho účasťou na protestoch v roku 2020, prichádza v jeho prípade do úvahy posúdenie jeho žiadosti o azyl ako žiadateľa, resp. utečenca „sur place“. Žalovaný ďalej uviedol, že z výpovede žalobcu je zrejme, že v krajine pôvodu až do svojho odchodu nečelil žiadnym zásahom, ani iným negatívnym opatreniam zo strany štátnych či neštátnych subjektov. Ako uviedol, jeho jedinou aktivitou bola účasť spolu s otcom na protestoch v G., v období august až november 2020, ktoré sami o sebe zjavne a objektívne neviedli k žiadnym aktom voči žalobcovi, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako prenasledovanie podľa § 8 zákona o azyle. Uviedol síce, že jeho otec bol za účasť na protestoch na 10 dní zadržaný, avšak v rámci jeho výsluchu sa štátne orgány nijako o osobu žalobcu nezaujímali, nepýtali sa na neho, ani ho nijako nekontaktovali. V krajine pôvodu teda za účasť na protestoch nebol stredobodom žiadnej pozornosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že do Bieloruska opätovne pricestoval dňa 31.12.2021 a bez problémov sa tam po dobu jedného týždňa zdržiaval. Žalovaný po citácii z článku z 12.08.2025 ľudsko-právnej organizácie Viasna k samotným protestom z roku 2020 konštatoval, že v súlade s v Bielorusku platným Trestným zákonom a z neho vyplývajúcou 5 ročnou premlčacou dobou, po 5 rokoch napr. po účastí na zhromaždení, ak sa osoba nedopustila žiadnych iných trestných činov nemôže byť stíhaná, a preto vzhľadom na skutočnosť, že od predmetných udalostí uplynulo viac ako 5 rokov, došlo k uplynutiu premlčacej lehoty podľa tam uvedených ustanovení Trestného zákonu. Z uvedeného dôvodu menovaný nemôže byť ďalej trestné stíhaný ani iným spôsobom postihovaný, sankcionovaný alebo prenasledovaný zo strany štátnych orgánov za uvedené konanie. Navyše bol žalobca v roku 2020 ešte považovaný za mladistvého, z čoho mu plynú tiež výhody bližšie konkretizované žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Uviedol tiež, že je potrebné zdôrazniť to, že
žalobca sa až do októbra 2021 nachádzal v krajine pôvodu, pričom počas tohto obdobia nebol zo strany štátnych orgánov zadržaný ani inak obmedzovaný na osobnej slobode v súvislosti s účasťou na protestoch v roku 2020. Tiež sa nijakým spôsobom nepodieľal na príprave, organizovaní a ani podnecovaní protestov, predmetné udalosti nikde verejne nepublikoval ani nešíril prostredníctvom médií či sociálnych sieti. Na základe uvedeného podľa názoru žalovaného nie je daný dôvod na trestné stíhanie ani represívne opatrenia voči osobe žalobcu. Žalovaný tiež konštatoval, že žalobcom predložený USB kľúč obsahuje fotografie a videozáznamy z protestov v Bielorusku, no na žiadnej z fotografií ani videozáznamov nie je zachytená, ani inak identifikovateľná osoba žalobcu. A tiež sám žalobca uviedol, že predmetné materiály z jeho strany neboli zverejňované, nie sú verejne prístupné, ani voľne dohľadateľné. Žalovaný tak dospel k záveru, že predložený dôkazný materiál nepreukazuje individuálnu angažovanosť žalobcu na týchto protestoch, ani existenciu individuálneho rizika prenasledovania či vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Ďalším dôvodom, ktorým žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu je aj obava pred povolaním na základnú vojenskú službu. V októbri 2023 sa mal žalobca dostaviť na vojenský komisariát v Minsku na upresnenie odvodových údajov. Následne mu do miesta bydliska bolo v októbri 2024 doručené oznámenie o dočasnom obmedzení práva občana na výjazd z Bieloruska (v uvedenom liste mu bolo oznámené, že má zákaz vycestovať z krajiny v súvislosti s neúčasťou na podujatiach týkajúcich sa povinnej vojenskej služby). V apríli a septembri mu boli doručené ďalšie predvolania na odvod na povinnú vojenskú službu s oznámením, že ak sa nemôže dostaviť v stanovenom termíne, aby vojenský komisariát kontaktoval telefonicky a v prípade neúčasti bez dôvodných príčin môže byť stíhaný. Matka žalobcu bola neskôr na vojenskom komisariáte doručiť potvrdenie o tom, že jej syn je aj naďalej študentom na Slovensku, no dané potvrdenie vojensky komisariát neuznal, nakoľko odklad trval 3 roky, teda do 07.10.2024. Žalobca svoj nastúp na vojenskú službu odmieta preto, lebo sa necíti vôbec nato, že by mal narábať so zbraňami, vycvičiť sa ako vojak a v prípade nástupu na vojenskú službu by bol v kontakte s ruskými vojakmi a Wagnerovcami, čo on nechce. K tomuto dôvodu, po posúdení aktuálnej situácie v súvislosti s výkonom vojenskej služby žalovaný skúmal, či uvedená obava žalobcu je opodstatnená a či napĺňa kritéria pre udelenie azylu, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. Žalovaný konštatoval, že vo všeobecnosti povolanie do armády nemožno bezprostredne chápať ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ zákona o azyle). Žalovaný v zmysle príručky UNHCR o postupoch a kritériách na určenie štatútu utečenca a usmernenia o medzinárodnej ochrane (prepracované vydanie z februára 2019) konštatoval, že žalobca povinnú vojenskú službu doposiaľ neabsolvoval, z profilu jeho osoby žiadnym spôsobom nevyplynul zakorenený odpor k akejkoľvek brannej povinnosti a počas pohovoru nevzniesol žiadnu výhradu vo svedomí, ktorá by mu bránila absolvovať povinnú vojenskú službu z dôvodu akéhokoľvek vnútorného presvedčenia, spojeného s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a tiež na to, že bieloruský prezident H. I. dňa 03.04.2024 oficiálne podpísal zákon „O zmene a doplnení zákonov o národnej bezpečnosti“, ktorý obsahuje niekoľko dôležitých zmien v oblasti vojenskej služby, vrátane úpravy mobilizačného systému, s cieľom posilniť schopnosť Minska vynútiť si ich dodržiavanie. Uvedené tresty však nie je možné považovať za diskriminačné alebo neprimerané. Poukázal pritom tiež na informáciu Švajčiarskej rady pre utečencov v dokumente Bielorusko: Vojenské predvolanie zo 07.07.2023 a zhrnutie k správe Bielorusko: vojenské záväzky v kontexte ruskej vojny na Ukrajine z 19.06.2023 vydanom Francúzskym úradom pre ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti (OFPRA). Následne žalovaný súhrne konštatoval, že: • žalobca opustil krajinu pôvodu legálne, bez akýchkoľvek problémov, a to za účelom štúdia, t.j. z azylovo irelevantného dôvodu; • pred opustením krajiny pôvodu sa síce zúčastňoval protestov, napriek tomu o neho štátne orgány neprejavili žiadny záujem, v krajine pôvodu sa mu nikdy nič nestalo a na základe vydaného víza SR vycestoval z krajiny pôvodu legálne a bez akýchkoľvek problémov; • údajné fotky a videá z protestov nikde nezverejňoval, nie sú verejne prístupné a nie sú voľne dohľadateľné, predložil ich len na USB kľúči, pričom dôkazné materiály zachytávajú iné osoby, nie osobu žalobcu; • skutočnosť, že mu hrozia sankcie za nedostavenie sa na základe predvolania na vojenský komisariát v súvislosti s výkonom základnej vojenskej služby ho neoprávňujú na poskytnutie medzinárodnej ochrany v podobe azylu. Tresty za tento skutok v podobe administratívneho postihu podľa zákona o správnych priestupkoch alebo trestnoprávna zodpovednosť podľa bieloruského trestného zákona nepredstavujú prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 2 písm. d/ zákona o azyle a už vôbec nie z dôvodov uvedených
v § 8 zákona o azyle. V konaní o azyle menovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho obavy z výkonu povinnej vojenskej služby vyplývali z akýchkoľvek jeho politických, náboženských, morálnych presvedčení alebo výhrad vo svedomí. Ním vznesená obava, že by pri výkone povinnej vojenskej služby mal byť v kontakte s ruskými vojakmi alebo Wagnerovcami, je sama osebe nedostatočná na to, aby len z tohto titulu bola spôsobilá pre udelenie medzinárodnej ochrany v podobe azylu. Navyše bieloruské ozbrojené sily sa doposiaľ ani priamo ani nijak aktívne nezapojili do ruských vojenských operácii na Ukrajine; • predvolanie na dostavenie sa na vojensky komisariát na deň 07.10.2024, či následné predvolania za účelom odvodu, svedčí len o tom, že tieto bieloruské štátne zložky javia oňho záujem len v súvislosti s nesplnením si svojej povinnosti smerom k registrácii branca a výkonu vojenskej služby. Žalobca teda nie je hľadaný ani predvolávaný zo žiadnych azylovo relevantných dôvodov, t.j. štátne orgány mu nepripisujú žiadne také charakteristiky alebo konania, ktoré by boli relevantné pre udelenie azylu. Svedčia o tom aj samotné predvolania, ktoré prevzali jeho rodičia. Ich obsahom je poučenie o tom, že menovaný má zákonnú povinnosť podrobiť sa vykonaniu odvodovej povinnosti, dostaviť sa na základe predvolania na vojensky komisariát, oznamovaciu povinnosť tykajúcu sa napr. zmeny bydliska, miesta výkonu práce, štúdia, cestovania do zahraničia a pod. Zároveň je upozornený, že porušenie právnych predpisov súvisiacich s brannou povinnosťou môže viesť k jeho predvedeniu a k vzniku administratívnej alebo trestnej zodpovednosti. Súčasťou predvolania je aj upozornenie, aby sa dostavil a vyhol sa tak stíhaniu, pripadne, ak sa dostaviť nemôže, aby doručil písomné odôvodnenie, prečo tak urobiť nemôže. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca uviedol, že platnosť jeho bieloruského cestovného pasu uplynie v novembri 2027, pričom v súčasnosti bieloruské orgány zakázali obnovu cestovných dokladov prostredníctvom zastupiteľských úradov v zahraničí. V prípade záujmu o predĺženie platnosti cestovného dokladu by sa tak musel vrátiť do Bieloruska, kde by mu hrozili sankcie za vyhýbanie sa odvodovej povinnosti, resp. z povinnosti podrobiť sa výkonu základnej vojenskej služby, ktorá je v Bielorusku zákonom stanovená ako všeobecná povinnosť občanov. K uvedenému žalovaný poukázal na ustálenú zásadu azylového konania, podľa ktorej samotná existencia všeobecnej brannej povinnosti, ani jej vynucovanie štátom spravidla nepredstavujú prenasledovanie v zmysle zákona o azyle, a preto sama osebe nezakladá dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uzavrel, že nebolo objektívne preukázané, že by žalobca bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a to ani z pohľadu jeho posúdenia ako utečenca „sur place“.
4. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že keďže u žalobcu neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v súlade so zákonom o azyle tiež posúdiť, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenska, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ktorým sa rozumie (podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle): A. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, B. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo C. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Žalovaný k jednotlivým dôvodom uviedol: ad A/ Súčasná národná ústava Bieloruska povoľuje trest smrti za osobitne závažné zločiny (v napadnutom rozhodnutí vymenované). Vzhľadom na žalobcom uvedené dôvody v žiadosti o medzinárodnú ochranu, možno vážne bezprávie v podobe uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu v jeho prípade objektívne vylúčiť. ad B/ V prípade návratu do krajiny pôvodu žalobcovi zo strany štátnych či neštátnych aktérov nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, pretože nikdy nečelil žiadnym takým problémom, ktoré by na to zadávali predpoklad. Žalobca sám uviedol, že v Bielorusku nemal do svojho odchodu žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol zatknutý, trestne stíhaný alebo väznený.
S poukazom na Správy o svete 2024 - Bielorusko z 11.01.2024 Organizácia Human Rights Watch (HRW) ... žalovaný uzavrel, že žalobca nepatrí do žiadnej z kategórií (opozičný politik, obhajca práv, advokát, novinár) a zároveň nie je ani iným spôsobom verejne známym či výrazne profilovaným
odporcom bieloruského režimu. Žiadne bieloruské bezpečnostné zložky ani iné štátne orgány sa o jeho osobu nikdy nezaujímali. Prípadná hrozba sankcií v súvislosti s jeho údajným zapojením do protestov v roku 2020 už bola vyššie posúdená ako nepravdepodobná. Jediný eventuálny postih, ktorý by mu v súčasnosti mohol hroziť, je sankcionovanie za nedostavenie sa k vojenskému odvodu, resp. za nenastúpenie na výkon základnej vojenskej služby. No ako informoval OFPRA vo svojej správe z 19.06.2023 o vyhýbaní sa vojenskej službe v bieloruskej armáde v rokoch 2022/2023 a o postavení bieloruských odporcov vo svedomí v Bielorusku ... Je podľa názoru žalovaného zjavné, že i v prípade sankcionovania za nedostavenie sa k vojenskému odvodu, resp. za nenastúpenie na výkon základnej vojenskej služby, ktorá je v Bielorusku podľa platných zákonov povinná, žalobcovi reálne nehrozia drakonické tresty, ktoré by svojou povahou bolo možné považovať za vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. ad C/ Žalovaný uviedol, že ani táto forma vážneho bezprávia nebola naplnená, resp. ani táto forma vážneho bezprávia žalobcovi nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, a to z objektívnych dôvodov, pretože na základe všeobecne dostupných informácií je totiž zrejmé, že na území Bieloruska v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania medzinárodným právom, v ktorom by vôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia.
5. Záverom žalovaný k neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle konštatoval nesplnenie podmienok podľa § 10 zákona o azyle. Rovnako tak žalovaný k neudeleniu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle uviedol, že keďže žalobca nemá na území Slovenska žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.
súdne konanie
6. Proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-180-21/2025-Ž zo dňa 04.03.2026 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej žiadal toto rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
7. V žalobe uviedol, že sa obáva návratu do Bieloruska najmä z dôvodu, že by bol nútený nastúpiť na výkon vojenskej služby, pričom v prípade nenastúpenia mu hrozí trestné stíhanie a odňatie slobody. Vyjadril tiež obavu, že výkon vojenskej služby by mohol viesť k jeho zapojeniu do vojenských operácií v kontexte prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, čo je v rozpore s jeho presvedčením. Dodal, že počas svojho pobytu na Slovensku vyvíjal aktivity v prospech utečencov z Ukrajiny, ktorým poskytoval pomoc v Košiciach. Zopakoval, že v prípade jeho návratu do Bieloruska sa obáva jednak trestného postihu za nenastúpenie na vojenskú službu, jednak represie zo strany štátnych orgánov v súvislosti s jeho predchádzajúcou účasťou na protivládnych protestoch, ako aj jeho aktivitami v zahraničí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.
8. Žalobca k účasti na protivládnych protestoch v Bielorusku uviedol, že týchto sa zúčastňoval od augusta do novembra v roku 2020 (10 - 15 protestov). Namierené boli proti bieloruskému režimu a výsledkom prezidentských volieb (vyhral H. I.). Bieloruský režim pokračuje v prenasledovaní všetkých osôb, ktoré sa týchto protivládnych protestov zúčastnili, a to bez ohľadu na profil účastníka protestu alebo mieru jeho zapojenia do protestov. V tejto súvislosti poukázal na správu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a po nich“ publikovanej dňa 25.03.2024 bod 15, na správu Amnesty International s názvom „BIELORUSKO: ĽUDSKOPRÁVNA KRÍZA BEZ KONCA NA DOHĽADE“ publikovanú 24.01.2025, na verejne dostupnú informáciu o prípade J. K. A. a o prípade L. I.. Uviedol tiež, že Bielorusko disponuje rozsiahlymi a dobre zdokumentovanými systémami na monitorovanie svojich občanov, ktoré slúžia aj na prenasledovanie politických oponentov – Organizácia Freedom House vo svojej správe s názvom „Kľúčové udalosti, 1. jún 2023 - 31. máj 2024“ či článok organizácie Viasna s názvom „Najmenej 58 zadržaných: ako a za čo prenasledujú Bielorusov vracajúcich sa zo zahraničia domov“ z 1. 2. 2023. Žalobca tak konštatoval, že vzhľadom na uvedené nič nenasvedčuje tomu, že by sa bieloruské orgány selektívne zameriavali iba na účastníkov s exponovaným politickým profilom. Žalobca má za to, že žalovaný si nezaobstaral dostatok objektívnych informácií o tom, akým represiám čelia všetci účastníci protestov, a to vrátane osôb, ktoré nie sú politicky exponované, a tiež nevenoval pozornosť tomu akým spôsobom bieloruský režim vyhľadáva a identifikuje účastníkov protestov.
9. K aktivitám žalobcu na podporu ukrajinských utečencov žalobca uviedol, že v minulosti pôsobil ako koordinátor v „Kontaktnom bode pre Ukrajincov Červená hviezda“, čo bolo prvé evakuačné stredisko pre osoby utekajúce pred ruskou inváziou na Ukrajinu v Košiciach, čo má zásadný význam hlavne z pohľadu tzv. „sur place“ dôvodov. Tieto aktivity žalobcu môžu byť orgánmi krajiny pôvodu vnímané ako prejav politického názoru alebo ako konanie nepriateľské voči režimu. V kontexte Bieloruskej republiky, ktorá je politicky a vojensky úzko spätá s Ruskou federáciou, a ktorá dlhodobo vykazuje represívne tendencie voči osobám považovaným za opozičné alebo nelojálne, nemožno vylúčiť, že pomoc utečencom z Ukrajiny môže byť interpretovaná ako podpora štátu, ktorý je v konflikte s geopolitickým spojencom Bieloruska. O uvedenom evakuačnom stredisku médiá opakovane informovali, a to nielen prostredníctvom reportážnych textov, ale aj fotografiami a videoreportážami. Nedá sa preto vylúčiť, že bieloruské štátne orgány sa o týchto aktivitách žalobcu, či už z médií, alebo vlastnou činnosťou na území Slovenska, mohli dozvedieť. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NSS SR) sp. zn. 1Sak/10/2023 zo dňa 23.06.2023, ktorý je podľa názoru žalobcu aplikovateľný aj na prípad žalobcu, pričom aktivita žalobcu v prospech ukrajinských utečencov nie je v odôvodnení rozhodnutia hodnotená ako potenciálny dôvod prenasledovania, ani ako okolnosť zvyšujúca jeho individuálne riziko po návrate do krajiny pôvodu. Žalobca tiež dodal, že správny orgán v rozpore so svojou povinnosťou zabezpečiť si dostatočné a relevantné informácie o krajine pôvodu nezabezpečil žiadne informácie týkajúce sa postavenia osôb, ktoré sa v zahraničí angažujú v aktivitách, ktoré môžu byť režimom vnímané ako politicky citlivé alebo nepriateľské, čo by mohlo viesť k negatívnym dôsledkom pre žalobcu po jeho návrate, napríklad vo forme sledovania, výsluchov, administratívnych alebo trestných postihov. Pokračoval, že represívna činnosť bieloruského režimu presahuje územie štátu a systematicky zasahuje aj občanov žijúcich v zahraničí (správa iSANS zo septembra 2025). Cieľovými skupinami represie nie sú len politickí aktivisti, ale aj dobrovoľníci a osoby zapojené do humanitárnych iniciatív, pričom aj relatívne nízka úroveň angažovanosti môže byť interpretovaná ako prejav politického postoja. Podľa názoru žalobcu, žalovaný pri posudzovaní veci nevzal do úvahy vyššie uvedené aktivity žalobcu ako azylovo relevantnú skutočnosť, a nepreskúmal individuálne riziko prenasledovania žalobcu.
10. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobca uviedol, že žalovaný v odôvodnený napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa tohto bodu zamieňa inštitút azylu s inštitútom doplnkovej ochrany, pretože v prípade, že by žalobcovi naozaj hrozili drakonické tresty, tieto tresty by mohli byť považované za prenasledovanie podľa ustanovenia § 2 písm. d/ zákona o azyle, ktoré je relevantné pre udelenie azylu. Naopak, ak má žalovaný k dispozícii informácie o tom, že bieloruskí väzni sú vystavení vo väzniciach mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, výška ich uložených trestov nie je podstatná na posúdenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany. Relevantným je iba posúdenie existencie vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ bod 2 zákona o azyle.
11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.05.2026 najmä uviedol, že služba v ozbrojených silách patrí medzi základné občianske povinnosti štátnych občanov Bieloruskej republiky, ku ktorým patrí aj žalobca. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudky NSS SR sp. zn. 8Sza/18/2008 zo dňa 14.08.2008 a sp. zn. 6Sak/2/2026 zo dňa 25.02.2026 a konštatoval, že žalobcove vyhýbanie sa povinnej vojenskej službe nie je možné z objektívneho hľadiska považovať za dôvod na udelenie azylu, pretože sa nepreukázalo, že prípadné sankcie za neplnenie si tejto povinnosti voči krajine svojho pôvodu u žalobcu by boli spojené s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, politickými názormi či príslušnosťou k sociálnej skupine tak, ako to predpokladá Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov. Nepreukázalo sa ani, že by mu mohol byť za tento trestný čin uložený neprimeraný trest (ako píšu správy o krajine pôvodu najbežnejšou formou sankcie za nenastúpenie na povinnú vojenskú službu je pokuta, prípadne trest odňatia slobody v dĺžke do 6 mesiacov). Žalobcovi tiež nehrozí postih v krajine pôvodu za zastávanie politických názorov odlišných ako tie, ktoré prezentuje vláda, nakoľko ak aj v minulosti mal kritický postoj k voľbám v Bielorusku, tieto svoje názory verejne nevyslovoval a ev. pôvodca prenasledovania o nich nemal vedomosť. Účasť na protestoch proti výsledku vo voľbách z roku 2020, teda v období keď bol žalobca vo veku teenagera, by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu nespôsobilo prenasledovanie. Ani zadržanie žalobcovho otca na proteste v roku 2020 na 10 dní a jeho následné prepustenie, pričom jeho ďalšie pôsobenie v Bielorusku pre neho nepredstavovalo žiadne problémy so štátnou mocou, nemôže determinovať reálne hrozby z prenasledovania v prípade žalobcu. Z množstva informácií o krajine pôvodu s ohľadom na žalobcov individuálny prípad, hrozby preukazujúce prenasledovanie, resp. vážne bezprávie sa v žalobcovom prípade z objektívneho hľadiska nepotvrdili. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 29.05.2026. Žalobca nevyužil právo na podanie repliky.
právny názor správneho súdu
13. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu [§ 207 až § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP)] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.03.2026 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu, bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 23.07.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 10.07.2026), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
14. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach azylu neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
15. Podľa § 2 zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie a/ medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, b/ azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise, c/ doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, d/ prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1.použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2.zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3.odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5.trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6.konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, e/ pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1.štát, 2.strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3.neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, f/ vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3.vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, k/ krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska.
16. Podľa § 8 zákona o azyle, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj Ministerstvo) udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
17. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
18. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak a/ nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo b/ nespĺňa podmienky podľa § 10.
19. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.
21. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a/ nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b/ nespĺňa podmienky podľa § 13b.
22. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak Ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a/, ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa §13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa§ 13a.
23. Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle, ak Ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a/ alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a/ alebo ods. 4 písm. a/ alebo písm. b/, posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa §10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.
24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom v súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi a posudzuje stav veci neformálne z hľadiska dodržania zákonnosti a ochrany základných subjektívnych práv. Po detailnom oboznámení sa s prejednávanou vecou má správny súd za to, že námietky žalobcu nie sú dôvodné. Primárnym dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu podľa zákona o azyle. S takýmto záverom sa správny súd stotožnil. Žalovaný venoval náležitú pozornosť jeho žiadosti a vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalobcu aj obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Zároveň sa podrobne zaoberal jednotlivými dôvodmi vo svetle dôkazov predložených zo strany žalobcu. Žalovaný podľa názoru súdu dostatočne zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí odkazuje.
25. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že poskytnutie azylu je úplne špecifickým dôvodom pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (SR) a nemožno ho zamieňať s inými legálnymi formami pobytu cudzincov na území SR tak, ako sú upravené napr. v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v štáte, ktorého je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je (a nikdy nebol) univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany pred bezprávím, postihujúcim jednotlivcov alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody na poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušení ľudských práv a slobôd, ktoré sú uznávané v medzinárodnom aj vo vnútroštátnom kontexte. Inštitút azylu je preto
aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to iba pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená iba najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/6/2015 zo dňa 25.03.2015).
26. Na tomto mieste považuje správny súd za dôležité upriamiť pozornosť na to, že na udelenie azylu podľa zákona o azyle musí žiadateľ kumulatívne splniť tieto kritériá: (1) musí sa nachádzať mimo krajiny svojho pôvodu; (2) musí mať odôvodnený strach; (3) jemu hroziaca ujma musí dosahovať intenzitu prenasledovania; (4) ochrana v krajine pôvodu zlyhala; (5) musí byť prenasledovaný z azylovo relevantných dôvodov; a (6) nesmie sa naňho vzťahovať vylučujúca klauzula (pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2009, č. j. 5 Azs 36/2008 - 119).
27. Nakoľko udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ tohto zákona alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti podľa názoru súdu žalobcom uvedené dôvody nedosahujú intenzitu, ktorá by odôvodňovala obavy z prenasledovania po prípadnom návrate žalobcu do krajiny pôvodu. Správny súd má za to, že žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
28. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k aplikácii doplnkovej ochrany. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. Vo vzťahu k aplikácii doplnkovej ochrany správny súd poznamenáva že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí možnosťou udelenia doplnkovej ochrany po posúdení dôvodov uvádzaných žalobcom dostatočne zaoberal, súd považuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ohľadne neposkytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia ako aj za účelom zlúčenia rodiny za správne a v podrobnostiach odkazuje na správny právny záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí.
29. Taktiež je podľa názoru správneho súdu v napadnutom rozhodnutí v konaní o udelení azylu resp. doplnkovej ochrany správne vyhodnotenie predložených dôkazných prostriedkov vrátane aktuálnej situácie v Bielorusku, a preto len v stručnosti správny súd dodáva:
30. K žalobnej námietke obávaného núteného nástupu žalobcu na výkon vojenskej služby v krajine pôvodu správny súd uvádza, že v súlade s ustálenou judikatúrou NSS SR je branná povinnosť legitímnou, ústavnou a suverénnou požiadavkou každého štátu voči svojim štátnym občanom. Samotné vyhýbanie sa výkonu vojenskej služby, dezercia alebo odopretie jej výkonu z dôvodu pacifistického, morálneho či náboženského presvedčenia samé o sebe nepredstavujú relevantný dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany. Aby takéto konanie nadobudlo azylovú relevanciu, muselo by byť v konaní preukázané, že prípadné trestné sankcie sú uplatňované diskriminačným spôsobom z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle, alebo že výkon vojenskej služby by viedol k priamej účasti na páchaní vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti, čo v prejednávanej veci s poukazom na administratívne konanie výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie preukázané nebolo, a to i napriek tomu, že Bieloruská republika vojensky, infraštruktúrne a logisticky podporuje ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Súd zároveň dodáva, že na území Bieloruska v súčasnosti neprebieha žiaden medzinárodný ani vnútroštátny ozbrojený konflikt, civilné obyvateľstvo nie je vystavené neselektívnemu násiliu a ozbrojené sily Bieloruskej republiky nie sú priamo zapojené do bojových operácií na území Ukrajiny. Súd tiež nespochybňuje kritickú situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v krajine pôvodu, avšak zdôrazňuje, že trestný postih zo strany štátnej moci ako legitímna reakcia na protiprávne konanie občana (nenastúpenie na výkon povinnej vojenskej služby) nie je možné bez preukázania diskriminačného alebo
politického motívu zo strany štátu považovať za vážne bezprávie. Predpokladané sankcie voči žalobcovi svojou povahou, dĺžkou a intenzitou v bežnej praxi nedosahujú úroveň drakonických trestov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.
31. K účasti žalobcu na protivládnych protestoch v C. v období od augusta do novembra 2020 v sprievode svojho otca, správny súd konštatuje, že táto účasť mala podľa výpovede samotného žalobcu výlučne pasívny charakter a žalobca mal v tom čase status mladistvého (teenagera). Žalobca nebol zo strany bieloruských bezpečnostných zložiek na mieste zadržaný, nebol legitimovaný a nebolo voči nemu nikdy začaté žiadne trestné, priestupkové ani administratívne konanie. Krátkodobé administratívne zadržanie jeho otca na dobu 10 dní pred šiestimi rokmi nezakladá automatický prenos perzekučného rizika na rodinných príslušníkov, pokiaľ oni sami nevykazujú vlastnú protirežimovú činnosť. Tento záver potvrdzuje aj kľúčový indikátor správania samotného žalobcu, ktorý po týchto udalostiach v októbri 2021 legálne, bez akýchkoľvek obmedzení na hraničných priechodoch vycestoval na Slovensko študovať a následne sa na prelome rokov 2021/2022 do Bieloruskej republiky na týždeň dobrovoľne vrátil bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom kontaktovaný štátnou mocou. Navyše, vo vzťahu k aplikácii článku 342 Trestného zákona Bieloruskej republiky (organizácia a príprava akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok, alebo aktívna účasť na nich), ktorý je najčastejším právnym základom pre postihovanie účastníkov demonštrácií z roku 2020, riziko trestného stíhania žalobcu z tohto dôvodu v súčasnosti je objektívne vylúčené z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty na jeho stíhanie.
32. K namietanému nedostatočnému vyhodnoteniu politických a humanitárnych aktivít žalobcu na území Slovenskej republiky (koordinátor v „Kontaktnom bode pre Ukrajincov Červená hviezda“ ako prvom evakuačnom stredisku pre osoby utekajúce pred ruskou inváziou na Ukrajine v Košiciach) správny súd uvádza, že samotná humanitárna pomoc utečencom, logistická podpora civilného obyvateľstva a účasť na charitatívnych projektoch sú prejavom ľudskej solidarity, no samé o sebe nenesú primárne politický charakter namierený proti štátnemu zriadeniu alebo vládnemu režimu v Bieloruskej republike. Žalobca v rámci tejto činnosti nevystupoval ako politický aktivista, neprezentoval žiadne opozičné politické manifesty a jeho vyjadrenia pre médiá mali výlučne reportážny a organizačný charakter. Súd tiež uvádza, že nespochybňuje existenciu pokročilých technických systémoch video monitorovania v reálnom čase (Huawei) a odpočúvania (SORM), ktoré podľa správ organizácií Freedom House a iSANS (september 2025) bieloruský režim aktívne a systematicky využíva na realizáciu tzv. transnacionálnej represie voči exilovým komunitám v zahraničí, no zo zistení medzinárodných pozorovateľov jednoznačne vyplýva, že tieto represívne a sledovacie opatrenia štátnej moci smerujú primárne voči politicky exponovaným lídrom opozície, nezávislým investigatívnym novinárom, organizátorom protirežimových sietí alebo obhajcom ľudských práv. Medializácia žalobcu v pozícii radového koordinátora humanitárnej pomoci v Košiciach nedosahuje taký stupeň relevancie, ktorý by zakladal reálny predpoklad, že by bol žalobca individualizovane monitorovaný tajnými službami krajiny pôvodu. Ďalej súd uvádza, že v medzinárodnom i vnútroštátnom azylovom práve postačuje preukázanie „primeranej miery pravdepodobnosti“ budúcich perzekúcií, v súlade s čím je aj judikatúra NSS SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sak/10/2023 zo dňa 23.06.2023) podľa ktorej, nie je v azylových veciach aplikovateľný striktný trestnoprávny štandard preukázania skutočností bez dôvodných pochybností. Avšak ani pri uplatnení tohto priaznivejšieho štandardu primeranej miery pravdepodobnosti nie je možné v prejednávanej veci dospieť k záveru, že u osoby žalobcu existuje reálne a bezprostredné riziko perzekúcie. Samotná hypotetická možnosť, že by informácie o jeho dobrovoľníckej činnosti mohli byť štátnymi orgánmi dohľadané na internete, bez prítomnosti akéhokoľvek ďalšieho individualizovaného rizikového faktora, nedosahuje kvalitatívnu úroveň opodstatneného strachu vyžadovanú ustanovením § 8 zákona o azyle.
33. K ukončenia platnosti jeho cestovného pasu v roku 2027 a súčasnej nemožnosti jeho obnovenia na zastupiteľských úradoch v zahraničí (na základe prezidentského dekrétu obmedzujúceho konzulárne služby pre expatriantov) správny súd uvádza, že tieto administratívne a pasové opatrenia štátu zasahujú všetkých občanov Bieloruska žijúcich v cudzine plošne a rovnako. Nakoľko nejde o selektívne opatrenie namierené špecificky a cielene proti osobe žalobcu s úmyslom ho prenasledovať z azylovo relevantných dôvodov, nespĺňa toto administratívne bremeno kritériá perzekúcie ani vážneho bezprávia.
34. Vo svetle vyššie uvedeného súd považuje rozhodnutie žalovaného za vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.